Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010092
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712010092.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. novembra 2014
prejednal odvolanie obžalovaného

R.. W. N.
nar. XX.XX.XXXX v B. Z., trvale bytom B. Z., X. XXXX/XXX

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1T/25/2012-530 zo dňa 09.01.2013
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici č.k. 1T/25/2012-530 zo dňa 09.01.2013 bol
obžalovaný R.. W. N. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák., pretože
ako zamestnanec spoločnosti EMOS F. s.r.o. B. Z. si v období od mesiaca december 2007 do konca roku
2008 prisvojil výkresovú dokumentáciu vyvíjaných karuselových dverí pre obchodné centrum T. II N. a

to tak, že tieto ním vytvorené výkresy nearchivoval obvyklým spôsobom priamo v sídle zamestnávateľa
v elektronickej alebo listinnej podobe, ale tieto mal uložené na vlastnom USB kľúči a tieto odmietol
zamestnávateľovi vydať, čím spoločnosti S. F. s.r.o., so sídlom B. Z., B. B. č. XXX, IČO: 31644716,
spôsobil škodu vo výške 18.809,- eur.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. s prihliadnutím na

§ 36 písm. j) Tr. zák. na trest 6 mesiacov odňatia slobody. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu
súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa §50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na jeden
rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému S. F. s.r.o., so
sídlom B. Z., B. B. č. XXX, IČO: 31644716, škodu vo výške 18.809 €. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol
poškodený S. F. s.r.o., so sídlom B. Z., B. B. č. XXX, IČO: 31644716, so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný proti nemu podal
odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Odvolanie zdôvodnil
prostredníctvom obhajcu a smerovalo proti všetkým výrokom. Podstata námietok obžalovaného
smerovala k tomu, že sa nedopustil žalovanej trestnej činnosti. Namietal, že poškodený ako štatutárny
zástupca spoločnosti S. F. s.r.o., pri doplnení trestného oznámenia na polícii si vymienil doručovanie

písomností jej určených na adresu trvalého bydliska. Poukazoval tiež na to, že pokiaľ bol poverený
príslušník PZ po podaní námietky zaujatosti, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté dňa 24.05.2011vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, tak úkony boli vykonávané zaujatou osobou. Ďalej
uviedol, že podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom o tejto sťažnosti rozhodol
ten istý prokurátor, ktorý dal pokyn k vydaniu uznesenia zo dňa 16.02.2009, preto podľa jeho názoru

o sťažnosti mal rozhodnúť nadriadený prokurátor. Pokiaľ sa týka výroku o náhrade škody, tu namieta
odborné vyjadrenie zo dňa 09.07.2009, ktoré bolo vypracované pred vydaním uznesenia o vznesení
obvinenia. Súd prvého stupňa oproti odbornému vyjadreniu znížil náhradu škody len o mzdu za jeden
mesiac december 2008 a skutočnosť, že od 28.10.2008 zamestnávateľ obžalovanému neprideľoval
prácu, nebral do úvahy. Navrhol, aby ho odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu

uvedeného v § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

K odvolaniu sa vyjadril aj konateľ spoločnosti S. F. s.r.o., Ing. X. H., ktorý uviedol, že doručovanie
písomností bolonajeho žiadosť dohodnuté spoverenýmpríslušníkomPZ naadresutrvaléhobydliska,
uvedené vo výpise z Obchodného registra ako aj v občianskom preukaze. Týmto doručovaním nebol
nikto poškodený ani zvýhodnený. Námietky postupne vznášané obžalovaným boli nezmyselné a viedli

k zbytočným prieťahom v konaní. Obžalovaný žiadne podstatné tvrdenia obžaloby ako aj svedkov
nevyvrátil.

Prokurátor krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje
za zákonný a dôvodný, preto navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné

zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

K námietkam obžalovaného senát krajského súdu uvádza, je pravdou, že poškodený Ing. X. H. ako
štatutárny zástupca spoločnosti S. F. s.r.o., B. Z. pri doplnení trestného oznámenia na polícii si vymienil,
že písomnosti spoločnosti mu budú doručované na adresu trvalého bydliska, uvedenú v Obchodnom
registri, pričom v danom prípade nie je rozhodujúce, kde si poškodený, ktorý bol štatutárny zástupca

spoločnosti, nechal doručiť poštu. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti voči poverenému príslušníkovi PZ,
o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté dňa 24.05.2011, pričom bol vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania, k tomu je potrebné uviesť, že aj keď poverený príslušník bol dňa 24.05.2011
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, jeho úkony vykonané do tohto momentu sú
úkony platné a zákonné. Je pravdou, že obvinenému bolo vznesené obvinenie takmer po 5 mesiacoch,

pričom ustanovenie § 206 ods. 1 Tr. por. hovorí, že ak je po začatí trestného stíhania dostatočne
odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o
vzneseníobvinenia, odvolacísúdvšaknezistil,žebytátookolnosťmalavplyv nazákonnosťvykonaných
dôkazov. K námietke obvineného, že podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom o
tejto námietke rozhodol ten istý prokurátor, ktorý dal pokyn k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia

je potrebné uviesť, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by prokurátor dal pokyn príslušníkovi PZ
na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia, preto rozhodnutie prokurátora okresnej prokuratúry je v
súlade so zákonom. Pokiaľ ide o uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia pod ČVS:ORP-1210/
OSV-PB-2008, predmetné rozhodnutie netvorí prekážku veci rozhodnutej a následne potom ostatné
dôvody sú irelevantné.

Okresný súd náležite zistil a ustálil skutkový stav ako predpoklad potrebný na jeho rozhodnutie, pričom
postupoval v súlade so zákonom. Na hlavných pojednávaniach vykonal všetky dostupné a potrebné
dôkazy, vypočul obžalovaného R.. W. N., svedkov R.. X. H., R.. Z. B., W. W., R.. Y. B., F.
O., L. E., E. W., prečítal výpovede svedkyne W., F., oboznámil zápisnicu o konfrontácii medzi

obžalovaným a poškodeným, odborné vyjadrenie k výške škody ako aj ostatné listinné dôkazy a tieto
aj objektívne a správne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v celkovom súhrne, tak ako mu to ukladá ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Okresný súd v
súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, o ktoré

skutočnosti oprel svoje závery pri uznaní viny obžalovaného R.. W. N.. Z výpovede svedka R.. X.
H. vyplýva, že obžalovaný v polovici roku 2007 bol poverený ako riešiteľ turniketového pohonu k
tzv. karuselovým dverám, pričom mu bol zakúpený aj softvér do počítača a program F.. Zároveň bol
uvoľnený zo všetkých zákaziek a mal možnosť plne sa venovať zadanej vývojovej úlohe. Pokiaľobžalovaný tvrdil, že bol vyťažený aj inými zákazkami a že mal prácu vykonávať aj doma, jeho tvrdenie
vyvracajú svedkovia R.. H., W., O., E., W. a usvedčujú obžalovaného, že mal výlučne po celý čas
pracovať len na tejto zadanej vývojovej úlohe. Svedok potvrdil, že keď sa obžalovaného pýtal ako

prebieha výskum, obžalovaný odpovedal, že na úlohe pracuje. Problém nastal až v októbri 2008,
po prebratí skutočnej reálnej zákazky pre firmu T. II N., kde sa mal tento pohon v motorovej
časti dverí použiť. Na požiadanie R.. H. ako nadriadeného obžalovaného, ktorý nariadil Ing. B.,
aby preveril, či sa v počítači obžalovaného nachádza predmetná dokumentácia, tento po vykonaní
previerky mu oznámil, že v počítači obžalovaného sa nenachádza predmetná dokumentácia. R..

H. požadoval od obžalovaného príslušnú dokumentáciu, pričom obžalovaný sa začal vyhovárať, že
dokumentáciu má doma a v podstate až do dňa realizácie zákazky R.. H. žiadne výsledky vývojovej
práce, či už v listinnej, alebo elektronickej podobe neodovzdal, pričom na vývojovej úlohe pracoval cca
11 mesiacov a sám potvrdil, že zadanú vývojovú úlohu splnil. M. W. W., F. O. a L. E. potvrdili, že
pokiaľ aj potrebovali nejakú dokumentáciu, aby im obžalovaný dal, dostali len samostatný konkrétny
údaj, ale nikomu obžalovaný nedal v hmotnej podobe výsledok svojho vývoja. Z výpovede svedka

E. W. vyplynulo, že pokiaľ niekto niečo vo firme spraví, postup je taký, že to zálohuje na CD
disku a tiež do zálohového súboru. K skúškam karuselových dverí bola potrebná dokumentácia, ktorú
musel dodatočne nakresliť R.. B., podľa skutočných súčiastok, ktoré boli vyrobené. Z odborného
vyjadrenia č. 580/2009 vypracovaného spoločnosťou V., s.r.o., W., je zrejmé, že toto sa zaoberalo
všeobecnou hodnotou výkresovej dokumentácie spoločnosti S. F. s.r.o., a tiež vzniknutou škodou.

Celková škoda bola stanovená na sumu 20.236,67 €, pričom znalec vychádzal z doby, po ktorú
obžalovaný predmetnú vývojovú dokumentáciu spracovával, aj celý rok 2008 a teda aj mzdové náklady
za celý rok 2008. Keďže z odborného vyjadrenia vyplynulo, že obžalovaný v mesiaci december 2008
už na uvedenej úlohe nepracoval, správne mu súd prvého stupňa tieto náklady nezohľadnil. Zo správy
skúšok certifikovanej spoločnosti Y., a.s. Z., vyplynulo, že žiadateľ pre účely skúšok, t.j. spoločnosť

S. F. s.r.o., k skúške predložil 13 výkresov, technické údaje o výrobku, na základe ktorých uvedená
spoločnosť vykonala príslušné merania, aby výrobok mohol byť daný do prevádzky. Pokiaľ ide o
neskoršie tvrdenia obžalovaného, že s Ing. B., jeho družkou dali do počítača v práci koncom októbra
2008 predmetnú dokumentáciu, toto tvrdenie je v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi
a vyznieva účelovo a tendenčne v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný ako
zamestnanec spoločnosti S. F., s.r.o. B. Z. v období od mesiaca december 2007 do konca roku 2008
si prisvojil výkresovú dokumentáciu vyvíjaných karuselových dverí pre T. centrum T. II N., že ním
vytvorené výkresy nearchivoval obvyklým spôsobom priamo v sídle zamestnávateľa v elektronickej

alebo listovej podobe, ale tieto mal uložené na vlastnom USB kľúči a tieto odmietol zamestnávateľovi
vydať, pričom výsledky vývojovej práce si ponechal pre seba, za ktoré bol odmeňovaný, čím spôsobil
uvedenej spoločnosti škodu vo výške 18.809 €. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, odvolací súd odkazuje na
podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si osvojil.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu, okresný súd nepochybil, keď konanie
obžalovaného R.. W. N. po právnej stránke kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,
3 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak na
cudzom majetku väčšiu škodu.

Ani v postupe súdu prvého stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu nezistil odvolací súd žiadne také
pochybenia, ktoré by odôvodňovali prípadné zrušenie napadnutého rozsudku tak, ako sa toho domáhal
obžalovaný. Správne vychádzal zo zásad uvedených v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., pričom prihliadol na
spôsob spáchania činu, zavinenie, pohnútku, poľahčujúcu okolnosť, osobu páchateľa, jeho pomery,
ako aj možnosti nápravy. O osobe obžalovaného mal súd zistené, že doposiaľ súdne trestaný nebol.

Nebol riešený ani v priestupkovom konaní. Správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie
druhu a výmery trestu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej spodnej hranici vo výmere
6 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka. Takto uložený

trest aj odvolací súd považuje za primeraný.

Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o náhrade škody. Aj tento výrok je v súlade so zákonom,
poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody v sume 20.236,67 € a škoda vovýške 18.809 € bola vykonaným dokazovaním preukázaná, preto správne súd prvého stupňa zaviazal
obžalovaného k jej úhrade. Vzhľadom k tomu, že o zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody
by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, správne súd prvého stupňa odkázal poškodeného so

zvyškom nároku na občianske súdne konanie.

Z takto rozvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.