Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžd/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200863
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8013200863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu Y. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., právne zastúpeného JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom Nám. sv.
Egídia 95, Poprad, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo PZ v
Prešove, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-
PO-KDI-3-76-002/2013-P zo dňa 28. augusta 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 2S/40/2013-60 zo dňa 4. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/40/2013-60 zo dňa 4.

apríla 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom

Krajský súd v Prešove na základe žaloby žalobcu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí
správnych orgánov, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 250j ods. 1 OSP v rozsahu a

z dôvodov uvádzaných v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
Vychádzal pritom z obsahu predloženého administratívneho spisu, z ktorého mal jednoznačne za
preukázané, že žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Marcela Kohúta podal dňa 13.
mája 2013 písomné podanie adresované Okresnému riaditeľstvu PZ ODI v Poprade označené ako
odvolanie - obnova konania s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a), c), e)správneho poriadku,
pretože:
Správny orgán postupoval v rozpore s príslušným ustanoveniami zákona, keď rozhodoval napriek

tomu, že splnomocnený zástupca svoju neúčasť dňa 28. apríla 2010 ospravedlnil, s predmetným
ospravedlnením sa správny orgán nijako nevysporiadal a v neprítomnosti účastníka a jeho právneho
zástupcu rozhodol vo veci.
Podľa ustanovenia § 108 ods. 5 zákona o cestnej premávke v čase prejednávania priestupku sa údaje
o dopravných priestupkoch viedli v evidencii vodičov 5 rokov od vykonania sankcie za priestupok a po
uplynutí tejto doby sa mali tieto údaje natrvalo zničiť. Správny orgán v čase rozhodovania prihliadal na
evidenčnú kartu vodiča zo dňa 9. februára 2010, kde uvedená evidenčná karta vodiča obsahovala údaje,

ktoré tam už nemali byť. Na základe toho správny orgán dospel k nesprávnemu hodnoteniu dôkazov
a určeniu výmery sankcie za uvedený priestupok nerešpektujúc § 34 ods. 1 Správneho poriadku, kde
na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci aktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Uvedené porušenie správnemu orgánu vytkol aj Krajský súd v
Prešove v rozsudku 1S/53/2011 zo dňa 8. novembra 2011.
Na napádanom rozhodnutí správny orgán vyznačil právoplatnosť 17. februára 2011. Najvyšší súd SR v

uznesení 10Sžd/27/2012 zo dňa 15. marca 2013 uviedol, že mala byť vyznačená právoplatnosť 18. júna
2010. Keďže priestupca mal týmto rozhodnutím niečo vykonať (zaplatenie pokuty a uloženie sankcie),
je potrebné toto rozhodnutie zrušiť a rozhodnúť znova.
O návrhu na obnovu konania rozhodol prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím dňa 24.
júna 2013 pod č. p. ORP-73/DI-2-SK-2010. Voči predmetnému rozhodnutiu o zamietnutí povolenia

obnovy konania podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa
28. augusta 2013 pod č.p. KRPZ-PO-KDI3-76-002/2013-P tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.
Pokiaľ ide o prvotné konanie o priestupku, z predloženého priestupkového spisu, zo správy o výsledku
objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 9. februára 2010 mal
súd za preukázané, že žalobca viedol motorové vozidlo Hyundai Santa Fe, TEČ: J. dňa 9. februára

2010 o 11:45 hod. po ceste 1/67 v smere od obce Hranovnica na Poprad, pričom pri cestnej kontrole
nemal pri sebe doklady predpísané na vedenie a premávku vozidla a následne lustráciou bolo zistené,
že dňa 9. septembra 2009 mu bol zadržaný vodičský preukaz pod č. R. a má uložený zákaz činnosti.
Týmto konaním sa dopustil porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a naplnil tak skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch. Ďalšia jazda mu bola zakázaná, ako to vyplýva po poučení v zmysle § 60 ods. 2
zákona o priestupkoch vodič do prvotnej správy uviedol, že nebude k uvedenému priestupku vypovedať,
je ochotný za uvedený skutok zaplatiť blokovú pokutu, čo podpísal vlastnoručným podpisom.
Ako vyplýva z úradného záznamu zo dňa 9. februára 2010 spísaného mjr. JUDr. H. Y. a mjr. Mgr. J.
R. v čase o 11.35 hod. bol prijatý od ODOS OR PZ Poprad telefonický fonogram o tom, že do obce

Hranovnica v smere od Popradu jazdí osobné motorové vozidlo, ktorého vodič má zadržaný vodičský
preukaz. Počas kontroly bol vodič podrobený dychovej skúške. Tvrdil, že vodičský preukaz má, ale si
ho zabudol doma. Následne lustráciou bolo zistené, že vodičský preukaz má vodič zadržaný, a to odo
dňa 9. septembra 2009.
Z evidenčnej karty vodiča s dátumom 9. februára 2010 vyplýva, že záznamy o priestupkoch a trestných

činnostiach v cestnej premávke, ktoré sú evidované na tejto karte vodiča sú uvedené blokové pokuty,
priestupok zo dňa 9. júna 2008, o ktorom rozhodla Mestská polícia Poprad a ďalej o zadržaní vodičského
preukazu ako záznam pod bodom 1 zo dňa 9. septembra 2009, kedy bol zadržaný VP vodičovi OR PZ
Poprad pod č. OR-10-280/DI-2-2009. Dôvodom zadržania bolo porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm.
c), § 4 ods. 2 písm. c), § 9 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 8/2009 Z. z. Ďalej sú v evidenčnej

karte vodiča uvedené aj priestupky zo starého systému, a to priestupky v čase spáchania zo dňa 7. júna
1988, 21. januára 1987, ktoré aj podľa názoru súdu správny orgán v konaní vôbec nezohľadňoval.
Súd mal z priestupkového spisu tiež za preukázané, že predvolanie obvinenému na ústne prejedanie
priestupku zo dňa 10. marca 2010 bolo doručené žalobcovi dňa 18. marca 2010. Zároveň z úradného
záznamu zo dňa 31. marca 2010 spísaného nadpor. E. H. vyplýva, že dňa 31. marca 2010 mu telefonicky

volal JUDr. Kohút, právny zástupca obvineného, ktorý ho ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní dňa
31. marca 2010, ako aj seba z dôvodu oneskoreného oznámenia o predvolaní na pojednávanie zo
strany obvineného. Zároveň právny zástupca uviedol, že splnomocnenie obvineného doručí správnemu
orgánu.
Z predvolania obvineného na prejednávanie priestupku zo dňa 12. apríla 2010 doručené žalobcovi dňa

15. apríla 2010 vyplýva, že ústne prejednanie priestupku sa uskutoční dňa 29. apríla 2010 o 09.30
hod. v budove Okresného riaditeľstva PZ ODI v Poprade. Zo zápisnice z pojednávania o priestupku v
neprítomnosti obvineného zo dňa 29. apríla 2010 pod č. p. ORP-73/DI-2-SK-2010 vyplýva, že priestupok
prejednalstaršíreferentoddeleniabezpečnosticestnejpremávkyaDEODInadpor.E.H.bezprítomnosti
obvineného, ktorý sa do otvorenia pojednávania neospravedlnil a nezúčastnil sa ho ani právny zástupca.

Ten v telefonickom rozhovore dňa 31. marca 2010 uviedol, že predloží plnomocenstvo na zastupovanie
obvineného, plnomocnestvo do termínu 29. apríla 2010 však nebolo predložené.
Ako ďalej vyplýva z písomného ospravedlnenia neúčasti na ústnom pojednávaní o konaní o priestupku
advokátskou kanceláriou JUDr. Marcela Kohúta zo dňa 28. apríla 2010, ktoré bolo podané na Pošte
Poprad 1 dňa 28. apríla 2010 a doručené OR PZ Poprad nadpor. E. H. dňa 30. apríla 2010 a ktorého

súčasťou je aj plnomocenstvo udelené žalobcom zo dňa 15. marca 2010 na zastupovanie v predmetnej
veci bolo jednoznačne preukázané, že ospravedlnenie neúčasti tak obvineného, ako aj právneho
zástupcu bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu 30. apríla 2010, teda po vykonaní ústneho
pojednávania.Ako ďalej vyplýva z priestupkového spisu z úradného záznamu zo dňa 2. februára 2011 napísaného
por. Bc. H. R., dňa 2. februára 2011 doručoval na ulici D. v rodinnom dome č. XXXX/X rozhodnutie o
priestupkupodč.ORP-73/DI-2-SK-2010,ktorébolovydané29.apríla2010,žalobcovi,ktorý rozhodnutie

o priestupku ako aj poštové poukážky na zaplatenie pokuty a trov konania dňa 2. februára 2011 v čase
o 12.00 hod. odmietol prevziať aj napriek poučeniu, že v zmysle § 24 ods. 3 zákona o správnom konaní,
podľa ktorého ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, písomnosť je doručená dňom, keď sa
jej prijatie odoprelo.
Ďalej z priestupkového spisu mal súd preukázané, že žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie

JUDr. Marcela Kohúta podal žalobu dňa 5. augusta 2011 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného č. KRP-P-94/KDI-PCP-2011 v spojení s rozhodnutím ORP-73/DI-2-SK-2010 zo dňa 29.
apríla 2010 vydané OR PZ ODI Poprad, ktorá bola vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
1S 106/2011.
Z priestupkového spisu mal ďalej súd preukázané, že písomným podaním zo dňa 2. augusta 2011 pod
č. KRP-P-94/KDI-BCP-2011 adresovaným KR PZ v Prešove JUDr. Marcelovi Kohútovi, advokátovi ako

upovedomenie o odvolaní voči právoplatnému rozhodnutie o priestupku s tým, že pisateľ ako príslušný
správny orgán podľa § 65 ods. 1 Zákona o správnom konaní obdržal prostredníctvom OR PZ ODI v
Poprade dňa 8. júla 2011 podanie zo dňa 16. júna 2011 označené ako mimoodvolacie konanie proti
rozhodnutiu o priestupku, ako aj spisový materiál týkajúci sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky. Ďalej z uvedeného upovedomenia vyplýva, že prvostupňový správny orgán ODI OR

PZ v Poprade vydal dňa 29.04.2010 rozhodnutie o priestupku, ktorým bol žalobca uznaný vinným a bola
mu uložená pokuta vo výške 500 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov.
Uvedené podanie zo dňa 16. júna 2011 posúdil správny orgán s ohľadom na skutočnosť, že uvedený
návrh neobsahoval náležitosti ustanovené zákonom na obnovu konania ako podnet na mimoodvolacie
konanie podľa § 65 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Zákona o správnom konaní. Po preskúmaní

predloženého spisového materiálu a posúdení predmetného podnetu dospel k správny orgán k záveru,
že nie sú dané podmienky na začatie konania podľa § 65 Zákona o správnom konaní.
Ako ďalej vyplýva z priestupkového spisu, návrhom na podanie protestu prokurátora zo dňa 9. mája
2011 sa žalobca domáhal, aby prokurátor podal protest proti rozhodnutiu OR PZ v Poprade zo dňa 29.
apríla 2010 sp. zn. ORP-73/DI-2-SK-2010 a v prípade, že protestu nebude vyhovené, aby podal správnu

žalobu.
Z uznesenia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1S 106/2011 - 36 zo dňa 8. marca 2012 vyplýva,
že súd konanie vo veci zastavil s odôvodnením, že žaloba bola podaná voči listu žalovaného zo
dňa 02.08.2011 pod č. KRP-P-94/KDI-BCP-2011 vo veci odvolania voči právoplatnému rozhodnutiu o
priestupku označenom ako upovedomenie, ktorý nie je s poukazom na ustanovenie § 247 ods. 2 OSP

preskúmateľné súdom, vzhľadom k tomu, že nejde o rozhodnutie správneho orgánu.
Akokrajskýsúdvodôvodneníkonštatoval,zobsahuspisuzistil,žeprvostupňovérozhodnutienadobudlo
právoplatnosť. Žalobca bol v prvostupňovom rozhodnutí riadne poučený o možnosti podania odvolania
proti tomuto rozhodnutiu a o tom, že návrh na preskúmanie je možné podať až po využití riadneho
opravného prostriedku. Aj podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou správneho orgánu, ktorý vydal

rozhodnutie o priestupku, doručiť toto rozhodnutie právnemu zástupcovi priestupcu, aj keď plná moc na
zastupovanie bola doručená po vydaní rozhodnutia, ale pred jeho doručovaním. Právnemu zástupcovi
žalobcu nič nebránilo v tom, aby po doručení rozhodnutia podal odvolanie. Ani žalobca, ani jeho právny
zástupcanevyužiliprávonapodanieodvolaniaprotiprvostupňovémurozhodnutiu,pretototorozhodnutie
podľa § 247 ods. 2 nemôže byť predmetom preskúmania. Predmetom preskúmania podľa piatej časti

OSP nemôže byť ani list žalovaného zo dňa 2. augusta 2011 KRP-P-94/KDI-BCP-2011, pretože nespĺňa
náležitosti (formálne ani obsahové) správneho rozhodnutia podľa § 46 a nasledujúcich Správneho
poriadku. Súd v rámci preskúmavacieho konania na základe žaloby môže preskúmať rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu len v súvislosti s preskúmavaním zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu II. stupňa.

O odvolaní voči predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Prešove rozhodol Najvyšší súd SR pod sp.
zn. l0 Sžd 27/2012 zo dňa 15. marca 2013, v ktorom rozhodnutí okrem iných skutočností poukázal aj
na to, že rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Poprade zo dňa 29. apríla 2010 sa stalo
právoplatným 18. júna 2010, pretože posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na
piatok18.júna2010.PotvrdilrozhodnutieKrajskéhosúduvPrešoveakosprávneavsúladesozákonom,

keď konanie voči písomnému upovedomeniu zo dňa 2. augusta 2011 ako nedôvodné zastavil. Čo sa
týka vyznačenia právoplatnosti, v tejto časti nepochybil krajský súd, pretože nebolo pochybností o tom,
že toto rozhodnutie je právoplatné a v určenej 15-dňovej lehote nebolo napadnuté odvolaním. Z tohto
zistenia správne a v súlade so zákonmi vychádzal aj krajský súd, a to bez ohľadu na to, či právoplatnosťnadobudlo dňa 18. júna 2010 alebo dňa 17. februára 2011, ako je na ňom nesprávne vyznačené. Táto
skutočnosť aj podľa Najvyššieho súdu SR nemala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedených skutočností aj podľa krajského súdu neboli zo strany žalobcu splnené

podmienky na povolenie obnovy konania vo veci prejednania priestupku zo dňa 9. februára 2010,
ktorého sa žalobca ako priestupca dopustil. Podľa názoru krajského súdu bolo jednoznačne v konaní
prvostupňového správneho orgánu a žalovaného preukázané, že žalobcom neboli predložené také nové
dôkazy a skutočnosti, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci priestupku a tieto žalobca
bez zavinenia nemohol v konaní uplatniť.

Z obsahu administratívneho spisu a jednotlivých písomných dôkazov, hlavne zápisníc o podaní
vysvetlenia, úradných záznamov, ako aj zápisnice o ústnom prejednaní priestupku v neprítomnosti
obvineného vyplývajú skutočnosti, ktoré boli žalobcovi známe počas celého správneho konania a ktoré
mohol kedykoľvek v priebehu správneho konania aj uplatniť, a teda nie je naplnený dôvod obnovy
konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Zákona o správnom konaní. Čo sa týka prejednania priestupku v
neprítomnosti priestupcu, súd sa plne stotožnil s názorom správneho orgánu, pretože bolo vyslovene

v kompetencii žalobcu a jeho právneho zástupcu, aby svoju neprítomnosť ospravedlnili riadne a včas.
Ospravedlneniedoručenésprávnemuorgánudňa30.apríla2010anisúdnepovažujezariadneavčasné
ospravedlnenie odôvodňujúce odročenie pojednávania o priestupku. V tejto súvislosti poukazuje súd na
rozhodovaciu činnosť NS SR v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 10Sžd/19/2012.
Anidôvoduvedenýžalobcomvnávrhunaobnovukonaniapodľa§62ods.1písm.c)Zákonaosprávnom

konaní nebol naplnený, pretože aj podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný
dostatočne zistili skutkový stav vo veci prejednania priestupku zo dňa 9. februára 2010, vychádzali
pri uložení sankcie z priestupku, ktorého sa dopustil žalobca dňa 9. septembra 2009, o ktorom v
čase vydania rozhodnutia 29. apríla 2010 nemal správny orgán vedomosť, že by tento priestupok bol
anulovaný. Takže správny orgán vychádzal zo správne zisteného stavu veci v súlade s ustanovením

§ 34 ods. 1 Správneho poriadku, ak vychádzal z evidenčnej karty vodiča zo dňa 9. februára 2010 a
priestupku, ktorého sa žalobca dopustil v posledných 12 mesiacoch pred dňom 9. februára 2010.
Podľa názoru súdu nie je splnený ani dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e)
Zákona o správnom konaní, lebo rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako pravdivé, ich
dôveryhodnosť bola preukázaná. Aplikácia tohto dôvodu vyžaduje, že musí ísť o také poznatky, ktoré

správny orgán získal pri dokazovaní a ktoré či už úplne alebo čiastočne nezodpovedajú skutočnosti
a o nepravdivosti ktorých nikto nevedel. Takýmto dôvodom nie je nesprávne vyznačená právoplatnosť
na rozhodnutí o priestupku, ktorá ani podľa názoru NS SR nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu zo dňa 29. apríla 2010.
Za daných skutkových okolností by bolo absurdné povoliť obnovu konania, pretože by to bolo v rozpore

s účelom inštitútu obnovy konania. Žalobca, pokiaľ mal možnosť sa účelne brániť riadnymi opravnými
prostriedkami v konaní o priestupku, sa týmto neriadil, nepodal odvolanie voči prvostupňovému
rozhodnutiu správneho orgánu o priestupku zo dňa 29. apríla 2010 a následne jeho postupy, ktoré
boli vykonané ako mimoriadne opravné prostriedky v rámci konania, ďalej podnet na podanie protestu
prokurátorovi, ústavná sťažnosť a následne podaná žaloba jednoznačne nepreukázali skutočnosti, ktoré

žalobca tvrdí aj v predmetnej žalobe a teda tvorí podstatu dôvodov pre obnovenie konania čo sa týka
rozhodnutia o priestupku zo dňa 29. apríla 2010.
Občiansky súdny poriadok v § 250i ods. 3 upravuje, že pri preskúmavaní zákonnosti a postupu
správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02, podľa ktorého správnym konaním sa nazýva postup
správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny
predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme
rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol
zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie

veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať
dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť
spočíva na účastníkovi. Pri tomto zmysle konania dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu
v zmysle § 250i ods. 3 OSP môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť
rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré

nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

II.
Odvolanie a vyjadrenie k nemuProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal jednak nesprávne
zistenie skutkového stavu veci, ktoré mal prvostupňový súd odmietnuť strohou konštatáciou o úplnosti

zisteného skutkového stavu veci, a tiež odňatie práva na spravodlivý súdny proces tým, že žalobca
nemalmožnosťbyťprítomnýpriprerokovanípriestupkuanavrhovaťdôkazyavyjadriťsakveci,hocihov
deň konania o priestupku mal telefonicky ospravedlniť právny zástupca u vec prerokúvajúceho policajta,
ktorý navyše o deň neskôr dostal toto ospravedlnenie i písomne a toto bolo doručované v rámci jedného
mesta dva dni napriek tomu, že išlo o prioritnú zásielku. Ďalej namietal nespojenie vecí - priestupkov,

ktoré sa mali stať 9. februára 2010 a 9. septembra 2009, hoci je to pre orgány objasňujúce priestupok
obligatórne a viedlo by to k uloženiu miernejšej sankcie pre žalobcu a namietal tiež, že evidenčná karta
vodiča založená v priestupkovom spise slúžiaca orgánu objasňujúcemu priestupok pri ukladaní sankcie,
obsahovala v rozpore s ustanovením § 108 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
adoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovúdaje,ktoréuždávnomalibyťznejnatrvalo
zničené.

Navrhol preto zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie,
alternatívne zmenu napadnutého rozsudku tak, že budú zrušené preskúmavané rozhodnutia správnych
orgánov o nepovolení obnovy konania a vec sa vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje z rozsudkom krajského súdu a navrhuje

ho potvrdiť. Uviedol, že ku všetkým odvolacím námietkam sa podrobne vyjadril už v pôvodnom konaní
o priestupku a následne aj v priebehu konania o povolení, resp. nepovolení obnovy konania a tieto boli
aj predmetom súdneho prieskumu.

III.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky
ako súdom odvolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s
§ 211 a nasl. OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 OSP, odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje
za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti

nepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v
rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený 12. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP ).

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím ODI
v Poprade, ktorými nebola povolená obnova konania vo veci vedenej pôvodne pod č. k. KRPP-94//KDI-
BCP-2011 na KRPZ KDI Prešov v spojení s vecou vedenou pod č. k.: ORP73/DI-2/SK-2010 na ORPZ
ODI Poprad.
V tomto priestupkovom konaní bol prerokúvaný priestupok žalobcu proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 9. februára 2010 o 11:45 hod.
viedol motorové vozidlo Hyundai Santa Fe, EČ: J. po ceste 1/67 v smere od obce Hranovnica na
Poprad, pričom pri cestnej kontrole nemal pri sebe doklady predpísané na vedenie a premávku vozidla
a následne lustráciou bolo zistené, že dňa 9. septembra 2009 mu bol zadržaný vodičský preukaz pod

č. R. a má uložený zákaz činnosti.
V návrhu na povolenie obnovy konania (v konaní o povolenie obnovy nesie dôkazné bremeno žalobca
ako navrhovateľ obnovy konania, a nie žalovaný na rozdiel od samotného priestupkového konania v
ktorom samozrejme nesie dôkazné bremeno, najmä preukázanie viny priestupcu štát prostredníctvom
orgánu objasňujúceho priestupok) sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania z troch dôvodov:

Správny orgán postupoval v rozpore s príslušným ustanoveniami zákona, keď rozhodoval napriek
tomu, že splnomocnený zástupca svoju neúčasť dňa 28. apríla 2010 ospravedlnil, s predmetným
ospravedlnením sa správny orgán nijako nevysporiadal a v neprítomnosti účastníka a jeho právneho
zástupcu rozhodol vo veci.Podľa ustanovenia § 108 ods. 5 zákona o cestnej premávke, v čase prejednávania priestupku sa údaje
o dopravných priestupkoch viedli v evidencii vodičov 5 rokov od vykonania sankcie za priestupok a po
uplynutí tejto doby sa mali tieto údaje natrvalo zničiť. Správny orgán v čase rozhodovania prihliadal na

evidenčnú kartu vodiča zo dňa 9. februára 2010, kde uvedená evidenčná karta vodiča obsahovala údaje,
ktoré tam už nemali byť. Na základe toho správny orgán dospel k nesprávnemu hodnoteniu dôkazov
a určeniu výmery sankcie za uvedený priestupok nerešpektujúc § 34 ods. 1 Správneho poriadku, kde
na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a
ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Uvedené porušenie správnemu orgánu vytkol aj Krajský súd v

Prešove v rozsudku 1 S/53/2011 zo dňa 8. novembra 2011.
Na napádanom rozhodnutí správny orgán vyznačil právoplatnosť 17. februára 2011, pričom Najvyšší súd
SR v uznesení 10Sžd/27/2012 zo dňa 15. marca 2013 uviedol, že právoplatnosť mala byť vyznačená 18.
júna 2010. Keďže priestupca mal týmto rozhodnutím niečo vykonať, a to zaplatenie pokuty a uloženie
sankcie, je potrebné toto rozhodnutie zrušiť a rozhodnúť znova.
Po tom, čo návrhu na povolenie obnovy konania nebolo vyhovené, podal žalobca žalobu o preskúmanie

označených rozhodnutí. V žalobe právny zástupca žalobcu uviedol navyše oproti pôvodnému návrhu
na povolenie obnovy konania aj dôvod, že orgány objasňujúce priestupok nespojili podľa § 57 ods. 1
ZoP na spoločné konanie konanie o priestupku vedené na ORPZ Poprad pod č. ORP73/DI-2/SK-2010 a
konanie vedené pod č. ORP-DI-SK-378/2010, ktoré sa stali v septembri 2009 a februári 2010 a konanie
o nich prebiehalo na ORPZ ODI v Poprade v priebehu roka 2010. Z toho vyvodzoval nesprávne zistenie

skutkového stavu veci, a najmä uloženie prísnejšej sankcie, než ktorá by bola žalobcovi uložená v
spoločnom konaní za najprísnejší z priestupkov.
Odvolací súd poukazujúc na znenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, vyslovuje názor, že s dôvodmi pod bodmi 1/ až 3/,
pre ktoré bol podaný návrh na obnovu konania, sa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
náležite vysporiadal, odvolací súd si tieto dôvody osvojuje, nemá k nim čo dodať a považuje ich za
presvedčivé a úplné.
K dôvodu týkajúcemu sa nedostatočne zistenému skutkovému stavu dopĺňa, že ani právny zástupca

okrem všeobecného konštatovania o neúplne zistenom skutkovom stave, nepoukázal na žiadny
konkrétny dôkaz, ktorý nebol vykonaný alebo bol vykonaný neúplne alebo nezákonne.
Naopak, dôkazy vykonané v pôvodnej veci (zadržanie vodičského preukazu pre jazdu bez vodičského
preukazu) boli dostatočné a vykonané zákonným spôsobom na preukázanie viny žalobcu.
K dôvodu spoločného konania odvolací súd dopĺňa, že takýto dôvod v návrhu na povolenie obnovy

konania uvedený nebol a prvý krát ho právny zástupca žalobcu uviedol až v žalobe proti rozhodnutiam
o nepovolení obnovy konania. Odvolací súd preto, rovnako ako súd prvého stupňa, naň práve z tohto
dôvodu neprihliadol.
Z uvedených dôvodov sa stotožnil so záverom krajského súdu o zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí
a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

IV.
Trovy konania

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom ich náhradu

nepriznal, pretože žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný
nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.