Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202726
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214202726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :

N., I..W..V.., X.: XX XXX XXX, I. I. N. XX, XXX XX D., právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: I. W. - K. I. I. W., Ž. R. Č.. XX, D., o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Galanta, pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora
vexekučnomkonanívedenompre pohľadávkužalobcu,ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúceho
zoZmluvyoúvereČ..XXXXXXXdlžníkom(ďalejlen„povinným“):X.J.,narodená29.04.1971vzákonom
stanovenej 30-dňovej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu
majetkovej škody sumu 175 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 331,92 eura do troch dní od
právoplatnostirozsudkuanáhradutrovkonania.Ďalejžalobcavžalobeuviedol,žežalobcajeprávnickou
osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti

poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere dlžníkom -
povinným, pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo E. XXXX/XXXX. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom
poriadku a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému
súdu Galanta, pritom ho požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod č.: XXXX*XXXXXX.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútoravzákonomstanovenomčase.Podľažalobcuvpredmetnomprípadeneexistovalaaneexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca ďalej uviedol,

že popísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, pretože v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosťokresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.

2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca
uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková
škodavsume175eurpredstavujúcanáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjehočinnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením adresovaných
exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch v sume 331,92eura, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 ,Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho
exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 331,92 eura, teda 55,32

eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, ktorý bol nečinný viac ako 180 dní a to
na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88
eura. Žalobca uviedol, postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania

žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal túto žalobu. Uviedol ďalej, že postupoval podľa
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, avšak bez pozitívnej reakcie.

Žalobca v podanej žalobe súčasne namiesto zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu v Galante

s odôvodnením, takže, ak Okresný súd sám zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym
úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu, je vylúčené, aby sudcovia tohto súdu rozhodovali
predmetný spor. S poukazom na § 12 O.s.p. žiadal, aby vec bola prikázaná inému súdu vecne
príslušnému. Sudcovia Okresného súdu v Galante navrhli vylúčenie v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. , o ktorej
námietke rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Č..J.. XNcC/XX/XXXX-XXa prikázal

vec Okresnému súdu Dunajská Streda.

Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 2.7.2013 uviedla, že žalobca v žalobe síce uviedol časť
dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na
súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám, uviedla, že zo žaloby nie je jednoznačne jasné,

na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa tieto tituly prelínajú a
žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok, pričom má za to, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
napr. predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Dňa 23.4.2012 boli žalovanej doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na

skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, je zrejmé, že žalobca ich
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto má za to, že ide o predčasneuplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovaniesámpožiadal,pretonárokžalobcunepovažujezapredbežneprerokovaný.Knesprávnemu

úradnému postupu žalovaná uviedla, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o
návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty
od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť a v takýchto prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-
dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby

v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému
súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného exekútora. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom
stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať i iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Podľa § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať
lenzvýsledkovvybaveniasťažnostinaprieťahy,zprávoplatnéhorozhodnutiavydanéhovdisciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa

rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že o návrhu na zmenu súdneho
exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, vzniesla žalovaná námietku premlčania tohto nároku,

ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré
spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených
so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza, či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za

ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/ skutočnosťami, ktoré preukážu
požadovaný nárok a žalobca nepreukázal jednak vznik škody a ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej

ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských
aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia
„ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením,
čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy

ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva

zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované

za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy
voči štátu. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre

priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a žiada, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.Žalovaná vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 2.7.2013 uviedla, že žalovanej bolo v rozmedzí od 23.4.2012
do 25.9.2012 bolo doručených 43.597 žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a vzhľadom na neobvyklé množstvo podaných žiadostí nie je možné jednotlivé žiadosti fyzicky

vyhľadať. Žalovaná disponuje vlastným zoznamom žiadostí, v ktorých žalobca uplatnil druhovo rovnaký
nárok odvodený od nesprávneho úradného postupu Obvodného súdu Senica, aký je predmetom žaloby.
Žalobca však neposkytol v rámci predbežného prerokovanie požadovanú súčinnosť potrebnú pre
prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky zmarený a vzhľadom k
tomu, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu,

resp. zmaril možnosť splnenia uvedených predpokladov čo i len posudzovať, žiaden z uplatnených
nárokov uspokojený nebol.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta O.s.p. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom, je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Žalobca správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní. Rovnako je daná aktívna

legitimácia žalobcu v konaní na podanie žaloby na náhradu škody, pretože bol účastníkom exekučného
konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku škody /§ 5 ods. 1 zákona
číslo 514/2010. Z.z./.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oznámením o začatí konania podľa § 35 ods. 4 O.s.p. doručený

dňa 20. 07. 2014, výzvou na doloženie dôkazov tvrdených v žalobe adresovaná žalobcovi doručená
7.5.2013, odpoveď právneho zástupcu žalobcu na výzvu na odstránenie určitosti návrhu 20.5.2013,
doručením žaloby a vyjadrenia žalobcu žalovanej 14.6.2013, vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa
2.7.2013doručenie podrobného poučenia účastníkom konania, pripojením fotokópie spisu Okresného
súdu Galanta XEr/XXX/XXXX, žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania na základe, ktorých dôkazov

súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa § 119 O.sp. , Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania

bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje
najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka

alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 07. 10. 2014 na 31. 10. 2014 o 13,00 hod. Účastníci mali doručenie

vykázané dňom 13. 10. 2014, keď žalovaná mailom dňa 30. 10. 2014 súhlasila s prejednaním veci v
jej neprítomnosti a súčasne ospravedlnila neúčasť na pojednávaní. Právny zástupca žalobcu mailom,
bez zaručeného elektronického podpisu, doručené súdu dňa 30.10.2014 o 16, 31 hod, ospravedlnil
neúčasť právneho zástupcu žalobcu a súčasne požiadal o odročenie pojednávania, na iný vhodný
termín, z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde Bratislava II a v Prešove, žalobcu CD

Consulting s.r.o.bez uvedenia čísla konania a času pojednávania, keď nepripojil ako dôkaz predvolanie
na pojednávanie, ktoré bolo skôr vytýčené ako , ktorej odročenie sa žiada, pričom ich klient trvá na
osobnej účasti advokáta, vylúčil substitúciu.

Vzhľadom na dôkazné bremeno žalobcu na jeho tvrdenia o kolízii pojednávania v zmysle § 120 ods.1

O.s.p., súd pokračoval v konaní v neprítomnosti účastníkov s poukazom na ust.§101 ods.2 O.s.p., keď
dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania nemôže byť kolízia pojednávaní právneho zástupcu.
Súd poznamenáva, že aj v prípade kolízie pojednávania, si musel advokát žalobcu uvedomiť množstvo
pojednávaní, ktoré vyvolá podanými žalobami a v tomto smere zabezpečiť zastupovanie v záujmeplynulého rozhodovania vo veciach. Advokátska kancelária právneho zástupcu žalobcu disponuje tromi
advokátmi a štyrmi koncipientami, pričom plná moc bola daná právnickej osobe.

Z obsahu spisu Okresného súdu Galanta spisová značka XErXXX/XXXX súd zistil, že dňa 07.04.2006
bola Okresnému súdu Galanta doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnej, pre vymoženie pohľadávky 27 360,-Sk(908,19€/ s
príslušenstvom. Okresný súd Galanta poveril dňa 11.05.2006 vykonaním exekúcie súdneho exekútora
S.. Ľ. N., I. I. E. Ú. Š. (N. Č. XXXX *. XXXXXX). Žalobca ako oprávnený podaním zo dňa 18 .11.2010,

navrhol zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora S.. W. J.,
so sídlom exekútorského úradu U. XX, D.. Exekútor podaním doručeným súdu dňa 19.04.2010 vyčíslil
trovy konania a vyjadril sa k návrhu na zmenu exekútora. Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa
17.05.2011vyhovelnávrhunazámenuexekútora,súčasneodňalpoverenieS..Ľ.N.O.N.S..W.J.,E.Ú.
D., U. Č.. XX, ktorému exekučnú vec postúpil a priznal náhradu trov pôvodnému súdnemu exekútorovi.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.12.2013. Dňom 18.06.2014 súd vyzval súdneho exekútora S..

J. na vrátenie exekučných spisov a vyčíslenie trov konania, z dôvodu zastavenia exekúcií.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu rozhodnutia
o zmene exekútora (ďalej len zákona č.514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľaustanovenia§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľaustanovenia§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.,akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z, lehota neplynie počas predbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, konania začaté pred
1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení platnom od
1.6.2010, t.j. v čase podania žiadosti o zmenu exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení platnom od
1.6.2010, t.j. v čase podania žiadosti o zmenu exekútora, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa
odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi
spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie

pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá majetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Galanta v exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup okresného súdu mal podľa žalobcu spočívať

v tom, že nerozhodol o jeho návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora. Súd nepostupoval vo veci sústredene a vydal rozhodnutie až po veľmi dlhej dobe. Žalovaná
sa bránila v konaní tvrdením, že vzhľadom na povahu rozhodnutia o zmene exekútora, zákonom
ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj iné úkony,
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom za

zbytočné prieťahy.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo

v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci
síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i

hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta za neopodstatnený. Súd vychádzal z
okolností, že návrh na vydanie poverenia bol doručený súdu dňa 07.04.2006. Dňa 18.11.2010 bol súdu

doručený návrh na zmenu exekútora, o ktorom súd rozhodoval dňa 17.05.2011 a následne zastavil
exekúciu z dôvodu jej neprípustnosti.

Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a
ukladať súdu zákonodarcom lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Správne a zákonné je, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po
lehote, ako nespravodlivé v zákonnej lehote. K rozhodnutiu sú potrebné podklady a bez potrebnýchpodkladov nie je možné včas rozhodnúť. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie
rozhodnutiaozmeneexekútoranepresadzovalzákonnýmimožnosťami,nijakosaskoršiehorozhodnutia
nedomáhal (vychádzajúc z obsahu exekučného spisu). Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas

tejto doby bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. V danej veci absentuje prvotná podmienka pre
vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nebol v konaní
preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek

márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť
dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou
môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo
vôbec preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Galanta v exekučnej veci
vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so
správou a udržateľnosťou pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov
informačného systému spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou

informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu, kedy a
kú komunikáciu vyvíjal s pôvodným súdnym exekútorom, aké a kedy posielal urgencie exekučnému
súdu), keď nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a
oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik nákladov žalobcu ako
oprávneného v exekučnom konaní na správu a udržateľnosť pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti

s postupom Okresného súdu Galanta v exekučnej veci. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej
škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe
nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že
v prejednávanej veci by stačilo iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Samotné

vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie
kontaktu oprávneného, resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti
povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred
rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského
subjektu. Nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známe vzhľadom na predmet jeho podnikania

(poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie,
rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Preto, ak by
aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s
postupom Okresného súdu Galanta v exekučnej veci.

Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď plne

úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že
by jej trovy konania vznikli.

Podľa § 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., v platnom znení č. 215/2007 Z.z., č. 477/2008 Z.z. a č. 518/2008
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz zo
zodpovednosti za škodu sa nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

alebo nezákonným rozhodnutím sú:1/ porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosti (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písmena a 2/, b/ citovaného zákona, § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona číslo 514/2003Z.z.).

2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1 a § 17, 1, 2, 3, 4, § 18 zákona číslo 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka).

3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe. V tomto prípade žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíval v nečinnosti, v prieťahoch v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie
nevydalo v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí viac ako 271 dní. Nesprávnym

úradným postupom súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek žiadosti o vydanie poverenia na
základe právoplatného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný s inými
exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Čím mal porušiť zásadu právnej istoty a
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a/ nezákonným rozhodnutím
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 citovaného zákona, Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa § 5 citovaného zákona, Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 citovaného zákona, Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného

Podľa § 9 citovaného zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní, možno vychádzať len z
výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa

dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu v ruskej práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súduSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez v totožných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného do 1. 6. 2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti uvedenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do pätnástich dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2010 okrem hore uvedeného znenia bolo
znenie § 44 ods. 2 exekučného poriadku doplnené tak, že táto lehota neplatí, ak, ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c)/ a d/ (notárska zápisnica, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených ).

Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žiadosť o vydanie poverenia bola datovaná
28. 1. 2011. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti dňa 21. 6. 2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 14. 7. 2011, keďže žalobca nepodal opravný prostriedok. Súd má za to, že k prieťahom v tomto
konaní nedošlo. poriadku sa vzťahuje len na prípad, keď súd poverenie vydal. Nevzťahuje sa na prípad,

keď súd poverenie nevydal. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V danom prípade exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Súd mal zato,
že možno na tento prípad aplikovať novelu Exekučného poriadku § 44 ods. 2 a účinnú od 1. 6. 2010
podľa tohto ustanovenia lehota 15 dní pre vydanie poverenia neplatí, ak je exekučným titulom podľa §
42 ods. 2 písmena c/ a d/Exekučného poriadku, tak ako tomu bolo v tomto príklade. Exekučným titulom

bol rozsudok rozhodcovského súdu.

Súd má za to, že nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu
súdu, ktorý by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Samotné rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup

súdu ďalšie vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie R. I. Č.E. W. XCdo XXX/XX U.
A. XX.X.XXXX). Výsledkom sudcovskej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie,
alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že len musí vždy súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť.
Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný
postup (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 25 Cdo 1018/2007 zo dňa 25. 8. 2009).

Procesný súd mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť na vydanie
poverenia, súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup. Ako nesprávny úradný postup nevyhodnotil
ani procesný postup exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup smeroval k vydaniu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, jeho výsledkom bolo vydanie rozhodnutia, preto procesný postup bol

efektívny. Nešlo o nesprávny úradný postup. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky X
P. XX/XXXX vyplýva, že nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou
normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí
alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia a preto súd nevyhodnotil ako

nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003Z.z. a nevyhodnotil tak ani procesný
postup súdu, ktorý mu predchádzalo.Z uvedených dôvodov za splnenia zákonných podmienok podľa ust.§ 6 ods. 1, 2 zákona číslo 514/2003
Z.z. rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo možné skúmať len z hľadiska
jeho nezákonnosti. Navrhovateľ však nesplnil zákonné podmienky, podať riadny opravný prostriedok,

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 4. 2011. Nepredložil rozhodnutie príslušného orgánu,
ktorým by bolo rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a, ktorým by bol súd viazaný.
Preto súd ustálil, že rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť na vydanie poverenia, je
zákonným. Z týchto skutočností potom vyplýva, že žalobca nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal

nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné
a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd môže návrh zamietnuť nesplnením čo i
len jednej podmienky. Pre nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd preto v ďalšom nezdôvodňoval.

Podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 519/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa prvočísel 3 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo
zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutia.

Podľa ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo dňa,
keď bolo poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej sa súd zaoberal aj premlčaním nároku.
Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku . Súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd v ďalšom

nezaoberal

Procesný súd v závere svojho rozsudku poukazuje v tomto smere na rozhodnutia odvolacích súdov v
obdobných veciach Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. 1. 2014 číslo konania X P. /. O. J. I. C. Ž. Č. XX
P. - XXX a , kde súdy konštatovali obdobný právny názor v súvislosti s prieťahmi namietanými žalobcom

pri vydávaní poverení v súvislosti s preskúmavaným exekučným titulom.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,
ktorý v konaní nebol úspešný . Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, pričom zo spisu trovy
žalovanej nevyplývajú. Súd z dôvodov uvedených žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).