Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/172/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104122848
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8104122848.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: E.. E. E., rod.

M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, zast. JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou so sídlom Advokátska
kancelária v Humennom, ul. Kudlovská č.1 proti žalovaným: 1. E. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom A., D. XXX/
XX, 2/ D. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom A., D. XXX/XX, žalovaní v 1. a 2.rade zastúpení JUDr. Jozefom
Karabašom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária v Sabinove, Ružová 10, o určenie priebehu
hranice a vydanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že žalobkyňa E. E., rod. M., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX je výlučnou vlastníčkou
pozemku v k.ú. Z., parcela CKN č. XXX/X o výmere 118 m2, druh pozemku - zastavané plochy a

nádvoria, vytvorenej geometrickým plánom č. 19/2013 zo dňa 1.9.2013, vyhotoveným O.. D. T., úradne
overeným dňa 17.9.2013 pod č. G1-355/2013, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

O náhrade trov konania, vrátane náhrady trov konania štátu, bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 14.7.2004 sa žalobkyňa domáhala na žalovaných po vykonaných
zmenách určenia, že žalobkyňa je vlastníkom parcely CKN č. XXX/X o výmere 118 m2, druh pozemku -
zastavané plochy v podiele 1/1, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 19/2013 zo dňa 1.9.2013,

vyhotoveným O.. D. T., znalcom v odbore geodézie a kartografia, úradne overeným dňa 17.9.2013 pod
č. G1-355/2013 z časti pôvodnej parcely EKN č. XXX/X vytvorenej geometrickým plánom z 26.3.1973.
Ďalej sa domáhala určenia, že vlastnícka hranica pozemkov medzi účastníkmi konania na parcele CKN
č. XXX/X o výmere 118 m2, druh pozemku - zastavané plochy k.ú. Z. a medzi parcelou CKN č. XXX/
X o výmere 1126 m2, druh pozemku - zastavané plochy k.ú. Z. prechádza lomovými bodmi č. 1, 2 a 3
podľa geometrického plánu vyhotoveného O.. D. T. č. 19/2013 zo dňa 1.9.2013, úradne overeným dňa
17.9.2013 pod č. G1-355/2013.

Žalobkyňa sa zároveň domáhala aj toho, aby žalovaní v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
vydali žalobcovi parcelu CKN č. XXX/X o výmere 118 m2, druh pozemku - zastavané plochy, ktorá bola
vytvorená geometrickým plánom č. 19/2013 zo dňa 1.9.2013, vyhotovených O.. D. T..

Podaním došlým súdu dňa 18.11.2014 žalobkyňa vzala späť návrh týkajúci sa vypratania parcely CKN
č. XXX/X z dôvodu, že palivové drevo, ktoré tam mali žalovaní ku dňu vyhotovenia tohto písomného

vyjadrenia bolo vypratané, a preto odpadol dôvod konania v tejto časti. Vzhľadom na to, že právny
zástupca žalovaných so späťvzatím v tejto časti súhlasil, postupom podľa § 96 O.s.p. súd konanie v
tejto časti zastavil.V čase podania žaloby bola pôvodnou žalobkyňou 1. E. M., žalobkyňou 2. P. E.. Na strane žalovaných
vystupovali D. E.Ľ., Š. E. a G. Q..

Žalobkyne v žalobe opísali nasledujúci skutkový stav: Žalobkyne boli podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľnosti, ktorá je vedená na LV č. XXX k.ú. Z., parcela KN XXX - záhrada o výmere 1773 m2, a
to každá v podiele 1-ice. Žalovaní v 1. - 3. rade boli spoluvlastníkmi parcely KN XXX a parcely KN XXX
zapísaných na LV č. XXX v k.ú. Z..

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn. 8C/441/71 zo dňa 24.2.1976, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25.6.1976, bolo podielové spoluvlastníctvo medzi právnymi predchodcami účastníkov
konania zrušené a rozdelené tak, že
- žalobcom, resp. ich právnej predchodkyni pripadla parcela teraz vedená ako parcela KN XXX a
- právnym predchodcom terajších žalovaných pripadli nehnuteľnosti, ktoré sú vedené ako parcely KN
XXX a KN XXX.

Pri vysporiadaní svojich právnych záležitostí pôvodné žalobkyne zistili, že hranica medzi parcelami KN
XXX a parcelou KN XXX neprebieha v hraniciach, v akých to bolo určené rozsudkom Okresného súdu
v Prešove č.k. 8C/441/71.

V priebehu konania terajšia žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti od pôvodných žalobkýň 1. a 2. a terajší
žalovaní nadobudli vlastníctvo nehnuteľností od pôvodných žalovaných v 1. - 3. rade.

Okresný súd Prešov vo veci pôvodne rozhodol dňa 21.4.2011 rozsudkom č.k. 9C/172/2004-299 tak,
že žalobu zamietol. Z dôvodu podaného odvolania sa vecou zaoberal Krajský súd v Prešove, ktorý

uznesením zo dňa 8.3.2012 č.k. 6Co/118/2011-367 uvedený rozsudok Okresného súdu Prešov zrušil a
vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

V uvedenom uznesení sa krajský súd podrobne vyporiadal s právnym charakterom sporu, ako aj
upresnil, akým spôsobom má znalec vzhľadom na to, že v konaní boli vypracované 3 rôzne znalecké

posudky, posudok vyhotoviť.

Vzhľadom na inštruktívnosť rozhodnutia krajského súdu procesný súd toto v širšom rozsahu cituje.

Krajský súd uviedol: „Spor o hranicu susediacich pozemkov je sporom o vlastnícke právo k ploche, ktorú

predstavujú vzájomne neuznávané hranice. Za takéhoto stavu je preto dôležitý vývoj vlastníckeho práva
k spornej ploche. Nemalo by byť sporným to, že predchodcovia účastníkov (súrodenci E.Á. J. r. E. a Š.
E.) viedli súdne konanie s cieľom rozdeliť si pozemok pod pôvodným označením XXX. Tak sa aj stalo
a rozsudkom Okresného súdu Prešov z 24.2.1976 č.k. 8C/441/71-58 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva s tým, že novovytvorený pozemok pod č. 273/1 pripadol E. J. a pozemok

o rovnakej výmere 1466 m2 pod č. XXX/X pripadol Š. E.. Základom rozdelenia bol geometrický plán
znalca E. z 26.3.1973. V súčasnosti týmto pozemkom približne korešpondujú sporné pozemky na strane
žalobkyne pod č. XXX a na strane žalovaných pod č. XXX. Sporná je hranica medzi týmito pozemkami.
Nepochybne predstavuje rozsudok z roku 1976 v spojení s geometrickým plánom právny dôvod vzniku
sporných pozemkov (konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu, § 132 ods.1 OZ). Z obsahu spisu nie je

pritom možné (podľa stavu dokazovania tak, ako ho ustálil prvostupňový súd) skonštatovať záver, aby
sa hranica vytvorená rozsudkom v roku 1976 zmenila. Pre vydržanie sú problematické konfliktné vzťahy
medzi uvedenými súrodencami potvrdené najmenej svedkami R. Ď.Č., P. Q.. Právnym dôvodom zmeny
vlastníctva nie je ani technicko-hospodárske mapovanie (THM) z roku 1996. Zo žiadneho ustanovenia
zákona nevyplýva, že by THM rozširovalo okruh spôsobov nadobudnutia vlastníctva podľa § 132

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na začatie predmetného konania v roku 2004, neprichádza do
úvahy ani záver o vydržaní na základe prípadnej dohody z roku 1996 pre neuplynutie desaťročnej
vydržacej doby. Preto je dôležitá pre rozhodnutie predmetnej veci hranica medzi spornými pozemkami
tak, ako bola založená rozsudkom z roku 1976.

V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že na zmenu vlastníctva nestačí pozemok len nejakým
spôsobom užívať, ale sa vyžaduje oprávnená držba. Tá je zjavne vylúčená, ak E. J. sa správa
rezignovane pred bratom Štefanom, ktorý dlhodobo na pozemku dominoval a z obáv pred konfliktmi s
bratom radšej pozemok neužívala. Takéto správanie nemá nič spoločné s dohodou na účely vydržania.V tomto smere nie je relevantné, kde sú vysadené stromy, najmä ak niet dôkazu o ich výsadbe po
vzájomnej dohode a v porozumení, ale ako úkon jednej zo sporiacich strán pri ustupovaní druhej. Tak
ako nie je záväzná a úplne hodnoverná výmera pozemkov podľa stavu v pozemkovej knihe, nie je možné

favorizovať výmeru pozemkov a vychádzať z nej ani na účely zistenia hranice z roku 1976. Cieľom
je s čo najväčšou presnosťou určiť hranicu podľa geometrického plánu z roku 1973 a javí sa dôležité
využiť pevné body, ktoré existovali už v čase zamerania v roku 1973. Zdá sa preto, že ak nevyjdú
najavo po výsluchu znalca M. nové skutočnosti, je treba uložiť niektorému zo znalcov, najvhodnejšie
znalcovi C., aby doplnil geometrický plán na vytvorenie tej časti parcely XXX, ktorej zodpovedá plocha

po identifikovaní bodu B vo svetle vzdialenosti podľa geometrického plánu z roku 1973. V rozsahu
vytvorenej plochy je dôvodné žalobe vyhovieť.“

Zároveň v rozsudku krajský súd presne určil, ako sa má dospieť k bodom, z ktorých sa má merať hranica
medzi parcelami.

Na základe pokynov krajského súdu teda požiadal procesný súd znalca O.. T. o dopracovanie
znaleckéhoposudkuavytvoreniegeometrickéhoplánu.Výsledkomjegeometrickýplánzodňa1.9.2013,
z ktorého je zrejmé, že do vlastníctva žalobkyne podľa pokynov krajského súdu má patriť parcela XXX/
X o výmere 118 m2, ktorá je neoprávnene zabratá, resp. užívaná žalovanými.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu

je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],
nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.
Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,

či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.

Vzhľadom na to, že žalobca (pôvodne žalobcovia) sa domáhal určovacieho výroku aby sa uviedol do
súladu právny stav so stavom faktickým a takýto rozsudok by bol podkladom pre zápis do katastra
nehnuteľností, naliehavý právny záujem na určení je daný.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka - Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania v súlade s pokynmi krajského súdu má procesný súd za to, že

žalobe je potrebné vyhovieť tak, že žalobkyňa je vlastníkom parcely XXX/X o výmere 118 m2 v k.ú.
Z.. Vlastníctvom tejto parcely vlastne dôjde k zreparovaniu stavu, ktorý bol výsledkom rozhodovania
Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/441/71 a geometrického plánu, ktorý bol jeho súčasťou.

Pokiaľ ide o možnosť vydržania spornej parcely žalovanými, k tomu súd uvádza, že zastáva názor

uvedený už v uznesení krajského súdu, že k tomuto vydržaniu nemohlo dôjsť. Pri vydržaní je hlavnou
podmienkou uvedenou v § 130 Občianskeho zákonníka, aby ten, kto vec drží, ju držal dobromyseľne s
ohľadom na všetky okolnosti. Z výpovede svedkov vyplynulo, že u právnych predchodcov žalovaných
tomu tak nebolo, pretože ich právny predchodca p. E. si bez súhlasu právnych predchodcov žalobcovrozširoval hranice pozemku, ktorý užíval po jeho rozdelení v roku 1976. Pokiaľ právni predchodcovia
žalobcov toto užívanie trpeli, robili tak z dôvodu, aby sa vyhli rodinným sporom. Je teda zrejmé, že u
nich žiadna vôľa dohodnúť sa s právnym predchodcom žalovaných na nových hraniciach neexistovala.

Tomuto záveru treba podriadiť aj podpisy právnych predchodcov účastníkov konania na zápisniciach o
THM, ktoré boli vykonané v roku 1991, nie ako krajský súd omylom uviedol 1996. Tieto sa týkali jednak
len užívacieho stavu a v podstate zodpovedali vtedajšej realite a to tomu, že pani Smreková v snahe
vyhnúťsasporomsp.E.rešpektovalarozsahužívanianehnuteľnostisvojimbratom.Žiadnymspôsobom
však týmto nedošlo k okolnosti zakladajúcej vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaných k tejto

časti nehnuteľnosti.

Predpokladom vydržania je totiž skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľamusíbyťposudzovanáajzobjektívnehohľadiska,t.j.,čidržiteľprizachovanínáležitejopatrnosti,

ktorúmožnosprihliadnutímnaokolnostikonkrétnehoprípadunakaždomsubjektepožadovať,malalebo
mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa
nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda
ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za
vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť,
ako vec nadobudol, teda či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby.

Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým okolnostiam sa musí vzťahom
i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym
dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna

zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. (napríklad rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo
287/2006).

Vykonaným dokazovaním nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by v zmysle platného práva mohla
byť aspoň domnelým titulom nadobudnutia vlastníctva spornej plochy p. E.. Touto skutočnosťou nie je

samotné užívanie, ku ktorému došlo okupáciou cudzieho pozemku.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, o tej súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.