Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211200094
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8211200094.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľa P. F., Z..

X.X.XXXX, B. I. XX, XXX XX J. proti odporkyni T. F., J. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. I. XX, XXX XX J.,
zastúpenej JUDr. Jozefom Kruželákom, advokátom, so sídlom Kellerova 1, 085 01 Bardejov, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná prispieť na výživu navrhovateľa za dobu od 11.1.2011 do 2.1.2014 sumou po 30,--
eur mesačne.

Dlh na výživnom za dobu od 11.1.2011 do 2.1.2014 vo výške 1073,28 eur povoľuje odporkyni splácať v
splátkach po 30,-- eur mesačne, pričom prvá splátka sa stane splatnou 15. deň mesiaca nasledujúceho

po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky do 15. dňa tohto ktorého nasledujúceho mesiaca až do
úplného vyrovnania.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý podal na tunajšom súde dňa 10.1.2011 a ktorý
na výzvu súdu doplnil písomným podaním zo dňa 10.5.2011, domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu

prispievať na jeho výživu titulom príspevku na výživu rozvedeného manžela sumou 700,- € mesačne.
Svoj návrh odôvodňoval tým, že jeho manželstvo s odporkyňou bolo uzavreté X.X.XXXX a rozvedené
2.1.2009. On je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 154,10 € mesačne, čo
nepostačuje na jeho živobytie. Má výdavky na elektrinu. Predplatné za rozhlas a televíziu 43,50 € a
náklady na lieky - doplatky za lieky 45,43 €.

Na pojednávaní navrhovateľ navrhoval svojmu návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného

manžela v celom rozsahu vyhovieť a navrhoval, aby odporkyňa bola zaviazaná
prispievať na jeho výživu sumou 700,- € mesačne, a to spätne od 17.4.2002. Domáhal sa, aby súd
zaviazal prispievať odporkyňu na jeho výživu spätne od 17.4.2002, napriek tomu, že manželstvo
účastníkov bolo rozvedené až rozsudkom tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.1.2009,
čo zdôvodňoval tým, že žiada, aby bola zaviazaná odporkyňa prispievať na jeho výživu, odkedy odišla
pracovať do Talianska.

Odporkyňa navrhovala návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela v celom rozsahu
zamietnuť. Predovšetkým z dôvodu, že je to názoru, odvolávajúc sa na ustanovenie § 72 ods. 2 Zákona
o rodine, veta prvá, že nie je splnená hmotnoprávna podmienka pre uplatnenie práva navrhovateľa na
súde na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, a to, že navrhovateľ sa nikdy nepokúsil ouzavretie dohody s odporkyňou o určení príspevku na výživu rozvedeného manžela a napriek tomu si
uplatnil nárok na súde. Odporkyňa považuje preto žalobu za podanú predčasne, lebo je toho názoru, že
podľa ustanovenia § 72 ods. 2 pre uplatnenie nároku na súde je potrebné, aby pred podaním návrhu sa

pokúsil navrhovateľ o uzavretie dohody, a až v prípade, ak nedôjde k uzavretiu dohody medzi bývalými
manželmi, je možné domáhať sa takéhoto nároku na súde. V tejto súvislosti sa odvolávala na nález
ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 120/2010 zo dňa 12.5.2010. Ako ďalší dôvod, pre ktorý žiadala žalobu
zamietnuť uvádzala podiel navrhovateľa na rozvode manželstva účastníkov. Poukazovala na jeho
správanie po skončení podnikania, nezáujem o rodinu a odporkyňu, vulgárnosť a agresivitu voči deťom

a odporkyni, obštrukcie navrhovateľa v konaní vo veci rozvodu manželstva účastníkov. Poukazovala
aj na to, že od roku 1999, po skončení živnostenského podnikania, navrhovateľ nevyvinul žiadne
úsilie o svoje pracovné zaradenie, pričom je toho názoru, že na tom nič nemení ani jeho čiastočná
invalidita. Ďalej tvrdila, že priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela navrhovateľovi by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na okolnosti a príčiny rozvodu manželstva účastníkov
konania a skutočnosť, že odporca bol a je iba čiastočným invalidným dôchodcom a nepreukázal,

žeby nebol schopný sám sa živiť. Po celý čas od uznania čiastočnej invalidity sa nesnažil nájsť si
také pracovné uplatnenie, aby sa podieľal na úhrade nákladov domácnosti a na úhrade nákladov, ktoré
súviseli so zabezpečovaním starostlivosti a výživou maloletých detí. Začal sa správať voči deťom a
voči odporkyni vulgárne, nepodieľal sa na nákladoch spoločnej domácnosti. Sám si zavinil to, že sa
nedostavoval na pojednávanie vo veci rozvodu manželstva, kde mohol namietať proti skutočnostiam,

ktoré boli uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva účastníkov
konania. Dôkazné bremeno o neschopnosti sám sa živiť je na navrhovateľovi. Navrhovateľ sa nesnažil
vyriešiť si svoje majetkové pomery a bývanie tak, aby mal nižšie náklady na bývanie. Žije sám v
rodinnom dome. Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov po rozvode manželstva nebolo vyporiadané
v lehote troch rokov od rozvodu manželstva. Účastníci sa stali podielovými spoluvlastníkmi rodinného

domu, postaveného za trvania manželstva. Pozemky pod rodinným domom sú vlastníctvom odporkyne.
Odporkyňa navrhovala, aby rodinný dom predali, s čím aj navrhovateľ súhlasil, avšak, ak už malo
dôjsť ku konkrétnym krokom pri realizácii predaja, ohliadke rodinného domu a k dohode o cene, tak
nebol navrhovateľ ústretový. Navrhovateľka pokiaľ ide o majetkové pomery navrhovateľa poukazovala
aj na vlastníctvo podielov navrhovateľa v nehnuteľnostiach -pozemkoch v katastrálnom území obce

Breznica, okres Stropkov.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo

o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak
ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 5C/6/2007 vo veci rozvodu manželstva účastníkov, s obsahom spisu tunajšieho

súdu sp. zn. 4C/7/2010 vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, s obsahom
listinných dôkazov o výške príjmov navrhovateľa a odporkyne, výsluchom svedkov, synov účastníkov X.
F. T. Q. F. s obsahom zápisnice Sociálnej poisťovne, pobočky Bardejov o posúdení zdravotného stavu
navrhovateľa zo dňa 30.6.2010 a zistil tento skutkový stav :

Účastnícibolimanželia.ManželstvouzavrelidňaX.X.XXXXaichmanželstvobolorozvedenérozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 5C/6/2007-31 zo dňa 13.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.1.2009. Z
obsahu spisu vo veci rozvodu manželstva účastníkov vyplýva, že súd rozhodoval o rozvode manželstva
na návrh manželky, teda odporkyne, súd zistil, že sa odporca /v tejto veci navrhovateľ/ na pojednávania
nedostavoval, odmietal preberať predvolania na pojednávanie. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje,
že manželstvo bolo zo začiatku harmonické. Dôvodom vzniku problémov v manželstve bola skutočnosť,

že odporca si po skončení živnostenského podnikania nenašiel nové zamestnanie, stal sa čiastočným
invalidným dôchodcom. Prestal sa zaujímať o domácnosť, o manželku a o deti, ku ktorým začal byť
agresívnyavulgárny.Manželiaspoločnúdomácnosťnezdieľajúodroku2003,kedynavrhovateľkaodišla
pracovať do zahraničia a od tej doby sa ani intímne nestýkajú. Príčinu rozvratu manželstva súd videl
v citovom odcudzení účastníkov konania a že od roku 2000 nežili v spoločnej domácnosti, nevytvárali

zdravé rodinné prostredie a navrhovateľka od roku 2003 sa zdržuje v zahraničí s tým, že obnova
spolužitia nie je
možná. Manželstvo je len formálne, neplní svoj účel. V manželstve účastníkov sa narodili tri deti, ktoré
boli v čase rozvodu manželstva účastníkov už všetky plnoleté.

Navrhovateľ tvrdil, že vyzýval navrhovateľku, aby mu prispievala na jeho výživu, že jej telefonoval, a
že jej telefonoval do zahraničia, kde pracovala, čo odporkyňa popierala, uvádzala, že číslo telefónu,
ktoré navrhovateľ uvádzal, na ktoré jej mal telefonovať už dávno je nefunkčné, linka bola zrušená,
pretože majitelia tejto linky zomreli. Navrhovateľ k tvrdeniam odporkyne, že priznanie príspevku na
výživu rozvedeného manžela by bolo v rozpore s dobrými mravmi, uvádzal, že sa vydávala ako 19-

ročná, že všetko jej kúpil on a že z jeho peňazí sa staval rodinný dom. Podnikal od roku 1992. Začal
s podnikaním sám, o dva až tri mesiace zamestnal aj odporkyňu a s podnikaním skončili v roku 1999.
Z výpovedí účastníkov vyplýva, že pokiaľ ide o podnikanie, išlo o prevádzku predajne potravín v obcí
I.. Navrhovateľ tvrdil, že s podnikaním skončil, pretože sa začali jeho zdravotné problémy a odporkyňa
sama nechcela v podnikaní pokračovať. Odporkyňa tvrdila, že s podnikaním skončili z toho dôvodu,

že došlo ku strate zákazníkov, otvorili sa ďalšie prevádzky potravín v obci I. a stratili zákazníkov aj
kvôli tomu, že navrhovateľ bol voči zákazníkom nepríjemný, stále vyvolával nejaké konflikty. Ku svojej
schopnostizamestnaťsaposkončenípodnikanianavrhovateľuvádzal,žezačalmaťzdravotnéproblémy
v súvislosti s chrbticou. Mal sa podrobiť operácii, ktorá ale nebola možná pre iný zdravotný problém.
Bol mu priznaný invalidný dôchodok. Jeho obmedzenie vykonávať zárobkovú činnosť bolo posúdené

najprv v rozsahu 40,42 % a neskôr v rozsahu 50 %. Na opätovnú kontrolu zdravotného stavu bol v roku
2010, kedy žiadal o celý invalidný dôchodok, ale nebolo mu vyhovené. Tvrdil, že má problémy s kĺbmi,
s členkami, užíva lieky na prekrvenie mozgu, že má riedke kosti. Nepopieral, že od roku 2000 až po
rozvod manželstva účastníkov a ani po rozvode manželstva doposiaľ, nikde nepracoval, že poberal iba
invalidný dôchodok, že v tom čase, odkedy mu bol priznaný invalidný dôchodok, tak jediným príjmom v

domácnosti účastníkov bol jeho dôchodok cca 150,-- eur mesačne a príjem odporkyne zo zamestnania.
Popieral, že pokiaľ ide o finančné problémy, ktoré sa vyskytli po skončení podnikania, žeby súhlasil s
tým, aby odporkyňa odišla pracovať do zahraničia. V tom čase, keď odchádzala odporkyňa pracovať do
zahraničia,staršísynoviaboliužplnoletíazamestnaní. Najmladšísynmalvtedy16rokov.Bolštudentom
strednej školy. Navrhovateľ potvrdil, že nemal príjem ani zo žiadnej brigádnickej činnosti. Tvrdil, že

zabezpečoval potreby rodiny takým spôsobom, že pestovali zemiaky, zeleninu na záhrade, chovali
domáce zvieratá. Popieral, aby sa dopustil fyzického násilia voči odporkyni za trvania manželstva.
Po rozvode manželstva žil sám. Naďalej žil v spoločnom rodinnom dome účastníkov konania. V tomto
rodinnom dome býval po rozvode manželstva asi do roku 2010 aj najmladší syn. Jednak, výdavky sú na
zabezpečenie nákladov na elektrinu a výmenu plynových bômb. Užíva jednu izbu a kuchyňu. V kuchyni

nekúri. V izbe kúri gamatkami a na varenie používa plyn. Kúpať a sprchovať sa chodí ku kamarátovi.

Zánikom manželstva zanikajú osobné a majetkové práva a povinnosti manželov. Zaniká aj sama
vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Solidarita ako charakteristický znak manželských vzťahov vobmedzenej miere sa prenáša aj do času po zániku manželstva za podmienok určených, ustanovením
§ 72 Zákona o rodine ako povinnosť rozvedeného manžela prispieť na výživu bývalému manželovi,
ktorý nie je schopný sám sa živiť a ktorá vzniká len za podmienky, ak druhý manžel nie je schopný sám

sa živiť. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne právo na zabezpečenie primeranej výživy. Ide o
samostatný nárok s rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie z rozdielnym rozsahom, ako je to
v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Oprávnený pre priznanie príspevku na výživu podľa
tohto ustanovenia je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť bývalého
manžela živiť sa sám, sa posudzuje podľa jeho skutočných a potenciálnych zárobkových možností, ale

aj od jeho majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež na účel, na ktorý
je určený. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel životnej úrovne bývalých manželov po rozvode
manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi, hoci aj výrazne klesla životná úroveň oproti obdobiu pred
zánikom manželstva, a to ani to, či že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na
uspokojovanie potrieb v rozsahu, ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže
byť len fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov

sa neskúma, ani neporovnáva. Príspevok na výživu rozvedeného manžela však nemožno priznať, ak
by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2). Vznik nároku na príspevok rozvedeného manžela
je podmienený neschopnosťou jedného z bývalých manželov živiť sa primeraným spôsobom sám a
priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Odporkyňa namietala nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, a to jednak, že sa nepokúsil odporca o
uzavretie dohody o určení príspevku na výživu rozvedeného manžela v rozpore s ustanovením § 72
ods. 2 Zákona o rodine pred podaním návrhu, tvrdila, že nie je splnená hmotnoprávna podmienka, a to,
žeby navrhovateľ nebol schopný sám sa živiť a taktiež namietala rozpor s dobrými mravmi.

V súvislosti s námietkou, že navrhovateľ sa neobrátil na odporkyňu so žiadosťou o uzavretie dohody
o určení príspevku na výživu rozvedeného manžela, pred podaním návrhu na rozvod manželstva je
potrebné uviesť, že táto nie je opodstatnená. Zo znenia ustanovenia § 72 ods. 2 Zákona o rodine
vyplýva, že ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z
nich súd. Zákon tu však nepredpisuje žiadnu formu dohody, s nesplnením si tejto povinnosti nespája

žiadne následky, takže môže byť uvedený úkon urobený aj ústne a tiež nie je uvedené, že musí byť
pred podaním návrhu. Zákon totiž uvádza, že ak sa nedohodnú určí príspevok súd, neuvádza že ak
sa nedohodnú tak sa môže podať návrh na súd. Z celého konania pred súdom prvého stupňa , už
z prvého vyjadrenia odporkyne vyplynul jednoznačný nesúhlas odporkyne s návrhom. Za výzvu na
určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela možno považovať aj návrh na začatie konania.

Nemožno preto považovať návrh navrhovateľky za predčasne podaný, keď počas celého konania bolo
zrejmé , že účastníci sa nedohodli a nedohodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 385/2013-12 zo dňa 10.7.2013, č II.ÚS 185/2013-13 zo dňa 19.3.2013
a IV.ÚS 200/2013-15 zo dňa 5.4.2013.

Navrhovateľ podal návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela na súde dňa 10.1.2011
a domáhal sa určenie výživného spätne od 17.4.2002. Keďže výživné na plnoletú osobu a teda aj
príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať len odo dňa podania návrhu a u príspevku
na výživu rozvedeného manžela až po rozvode manželstva, súd bez ďalšieho návrh navrhovateľa na
určenie výživného za dobu od 17.4.2002 do 9.1.2011 zamietol.

Pokiaľ ide návrh navrhovateľa na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela od podania návrhu,
aj v tejto časti odporkyňa navrhovala návrh zamietnuť a to pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa
odporkyne, ak by súd priznal navrhovateľovi príspevok na výživu
rozvedeného manžela, poukazujúc na príčiny rozvratu manželstva a na nezáujem odporcu nájsť si

zamestnanie, bolo by to v rozpore s dobrými mravmi.

Pri posudzovaní rozporu s dobrými mravmi súd skúma aj príčiny rozvratu manželstva.

V odôvodnení rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva účastníkov sa konštatuje, že manželstvo bolo

zo začiatku harmonické. Dôvodom vzniku problémov v manželstve bola skutočnosť, že odporca si
po skončení živnostenského podnikania nenašiel nové zamestnanie, stal sa čiastočným invalidným
dôchodcom. Prestal sa zaujímať o domácnosť, o manželku a o deti, ku ktorým začal byť agresívny a
vulgárny. Manželia spoločnú domácnosť nezdieľajú od roku 2003, kedy navrhovateľka odišla pracovaťdo zahraničia a od tej doby sa ani intímne nestýkajú. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v citovom
odcudzení účastníkov konania a že od roku 2000 nežili v spoločnej domácnosti, nevytvárali zdravé
rodinné prostredie a navrhovateľka od roku 2003 sa zdržuje v zahraničí s tým, že obnova spolužitia nie

je možná. Manželstvo je len formálne, neplní svoj účel.

Navrhovateľ v čase podania návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela pobral
invalidný dôchodok vo výške 156,90 eur a tento jeho dôchodok bol zvyšovaný každoročne o zákonnú
valorizáciu do vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalobca sa stal starobným dôchodcom od 4.3.2014

a poberá už starobný dôchodok vo výške 342,-- eur. Doba piatich rokov z zmysle ustanovenia § 72
ods. 3 Zákona o rodine od rozvodu manželstva uplynula dňa 3.1.2014.

Z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov, detí účastníkov súd zistil, že odkedy
navrhovateľ prestal podnikať, nehľadal si aktívne zamestnanie, tvrdil že mu vtom bránil zhoršený
zdravotný stav. Bola mu priznaná invalidita s obmedzením schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

najprv v rozsahu 40, 42 % , neskôr v rozsahu 50% a to aj pri opakovanom posúdení jeho zdravotného
stavu v roku 2010. Z výpovede odporkyne aj detí vyplýva, že napriek tomu, že navrhovateľ bol uznaný
iba za čiastočne invalidného aktívne si prácu nehľadal vôbec a navrhovateľ ani sám netvrdil aby si prácu
hľadal. Tvrdil, že vzhľadom na jeho zdravotný stav vek sa nemohol zamestnať. Pretože príjem v rodine
bol len invalidný dôchodok navrhovateľa a príjem odporkyne , ktorý nebol dostačujúci. Odporkyňa tvrdila,

že sa dohodli tak, že do zahraničia pôjde pracovať ona, vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa a že
navrhovateľ s tým súhlasil. Po jej odchode za prácou do zahraničia sa vzťahy medzi účastníkmi zhoršili
natoľko, že odporkyňa po prvých dvoch turnusoch sa už v domácnosti ani nezdržiavala, ale obchádzala
k deťom. Tvrdila, že ju navrhovateľ podozrieval z nevery, na čo nemal žiaden dôvod, bol vulgárny,
agresívny. Už pred jej odchodom do zahraničia sa k nej zle správal, stále sa jej vyhrážal čo jej urobí ak

deti odídu z domu, čo ona veľmi zle psychicky znášala. Poprela, aby sa dopustila manželskej nevery. K
novej známosti uviedla, že známosť nadviazala až po rozvode manželstva. K podaniu návrhu na rozvod
manželstva uvádzala, že takýto návrh pôvodne ani podávať nechcela, ale podávala ho po tom, čo sám
navrhovateľ ju vyzýval, aby podala návrh na rozvod manželstva.

Súd v konaní o manželské výživné je viazaný dôvodmi, pre ktoré rozvodový súd manželstvo účastníkov
rozviedol a teda nemôže ich hodnotiť inak. Zároveň, v tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 570/2011 zo dňa 15.12.2011, ktorý hodnotil tento záver
vyslovený odvolacím súdom v konaní rozvodovom, ktoré prebiehalo súčasne s konaním vo veci určenia
manželského výživného, a ktoré skončilo

skôr. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že súd konštatoval, že takémuto záveru zodpovedá
všeobecná prax súdov, ktoré pre potreby konania o určenia výživného vyžadujú kompletný súdny spis
rozvodových súdov, z ktorých zisťujú príčiny rozvratu manželstva.

V rozhodnutí o rozvode manželstva súd zhodnotil príčiny rozvratu manželstva ako dôsledok citového

odcudzenia manželov a v tom, že účastníci nežili spolu v jednej domácnosti od roku 2003. Vychádzajúc
z takto konštatovaných príčin rozvratu manželstva rozvodovým súdom, nemohol súd pri rozhodovaní
o príspevku na výživu rozvedeného manžela dospieť k záveru, že by vzhľadom na príčiny rozvratu
manželstva, bolo priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela v rozpore s dobrými mravmi.

Nemohol súd dospieť ani k záveru, že v dobe od januára 2011, by nebol preukázal navrhovateľ, že
nebol schopný sám sa živiť. V čase podania návrhu bol naďalej invalidným dôchodcom a vzhľadom
na jeho zdravotný stav, tak ako je popísaný v zápisnici Sociálnej poisťovne z kontrolného vyšetrenia, s
prihliadnutím na jeho vek a problémy s nezamestnanosťou v tunajšom regióne nedá sa predpokladať,
žeby si našiel prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu a mohol si tak doplniť zdroj svojich príjmov.

Na základe vyššie uvedeného vychádzajúc zo zákonných kritérií pri posudzovaní nároku na príspevok
na výživu rozvedeného manžela dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je len čiastočne dôvodný a to za
obdobie od podania návrhu 10.1.2011 do 2.1.2009, kedy uplynula doba 5 rokov od rozvodu manželstva
a len do výške 30,-- eur mesačne.

Navrhovateľ poberal invalidný dôchodok, býval v rodinnom dom, kde je spoluvlastníkom spolu s
odporkyňou. Náklady mal na výživu, lieky a elektrinu a výmenu plynových bômb na varenie.Odporkyňa po celý ten čas je zamestnaná ako opatrovateľka v Taliansku s priemerným mesačným
príjmom cca 700,-- eur. Po zohľadnení nákladov na zabezpečenie jej potrieb súd dospel k záveru,
že bolo v jej schopnostiach a možnostiach prispievať prispievať na výživu navrhovateľa sumou 30,--

eur mesačne. Príspevkom na výživu rozvedeného manžela nie je určený na vyrovnanie životnej úrovne
manželov, ale len na primeranú výživu a rozsah je modifikovaný aj ustanovením § 72 ods. 2 veta druhá
O.s.p.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal odporkyňu prispieť na výživu navrhovateľa sumou 30,-- eur

mesačne od 11.1.2011 do 2.1.2014 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Za dobu od 11.1.2011 do 2.1.2014 vznikol odporkyni dlh na výživnom vo výške 1073,28 eur / 35
mesiacov x 30 + alikvotná časť za mesiac január 2011 a január 2014 , ktorý súd povolil odporkyni splácať
po 30,-- eur mesačne a zároveň určil podmienky splatnosti splátok (§ 160 ods. 1 O.s.p.)

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.