Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212860
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Szököl
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613212860.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci žalobkyne H. G., J.
XX.XX.XXXX, G. P., P. X. XXXX/XX štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpená advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom 040 01 Košice, Kuzmányho 29 proti žalovanému Rapid
life, životná poisťovňa a.s. , IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, adresa na doručovanie, Rastislavova 68, 040 01 Košice v

konaní o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu a o odklad vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského
súdu takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e sa rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice,
IČO: 44 325 452 zo dňa 19.01.2012, vydaný v konaní vedenom pod sp.zn. XC/XXXX/XXXX.

Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice,
IČO:44 325 452 sp.zn.XC/XXXX/XXXX z 19.01.2012 sa odkladá do právoplatnosti rozsudku vo veci

samej.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na náhrade trov konania na účet jej právneho zástupcu
1162,16 Eur v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Lučenec 391,50 Eur v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou podanou na tunajšom súde 10.07.2013 sa domáhala voči žalovanému zrušenia
označeného rozsudku rozhodcovského súdu Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, Košice a zároveň
žiadala o odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. V písomnej žalobe
poukázala na ustanovenie § 40 odsek 1 zákona číslo 244/2002 o rozhodcovskom konaní z ktorých
vyplývajú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a jeden z účastníkov rozhodcovského konania

popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. 18.12.2008 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX. Žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatení 210,45 Eur a návrhom na splátkový
kalendár z 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice ,Alžbetina ulica číslo 41 uplatnil osobitnú
pohľadávku vo výške 210,45 Eur a prísl. ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených
na uzavretie poistnej zmluvy. Rozsudkom rozhodcovského súdu zo dňa 19.01.2012 bolo žalobkyni
ako spotrebiteľovi uložené zaplatiť žalovanému 210,45 Eur a trovy rozhodcovského konania 276,-Eur.

V prípade uzavretej poistnej zmluvy ide o spotrebiteľskú zmluvu a podľa § 53 odsek 4 Občianskeho
zákonníka zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmäustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa ,aby spory s dodávateľomriešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uzavretím rozhodcovskej doložky došlo k jednoznačnému
zhoršeniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa, lebo absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný
uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana. Pre

každého spotrebiteľa je výhodnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho
bydliska ako pred rozhodcovským súdom vzdialeným viac ako 100 km od jeho bydliska. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré žalobkyni neboli známe.
Žalobkyňa nemala možnosť voľby iného súdu, ani rozhodcu , čo ešte viac ju znevýhodňovalo.
Navyše v zmluve, ale aj o všeobecných obchodných podmienkach absentujú akékoľvek dohody a

pravidlá o výbere rozhodcu a konanie pred rozhodcovským súdom je pre žalobkyňu ako spotrebiteľa
prísnejšie ,lebo je daná kratšia lehota na podanie odporcu , na odpor sa prihliada len ak bol zaplatený
súdny poplatok, sú vyššie súdne poplatky a nie je daná možnosť oslobodenia spotrebiteľa od platenia
poplatkov.

Žalobkyňa súčasne v súlade s § 40 odsek 2 zákona číslo 244/2002 .z. o rozhodcovskom konaní žiadala

odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný trval na tom, že Okresný súd Lučenec nie je miestne príslušným súdom na konanie v
prejednávanej veci, pretože v súlade s § 88 ods.2 O.s.p. posledná veta pred bodkočiarkou, príslušným

je súd v mieste rozhodcovského konania, ktoré sa nachádza v obvode Okresného súdu Košice I. .
Žalobkyňa pritom v tomto konaní nie je v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv podľa
osobitných predpisov a preto nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.
2, písm. z) a zák.č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov. Vo veci samej žiadal žalobu žalobkyne v
celom rozsahu zamietnuť lebo tvrdenia žalobkyne o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé.

Rozhodcovská doložka bola medzi žalobkyňou a žalovaným dojednaná individuálne, nie je preto
neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Na konci tlačiva všeobecných
poistných podmienok oddelene od ostatného textu všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP) sa
nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Pod
textom osobitných zmluvných dojednaní sa nachádza podpis účastníkov zmluvy vyjadrujúci súhlas

s osobitnými dojednaniami t.j. s rozhodcovskou doložkou. Žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla a
nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach.
Všeobecné poistné podmienky obsahujú rad ustanovení, ktoré sa na konkrétny poistný vzťah vzťahujú
len vtedy, ak tak určuje poistná zmluva, alebo iné zmluvné dojednania. Poistník síce podpisuje súvislý
text VPP, ako celok, ale nie všetky ustanovenia VPP poistníka zaväzujú. VPP totiž upravujú množstvo

ustanovení, ktoré sa stávajú obsahom poistného vzťahu iba vtedy, ak tak uvádza a konkretizuje poistná
zmluva. V prejednávanom prípade však došlo k samostatnému podpisu žalobkyne pod osobitnými
zmluvnými dojednaniami. Ak pripojila svoj ďalší podpis pod osobitné zmluvné dojednania, ktorých
obsahom je rozhodcovská doložka odkazujúca na časť 15 poistných podmienok, ovplyvnila tým obsah
poistného vzťahu tak, že jeho súčasťou sa stala aj rozhodcovská doložka, ktorou je právne viazaná.

Žalobkyňa takto individuálne a nad rámec podpisu pod súvislým textom poistných podmienok prejavila
svoju vôľu byť viazaná rozhodcovskou doložkou. Navyše žalobkyňa osobitné dojednania mohla prijať,
alebo aj neprijať, mala teda dve alternatívy. Dodatkom č. 2 zo dňa 15.12.2008 (bod 7, časť 17, ods.11b)
ku všeobecným poistným podmienkam bola daná dodatočná možnosť po uzavretí poistnej zmluvy
ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní tak, že rozhodcovské konanie bolo možné odmietnuť bez

toho, aby takýmto výkonom práva bola akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu.

Tretí subjekt nezávislý od zmluvných strán poistnej zmluvy tzv. viazaný finančný agent je povinný
pred uzavretím poistenia bez účasti poisťovne informovať poistníka, t.j. spotrebiteľa o podstatných
okolnostiachpoistnéhovzťahu.Podpisomlistinyzáznamuopotrebáchapožiadavkáchklientažalobkyňa

potvrdila, že mu boli o jej poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta.
Žalobkyňa nežiadala žiadne doplňujúce informácie a vysvetlenia o veci uzatvoreného poistenia, preto
žalovaný sa oprávnene domnieva, že žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu na základe informácií o
ktorých písomne prehlásila, že jej boli poskytnuté, resp. sa s nimi oboznámila.

Žalobkyňa súhlasila so znením rozhodcovskej doložky a teda aj keby rozhodcovská doložka založila
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať a to v
súlade s ustanovením § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Hrubý nepomer v právach a povinnostiachzmluvných strán nezakladá samotné dojednanie rozhodcovskej doložky, pretože ani zákon použitie
rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje.

Rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu, ktorý bol riadne publikovaný vo Vestníku, pokiaľ
ide o procesné postavenie žalobkyne, túto v porovnaní so žalovaným dokonca procesne zvýhodňuje
a to napr. oslobodením od súdnych poplatkov, či možnosťou voľby miesta rozhodcovského konania v
obvodebydliskažalobkyne.Rozhodcovskýsúdriešilajotázkuplatnéhouzavretiarozhodcovskejdoložky
a v rámci plnenia tejto povinnosti nijako neporušil právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a nepriznal

žalovanému neoprávnené nároky. Pokiaľ žalobkyňa nebola oboznámená s procesnými pravidlami
konania na rozhodcovskom súde touto námietkou nie je naplnený žiadny z dôvodov pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku tak, ako navrhuje žalobkyňa. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že konanie
pred rozhodcovským súdom je pre spotrebiteľa prísnejšie a nevýhodnejšie žalovaný uviedol, že pokiaľ
ide o dĺžku procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku Občiansky súdny poriadok neposkytuje
spotrebiteľom žiadnu výnimku, resp. ochranu poskytnutím osobitnej ochrany na podávanie opravných

prostriedkov. Lehota na podávanie opravných prostriedkov je stanovená všeobecne pre všetkých
účastníkov konania. Konanie pred rozhodcovským súdom prebehlo v súlade s rokovacím poriadkom
rozhodcovského súdu, ktorý je v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Zásada ústnosti nie je
ani v občianskom súdnom konaní absolútna, t.j. existujú výnimky, kedy sa táto zásada neuplatní, napr.
v konaní o vydanie platobného rozkazu. Navyše zásada ústnosti nie je v Občianskom súdnom poriadku

zakotvená na osobitnú ochranu spotrebiteľa, ale všeobecne na ochranu práv účastníkov konania. Z
tohto dôvodu by aj prípadné porušenie zásady ústnosti nebolo možné považovať na porušenie práv
spotrebiteľa.

Súd vypočul žalobkyňu, právnych zástupcov oboch účastníkov konania, konštatovaním obsahu

písomnej žaloby, poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX z 18.12.2008 uzavretej účastníkmi konania,
všeobecných poistných podmienok, pripoistenia, osobitného zmluvného dojednania číslo 1/2007,
dodatku číslo 2 k všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007, rozhodcovským rozsudkom
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 Košice z 19.01.2012 a dospel k týmto skutkovým a právnym
záverom:

18.12.2008 žalobkyňa a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú
všeobecné poistné podmienky žalovaného vrátane osobitného zmluvného dojednania číslo 1/2007 k
poistnej zmluve číslo XXXXXXXXXX. Za žalovaného konala ako finančný agent M. Q., a návrh na
uzatvorenie poistnej zmluve ako aj všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou

československou poisťovňou Rapid a.s. sú podpísané žalobkyňou a M. Q.( č.l.24 a 43).

Podľa bodu 1. Osobitných zmluvných dojednaní, zmluvné strany sa v súlade s čl. 9 ods. 1, prvá
veta, druhej časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie

nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti; túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť.
Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí ak bola zaplatená len časť poistného.

V bode 2. Osobitných zmluvných dojednaní sa konštatuje, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto
vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku

akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti,
praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle 15-tej časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany, ako rozhodcovskú doložku.

Po ukončení poistného vzťahu medzi účastníkmi konania žalovaný návrhom na začatie konania

z 04.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach ,Alžbetina 41 sa domáhal voči žalobkyni
zaplatenia sumy 210,45 Eur ,pretože ako vyplýva z návrhu na začatie konania vzniká podpisom
poistnej zmluvy žalovanému osobitná pohľadávka voči žalobkyni , ktorá zodpovedá nákladom poisťovne
vynaloženým na uzavretie poistenia( č.l.73).

Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012 sp.zn. XC/XXXX/XXXX vyplýva,
že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 210,45 Eur a trovy rozhodcovského konania 276,- Eur
( č.l.85Žalobkyňa prevzala rozsudok rozhodcovského súdu dňa 01.07.2013 a žalobu podala na súde dňa
10.07.2013.

Súd skúmal otázku svojej miestnej príslušnosti na konanie o žalobe žalobkyne.

Z ustanovenia § 88 ods.2, veta posledná O.s.p. na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však
vždypríslušnýsúd,vktoréhoobvodesanachádzamiestorozhodcovskéhokonania;akjenavrhovateľom

spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd v obvode, ktorého má bydlisko.

Ide o výlučnú miestnu príslušnosť, pričom Občiansky súdny poriadok v § 88 ods.1 a 2 taxatívnym
spôsobom vypočítava konania a uvádza pri každom z nich súd, ktorý je miestne príslušný na konanie.
Priamo zo zákona je vylúčená všeobecná miestna príslušnosť a tiež aj osobitná miestna príslušnosť
daná na výber. Výlučnosť spočíva v tom, že žiaden iný súd okrem toho, ktorý je stanovený v zákone

nie je príslušný na konanie. Vychádzajúc zo skutkového stavu tvrdeného žalobkyňou v žalobe, ako aj
z právnej argumentácie oboch účastníkov konania súd nemal pochybnosti o tom, že ide o súdny spor
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobkyňa vystupuje v konaní ako spotrebiteľ.

Podľa § 40 ods. 1, písm. c) Zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1, písm. j) citovaného zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na miestne príslušnom súde a v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

V súlade s podanou žalobou súd zameral dokazovanie na zistenie, či žalobkyňa dôvodne popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Z bodu 1. časť 15 Všeobecných poistných podmienok žalovaného, poisťovňa a poistník sa dohodli,
že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom.

Podľa bodu 2. citovanej časti VPP, pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením, alebo

výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto
vyjadruje poistník podpisom týchto VPP.

Podľa bodu 5. citovanej časti VPP rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným
a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom, alebo rozhodcovským súdom. Dôvody, pre ktoré možno
žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku
(čl.75-76).

Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 (čl.76) v bode 2. Obsahujú dohodu účastníkov poistnej zmluvy
o tom, že sa podrobia rozhodcovskému konania v zmysle 15-tej časti týchto VPP.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zák.č. 40/1964 Zb. v znení platnom ku dňu podpísania
poistnej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 cit. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 cit. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 cit. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.3 cit. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4, písm. r) cit. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 cit. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vyhodnotením právneho statusu účastníkov konania do okamihu uzavretia poistnej zmluvy, ako aj

predmetu právnych vzťahov, ktoré medzi nimi vznikli uzavretím tejto poistnej zmluvy je potrebné
konštatovať, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Opäť je potrebné zdôrazniť znenie 15-tej časti druhého bodu Všeobecných poistných podmienok
žalovaného, podľa ktorého pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením, alebo

výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

Citované ustanovenie Všeobecných poistných podmienok žalovaného, ktoré okrem iného dáva

žalovanému možnosť vytvoriť si rozhodcovský súd troma fyzickými osobami podľa vlastného výberu, je
potrebné považovať za ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne, ako spotrebiteľa.

Citované ustanovenie VPP žalovaného zároveň vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Táto okolnosť
je kvalifikovaná ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4, písm. r)
Občianskeho zákonníka.

V bode 2. osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve číslo 4475900023 vyplýva,

že účastníci zmluvy chcú vylúčiť súdne konanie, ako spôsob riešenia akýchkoľvek sporov medzi nimi.Žalovaný nepreukázal, že osobitné zmluvné dojednania číslo 01/2007 dohodnuté so žalobkyňou boli
dojednané individuálne. Preukázať túto okolnosť je povinnosťou žalovaného ako dodávateľa( 53 odsek
3 Občianskeho zákonníka).

Súd mal k dispozícii výpoveď svedkyne M. Q. G. X., V. F. /. ktorá bola sprostredkovateľkou poistenia
pre obchodnú spoločnosť Rapid Life životná poisťovňa a.s. a vypovedala (14C/69/2013 Okresného
súdu Lučenec) a ktorá uviedla, že sama nepoznala rozdiel medzi súdnym konaním a konaním pred
Arbitrážnym súdom , nevedela o tom, že by niektoré spory a konk. ktoré spory by sa mali riešiť pred

Arbitrážnym súdom . Vzhľadom na túto výpoveď svedkyne a v záujme hospodárnosti konania súd v
tomto konaní M. Q. opäť nevypočul.

Skúmaním otázky okolností za ktorých bola vo VPP žalovaného a v osobitných dojednaniach zakotvená
rozhodcovská doložka, súd dospel k záveru o nekalom charaktere tejto zmluvnej podmienky. Z čl.
6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa. Žalobkyňa nemohla mať žiaden záujem
na tom, aby jej prípadné sporné vzťahy so žalovaným neprejednával súd všeobecnej sústavy súdov, ale
rozhodcovský súd, prípadne fyzické osoby podľa výberu žalovaného.

Ďalej je potrebné poukázať na to, že Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými
podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl.
6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného
poriadku a to v záujme vyššej kvality života.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavky dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods.2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Keď predajca, alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa Prílohy Smernice k podmienkam uvedeným v čl. 3 ods. 3 k zoznamu podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé, patrí neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu,alebopodaťakýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilspory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom,
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah
malo spočívať na inej zmluvnej strane (príloha ods. 1, písm. q).

Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Oceáno Grupo Editoriál z 27.06.2000, C-240/1998
až C-244/98, ZD.s I-4941 a systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

pripravené vopred predajcom, alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

Ako bolo konštatované na listine, ktorá obsahuje Všeobecné poistné podmienky sa nachádzajú osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 podpísané účastníkmi poistného zmluvného vzťahu (čl.76).

Podľa Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007 zo dňa 15.12.2008 Zmluvné
strany sa dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom v osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia
obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednanie tohto článku (XV. časť) môže poistník v lehote
30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým boldotknutý, alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto
poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav
vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr v 30-ty

deň od podpisu poistnej zmluvy poistníkom. Tento Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam
je platný a účinný od 15.12.2008 (čl.78).

Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam nebol žalobkyňou podpísaný, avšak podľa tvrdenia
žalovaného ide o listinu verejne prístupnú a žalobkyni preto nič nebránilo sa s obsahom tohto dodatku

oboznámiť.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti Všeobecných poistných
podmienok a v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 1/2007 a Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným
podmienkam zo dňa 21.05.20007 s účinnosťou od 15.12.2008 nebola dojednaná platne, ide o nekalú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Pod Osobitnými zmluvnými dojedaniami č. 01/2007 sa síce nachádzajú podpisy oboch účastníkov
konania, avšak rozhodcovskú doložku nie je možné ani tak považovať za individuálne dojednanú. V
prípade rozhodcovského konania ide o právny inštitút, občanom bez právnického vzdelania väčšinou
neznámy a uplatňovaný len v nepatrnom rozsahu, pritom však s ďalekosiahlymi procesnými dôsledkami.

Žalobkyni pri podpisovaní poistnej zmluvy ani neskôr nebola poskytnutá žiadna informácia ohľadne
významu a následkoch dojednania rozhodcovskej doložky. Poskytnutie takejto informácie, ani v
najmenšomrozsahusanemohlouskutočniťvzhľadomktomu,žeanisprostredkovateliapoistenianemali
vedomosti o obsahu tohto pojmu, ako vyplýva z výpovede žalobkyne, ako aj vypočutej svedkyne. Pokiaľ
sprostredkovatelia poistenie konajúci za žalovaného sa aj zúčastnili školení, ich obsahom bolo najmä

zdôraznenie povinnosti podpísať v zmluve a v prílohách miesta určené na podpis. Žalobkyňa, hoci sama
bola sprostredkovateľkou poistenia, takto sa neoboznámila s obsahom pojmu rozhodcovská doložka a
rozhodcovské konanie.

O tom, že k podpísaniu poistnej zmluvy žalobkyňou, Všeobecných poistných podmienok, ako aj

Osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007 by došlo za iných okolností žalovaný nepredložil súdu
dôkazy.

Podľa § 4 ods. 8 Zák.č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými

tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Z XV.časti Všeobecných poistných podmienok žalovaného vyplýva jeho jednoznačná dominancia pre
kreovaní, alebo výberu špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, pri určení rozsahu sporných
právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, o ktorých bude rozhodcovský orgán rozhodovať, v
konštatovaní, že rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho
preskúmavať iným rozhodcom, alebo rozhodcovským súdom. Žalobkyňa sa pritom nachádzala v stave

právnej neistoty najmä v otázke, kde bude mať sídlo rozhodcovský súd, aké bude jeho zloženie.

V priebehu konania nebola preukázaná jediná okolnosť, ktorá by odôvodňovala výhodnosť uvedeného
spôsobu riešenia sporných vzťahov medzi účastníkmi zmluvy z hľadiska žalobkyne oproti konania pred
súdmi všeobecnej sústavy súdov podľa Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa teda nemala žiaden

dôvod rozhodcovskú doložku podpisovať. Podpisom rozhodcovskej doložky práve naopak jej procesné
postavenie sa stalo neistým, najmä čo sa týka miesta rozhodcovského súdu personálneho zloženia, ako
aj procesných predpisov, ktoré bude rozhodcovský súd vo svojej činnosti uplatňovať.

Z týchto dôvodov je potrebné považovať konanie žalovaného pri dojednaní rozhodcovskej doložky

v samotných Všeobecných poistných podmienkach, ako aj osobitných zmluvných dojednaniach č.
01/2007 a Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
ako to má na mysli ustanovenie § 4 ods. 8 Zák.č. 250/2007 Z.z.Zároveň tým došlo k naplneniu zákonných dôvodov na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1, písm. c) Zák.č.
244/2002 Z.z., z dôvodu popierania platnosti rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a
c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Podľa § 43 ods. 2 cit. zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je

uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom
rozhodcovskomrozsudkusúznovéhoprerokovaniaarozhodnutiavecivylúčení.Aksaúčastnícikonania
nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Vzhľadom na odlišné právne následky zrušenia rozhodcovského súdu podľa § 40, písm. c) cit. zákona,
alebo z iného dôvodu podľa § 40 ods. 1 cit. zákona, súd ďalej neskúmal otázku, či pri uzavieraní

poistnej zmluvy účastníkmi konania boli porušené Všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa podľa § 40 ods. 1, písm. j) cit. zákona. Je zrejmé, že o ďalších dôvodoch na podanie žaloby,
podľa žaloby žalobkyne sa bude rozhodovať po zrušení rozhodcovského rozsudku v rámci pokračovania
v konaní súdom.

Súd takto zrušil rozsudok rozhodcovského súdu Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44
325 452 z 19.01.2012 sp.zn. XC/XXXX/XXXX z dôvodu podľa § 40 ods. 1, písm. c) Zák.č. 244/2002 Z.z. .

Súd zároveň dospel k záveru, že žalobný návrh žalobkyne presne a jednoznačne vymedzuje predmet
konania a z písomnej žaloby vyplývajú aj dôvody, pre ktoré žalobkyňa žiada zrušiť rozhodcovský

rozsudok rozhodcovského súdu. Preto nebolo potrebné priamo v žalobnom návrhu uviesť dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Žalovanýtrvalnatom,žepodľasmernicesúpoistnézmluvyspomedzispotrebiteľskýchzmlúvvýnimočné
v tom, že niektoré zmluvné podmienky dohodnuté medzi poisťovňou a spotrebiteľom ovplyvňujú

kalkuláciu poistného plateného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu
úpravy smernice vylúčené. Medzi takého ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom konaní a
ustanovenia týkajúce sa provízie finančných agentov.

Z doslovného znenia 19-teho odôvodnenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 však taký

záver nevyplýva. Z 19-teho odôvodnenia Smernice vyplýva, že na jej účely sa hodnotenie nekalého
charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy, ani vzťah kvalita a cena tovaru,
alebo dodávaných služieb. Hlavný predmet Zmluvy a vzťah cena a kvalita môže byť napriek tomu braný
do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Ďalej zámerom je medzi iným, aby poistné
zmluvy, ktorých podmienky definujú, alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli

podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú do úvahy pri výpočte poistného
plateného spotrebiteľom.

Z uvedeného teda vyplýva, že pri poistných zmluvách vzťah kvality a ceny dodaných služieb nemôžu
byť predmetom hodnotenia nekalého charakteru zmluvných podmienok. Z citovaného odôvodnenia

smernice nie je možné vyvodiť záver, že by posudzovanie platnosti rozhodcovskej doložky bolo vylúčené
z právnej úpravy obsiahnutej v Smernici 93/13/EHS v prípade, že dodávateľom je poisťovňa.

Podľa § 40 odsek 2 zákona číslo 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o

žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Vzhľadom na výsledok tohto súdneho konania vznikli zákonné podmienky na rozhodnutie o odložené
vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na základe úspešnosti v konaní.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania na strane žalobkyne, ako úspešnej účastníčky konania spočívajú v trovách jej právneho
zastúpenia nasledovne:

Základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 60,07 Eur ,režijný paušál 7,81 Eur a od 01.01.2014 8.04
Eur. Ide o osem úkonov právnej služby, z toho 7 úkonov právnej služby so základnou sadzbou tarifnej

odmeny 60,07 Eur a jeden úkon právnej služby so základnou sadzbou tarifnej odmeny 30,04 Eur
nasledovne:

Prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súde, vyjadrenie žalobcu k písomnému podaniu
žalovaného, účasť na pojednávaniach na Okresnom súde Lučenec v dňoch 11.10.2013, vyjadrenie
žalobcu k podaniu žalovaného, účasť na pojednávaní 25.10.2013, vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu

odporcu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny 30,04 Eur a účasť na pojednávaní 17.10.2014.

Strata času podľa § 17 odsek 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. za účasť na pojednávaní dňa 11.10.2013 2 hodiny
10 min. cesta z Košíc do Lučenca a opäť 2 hodiny 10 min. cesta z Lučenca do Košíc t. j.10x 13,01 Eur,

strata času za účasť na pojednávaní 25.10.2013 2 hodiny 10 minút cesta z Košíc do Lučenca , 2 hodiny
10 minút cesta z Lučenca do Košíc, 10x 13,01 Eur, strata času za účasť na pojednávaní 17.10.2014 2
hodiny 10 minút cesta z Košíc do Lučenca , 2 hodiny 10 minút cesta z Lučenca do Košíc, 10x 13,40 Eur.

Cestovné predstavuje náklady na PHM a základnú sadzbu cestovne náhrady osobným motorovým

vozidlom právneho zástupcu žalobkyne dňa 11.10.2013 v sume 84,80 Eur, dňa 25.10.2013 v sume
84,80 Eur a dňa 17.10.2014 v sume 84,89 Eur spolu 1162,16 Eur.

Žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov v súlade s § 4 odsek 2 písm.za zákona číslo 71/1992
Zb v znení zmien a doplnkov.

Podľa § 2 odsek 2 veta prvá Zák.č. 71/1992 Zb. , ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok, alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený.

Súdny poplatok podľa pol. 3, písm. c) cit. zákona predstavuje 331,50 Eur a túto sumu je žalovaný
povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.