Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/220/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213180
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912213180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRimavskáSobotasudkyňouJUDr.MartinouKoreňovouvprávnejvecižalobcu:Pohotovosť,

s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO 36864421 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu
odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi Š. G.. Vec je vedená pod č. R. XXXXX/XXXX. Po podaní žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od
jej doručenia, keď exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 16.11.2011 hoci konanie začalo 28.06.2011, teda
k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 141 dní).

Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný
judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a
interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil
zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto
postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci . Na jednej strane totiž existuje

právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie lehoty a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore s §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť
súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková škoda 2 296,64 eur predstavujúca
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím

všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 459,33 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskehodohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote,
mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti

pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný
však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom
konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu
nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č.
514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné

prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovať
príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15
dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Žalobca

nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným prieťahom je ústavný súd. Čo
sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku
škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik
nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom žalobca a jeho

praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, pričom
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca
nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z., preto je žaloba právne neopodstatnená.

Na pojednávanie dňa 04.11.2014 sa neustanovil zástupca žalobcu ako ani žalovaný, ktorí doručenie
predvolania mali vykázané riadne a včas, pričom žalobca požiadal o zrušenie pojednávania a
navrhol konanie prerušiť, o ktorom procesnom návrhu súd rozhodol samostatným uznesením. Tiež sa
neustanovil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Preto potom súd vec prejednal a rozhodol v

neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením úradného záznamu zo dňa 20.02.2014 a fotokópií listín
urobených z pripojeného spisu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX - žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie, uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora zo dňa 30.09.2011, uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota o zastavení exekúcie zo
dňa 14.12.2011, rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.08.2013 sp. zn. XXC/XXX/
XXXX a písomných podaní účastníkov aj s prílohami a vec posúdil takto:

V prvom rade súd konštatuje, že žaloba bola dostatočne špecifikovaná v zmysle § 42 ods. 3 a § 79

O.s.p. ako aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Žalobca sa svojou
žiadosťou adresovanou žalovanému ešte pred podaním tejto žaloby domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a žalobca sa teda domáha nároku
na náhradu škody na súde. Súd má za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred
podaním tejto žaloby žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci
3Er/1388/2011 (nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho
postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe žiada náhradu škody

a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na
jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne
nereagoval.Podľa § 9 ods. 1 Zák.č.514/2003 Z.z., (v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Zo spisu XEr/XXXX/XXXX Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého vedeného pod spis. zn. R. XXXXX/XX) súd zistil, že dňa 18.08.2011 bola na súd podaná žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti
povinnému Š. G. pre vymoženie 699,37 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa 30.09.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol, lebo po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods.
2 Ex. por. zistil, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Obč. zák., ako
aj ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Následne exekúciu uznesením zo dňa 14.12.2011 zastavil.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 15.08.2013 sp. zn. 14C/305/2012 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa
domáhal náhrady škody za nesprávny úradný postup v exekučnej veci
vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3Er/1388/2011 (nerozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
v zákonnej lehote) z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené
v ust. § 9 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z..

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia "súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa § 44 ods. 3 Ex. por. v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia "ak je uznesenie, ktorým

sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu
nie je prípustné odvolanie."

V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená lehota nie

je, súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov. Keď však
žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 18.08.2011 a súd dňa 30.09.2011 o tejto žiadosti
rozhodol, ide o taký časový úsek, ktorý nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo
strany exekučného súdu. Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
na základe nesprávneho úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote (táto nie je zákonom

daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žaloba je neodôvodnená. Tu súd poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 14.12.2012 sp. zn. ÚS 606/2012, ktorý konštatoval, že doba
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v trvaní 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne
udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti
známe, že spoločnosť Pohotovosť podávala žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcií

hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo
musela počítať s určitým technicko - administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, ju možno považovať za
ústavne akceptovateľnú .

Súd poukazuje na konštatovanie Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 18. januára 2012, sp. zn.
6 Cdo 143/2011, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskejzmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd

je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou

súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a
povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym
poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť,

že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej
povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že konanie začalo dňa 28.06.2011 a súd rozhodol až 16.11.2011, teda

došlo k omeškaniu viac ako 141 dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu tvrdiac,
že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez
zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu pričítať čas
od podania návrhu exekútorovi do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o

vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany
exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že
by o žiadosti bolo rozhodnuté až 16.11.2011. Nejde teda v žiadnom prípade o taký časový úsek, ako to
tvrdí žalobca, teda tvrdenia v žalobe nezodpovedajú skutočnosti.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, a to
rozhodcovský rozsudok, súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,
t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol

nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2
Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore
so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie."

Pretosúddospelkzáveru,žepostupovalsprávne,keďskúmalpredloženýrozhodcovskýrozsudokpodľa
§ 44 ods. 2 Ex. por.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky

pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie
predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom
rozsahu zamietol.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada

trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu
trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké
trovy vznikli.Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že

ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj
bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho
rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať

v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

Tiež súd poznamenáva, že námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nezaoberal, keďže
dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky

pre zodpovednosť štátu podľa zákona, a tým ani splnenie
predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom
rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.