Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201290
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201290.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: H. G., trvale bytom K. Č.. XX/XXXX, J., zastúpeného
advokátom Mgr. Valérom Podoľskim, AK so sídlom Námestie slobody č. 1, Humenné, proti žalovanému:
Okresný úrad Michalovce, Odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Námestie slobody č. 1,
Michalovce, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Obvodného úradu Michalovce,
Odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU -MI-OVVS-2012/01926 a spol. zo dňa 05. 03. 2012, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 25. 10. 2012, doručenou súdu dňa 07. 11. 2012, doplnenou podaním zo dňa 28. 12. 2012
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Obvodného úradu Michalovce,

Odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU-MI-OVVS-2012/01926 a spol. zo dňa 05. 03. 2012, ktorým
tento rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 a § 57 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch (ďalej len "zákon o priestupkoch") v znení neskorších zmien a doplnkov a § 46 a nasl.
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len "Správny poriadok") v znení neskorších predpisov o
tom, že konanie o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm.
d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť J. G., Q.. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., K. Č.. XXXX/

XX na tom skutkovom základe, že:
1. dňa 20. 12. 2011 okolo 17.00 hod. v J. Q. I. K. Č.. XX na dvore rodinného domu v mieste bydliska,
po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol svojho otca H. G. tak, že ho kopol do ľavej nohy a
následne do brucha, v dôsledku čoho H. G. utrpel ľahké zranenia - pomliaždenie ľavej steny hrudníka
a pomliaždenie brušnej steny s dobou dočasnej práceneschopnosti 5 dní, čím takto drobným ublížením
na zdraví úmyselne narušil občianske spolunažívanie,

2. dňa 12. 12. 2010 okolo 17.30 h v J. Q. I. K. v rodinnom dome č. XX počas výmeny názorov H. G. s
nevestou H. G. sa zapojil do rozhovoru a otcovi H. G. vulgárne vynadal tak, ako je to uvedené vo výroku
rozhodnutia, čím takto iným hrubým správaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie,
3. presne nezisteného dňa a času v mesiaci október v J. Q. I. K. Č.. XX potom, keď H. G. prišiel preplatok
zainkasovsumeokolo1000eurakeďJ.G.povedal,žetentovyberie,vynadalmu,žejedebilačinevidí,
že to bol len informatívny lístok, lebo inkaso bolo platené z účtu, čím takto iným hrubým správaním

úmyselne narušil občianske spolunažívanie,
4.dňa06.08.2011o18.00hvJ.Q.I..K.vrodinnomdomeč.XXnaschodochizbyH.G.nahárkupapiera
formátu A4 nechal odkaz otcovi G., že ak mu nedá peniaze, a to 200 eur za p. F. a 100 eur za exekútora
tak zariadi, že mu prídu rozbiť papuľu, že ho budú zberať na druhej starne ulice, čím takto vyhrážaním
ujmou na zdraví úmyselne narušil občianske spolunažívanie, zastavil podľa ustanovenia § 76 ods. 1
písm. c) zákona o priestupkoch, lebo spáchanie skutkov, o ktorých sa konalo, nebolo obvinenému z

priestupku preukázané.V žalobe žalobca uviedol, že v správnom konaní bol poškodený na svojich právach, pretože v
predmetnom správnom konaní bol dňa 31. 01. 2012 vypočutý ako svedok, pričom ako svedok sa
nemohol brániť a nemal právo byť informovaný o výsledku vyšetrovania. Preto napadnuté rozhodnutie

považuje za nezákonné.

Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 08. 02. 2013 vyplýva, že v predmetnom priestupkovom
konaní vedenom pred prísl. správnym orgánom pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa
ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch žalobca nemal postavenie poškodeného a v

konaní vystupoval ako svedok, ktorý vec oznámil orgánom polície. Keďže nemal postavenie účastníka
konania (§ 72), rozhodnutie o priestupku sa mu neoznamovalo. Vzhľadom na to, že žalobca nie
je osobou oprávnenou, teda aktívne legitimovanou na podanie návrhu na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, neboli splnené základné zákonné podmienky konania pred súdom v správnom
súdnictve podľa II. hlavy V. časti O. s. p. Taktiež z neho vyplýva, že v predmetnej veci odvolanie proti
rozhodnutiu nebolo podané a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po márnom uplynutí zákonnej lehoty

na podanie odvolania, a preto žaloba žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom
preskúmavania súdom, keďže neboli vyčerpané všetky opravné prostriedky, ktoré sa preň pripúšťajú.
S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd konanie podľa ustanovenia § 250d ods. 3
O. s. p. zastavil.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 2 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej

samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie
a postup správneho orgánu").

Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa postupuje podľa ustanovení II. hlavy V. časti O. s. p. v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ustanovenia § 249 ods. 1 O. s. p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.

Podľa ustanovenia § 250 ods. 1 O. s. p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

Podľa ustanovenia § 250 ods. 2 O. s. p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich

právach. Podať žalobu môže aj fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní
nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa ustanovenia § 250b ods. 1 O. s. p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie
správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí
správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie

a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po
uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci
správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o
opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.Podľa ustanovenia § 72 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení aktuálnom v čase vydania
rozhodnutia v konaní o priestupku sú účastníkmi konania:

a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej
sa zhabania veci,

d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

Podľa § 68 ods. 1 citovaného zákona priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len
na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ").

Podľa § 42a ods. 1 citovaného zákona priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní

nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, 3a) alebo ten,
kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na
sprístupnenie informácií.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) citovaného zákona priestupku sa dopustí ten, kto

inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 zákona o priestupkoch proti rozhodnutiu o priestupku sa môže odvolať
v plnom rozsahu len obvinený z priestupku a ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný
zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.

Podľa ustanovenia § 83 ods. 2 zákona o priestupkoch návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku
možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Na podanie návrhu

sú oprávnení účastníci konania (§ 72) iba v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 83 ods. 3).

Prvoradou otázkou, ktorú bolo senátom tunajšieho súdu potrebné skúmať bolo, či žalobca je aktívne
procesnelegitimovanouosobounapodaniežalobyprotirozhodnutiuvydanémuvpriestupkovomkonaní.
Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nepostačuje. Takémuto tvrdeniu

musí korešpondovať aj jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza zo zákona o priestupkoch.

Vychádzajúc zo skutkového stavu, vyplývajúceho z administratívneho spisu a s poukazom na cit.
zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žalobca nie je subjektom, ktorému by svedčilo postavenie
účastníka priestupkového konania tak, ako to vyplýva z citovaného § 72 a nasl. zákona o priestupkoch, a

preto nemá aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ako
opomenutý účastník, s ktorým sa v správnom konaní nekonalo a ktorému nebolo doručené rozhodnutie
v zmysle § 250b ods. 2 O. s. p.

Podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podal

oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil
a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, ak žalobca nie je zastúpený podľa ustanovenia § 250a O. s.
p. alebo ak žaloba bola vzatá späť.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, keďže žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby, považoval za potrebné
rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods.1 písm. c) aplikujúc § 246c O. s. p., v zmysle

ktorých žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

V odvolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach podľa (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.