Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410201293
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8410201293.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom ul.
Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej G. C., bytom
ul. A. č. XX, Z. N., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 479,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/184/2010-54 zo dňa 5. februára 2014,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu vedenú

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60,
pod EX 3319/10u vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal. Vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu
trov exekučného konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluva o pôžičke č. 6041425161 uzavretá dňa 01.05.2006 medzi

právnym predchodcom oprávneného a povinnou spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), pretože bola
uzavretá medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie
úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Zároveň rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky-

rozhodcovskej doložky. Takýto rozhodcovský rozsudok posúdil súd prvého stupňa ako nulitný právny
akt, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka zakotvená v
bode XI. Záverečných ustanovení písm. r) Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej
spoločnosťou spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, pretože mu neumožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho
výlučne na dodávateľa, ktorý vopred vybral rozhodcu, ktorý by mal riešiť prípadné spory. Týmto

bola fakticky odňatá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva len zo štandardných zmluvných podmienok, ktoré
sú súčasťou zmluvy o pôžičke. Spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu.V exekučnom konaní bol teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
prvého stupňa posúdil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul, ktorý má za

následok neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, preto exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju.

O trovách súdneho exekútora rozhodol citujúc § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) tak, že mu ich náhradu nepriznal, pretože v

stanovisku zo dňa 29.10.2013 súdny exekútor nežiadal rozhodnúť o trovách exekúcie. Žiaden iný
účastník si trovy exekúcie neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril Exekučný poriadok, pretože exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného
titulu. Skúma iba jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť. Zo žiadneho ustanovenia Exekučného
poriadku nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na
nesprávny výklad rozhodnutia ASTURCOM. Podľa oprávneného exekučný súd, ktorý rozhoduje o

návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku, posudzuje nekalosť rozhodcovskej doložky len vtedy, ak
mu to umožňujú domáce pravidlá procesného práva. Z § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZRK“) vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom

pre výkon exekúcie. Súdny dvor EÚ nemal podľa oprávneného v žiadnom prípade úmysel uložiť
povinnosť exekučným súdom povinnosť vyslovovať nekalosť rozhodcovskej doložky aj vtedy, ak im to
domáce právo neumožňuje. Jediný súd, ktorý je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy
resp. doložky, je súd konajúci o žalobe proti rozhodcovskému rozsudku. Dojednanie rozhodcovskej
doložky nemožno podľa oprávneného hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie

je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Vzhľadom na uvedené preto
nemožno zo slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa
ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,
ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Odkázal aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Riadil sa pritom zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. Dospel k záveru, že

uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Nemožno súhlasiť s odvolateľom ak namieta oprávnenie exekučného súdu skúmať, či je exekučný titul
na podklade ktorého sa exekúcia vedie, platný, vykonateľný a v súlade s právnym poriadkom, či bol

orgán ktorý ho vydal právomocný na jeho vydanie, teda či bol vydaný na základe platne dojednanej
rozhodcovskej zmluvy resp. doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že v každom štádiu exekučného
konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po stránke formálnej aj materiálnej.

Viaceré rozhodnutia krajských súdov aj najvyššieho súdu konštatovali oprávnenie exekučného
súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe platnej
rozhodcovskej zmluvy resp. doložky. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky, alebo niektoré spory ktoré medzi nimi vznikli sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods.

1 ZRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve (§ 4 ods. 1 ZRK). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou inýchtelekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZRK).

Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 3Cdo 146/2011 judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.“. (Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného

súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011.)

Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvého stupňa ktorý riešil rozhodujúcu právnu otázku, ktorou
bola otázka platnosti rozhodcovskej doložky a aj po udelení poverenia skúmal, či došlo k platnému
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej

správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd
si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený
rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, najmä z toho pohľadu, či ho vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako
túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Aj v rámci daného exekučného konania bol súd prvého stupňa, a

teda aj odvolací súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul
z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

Súdprvéhostupňasprávnevyhlásilexekúciuzaneprípustnúazastavilju,keďžepoverenievexekučnom
konaní vydané bolo, vymáha sa plnenie, na ktoré oprávnený nemá právo a na splnenie podmienok

exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007
vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).

Už toto je dôvodom, pre ktorý sa musela exekúcia ako neprípustná zastaviť.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva názor, že v predmetnej veci ide o nároky zo
spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka upravujúce neprijateľné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách, nebolo nikdy zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka). V danom prípade ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho
priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka
ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je
pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a

vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 ZRK uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej
buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZRK) akýkoľvek

rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Navyše pri výklade vnútroštátneho práva v súlade so Smernicou 93/13/EHS o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je treba v súvislosti s odvolacími námietkami zdôrazniť aj to,
že podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, je považovaná

za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 vety
prvej, podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, ak bola spísaná vopred a spotrebiteľpreto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou bežnou
zmluvou.

Ani odvolateľ v podanom odvolaní nerozporuje, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná len
do obsahu Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou. Nešlo teda
o individuálne vyjednanie rozhodcovskej doložky. Preto treba súhlasiť so súdom prvého stupňa,
ktorý takúto podmienku v uzavretej zmluve o pôžičke vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú, a tak
nezakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

Z uvedených dôvodov, stotožňujúc sa aj so súvisiacimi výrokmi o trovách exekúcie, odvolací súd podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom

konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.