Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/226/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209290
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114209290.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: I. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 214,37 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 159,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 159,59 eur od 11.2.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 40,12 eur (súdny poplatok 7,92
eur a trovy právneho zastúpenia 32,20 eur) a tieto zaplatiť priamo právnemu zástupcovi navrhovateľa,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ Consumer Finance Holding a.s. sa návrhom doručeným súdu dňa 14.3.2014
domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie istiny
214,37 eur s príslušenstvom. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa

20.8.2010 zmluvu o pôžičke č. 5006020, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu
pôžičky 326,20 eur. Podľa zmluvy o pôžičke odporca mal splácať pôžičku v pravidelných 10 mesačných
splátkach v sume 32,62 eur. Odporca uhradil len sumu 163,10 eur. Vzhľadom na to, že odporca porušil
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade
so zmluvou a podmienkami k zmluve, navrhovateľ dňa 29.1.2011 listom - predžalobná upomienka vyzval
odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Odporca dlžné splátky neuhradil. Celkový
dlh odporcu ku dňu podania návrhu prestavuje sumu 214,37 eur.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd

na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 22.10.2014.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa so spisovým materiálom a to zmluvou
o pôžičke spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou spolu s

doručenkou, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, prehľadom splátok a úhrad, ako i celým
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky reg.č. 5006020 uzavretej medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. Kežmarok ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom súd zistil, že predmetom tejto

zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 295,72 eur a celková suma pôžičky prestavovala 326,20
eur, ktorú pôžičku sa odporca zaviazal splácať v 10 splátkach po 30,48 eur. Ročná úroková sadzba
predstavovala 24,23 %, priemerná hodnota RPMN 24,23 %.

Listom zo dňa 29.1.2011 navrhovateľ zaslal odporcovi predžalobnú upomienku. Uviedol, že napriek

ich snahe nevzal odporca vážne predchádzajúce upozornenie veriteľa týkajúce sa zmluvy č. 5006020
a preto ho dôrazne vyzval k okamžitej úrade všetkých splátok jednorázovo 303,36 eur v súlade so
všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Odporca výzvu prevzal dňa 7.2.2011.

Podľa prehľadu splátok a úhrad pre zmluvu ev.č. 5006020 splátky úveru predstavovali spolu 322,69

eur a to 6 splátok po 32,62 eur a 1 krát splátka 126,97 eur. Ďalej z uvedeného prehľadu vyplýva, že
ako pokuta za omeškanie a ako pokuta sankcia bola odporcovi od 20.10.2010 do 31.1.2014 účtovaná
spolu suma 54,78 eur v zmysle bodu 12 podmienok k zmluve o pôžičke a v platobnej histórii evidované
ako „pokuta omeškanie“ + „pokuta sankcia“. Odporca celkovo uhradil sumu 163,10 eur a to 5 splátok
vo výške 32,62 eur.

Žalovaná suma vo výške 214,37 eur tak pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 159,59 eur a z
poplatkov vyčíslených v zmysle bodu 12 podmienok k zmluve o pôžičke vo výške 54,78 eur.

Uznesením č.k. 17C/226/2014-23 zo dňa 16.9.2014 súd pripustil zmenu účastníka na strane

navrhovateľa tak, že do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa Consumer Finance Holding a.s.,
so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO 35 923 130, vstúpil ako navrhovateľ EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 11.6.2010 (ďalej

len ZoSU) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa§2písm.a/ZoSUnaúčelytohtozákonasarozumie spotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. januára 2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v

rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že
predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie úverov. Odporca zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu
súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom na základe zmluvy uzavretej dňa 20.8.2010 možno normy
obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej
tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch
a v Občianskom zákonníku.

V konaní mal súd nesporne preukázané, že na základe úverovej zmluvy reg. č. 5006020 zo dňa
20.8.2010 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol odporcovi poskytnutý
úver v celkovej výške 326,20 eur, ktorý mal odporca splácať v pravidelných 10 mesačných splátkach
po 32,62 eur. Z predpísaných úhrad navrhovateľom v celkovej výške 322,69 eur odporca túto svoju

povinnosť v celom rozsahu nesplnil a uhradil sumu 163,10 eur teda rozdiel predstavuje sumu 159,59
eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by ďalšie splátky boli uhradené, preto súd zaviazal odporcu
na úhradu istiny vo výške 159,59 eur a vo zvyšku (o zaplatenie sumy 54,78 eur) návrh navrhovateľa
zamietol.

Pokiaľ sa týka uplatnenej sumy 54,78 eur ako poplatkov vyčíslených v zmysle bodu 12 podmienok
k zmluve o pôžičke, tento návrh nepovažoval súd za dôvodný. Navrhovateľ tento nárok odvodzoval
aj od dojednania zmluvnej pokuty v čl. 12.2 obchodných podmienok (zmluvná pokuta) a čl. 12.3
obchodných podmienok (sankčný úrok). Súd považuje za potrebné uviesť, že uplatnený nárok ako
sankčný úrok je vo svojej podstate zmluvnou pokutou, ktorou v zmysle ustanovenia čl. 12.3 obchodných

podmienok by bolo sankcionované opätovne to isté porušenie povinnosti dlžníkom. Zmluvná pokuta s
poukazom na ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, musí byť dohodnutá v písomnej forme.
Nedodržanie tejto písomnej formy je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka dôvodom absolútnej
neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď
sa toho nikto nedovoláva. Navrhovateľ predložil súdu podmienky k zmluve o pôžičke, ako i všeobecné

obchodné podmienky. Ani jedny však neboli účastníkmi podpísané, preto potom tento nárok nebolo
možné priznať, keďže ide o nárok z neplatného dojednania o zmluvnej pokute. Je nutné podotknúť,
že absencia písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute nie je konvalidovaná tým, že odporca
podpisom úverovej zmluvy prejavil súhlas s obchodnými podmienkami. Všetky práva a povinnosti,
základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym

úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva
musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkony. Navrhovateľ žiadnym dôkazným
prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s
takýmto návrhom súhlasil. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka,dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o
zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej
písomnej forme. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn.

I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť
určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti
o zaplatenie 54,78 eur zamietol.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 24.8.2010, t.j. odo dňa

nasledujúceho od doručenia predžalobnej upomienky. Z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že je kogentne stanovená iba horná hranica
úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Odporca bol listom právneho predchodcu
navrhovateľa zo dňa 29.1.2011 vyzvaný na zaplatenie dlhu do troch dní od doručenia upomienky, pričom
táto bola odporcovi doručená dňa 7.2.2011. Dňom nasledujúcim po uplynutí trojdňovej lehoty na plnenie
sa dostal odporca do omeškania s plnením peňažného záväzku. Výška úrokovej sadzby k 11.2.2011

predstavovala 9 %. Súd preto návrhu v časti uplatneného úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa procesného výsledku hodnota uplatňovaného nároku navrhovateľa predstavovala sumu 214,37
eur a navrhovateľ bol úspešný v sume 159,59 eur a neúspech v časti 54,78 eur, čo predstavuje úspech
odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 74 % (tento výsledok
súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech navrhovateľa

predstavuje 26 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa teda predstavuje 48 %
(ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu navrhovateľa) a podľa procesného výsledku
sporu v konaní bol teda úspešný navrhovateľ. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa
prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania, pričom trovy právneho zastúpenia vyčíslil na sumu 67,10 eur za 2
úkony právnej pomoci po 19,92 eur + 8,04 eur paušál + 20 % DPH 5,59 eur. Súd preskúmal uplatnené
trovy, pričom zo spisového materiálu mal preukázané, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh

vo výške 16,50 eur. Trovy právneho zastúpenia boli čo do rozsahu úkonov právnej pomoci ako aj ich
finančného vyčíslenia uplatnené v súlade § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a),c), § 16 ods. 3, § 18 ods.
3, § 20c Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo
výške 48 % za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur, t.j. 7,92 eur a vo výške 48 % náhrady trov právneho

zastúpenia 67,10 eur, t.j. 32,20 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 40,12 eur priamo právnemu zástupcovi

navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).