Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209505
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812209505.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, dňa 11.11.2014, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanému
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanými žalobami sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Súd uznesením sp. zn. 8C/130/2012 zo dňa 09.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
spojil na spoločné konanie veci 8C/130/2012, 8C/143/2012, 8C/145/2012, 8C/162/2012, 8C/164/2012,
8C/173/2012, 8C/187/2012, 8C/189/2012, 8C/199/2012, 8C/211/2012, 8C/216/2012, 8C/217/2012,

8C/221/2012, 8C/222/2012, 8C/227/2012, 8C/232/2012, 8C/238/2012, 8C/239/2012, 8C/243/2012,
8C/246/2012, 8C/253/2012, 8C/255/2012, 8C/277/2012, 8C/281/2012, 8C/282/2012, 8C/300/2012,
8C/301/2012, 8C/303/2012, 8C/304/2012, 8C/312/2012, 8C/322/2012, 8C/323/2012, 8C/327/2012,
8C/338/2012, 8C/346/2012, ktoré sa v ďalšom konaní budú viesť pod spisovou značkou 8C/130/2012.

Žalobca si vo všetkých spojených veciach uplatnil náhradu škody spolu vo výške 56.588,14 Eur (z titulu
nemajetkovejujmysiuplatnilnáhraduspoluvovýške14.809,49Euraztitulumajetkovejškody41.778,65

Eur). Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Nárok odôvodnil tým, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu v exekučných konaniach, kde žalobca
vystupoval ako oprávnený a navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinným a exekútor
následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom príslušnému súdu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu malo dôjsť tým, že súd v exekučných konaniach:

1. Zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS).
2. Rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po
zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NZP).3. Rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej
lehote (žaloby označené NP).
4. Rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené ZE).

Žalobca v jednotlivých žalobách, ktoré boli spojené do spoločného konania 8C/130/2012 žiadal v zmysle
§ 12 Občianskeho súdneho poriadku, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním vecí o
prikázaní vecí inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Rožňava

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí vzhľadom na ich pomer k veciam a k účastníkom
konania. Poukázal na to, že vecne a miestne príslušný Okresný súd Rožňava, ktorý by bol inak
oprávnený veci prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojim konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu
právo uplatňovať nároky žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu, z ktorého vznikla škoda
žalobcovi. Preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o škode rozhodovať. Keďže
Okresný súd Rožňava bol sám škodcom v exekučných veciach, je vylúčené, aby rozhodoval spor

medzi žalobcom a štátom. Pridelenie vecí niektorému zo sudcov Okresného súdu Rožňava by porušilo
právo žalobcu na prerokovanie vecí nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na
súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť nariadené
pojednávanie na deň 18.11.2013 s poukazom na skutočnosť, že vo veci podal ústavnú sťažnosť voči
rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach 6NcC/35/2012-15 zo dňa 19.10.2012 a navrhol ho zrušiť a vec

vrátiť súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na podanú ústavnú sťažnosť navrhol konanie v zmysle § 109
ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku prerušiť.

Súd uznesením 8C/130/2012 - 95 zo dňa 18. 11. 2013 prerušil konania vedené pod sp. zn. 8C/130/2012
do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti zo dňa 10.01.2012 podanej

sťažovateľom Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti porušovania základného
práva sťažovateľa rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, vo veci sp.zn. 6NcC/35/2012 zo dňa
19.10.2012. Proti tomuto uzneseniu žalovaný podal odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v
Košiciach uznesením sp. zn. 6Co/92/2014 zo dňa 29. 04. 2014 uznesenie o prerušení konania zrušil a
vrátil vec súdu na ďalšie konanie.

Žalobca v konaní tiež namietal predpojatosť sudcov Okresného súdu Rožňava, v tomto smere súd
poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/36/2012 - 11, zo dňa 22. 10. 2012,
ktorým sudkyňa JUDr. Jarmila Dušáková nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci,
vedenej na Okresnom súde Rožňave pod sp.zn. 8C/130/2012.

S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/92/2014, zo dňa 29. 04. 2014,
súd nariadil pojednávanie na deň 11. 11. 2014 a predvolal účastníkov konania. Žalobca podaním zo
dňa 07. 11. 2014 navrhol zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu, poukázal na to, že nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 6Co/92/2014, zo dňa 29. 04. 2014, ako aj s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach,
ktorým nebola vylúčená sudkyňa JUDr. Jarmila Dušáková z prejednávania veci. S týmto rozhodnutím
zásadne nesúhlasí, pretože sú tu dané objektívnej dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného
súdu Rožňava. Toto rozhodnutie hodnotí ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho zásadných práv,
preto podal voči nemu ústavnú sťažnosť a navrhol konanie 8C/130/2012 prerušiť do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho sťažnosti. Jednalo sa o úplne rovnaký návrh
na zrušenie pojednávania a prerušenie konania, aký bol podaný ohľadom nariadeného pojednávania na
deň 18.11.2013. K návrhu pripojil fotokópiu sťažnosti adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky
bez uvedenia dátumu na sťažnosti, kedy bola vyhotovená a bez prezenčnej pečiatky prijatia tejto
sťažnosti adresátom.

Účastníci sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, pričom žalobca žiadal pojednávanie zrušiť z
dôvodu námietky zaujatosti a zároveň opätovne žiadal konanie prerušiť z dôvodu podanej sťažnosti na
ústavný súd.

Žalovaný sa vo veci písomne ospravedlnil, navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti v zmysle svojho
písomného vyjadrenia vo veci a navrhol žalobu zamietnuť.Súd opätovne rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý podal podaním zo dňa 07.11.2014
z tých istých dôvodov. O prvej žiadosti o prerušenie konania už bolo rozhodnuté vyššie oboznamovaným
uznesením 8C/130/2012 zo dňa 18.11.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.

6Co/92/2014 zo dňa 29.04.2014.

Podľa § 109 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku
(1) Súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy. 12)

(2) Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Vyššie uvedené zákonné ustanovenie rieši postup v konaní, ak nastane potreba prerušenia konania.

Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že nesúhlasí s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach
6Co/92/2014 zo dňa 29.04.2014 a preto podal voči tomuto rozhodnutiu ústavnú sťažnosť.

Súd poukazuje vo veci na tú skutočnosť, že bol dodržaný postup v zmysle ustanovení §§ 14 až 16
Občianskeho súdneho poriadku a na podanú námietku zaujatosti žalobcu nadriadený súd rozhodol tak,

že nevylúčil JUDr. Jarmilu Dušákovú z prejednávania a rozhodovania veci a preto nie je dôvod na
prerušenie konania, keďže samotný sudca sa necíti byť zaujatý a o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté
v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Je potrebné zdôrazniť, že o návrhu na prerušenie konania
z tých istých dôvodov už bolo raz právoplatne rozhodnuté a preto ak žalobca sa opätovne domáha
prerušenia konania a nenastali nové skutočnosti, bolo potrebné opätovne návrh zamietnuť.

Súd preto vykonal pojednávanie a dokazovanie v neprítomnosti účastníkov v súlade s ustanovením §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd teda považoval neúčasť žalobcu na nariadenom pojednávaní za neospravedlnenú a jeho návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania za nedôvodný, nakoľko otázka námietky nestrannosti súdu a
sudcov bola vyriešená vyššie citovanými rozhodnutiami a preto súd konal aj v neprítomnosti žalobcu.

Žaloby NZP

Žalobca v žalobách označených NZP sp.zn. 8C/130/2012, 8C/143/2012, 8C/145/2012, 8C/162/2012,
8C/164/2012, 8C/187/2012, 8C/189/2012, 8C/211/2012, 8C/217/2012, 8C/281/2012, 8C/232/2012,

8C/238/2012, 8C/277/2012 a 8C/282/2012 sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané po
pätnásťdňovej lehote. Poukázal na právnu úpravu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v platných zneniach v obdobiach od 1.2.2002 do 31.5.2010, od 1.6.2010 do 31.5.2011 aod 1.6.2011, kde v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do pätnásť dní od doručenia takejto
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek

tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutím
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby pätnástich dní. Žalobca hodnotil

postup exekučného súdu ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
dlhého obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca sa dozvedel o všetkých
okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej

škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

a) Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70,00 €, na udržanie a správu informačného systému sumu 40,00 € a na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Celkovo žalobca

vynaložil v súvislosti so správou pohľadávky výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu
sumu 125,00 €, v každej vo vyššie uvedených veciach, ktorá suma by nezaťažila žalobcu, ak by
exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ak by
dodržal zákonom stanovenú dobu.

b)Žalobcasiuplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času
boli ohrozené očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky

a došlo k vyvolaniu rizík a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného a najmä žalobca
mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, včas a efektívne uskutočniť rad
iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by

vedel,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolazamietnutá,bolopotrebnéuskutočniť
náhradu exekučného titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Poukázal ďalej na neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou zánik ďalších

plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady vychádzal analogicky z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia cca 660 €. Poukázal na nálezy ústavného súdu v konkrétnychveciach a pri výpočte nemajetkovej ujmy v jednotlivých veciach žalobca uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55,00 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu.

Vo veciach označených NZP navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom tak, že žalovaný je
zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Rožňava, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávky
žalobcuaďalejnavrholrozhodnúťrozsudkomvovecisamejtak,žežalovanýjepovinnýuhradiťžalobcovi
majetkovú škodu vo výške 1.750,- Eur (vo všetkých spojených veciach NZP) a z titulu nemajetkovej ujmy

sumu vo výške 5.207,48 Eur (vo všetkých spojených veciach NZP).

Žaloby ISTINA RS

Žalobca v žalobách označených ISTINA RS sp.zn. 8C/221/2012, 8C/222/2012, 8C/239/2012,
8C/243/2012, 8C/246/2012, 8C/253/2012, 8C/255/2012, 8C/300/2012, 8C/301/2012, 8C/303/2012,

8C/304/2012, 8C/312/2012, 8C/322/2012, 8C/323/2012, 8C/327/2012, 8C/338/2012 a 8C/346/2012
sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu ak
nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku,
ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd

tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako
povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzavretej zmluvy o úvere. Na jednej strane existoval právne
relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty

podľa ustanovenia § 41 Zákona č. 244/2002 Z.z. a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne
účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné
zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Tvorí teda neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex

offo. Podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s
rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. Uvedený postup exekučného
súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom a to § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi

dlhej dobe a rovnako tak neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúcu reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej
ujmy, ktorú vyčíslil nasledovne:
a) Majetková škoda vo výške 39.478,65 Eur (vo všetkých spojených veciach ISTINA RS) predstavuje

náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
b) Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávnym úradným postupom

došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Postup exekučného súdu

zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu svojej žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vytvorenie absolútnej nemožnosti
súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva a nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ

v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnym očakávaní, stratu dôvery v právo aspravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom
(hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Spolu v jednotlivých spojených

veciach ISTINA RS si teda uplatnil z tohto titulu sumu 7.895,73 Eur. Vo veciach označených ako ISTINA
RS navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, ktorý nerozhodol o žiadostiach o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach pre pohľadávky žalobcu postupom,
v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalej

navrhol rozhodnúť rozsudkom tak, že žiadal zaviazať žalovaného uhradiť majetkovú škodu vo všetkých
spojených veciach ISTINA RS vo výške 39.478,65 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 7.895,73
Eur.

Žaloby NP

Žalobca v žalobách označených NP sp.zn. 8C/173/2012, 8C/199/2012 a 8C/216/2012 sa domáhal
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že exekučný súd rozhodol o udelení poverenia
po uplynutí zákonom stanovenej doby napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej
zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv na potrebný
čas k posúdeniu a rozhodnutiu. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali exekučnému

súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie
poverenianavykonanieexekúciesúdpristúpilažpoveľmidlhejdobe.Výškumajetkovejškodyanáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca odôvodnil rovnako ako v žalobách označených NZP, ako je to
uvedené vyššie a teda pri majetkovej škode si uplatňoval náhradu v sume 125,- € za každú vec a pri
nemajetkovej ujme náhradu vo výške 55,- € za každý mesiac omeškania rozhodnutia súdu. Podobne aj

v týchto žalobách navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, podľa ktorého je žalovaný zodpovedný
za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, pretože
tento nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávky žalobcu
v zákonom stanovenej lehote. Ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom o náhrade majetkovej škody vo
všetkých spojených veciach ohľadom žalôb NP vo výške 375,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške

1.485,- Eur.

Žaloby ZE

Žalobca v žalobe označenej ZE sp.zn. 8C/227/2012 sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy

z dôvodu, že Okresný súd Rožňava v exekučnom konaní nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase. Žalobca podal návrh na zmenu exekútora v súlade s § 44 ods.
8 Exekučného poriadku a legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a rozhodne o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote. V
exekučnom poriadku je uložená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného

na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd
napriektomu,ževecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasitakúspoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Žalobca si uplatnil:

a) majetkovú škodu vo výške 175,- Eur za každú vec označenú ako ZE, ktorá pozostávala zo sumy 70m.
€ vynaloženej na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, 40 € na udržanie a správu informačného systému a 50,- Eur na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, 15,- Eur na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním

a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.
b) Ohľadom nemajetkovej ujmy žalobca uviedol jej výpočet tak, že si uplatnil náhradu vo výške 55,32 Eur
mesačne za obdobie bezdôvodnej nečinnosti súdu, teda nerozhodnutie o zmene exekútora z dôvodov,
ako bolo uvedené v odôvodnení žaloby označenej ako NZP.

Žalobca teda navrhol vo veci označenej ako ZE sp.zn. 8C/227/2012 rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vnikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rožňava pretože nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a ďalej žiadal rozhodnúť rozsudkom vo vecisamej tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody vo veci ZE sumu vo výške
175,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 221,28 Eur.

Žalovaný k podanej žalobe v písomnom vyjadrení uviedol procesné námietky, z ktorých vyplýva, že
žaloby žalobcu sú zmätočné podania, nakoľko v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky
v označení povinných, nie sú uvedené spisové značky exekučných konaní a chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť

na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. V žalobách nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody, nakoľko žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o
návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej žalobca tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie je namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných
žalôb nie je jednoznačné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa

tieto tituly prelínajú a žalobca neuvádza, z ktorých titulov si uplatňuje nárok. Čo sa týka namietaných
prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba v žalobách týkajúcich
sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričom v ostatných typoch žalôb neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Formu
žiadosti o informácie o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval

k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účelnému odstráneniu. Ďalej poukázal na to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody, pričom už 27.9.2012 boli súdu doručené žaloby vo veciach, ktoré boli spojené
do konania 8C/130/2012, z čoho je zrejmé, že žalobca žaloby nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty,
ale skôr. Jednalo sa teda o predčasne uplatnený nárok na súde v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o predbežné prerokovanie nároku žalobcu neposkytol súčinnosť žalovanému
a tak zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

Žalovaný zdôraznil, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v súlade so
Zákonom č. 514/2003 Z.z. je:
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Žalovaný k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že pri žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora súd
doručí návrh pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie s vyžiadaním si pôvodného spisu s vyčíslením jeho

doterajších trov, keďže súčasne s uznesením o zmene exekútora rozhodne aj o trovách tohto exekútora,
pričom v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň poverí nového exekútora, ktorému postúpi vec spolu
s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný
pripustil, že v niektorých jednotlivých veciach mohlo dôjsť k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora
po zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny

exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť a v takých prípadoch súd objektívne nemohol dodržať
zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v
tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a súčasne postúpil pôvodný exekučný
spis. Žalobca má možnosť využiť prostriedky nápravy v prípade uplynutia lehoty a to podaním sťažnosti
predsedovi súdu. Naviac poukázal na judikatúru ústavného súdu a rozhodnutie sp.zn. I.US/16/2002,

v ktorom nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky nepovažuje za porušenie základného práva
účastníka,pretožesúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Poukázalnato,žeprirozhodnutíozmene
exekútora súd musí vykonať súčasne viaceré rozhodnutia a úkony a preto nie je možné považovať
nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote automaticky za zbytočné prieťahy v
konaní a teda za nesprávny úradný postup. Naviac z ustanovení § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku

vyplýva, že do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora pôvodný exekútor vykonáva exekučné
konanie a teda nemôže dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.Žalovaný k rozhodnutiu exekučného súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote uviedol, že uvedená lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský

rozsudok. Ďalej poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení od 1.6.2011
a namietal nároky žalobcu vo všetkých veciach, kde bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepodanápo1.6.2011zdôvodu,že15dňoválehotanavydaniepoverenianavykonanieexekúcie
vo veciach, kde ide o exekučný titul v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) alebo d) Exekučného poriadku neplatí.
Podľa platnej úpravy pred 1.6.2011 je v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu

§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia
na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor. Súd preto správne aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm.
d)Exekučnéhoporiadkuajnarozhodcovskérozsudkypred1.6.2011.Opätovnepoukázalnarozhodnutie
ústavného súdu sp.zn. I.US/16/2002.

Žalovaný k zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej
lehote uviedol, že v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím môže uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ďalej poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

účinného od 1.6.2011, pričom 15 dňová lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale 15 dňová lehota sa týka prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučných titulov
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15 dňová lehota
neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces

posudzovania žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu. Žalovaný poukázal v súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd opätovne posudzoval
práva žalobcu na zaplatenie dlhu, čím prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, na uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.US/60/2011, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010, z ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť

ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

K otázke existencie prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., ale len
Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných

prieťahov. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať
z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu
alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Keďže táto skutočnosť nebola zistená v konaní, neboli
preukázané ani prieťahy v konaní.

Žalovaný vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z., pričom ak žalobcovi mala vzniknúť škoda
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej lehote, vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej
lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom

stanovenej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne a
to od momentu skončenia žalobcom tvrdených prieťahov (od momentu rozhodnutia o zmene exekútora,
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, resp. právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na
vydaniepoverenianavykonanieexekúcie).Vzhľadomnato,žežalobcasaoškodedozvedelvniektorých
prípadoch viac ako pred tromi rokmi, bola vznesená námietka premlčania.

Žalovaný k materiálnej škode, ktorá bola v jednotlivých veciach vyčíslená v paušálnej sume 125,- Eur,
resp. 175,- Eur a materiálna škoda vo výške istiny s príslušenstvom uviedol, že ju neuznáva a je len
hypotetická. Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. a namietal skutočnosť, žežalobca vo svojej žalobe neuvádza, či vyčíslené vecné náklady predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý
zisk. Mal zato, že žalobcom uvedené vecné náklady nie je možné považovať za zmenšenie majetku
poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda nie je možné domáhať sa tejto náhrady podľa

Zákona č. 514/2003 Z.z. Uplatnené paušálne nároky vo výške 125,- Eur, resp. 175,- Eur v jednotlivých
veciach sú nadhodnotené a navyše nepreukázané. V časti majetkovej škody, kde sa uplatňovala istina
s príslušenstvom žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre
preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a nepreukázal ani nevymožiteľnosť pohľadávky, ku

ktorejžalovanýuviedol,žerozhodnutieozamietnutínávrhunavydaniepoverenianavykonanieexekúcie
iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca
mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania. Ak by aj nastala situácia,
že si žalobca toto právo uplatnil novým návrhom, musel by preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek
pochybností priznal požadované nároky od dlžníkov a tiež by musel preukázať, že pohľadávky
sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia Okresného súdu Rožňava (nebyť nesprávneho úradného

postupusúdu,došlobykriadnemuaplnohodnotnémuvymoženiupohľadávky).Tútoskutočnosťžalobca
nepreukázal a ani nepreukáže a to najmä s ohľadom na to, že niektorí dlžníci by boli insolventní, iní
dlžníci by boli po smrti a podobne. Žalovaný teda nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi
materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil žalobca, nakoľko žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody.

Žalovaný k nemajetkovej ujme (ktorú si žalobca uplatnil v čiastke 660,- Eur alebo 663,88 Eur za rok
prieťahov, alebo 20 % z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za zásah do
základných práv žalobcu) poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 Zákona 514/2003 Z.z. Ďalej poukázal
na rozhodovanie vo veci poskytnutia finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, kde každý prípad
sa posudzuje osobitne a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy 660,- €, resp. 663,88 € za

rok prieťahov. Ďalej je potrebné robiť rozdiel medzi vznikom nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
u fyzických osôb. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/675/2011
ohľadom odškodňovania právnickej osoby za nemajetkovú ujmu a namietal skutočnosť, že žalobca
nepreukázal, ani bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a
neuviedol ani to, ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Tiež nepreukázal, že

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a z toho dôvodu žalovaný nemal za
preukázané vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 7 ods. 2 a

3 Zákona 514/2003 Z.z. a v tejto súvislosti na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kbD/2010/1360, kde
bolo poukázané Európskou komisiou na to, že obdržala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov a od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov v súvislosti s praktikami žalobcu. V rozpore s dobrými
mravmijeskutočnosť,žežalobcasiuplatňujevočištátunároknanáhraduškodynapriektomu,žeprijeho
podnikateľskej aktivite dochádzalo k porušovaniu práva spotrebiteľov. Žalobca nepreukázal podmienky

vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Nie je možné priznať ani náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný k otázke príčinnej súvislosti poukázal na § 5 a § 9 Zákona 514/2003 Z.z. a zdôraznil, že v
konaní nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, či už v súvislosti

s nesprávnym úradným postupom, alebo vydaním nezákonného rozhodnutia z dôvodu nepreukázania
príčinnej súvislosti medzi konaním súdu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v

zákonom stanovenej lehote, rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, rozhodol o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, resp. o
zmene exekútora a uplatnenou majetkovou škodu a nemajetkovou ujmou.

Žalovaný k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity

v Bratislave na základe objednávky žalobcu uviedol, že ho považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Navrhol neprihliadať na uvedený
znalecký posudok z dôvodu, že nespĺňa zákonom predpokladané kritérium na posúdenie skutočnosti.
Posudok je jednostranný a pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností zistených z podkladovdaných žalobcom. Predmetom posudku nebolo posúdiť, či v konkrétnom konaní došlo k pochybeniu
exekučného súdu, nakoľko táto otázka sa rieši v samotnom súdnom konaní. Žalovaný teda namietal
správnosť záverov uvedeného znaleckého posudku, ktorým žalobca nepreukázal majetkovú škodu

vzniknutú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu.

Súd v konaní vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, exekučnými spismi
tunajšieho súdu, ktoré sú pripojené k vyššie uvedeným konaniam a zistil nasledovné:

V žalobe označenej ZE, kde bolo namietané, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote, súd nasledovne zistil:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/347/2005, ktorý sa týka spisu 8 C 227/2012
v spojenej veci 8 C 130/2012, súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 20. 12. 2005. Súd uznesením sp. zn. 11Er/347/2005 zo dňa 17. 01. 2006, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 07. 02. 2006 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu, že exekučné konanie v tej istej veci sa vedie pod číslom 12 Er 336/2005 a začaté konanie
bránilo tomu, aby v tej istej veci prebiehalo ďalšie konanie. Súd uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 11 Er
347/2005 - 11 zo dňa 20. 3. 2006 exekučné konanie zastavil, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 24. 3. 2006. Zároveň súd poukazuje na to, že exekučné konanie bolo vedené proti povinnej Kataríne

Braššanovej, pod sp. zn. Ex 240/2005 a v žalobe v konaní pod sp. zn. 8 C 227/2012, ktoré konanie
podľa žalobcu sa týka tiež exekúcie označenej rovnako Ex 240/2005, je ako povinná vedená Božena
Chomiaková.

V žalobách označených ako ISTINA RS, kde súd zamietol návrh na vydanie poverenia napriek existencii

exekučného titulu, súd zistil nasledovné:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11 Er 748/2010 (pripojeného k spisu 8 C 221/2012
v spojenej veci 8C/130/2012), vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená 30. 09. 2010, pričom súd dňa 05. 10. 2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného na

doručenie zmluvy o úvere so všetkými prílohami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku. Súd
uznesením zo dňa 28. 02. 2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 03. 2011. Uznesením zo dňa 23. 05. 2011 súd zastavil
exekučné konanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. 06. 2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/245/2010 (pripojeného k spisu 8 C 222/2012
v spojenej veci 8C/130/2012), vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená 10.05.2010, pričom súd dňa 19.05.2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného na
doručenie zmluvy o úvere so všetkými prílohami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku. Súd
uznesením zo dňa 27.08.2010 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.02.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 14CoE/97/2010, zo dňa 31.01.2011. Uznesením zo dňa 31.03.2011 zastavil exekučné konanie,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.04.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/417/2010, ktorý sa týka spisu 8C/239/2012,

v spojenej vo veci 8C/130/2012, teraz pripojený k spisu 5C/132/2012 zistil, že exekútor podal návrh na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 08.06.2011. Súd dňa 10.06.2011 vyzval rozhodcovský
súd na doručenie rozhodcovského spisu, ale v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo
dňa 11.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.09.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 26.10.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 19.11.2011 zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/588/2010, ktorý sa týka spisu 8C/243/2012,
v spojenej vo veci 8C/130/2012, teraz pripojený k spisu 9C/215/2012 súd zistil, že exekútor podal
návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.08.2010. Súd vyzval rozhodcovský súd

na doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo
dňa 24.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.03.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 23.05.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 11.06.2011 súd exekúciu zastavil.Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/581/2010, ktorý sa týka spisu 8C/246/2012
v spojenej veci 8C/130/2012, teraz pripojený k spisu 9C/222/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh

na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12. 8. 2010. Súd pri preskúmaní žiadosti o
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zistil, že povinná dňa 04.04.2002 zomrela, osvedčenie o
dedičstve č. D 306/2002 zo dňa 26. 11. 2003 nadobudlo účinnosť dňa 12.12.2003. Keďže žiadosť
exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná súdu v čase, keď občiansko-
procesná subjektivita povinnej, teda spôsobilosť byť účastníkom konania jej smrťou zanikla, súd

uznesením zo dňa 13.09.2010 zamietol žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 06.10.2010. Uznesením zo dňa 28.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.01.2011 súd exekúciu zastavil.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/3/2010, ktorý sa týka spisu 8C/253/2012, v
spojenej veci 8C/130/2012, teraz pripojený k spisu 10C/179/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 02.02.2010. Súd výzvou zo dňa 09.02.2010, doručenou
právnemu zástupcovi oprávneného 12.02.2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby v lehote
15 dní súdu doručil hmotnoprávne podklady, preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom,
predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe
ktorej bol vydaný exekučný titul, z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45

ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Oprávnený na výzvu súdu, ani na urgenciu zo dňa
20.04.2010 nereagoval a podklady nepredložil. Súd uznesením zo dňa 09.07.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 22.02.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesením zo dňa 31.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.06.2011 exekúciu zastavil.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/418/2010 ktorý sa týka spisu 8C/255/2012,
v spojenej veci 8C/130/2012, teraz pripojený k spisu 10C/175/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 08.06.2011. Súd výzvou zo dňa 10.06.2011 vyzval
rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na
výzvu. Uznesením zo dňa 11.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.09.2011, súd zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 26.10.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 21.12.2011 zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/953/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/300/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 10.12.2010, pričom súd vyzval 21.12.2010 stály rozhodcovský súd o
predloženie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45
ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Súd uznesením zo dňa 28.03.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 19.04.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesením zo dňa 06.07.2011 zastavil exekučné konanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť

09.08.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 11 Er 674/2010, ktorý je pripojený k spisu 8 C
301/2012 v spojenej veci 8 C 130/2012, teraz pripojený k spisu 8 C 281/2012 súd zistil, že exekútor podal
návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30. 8. 2010. Súd výzvou zo dňa 13. 9. 2010

vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď
na výzvu. Uznesením zo dňa 24. 02. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. 03. 2011 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 23. 05.
2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 06. 2011, súd zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/701/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/303/2012 spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 09.09.2010, pričom súd dňa 27.09.2010 vyzval stály rozhodcovský súd
o predloženie rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa 28.02.2011 , zamietol žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Uznesenienadobudloprávoplatnosť22.03.2011

a uznesením zo dňa 24.05.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
16.06.2011.Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/988/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/304/2012, spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 22.12.2010. Súd výzvou zo dňa 05.01.2011 vyzval stály rozhodcovský

súd o predloženie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku z dôvodu
preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002
Z.z.. Uznesením zo dňa 29.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.04.2011, súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 06.07.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.08.2011 exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/592/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/312/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 12.08.2010, pričom súd dňa 09.09.2010 vyzval stály rozhodcovský súd o
predloženie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45
ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Súd uznesením zo dňa 24.02.2011 zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu oprávnený
podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením 6CoE/83/2011 zo dňa 28.06.2011 zrušil uznesenie
avrátilvecsúdunaďalšiekonanie.Uzneseniekrajskéhosúdudošlonasúd08.07.2011.Súdpredvolalna
deň 18.08.2011 k výsluchu povinného. Po tomto výsluchu dňa 19.08.2011 vydal poverenie pre súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11 Er 200/2011, ktorý je pripojený k spisu 8
C 322/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 16. 03. 2011, pričom súd vyzval stály rozhodcovský súd o predloženie
rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1

písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Súd uznesením zo dňa 30. 06. 2011, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 08. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 30. 09. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.
10. 2011 exekučné konanie zastavil.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/909/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/323/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 26.11.2010. Súd dňa 08.12.2010 vyzval rozhodcovský súd o predloženie
spisu v lehote 10 dní. Stály rozhodcovský súd prípisom zo dňa 15.12.2010 požiadal o predĺženie lehoty
na predloženie spisu a to o 30 dní. Súd uznesením zo dňa 28.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

19.04.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uznesením zo dňa 06.07.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
31.08.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/39/2010, ktorý je pripojený k spisu

8C/327/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 19.02.2010. Súd dňa 26.02.2010 súd vyzval oprávneného, aby predložil
zmluvu o úvere s prílohami a so všeobecnými zmluvnými podmienkami. Keďže žiadané doklady v lehote
15 dní nepredložil, dňa 29.04.2010 bol znova urgovaný. Súd uznesením zo dňa 13.07.2010 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal

odvolanie oprávnený. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 2CoE/485/2010 zo dňa 07.10.2010
uznesenieokresnéhosúdupotvrdil.Spisbolvrátený19.11.2010. Uznesenímzodňa28.12.2010zastavil
exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.01.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/370/2010, ktorý je pripojený k spisu

8C/338/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 24.06.2010. Súd prípisom zo dňa 01.07.2010 vyzval právneho zástupcu
oprávneného o predloženie zmluvy o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými zmluvnými
podmienkami, ako aj kópiu zmenky vyplnenej oprávneným zo dňa 24.12.2009 z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku. Žiadané doklady boli predložené až 13.09.2010. Pred tým súd uznesením

zo dňa 27.08.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Proti tomuto uzneseniu
oprávnený podal odvolanie. Krajský súd uznesením 14CoE/96/2010 zo dňa 17.02.2011 odvolacie
konaniezastavil.Spisbolvrátenýsúdu25.02.2011.Súduznesenímzodňa31.03.2011exekúciuzastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.04.2011.Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/201/2011, ktorý je pripojený k spisu
8C/346/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 16.03.2011. Súd prípisom zo dňa 23.03.2011 vyzval rozhodcovský súd
o predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu. Súd uznesením zo dňa 30.06.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 09.08.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 30.09.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 25.10.2011.

V žalobách označených ako NZP, kde bolo namietané, že súd o návrhu na vydanie poverenia rozhodol
zamietnutím návrhu po zákonnej 15 dňovej lehote, súd zistil nasledovné:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/245/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/130/2012, vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

10.05.2010, pričom súd dňa 19.05.2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného na doručenie zmluvy
o úvere so všetkými prílohami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku. Súd uznesením zo
dňa 27.08.2010 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 23.02.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
14CoE/97/2010, zo dňa 31.01.2011. Uznesením zo dňa 31.03.2011 zastavil exekučné konanie,

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.04.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/41/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/143/2012, v spojenej veci 8C/130/2012, súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 19.02.2010. Súd dňa 26.02.2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného o

predloženie zmluvy o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými zmluvnými podmienkami, na základe
ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) z dôvodu preskúmania rozhodcovského
rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Prípisom zo dňa
29.04.2010 urgoval predloženie žiadaných dokladov. Súd uznesením zo dňa 14.07.2010 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti uzneseniu podal

oprávnený odvolanie a krajský súd uznesením 3CoE/481/2010 odvolacie konanie zastavil. Spis bol
vrátený súdu 31.03.2011. Súd uznesením zo dňa 24.05.2011 exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 15.06.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/227/2010, ktorý je pripojený k spisu

8C/145/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 30.04.2010. Dňa 06.05.2010 právny zástupca oprávneného bol vyzvaný,
aby súdu predložil hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom a
to zmluvu o úvere spolu s prílohami so všeobecnými zmluvnými podmienkami, z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní. Keďže doklady v stanovenej lehote neboli predložené, tieto boli urgované zo
strany súdu prípisom zo dňa 20.07.2010. Oprávnený prípisom zo dňa 12.08.2010 predložil žiadané
doklady. Súd uznesením zo dňa 27.08.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd uznesením
13CoE/88/2010 zo dňa 03.02.2011 odvolacie konanie zastavil. Súd uznesením zo dňa 31.03.2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 27.04.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/748/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/162/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 30.09.2010. Súd prípisom zo dňa 05.10.2010 vyzval rozhodcovský

súd o predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu z dôvodu preskúmania rozhodcovského
rozsudku podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý
bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči. Súd uznesením zo dňa 28.02.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 23.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 23.05.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 15.06.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/482/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/164/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie povereniana vykonanie exekúcie dňa 05.08.2010. Súd prípisom zo dňa 13.08.2010 vyzval rozhodcovský
súd o predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu z dôvodu preskúmania rozhodcovského
rozsudku podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý

bol súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči. Súd uznesením zo dňa 24.02.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 22.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 23.05.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 14.06.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/947/2010, ktorý sa týka spisu 8C/187/2012,
spojenej veci 8C/130/2012, teraz pripojený k spisu 5C/147/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 10.12.2010. Súd vyzval rozhodcovský súd o
predloženie spisu, týkajúceho sa exekučného titulu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku
podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/, ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý bol
súdu doručený v elektronickej podobe na CD nosiči. Súd uznesením zo dňa 28.03.2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 19.04.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 06.07.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 09.08.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/157/2011, ktorý je pripojený k spisu

8C/189/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 28.02.2011. Súd prípisom zo dňa 04.03.2011 vyzval stály rozhodcovský
súd o predloženie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom
podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z.. Súd uznesením zo dňa 30.06.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.08.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 30.09.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 22.10.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/95/2011, ktorý sa týka spisu 8C/211/2012,
spojenej veci 8C/130/2012, teraz pripojený k spisu 5C/254/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh

na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 04.02.2011. Súd vyzval stály rozhodcovský súd
o predloženie rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom podľa
§ 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z.. Spis bol predložený súdu v elektronickej
podobe. Súd uznesením zo dňa 29.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.07.2011 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 11.08.2011 zastavil

exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.09.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/60/2011, ktorý je pripojený k spisu
8C/217/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 21.01.2011. Súd dňa 01.02.2011 vyzval rozhodcovský súd na doručenie

rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza záznam o jeho doručení na elektronickom nosiči.
Súd uznesením zo dňa 08.04.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.04.2011. Súd uznesením zo dňa 06.07.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.08.2011 zastavil exekučné konania.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/123/2011, ktorý je pripojený k spisu
8C/232/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 16.02.2011. Súd dňa 24.02.2011 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza záznam o jeho doručení na elektronickom nosiči.
Súd uznesením zo dňa 30.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.08.2011. Súd uznesením zo dňa 30.09.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.10.2011 zastavil exekučné konania.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/241/2011, ktorý je pripojený k spisu
8C/238/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie dňa 25.03.2011. Súd dňa 31.03.2011 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza záznam o jeho doručení na elektronickom nosiči.
Súd uznesením zo dňa 30.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia navykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.08.2011. Súd uznesením zo dňa 26.10.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.11.2011 zastavil exekučné konania.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/948/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/277/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 10.12.2010. Súd dňa 21.12.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza záznam o jeho doručení na elektronickom nosiči.
Súd uznesením zo dňa 28.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.04.2011. Súd uznesením zo dňa 06.07.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.08.2011 zastavil exekučné konania.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/674/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/281/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 30.08.2010. Súd dňa 13.09.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie

rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza záznam o jeho doručení na elektronickom nosiči.
Súd uznesením zo dňa 24.02.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.03.2011. Súd uznesením zo dňa 23.05.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.06.2011 zastavil exekučné konania.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/952/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/282/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 10.12.2010. Súd dňa 21.12.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza záznam o jeho doručení na elektronickom nosiči.
Súd uznesením zo dňa 28.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.04.2011. Súd uznesením zo dňa 06.07.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.08.2011 zastavil exekučné konania.

V žalobách označených ako NP, kde bolo namietané, že súd vydal poverenie pre exekútora po zákonnej
15 dňovej lehote, súd zistil nasledovné:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/249/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/173/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 10.05.2010. Súd dňa 19.05.2010 vyzval právneho zástupcu
oprávneného o doručenie zmluvy o úvere s prílohami a so všeobecnými zmluvnými podmienkami, kópiu

zmenky vystavenej povinným dňa 07.04.2009, ktorú oprávnený vyplnil 08.11.2009 a dohodu o vyplnení
zmenky z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom v zmysle § 45 ods. 1 písm.b/,c/,
ods.2 Zák. 244/2002 Z.z.. Prípisom zo dňa 13.08.2010 súd vyzval stály rozhodcovský súd o predloženie
rozhodcovského spisu z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm.b/,c/,
ods.2 Zák. 244/2002 Z.z.. Dňa 23.11.2010 súd vydal poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/19/2009, ktorý je pripojený k spisu
8C/199/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.01.2009. Súd vo veci vydal poverenie dňa 23.01.2009, t. j.
v zákonnej 15-dňovej lehote.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/296/2010, ktorý je pripojený k spisu
8C/216/2012 v spojenej veci 8C/130/2012 súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.05.2010. Súd dňa 02.06.2010 vyzval právneho zástupcu
oprávneného, aby v lehote 15 dní doručil súdu hmotnoprávne poklady preukazujúce nárok, priznaný

rozhodcovským rozsudkom a to predovšetkým zmluvu o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými
zmluvnými podmienkami, na základe ktorej bolo vydaný exekučný titul, z dôvodu preskúmania
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm.b/,c/ a ods.2 Zákona č. 244/2002 Z.z. Keďže žiadané
doklady neboli predložené v lehote, dňa 07.09.2010 bol urgovaný a dňa 09.09.2010 bol vyzvaný aj
rozhodcovský súd o predloženie spisu. Oprávnený prípisom zo dňa 22.09.2010 predložil požadované

doklady. Dňa 21.02.2011 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Zo znaleckého posudku 1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaného doc. JUDr. PhDr. Miroslavom
Slašťanom PhD, znalcom v odbore právne vzťahy k cudzine (pripojeného k spisu Okresného súduRožňava 5C/179/2012 ako listinného dôkazu platného vo všetkých veciach, kde sa žalobca domáha
náhrady škody a nemajetkovej ujmy), zo záverov v bode I vyplýva, že primárne právo neumožňuje
Európskej únii zasahovať do právomoci členských štátov, stanoviť a následne podrobne upraviť

možnosť riešenia sporov v rámci rozhodcovského konania. Nie je možné konštatovanie ani v súlade
so smernicou č. 93/13/EHS, že rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania
by bolo zakázané. Ani súdny dvor v žiadnom svojom rozhodnutí nekonštatoval, že rozhodovanie
spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní je zakázané, alebo že rozhodcovská zmluva
predstavuje nekalú a zakázanú podmienku v spotrebiteľských zmluvách. Z bodu II. vyplýva, že

právo EÚ všeobecne a bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby
majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľa, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo
rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní.

Zo záverov znaleckého posudku 1/2014 zo dňa 17.1.2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v
Bratislave-ZnaleckýmústavomBratislavazodboruekonómiaamanažment,evidovanéhonaOkresnom

súde Rožňava pod Spr V136/14 vyplýva, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola
spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej
republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou,
či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Na základe

vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačnéhosystémuznaleckýkolektívrealizovalvýpočetmajetkovejujmyvzniknutejžalobcovi,pričom
táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb tak, že u žalôb NZP a NP predstavuje výška
majetkovej škody spolu 30,76 € a u žalôb ZE 31,68 €.

Z hromadných sťažností doručených Okresnému súdu Rožňava 4.3.2010 v exekučných veciach, kde
vystupoval žalobca ako oprávnený, ktoré sú datované 25.2.2010 vyplýva, že žalobca namietal postup
súdu v konaní a podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a prieťahov v konaní z dôvodu,
že podal návrhy na vykonanie exekúcie a exekútor požiadal o vydanie poverenia. Žiadal preveriť postup
súdu, nakoľko v zákonom stanovenej lehote nebolo vydané poverenie pre exekútora, čo spôsobuje

zbytočné prieťahy v exekučnom konaní. Okresný súd Rožňava v odpovedi zo dňa 16.3.2010 pod Spr
8/2010 považoval sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní za neodôvodnenú, nakoľko nezistil prieťahy
v konaní z dôvodu, že súd vo všetkých namietaných veciach vykonával úkony za účelom preskúmania
exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010 doručenej súdu
2.9.2010, v ktorej bolo namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie
exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.9.2010 pod Spr 29/2010 vyplýva, že súd
považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a tiež za
neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010 doručenej súdu
2.9.2010, v ktorej bolo namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie
exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.9.2010 pod Spr 30/2010 vyplýva, že súd
považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a tiež za

neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 23.11.2010 doručenej súdu
26.11.2010 v hromadných veciach tvoriacich prílohu sťažnosti, v ktorej bolo namietané nedodržanie
15 dňovej zákonnej lehoty pri vydávaní poverení pre exekútora. Zdôraznil, že exekučným titulom je

rozhodcovskýrozsudok,kdesamusíaplikovať15dňoválehotanarozhodnutieopoverení.Nedodržaním
lehoty došlo k prieťahom a k nesprávnemu úradnému postupu súdu. Z odpovede Okresného súdu
Rožňava zo dňa 23.11.2010 pod Spr 37/2010 vyplýva, že sťažnosť sa považuje za neodôvodnenú a
správny postup súdu vyplýva aj z potvrdzujúcich uznesení Krajského súdu v Košiciach v niektorých
exekučných veciach.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 25.5.2011 doručenej súdu
27.5.2011, v ktorej bolo namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie
exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.6.2011 pod Spr 21/2011 vyplýva, že súdpovažoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a tiež za
neprípustnú.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu (vo všetkých spojených
veciach) nie je dôvodná a preto ju zamietol.

Žalobca sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v jednotlivých spojených veciach a to:
a) z titulu nezákonného rozhodnutia, keď rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, čím založil prekážku veci rozhodnutej ohľadom exekučného titulu - rozsudku
rozhodcovského súdu,
b) z titulu nesprávneho úradného postupu, keď nerozhodol o žiadostiach na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie a tiež po zákonnej lehote a rozhodol o zmene exekútora po zákonnej lehote.

Žalobca si uplatňoval nároky v súlade so Zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.:
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona:

(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

Nezákonné rozhodnutie

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 až 3 citovaného zákona:
(1)Právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorémuvznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,
ako s účastníkom konania, konané malo byť.

(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu.(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo

zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia
nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

Nesprávny úradný postup

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky

a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správy prokurátorom.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy

zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym
(nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť
štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8).
Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom

Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené
príslušným orgánom. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.Náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia môže byť uplatňovaná ak bola preukázaná:
a) protiprávnosť rozhodnutia,

b) právoplatnosť rozhodnutia,
c) vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov,
d) zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia.
Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci
konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade

škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť
protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v
konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou
priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa
zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil
orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody.

Podmienkou priznania odškodnenia podľa § 5 citovaného zákona je, že rozhodnutie, ktorým mal byť
porušený zákon, nadobudlo právoplatnosť. Ide najmä o rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po
tom, čo účastník konania podal proti prvostupňovému konaniu odvolanie.
Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na
dosiahnutie nápravy. To znamená, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie alebo

iný opravný prostriedok.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné

považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.
Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmocimácharakterobjektívnejzodpovednosti
(bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí
v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením
alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti.

Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť
splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona. Podmienkami vzniku tejto
zodpovednosti sú:

a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,
b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b).
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných

štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Druhým
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v
ustanovení § 17 citovaného zákona. Vznik škody musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré
viedlo k vzniku škody a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia

príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah
príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť
škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom

škody vo vzťahu príčiny a následku.
Nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony
úradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutiaaakjerozhodnutievydané,bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s

rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade
s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu
alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu
orgánuštátunezakladajúvadykonania(napr.prizhromažďovanípodkladovprerozhodnutie,hodnoteniezistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Štát zodpovedá
za škodu spôsobenú poškodenému tým, že súd nekonal o návrhu, ktorým si poškodený uplatňoval svoju
pohľadávku voči dlžníkovi, len ak poškodený preukáže aj to, že pohľadávku voči dlžníkovi skutočne mal

a že neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že sa
pohľadávka stala nedobytnou.
NedodržanielehotyurčenejvExekučnomporiadkumôžemaťzanásledokvznikzodpovednostizaškodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku účastníka exekučného konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené

práve (iba) týmto postupom.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti
s prieťahmi v konaní.

Predbežné prerokovanie nároku

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prebieha vo dvoch fázach. Prvou
fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie
nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania

žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Tento zákonný postup vyplýva z
ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu škody uplatniť skôr, než uplynie
šesťmesačnálehotaplynúcapráveoduplatnenianárokupoškodenéhoupríslušnéhoorgánu(§4a§11);
až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody by malo prispieť k objasneniu skutkového stavu vo

veci práva na náhradu škody a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení
nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, a to buď o nároku vôbec, alebo o výške uplatňovaného
nároku na náhradu škody, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť
vôbec prejednaný a rozhodnutý v občianskom súdnom konaní.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy boli žalovanému doručené 23.4.2012 a žaloby vo všetkých spojených veciach boli
na tunajšom súde podané 27.9.2012 - teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty. Žalovaný však do
rozhodnutia súdu vo veci neuspokojil žalobcom uplatnené nároky a preto boli splnené podmienky na

prejednanie nároku žalobcu v tomto konaní.

Škoda a nemajetková ujma

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona:

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

Žalobca si vyčíslil škodu vo výške 125 € (v každej žalobe NZP a NP), resp. 175 € (v každej žalobe
ZE) a vo výške istiny a príslušenstva (v každej žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnil nutnosťou
vykonávať administratívne úkony z dôvodu, že súd nerozhodol o návrhu žalobcu v exekučnom konaní v

zákonných lehotách. Žalobca doložil znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého
záverov vyplýva, že výška škody je 30,76 € pri žalobách NZP a NP a 31,68 € pri žalobách ZE. Už z
uvedeného vyplýva, že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzuje výšku škody tak, ako si ju uplatnil
žalobca. Aj týmto bola spochybnená správnosť uplatnenej náhrady škody žalobcom.

Pri nemajetkovej ujme si žalobca uplatňoval 55 € za mesiac nečinnosti súdu pri žalobách NZP a NP,
resp. 55,32 € pri žalobách ZE. U žalôb ISTINA RS si uplatnil 20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom.

Nárok zdôvodnil tým, že nečinnosť súdu pri rozhodovaní o jeho návrhoch trvala neúmernú dobu, pričom
sa nerozhodlo v zákonnej lehote a boli porušené jeho práva na prerokovanie vecí bez zbytočných

prieťahov. Ani v jednej zo spojených vecí pritom žalobca neuviedol pravdivý údaj o dĺžke konania,
nakoľko nepočítal lehotu od nápadu vecí na súd do rozhodnutia o vydaní poverenia, jeho zamietnutí,
alebo zmene exekútora, ale lehotu počítal od doby spísania návrhu u exekútora do podania vecí na súd,
kde táto doba bola často dlhšia ako samotné súdne konanie.

Žalobca navrhol doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať
ohľadom výšky škody a so znaleckým posudkom ohľadom nesprávneho postupu súdu vo veciach
ISTINA RS. Súd nevyčkal na predloženie znaleckých posudkov, ktoré majú byť vyhotovené len v
budúcnosti z dôvodu, že pri vykonanom dokazovaní nebol zistený nesprávny úradný postup, resp.
nezákonné rozhodnutie a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy.

Premlčanie

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 citovaného zákona:

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 27b ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnymúradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.
decembra 2008.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu dobu, rovnako ako Občiansky
zákonník pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 OZ). V odseku 1 ide o subjektívnu premlčaciu
dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od

momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods.
1 citovaného zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v
peniazoch). Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na
základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený
vedel, kto za škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu.

Plynutie premlčacej doby podľa § 19 citovaného zákona sa prerušuje od doby, kedy poškodený podal na
príslušný orgán písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona
aprerušenietrváaždomomentuskončeniaprerokovania.Najdlhšieprerušenieplynutiapremlčacejdoby
trvá šesť mesiacov. Táto lehota vychádza z ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona, ktoré umožňuje

poškodenému podať žalobu na náhradu škody na súd, ak orgán zodpovedný za škodu neuspokojí nárok
poškodeného na náhradu škody.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom nárokov žalobcu, ktoré mali vzniknúť v lehote troch
rokov pred podaním žaloby. Súd konštatuje, že ani v jednej zo spojených vecí nie je možné prihliadať na

námietkupremlčania,nakoľkoakbynárokžalobcuexistoval,nebolbypremlčaný.Žalobavoveciachbola
podaná 27.9.2012, pričom žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nárokov v apríli 2012, keď počas
predbežného prerokovania premlčacia lehote neplynie. Ako bolo vyššie oboznamované v jednotlivých
spojených veciach, tak v žalobách ZE boli podané návrhy na zmenu exekútora v roku 2010, v žalobách
ISTINARSbolorozhodnutéonávrhochnavydaniepovereniajehozamietnutímod10/2009,vroku2010,

resp. 2011, o žalobách NZP bolo rozhodované v od 11/2009, roku 2010 až do roku 2011 a o žalobách NP
bolo rozhodované od 05/2009 - poverenie vydané v lehote 15 dní a následne od 10/2009 a v roku 2010.
Trojročná lehota pred podaním žaloby je 27.9.2009 a preto žiaden z nárokov nemohol byť premlčaný.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v platnom znení do 31.5.2010:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v platnom znení od 1.6.2010 do 31.5.2011:
1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 1.6.2011:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh

spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného

podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení do 31.5.2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení od 1.6.2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Z ustanovenia § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. vyplývajú taxatívne vymedzené ustanovenia
Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005, avšak svýnimkou § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Tiež úprava uvedená v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva z §
240 ods. 1,2 Zákona 233/1995 Z.z.

V žalobe označenej ZE - v ktorej žalobca namieta, že nebolo rozhodnuté v 30 dňovej lehote o zmene
exekútora od podania návrhu, je potrebné poznamenať vo veci 8 C 227/2012 v exekučnom konaní 11
Er 347/2005 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 20. 12. 2005 pod sp. zn. Ex 240/2005 uznesením sp. zn. 11 Er 347/2005 dňa 17. 1. 2006 (t. j. v

30-dňovej lehote), ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. 2. 2006 z dôvodu, že exekučné konanie
v tej istej veci sa viedlo pod číslom sp. zn. 12 Er 336/2005, ktoré začaté konanie bránilo tomu, aby v
tej istej veci prebiehalo ďalšie konanie. Následne uznesením sp. zn. 11 Er 347/2005 - 11 súd exekučné
konanie zastavil dňa 20. 3. 2006, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 3. 2006.

Súd konštatuje, že v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na

mysli ustanovenie § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z., pokiaľ by aj došlo k nedodržaniu zákonom
stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu účastníka, neznamená to automaticky prieťahy v konaní
(I.US16/2002).

V žalobách označených ISTINA RS - rozhodol exekučný súd v lehote dlhšej ako 15 dní od podania

návrhu, ale vo veciach zamietol návrh na udelenie poverenia z dôvodu, že exekučným titulom
bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú
rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol v týchto veciach nečinný, ale v každej veci žiadal v
lehote od jedného do desiatich dní pripojenie dokladov od oprávneného alebo od rozhodcovského
súdu a po ich obdržaní okamžite vo veciach rozhodol. V predmetných veciach nedošlo k nezákonným

rozhodnutiam,naviacžalobcaaninevyužilmožnosťpodaťopravnýprostriedokvočiuzneseniam,ktorými
boli zamietnuté návrhy na udelenie poverenia a rozhodnutia, ktorými sa návrhy na udelenie poverenia
zamietli, neboli zrušené, len v exekučnej veci pod sp. zn. 11 Er 592/2010, ktorý je pripojený k spisu sp.
zn. 8 C 312/2012 po odvolacom konaní na Krajskom súde v Košiciach proti uzneseniu prvostupňového
súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo po

výsluchu povinného vydané poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie dňa 19. 8. 2011.
Nebol zistený ani nesprávny úradný postup v súlade s § 9 ods. 1,2 Zákona 514/2003 Z.z., naviac
nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť do 15 dní od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko
súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta a v
tomto prípade nie je určená lehota na rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení do 31.5.2010, do 31.5.2011 a od 1.6.2011. Toto
zákonné ustanovenie sa v jednotlivých vyššie uvedených obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného
titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku pri vydaní poverenia, ale 15
dňová lehota sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu v prípade nevydania poverenia, ak rozhoduje
uznesením o zamietnutí návrhu. Preto aj žaloby označené ISTINA RS boli nedôvodné. Naviac tým,

že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej
nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva, o čom rozhodol rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k
zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi, nakoľko súd postupoval podľa §
45 Zákona 244/2002 Z.z., žalobca mal právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom ohľadom
svojej pohľadávky. Súd zdôrazňuje, že rozhodnutia rozhodcovských súdov, ktoré boli vydané na základe

neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z dôvodu, že rozhodcovský súd
nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku.

V žalobách označených NZP -Vo všetkých veciach označených NZP, aj keď boli zamietnuté návrhy
na vydanie poverenia po 15 dňovej lehote, súd vykonával nevyhnutné úkony za účelom zabezpečenia

listinných dôkazov na posúdenie exekučného titulu, pričom tak, ako bolo uvedené pri žalobách ISTINA
RS, 15 dňová lehota sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu v prípade nevydania poverenia, ak bolo
vydávané uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Súd poukazuje na ustanovenie §
45 Zákona č. 244/2002 Z.z., kde exekučný súd nie je len oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného

súdu SR a Najvyššieho súdu SR IV.US60/2011, I.US278/2014, IV.US55/2011, 5Cdo/439/2012,
6Cdo/290/2012, 6Cdo/143/2011). Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom
konaní nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Súd vyzýval oprávneného, exekútora,
resp. rozhodcovský súd v lehotách od 1-10 dní od podania návrhu na vydanie poverenia na doručeniedokladov. Ak by oprávnený rešpektoval výzvy súdu a doručil by najmä úverovú zmluvu, súd by mal
možnosť vo veci rozhodnúť skôr a teda práve žalobca ako oprávnený spôsoboval v exekučných veciach
prieťahy tým, že nerešpektoval výzvu súdu.

V žalobách označených NP - Vo veci sp. zn. 11 Eur 19/2009, ktorý je pripojený k spisu 8 C 199/2012 súd
vydal poverenie pre exekútora v lehote 15 dní (žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 12. 1. 2009, súd poverenie vydal dňa 23. 1. 2009) a teda v uvedenej
veci žaloba bola nedôvodná.

Vo veciach sp. zn. 11 Er 249/2010 (pripojený k spisu 8 C 173/2012) a sp. zn. 11 Er 296/2010 (pripojený k
spisu 8 C 216/2012) súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora po 15 dňovej lehote, ale
vo veci konal a hneď po doručení žiadosti o udelenie poverenia žiadal od oprávneného doručenie listín
a od rozhodcovského súdu doručenie rozhodcovského spisu na posúdenie oprávnenosti nároku. Hneď
po doručení požadovaných dokladov, boli v obidvoch veciach vydané poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 1.6.2010 15 dňová lehota neplatila pri exekučnom
titule - rozhodcovskom rozsudku.

Súd preto nedodržanie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia nepovažoval za nesprávny úradný postup

odkazujúc na vyššie uvedené zdôvodnenie, nakoľko neboli preukázané náležitosti v súlade s § 9 ods. 2
Zákonač.514/2003Z.z.,atiežnebolikonštatovanéprieťahyvkonaníoprávnenýmiosobami(nedôvodná
sťažnosť konštatovaná predsedom súdu).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní:

(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného
rozhodcovského rozsudku a môže vyvodiť všetky dôsledky podľa právneho poriadku v tom smere, aby
spotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.Aksúdzistí,ženedošlokuzavretiurozhodcovskejzmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný

súd je povinný preskúmať exekučný titul, ako aj platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku musí konštatovať rozpor rozsudku so zákonom, čo sa premietne buď v zamietnutí žiadosti
na udelenie poverenia, resp. v zastavení exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v jednotlivých spojených veciach

nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal
ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobca uvádza len svoje tvrdenia) a v žiadnom prípade nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom
akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca bol v konaní nečinný, nakoľko okrem podanej žaloby a námietok
zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Rožňava nereagoval na vyjadrenie žalovaného k
podanej žalobe a bez riadneho ospravedlnenia sa nezúčastnil nariadeného pojednávania.Súd vo veci v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní a pri
oboznamovaní sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú citované v rozsudku, sa oboznámil jednak s listinami,
ktoré predložil samotný žalobca a ďalej sa oboznámil s exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých

bol namietaný postup súdu, pričom žalobca bol účastníkom týchto exekučných konaní ako oprávnený
a teda v každej exekučnej veci podával návrh na začatie exekučného konania, exekútorovi predkladal
exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok a obdržal všetky rozhodnutia exekučného súdu. Súd
sa teda oboznámil len s listinnými dôkazmi, ktoré všetky boli žalobcovi známe, čím neodňal možnosť
žalobcovi sa vyjadriť k oboznamovaným listinným dôkazom. Boli splnené všetky podmienky na konanie

a práve žalobca svojim postojom si sám zmaril možnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, kde
súd vo veci rozhodol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešný žalovaný si trovy
konania nevyčíslil a neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.