Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714203980
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714203980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka V. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XX, adresa na doručovanie: H.. Z. X, XXX XX L., právne zastúpená: JUDr. Alena Arbetová, advokátka,
Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč a otec Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Č.. XXX, adresa
na doručovanie: Y.. W. XX, XXX XX Q. o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas do rozvodu, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej

majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 24.6.2014.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. za obdobie od 24.6.2014 do 26.11.2014 sumou
100,- eur mesačne.

Nedoplatok na výživnom za čas od 24.6.2014 do 26.11.2014 na mal. F. v sume 406,67 eur je otec p o
v i n n ý zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podala na tunajší súd dňa 24.06.2014 návrh, ktorým žiadala zveriť mal. F. do svojej osobnej
starostlivosti a otcovi určiť výživné na maloletú v sume 200,- eur mesačne s účinnosťou od podania
návrhu. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od marca
2014. Dôvodom boli nezhody s otcom, jeho chorobná žiarlivosť, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej.
Matka z uvedených dôvodov podala aj žiadosť o rozvod. Otec prispieva na výživu maloletej sumou 100,-
eur mesačne.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že požadované výživné je pre neho likvidačné, navrhol výživné
maximálne vo výške 100,- eur.

V priebehu konania medzičasom prišlo k rozvodu účastníkov a úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. F. na čas po rozvode, a to rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2P/39/2014-33 zo
dňa 11.11.2014, právoplatný dňa 27.11.2014, ktorým súd manželstvo matky a otca rozviedol a schválil

dohodu rodičov o úprave ich práv a povinností na čas po rozvode k mal. F. tak, že mal. bola zverená
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur
mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bol upravený aj styk otca s mal. F..Na pojednávaní obaja rodičia zhodne uviedli, že súhlasia so zverením mal. F. matke, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok a s výškou výživného 100,- eur mesačne s účinnosťou od podania
návrhu. Nezhoda rodičov sa týkala nedoplatku, matka požadovala nedoplatok na výživnom vo výške

450,- eur. Otec uviedol, že výživné má uhradené a nedoplatok nemá.

Zástupca kolízneho opatrovníka súhlasil s určenou výškou výživného v sume 100,- eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom,

rozsudkom Okresného súdu Skalica o rozvode manželstva č.k. 2P/39/2014-33 zo dňa 11.11.2014,
lustráciou v Sociálnej poisťovni, správami ÚPSVaR, potvrdeniami o príjmoch, rozpisom výdajov,
rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Cop/36/2014, rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn.
6P/243/2013, správou z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu matky súd zistil, že s otcom dieťaťa nežijú spolu od marca 2014. Matka býva u svojej matky

v trojizbovom byte, v prenájme. V spoločnej domácnosti býva s matkou a mal. F., ďalej s matkiným mal.
bratom C., ktorý má 9 rokov. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a 23,50
eur mesačne rodinné prídavky. Matka má len jednu vyživovaciu povinnosť. Mal. F. od 9.9.2014 nastúpila
do materskej školy U., školné platí 10,- eur mesačne, 25,- eur stravné a polročne 10,- eur ZRPŠ. Mal.
momentálne je v jesennom období častejšie chorá. Trpí na horné a dolné dýchacie cesty, je pozitívna na

streptokok. Matka zakupuje lieky, vitamíny, aj na posilnenie imunity. Ostatné výdaje na mal. sú bežné ako
oblečenie, stravovanie, hygiena. Pokiaľ ide o platenie výživného za mesiac jún otec zaplatil na maloletú
100,- eur, za júl a august nezaplatil, v septembri zaplatil 50,- eur a v októbri 30,- eur na lieky maloletej
k rukám matky. Výživné za mesiac 11/2014 otec nezaplatil.

Z výsluchu otca súd zistil, že s matkou dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti približne od 1.4.2014.
Otec býva v trojizbovom byte v Q., v podnájme. Otec mesačne spláca úver vo výške 250,- eur. Je to
len jeho úver vo výške 12.000,- eur, ktorý si otec zobral za trvania manželstva. Jednalo sa o úver bez
konkrétne určenia. Kupovali sa za to rôzne veci, chodili na dovolenky a podobne. Otec má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť k mal. M. V., vo výške 120,- eur mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti V.

Q.. Priemerný mesačný príjem činí 822,41 eur netto. Cestovné náhrady sú mu vyplácané len za niektoré
mesiace, nakoľko nie vždy pracuje v zahraničí. Otec uviedol, že za mesiac jún, júl, august a september
zaplatil výživné vo výške 100,- eur do rúk matky. September zaplatil 50,- eur poštovou poukážkou a v
októbri zaplatil 100,- eur k rukám matky a 30,- eur na lieky maloletej k rukám matky. Za november zaplatil
výživné 100,- eur k rukám matky. Otec uviedol, že nemá o platení výživného doklad.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že sa pridržiava písomne podanej správy z prešetrenia
pomerov. Matka zabezpečuje starostlivosť o mal. riadne. Súhlasil s dohodnutou výškou výživného 100,-
eur mesačne, ktorá je primeraná.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/243/2013-66 zo dňa 02.04.2014 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 24Cop/36/2014-86 zo dňa 09.07.2014 súd zvýšil výživné otca na mal. M.
zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 18.11.2013.

RozsudkomOkresnéhosúduSkalicač.k.2P/39/2014-33zodňa11.11.2014,právoplatnýdňa27.11.2014

súdmanželstvomatkyaotcarozviedolaschválildohodurodičovoúpraveichprávapovinnostínačaspo
rozvodekmal.F.tak,žemal.bolazverenádoosobnejstarostlivostimatkyaotecbolzaviazanýprispievať
na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bol
upravený aj styk otca s mal. F..

Z písomnej správy z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa
22.10.2014 mal súd preukázané, že mal. F. pochádza z manželstva Y. V. a V. V. Q.. Rodičia nežijú v
spoločnej domácnosti od marca 2014. Matka býva s maloletou v 3 - izbovom byte, ktorý je kompletne
zariadený, k dispozícii majú jednu izbu primerane zariadenú ich potrebám. Byt je udržiavaný v čistote
a poriadku. Matka od 01.10.2014 pracuje brigádne na štyri hodiny denne vo firme I. J. - darčekové

potraviny v L.. Matka poberá prídavok na dieťa. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec sa s
maloletou nestretáva pravidelne. Rodičia medzi sebou nekomunikujú, majú narušené vzťahy. Otec býva
v 3 - izbovom byte v podnájme, ktorý je vybavený jeho potrebám. Maloletá tu má k dispozícii svoju izbu,
kompletne zariadenú. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. M., ktorý pochádza z prvéhootcovho manželstva. Výživné má určené vo výške 120,- eur mesačne. Otec je zamestnaný vo firme V.
Q., ako robotník, mesačný príjem má priemerne 900,- eur. Mal. F. navštevuje materskú školu vo U., je
zdravá. K otcovi má vybudovaný dobrý vzťah.

Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že otec nebol vedený
za posledných 12 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľom dávky v
hmotnej núdzi. Otec nepoberá iné štátne sociálne dávky. Matka nie je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Matka poberá štátnu sociálnu dávku rodičovský príspevok na mal. F. vo výške 203,20

eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne.

Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že matka za posledných 12 mesiacov nepoberala
žiadne dávky sociálneho poistenia.

Z potvrdenia zamestnávateľa mal súd preukázané, že otec pracuje v spoločnosti V. Q., L..C..I.. od

22.07.2013 na dobu neurčitú, kde dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 822,41 eur.

Z pracovnej zmluvy so zamestnávateľom I. L..C..I.. mal súd preukázané, že matka nastúpila do
zamestnania dňa 01.10.2014 ako predavačka na dobu určitú do 30.04.2015, hodinová mzda je vo výške
2,10 eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.

2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona
orodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o

rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa §
62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k

maloletej F. dôvodný, nakoľko rodičia maloletej nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Vzhľadom k tomu,
že medzičasom prišlo k rozvodu manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F.
na čas po rozvode, predmetom tohto konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas do
rozvodu. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej súd prihliadol na záujem
maloletej a dospel k záveru, že bude v jej záujme, ak bude zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j.

toho rodiča, ktorý jej zabezpečoval starostlivosť od prerušenia spolužitia s otcom a túto zabezpečuje i
naďalej. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z tvrdení rodičov, ktorí zhodne uviedli, že súhlasia s
tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok v bežných veciach. Šetrením pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny neboli zistené
žiadne nedostatky v starostlivosti zo strany matky o maloletú. Napokon keďže už uplynul čas do rozvodu

manželstva, a maloletá bola v tomto čase v osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť aj podľa
šetrenia kolízneho opatrovníka vykonávala riadne, zosúlaďuje sa faktický stav s právnym.

Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd určil otcovi povinnosť

platiť výživné na maloletú za obdobie od 24.6.2014 do 26.11.2014 sumou 100,- eur mesačne, teda od
podania návrhu na súd od 24.6.2014 na čas do rozvodu manželstva do 26.11.2014 (deň predchádzajúci
dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva). Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z dohody
rodičov o výške výživného v sume 100,- eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na
odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinných, teda rodičov. Matka maloletej od 01.10.2014 pracuje brigádne na štyri hodiny denne,
hodinová mzda je vo výške 2,10 eur. Matka poberá prídavok na dieťa. Matka býva s maloletou u
svojej matky v trojizbovom byte, v prenájme. Matka má len jednu vyživovaciu povinnosť. Otec býva v
3 - izbovom byte v podnájme, pracuje v spoločnosti V. Q., L..C..I.. od 22.07.2013 na dobu neurčitú,kde dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 822,41 eur. Otec má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť na mal. M., výživné platí vo výške 120,- eur mesačne. Mal. F. navštevuje materskú školu,
školné činí 10,- eur mesačne, 25,- eur stravné a polročne 10,- eur ZRPŠ. Matka zakupuje lieky, vitamíny,

aj na posilnenie imunity. Ostatné výdaje na maloletú sú bežné ako oblečenie, stravovanie a hygiena. Čo
satýkavýdavkovobidvochrodičov,trebasiuvedomiť,ževýživnémáprednosťpredostatnýmivýdavkami
rodičom a preto pri rozhodovaní o výške výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Súd
prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na
výžive mal. dieťaťa a z tohto dôvodu pripadá väčšia časť hradenia odôvodnených potrieb maloletej práve

na toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, v tomto prípade otca. Súd určil otcovi výživné
vo výške 100,- eur mesačne (tak ako sa súhlasne vyjadrili obidvaja rodičia), pričom uvedená výška
výživnéhopribližnezodpovedáajzaužívanejsúdnejpraxe.Podľasúdnejpraxevýživnémápredstavovať
približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená
medzi osoby výživou oprávnené. Otec bude prispievať na výživu mal. F. sumou 100,- eur a na výživu
mal. M. sumou 120,- eur, čo tvorí približne 27% z jeho čistého príjmu. Na základe všetkých vyššie

uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu
mal. F. sumou 100,- eur mesačne a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a
schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Určeným výživným bude
zároveň i realizované právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Rozsudok OS Skalica o rozvode manželstva č.k. 2P/39/2014-33 zo dňa 11.11.2014 nadobudol
právoplatnosť dňa 27.11.2014. Súd teda určil výživné otcovi od podania návrhu na súd od 24.6.2014
do rozvodu manželstva do 26.11.2014 (deň predchádzajúci dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva). Keďže uvedené obdobie ku dňu vyhlásenia rozsudku už uplynulo, bolo potrebným stanoviť
zároveň výšku nedoplatku na výživnom. Nezhoda rodičov nastala pri určení jeho výšky. Otec tvrdil, že

má všetko zaplatené, pričom za mesiace jún, júl a august zaplatil 100,- eur za každý mesiac priamo
do rúk matky. V septembri zaplatil výživné 50,-eur poštovou poukážkou a v októbri 50,- eur do rúk
matky a 30,- na lieky do rúk matky. Matka uviedla, že otec jej zaplatil za mesiac jún 100,- eur do
jej rúk, za mesiac september 50,- eur poštovou poukážkou a v októbri 30,- eur na lieky pre maloletú.
Matka poprela, že by jej otec zaplatil aj iné mesiace. Vzhľadom na uvedené, súd pri stanovení výšky

nedoplatku vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov o tom, že mesiac 06/2014 bol zaplatený v sume
100,- eur, mesiac 09/2014 vo výške 50,- eur a mesiac 10/2014 vo výške 30,- eur. Za ostatné mesiace
nebolo súdu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by výživné bolo zo strany
otca zaplatené, v tomto smere nebol produkovaný žiaden dôkaz. Naviac je nelogické, aby otec zaplatil
mesiac september 50,-eur poštovou poukážkou a ostatné mesiace mal platiť priamo do rúk matky, čo

matka poprela. Otcovi nebránilo, keďže mali nezhody s matkou, platiť výživné poštovou poukážkou aj
v ostatných mesiacoch, tak ako to učinil aj v septembri. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že otec
na pojednávaní dňa 29.10.2014 sám uviedol, že bol hlúpy, keď nemal o platení výživného doklad, no
na ďalšom pojednávaní 1.12.2014 uviedol, že za mesiac 11/2014 zase zaplatil len do rúk matky bez
dokladu, čo matka poprela. Otec nevedel ani presne uviesť kedy malo byť výživné platené. Otcovi tak

vznikol nedoplatok na výživnom v sume 406,67 eur za čas od 24.6.2014 do 26.11.2014, t.j. rozdiel
medzi určeným výživným a doposiaľ plateným výživným, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky
do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok súd určil súčtom dlžných súm za jednotlivé
mesiace. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za mesiace 06/2014 v sume 0,- eur, za mesiac 07/2014
v sume 100,- eur, za mesiac 08/2014 v sume 100,- eur, za mesiac 9/2014 v sume 50,- eur (100-50), za

mesiac október v sume 70,- eur (100-30) a za 26 dní v mesiaci november v sume 86,67 eur (100/30x26),
spolu teda 406,67 eur.

Rodičia úpravu styku s maloletým dieťaťom žiadali neupraviť, súd preto v zmysle § 25 ods. 2 vety za
bodkočiarkou Zákona o rodine, styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci sa po vyhlásení rozsudku
vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)