Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/493/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113235050
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113235050.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa Mgr.

Miroslava Majzlana, trvale bytom Prídavková 59, Bratislava, prechodne bytom Kudlákova 1, Bratislava
a navrhovateľky v 2. rade Dany Majzlanovej, bytom Kudlákova 1, Bratislava, v konaní obaja právne
zastúpení Advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, Banská
Bystrica, IČO: 36862461, proti odporcovi LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie
SNP8,BanskáBystrica,IČO:3603835,vkonaníprávnezastúpenýAdvokátskoukanceláriouMAJLING
& NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, o ochrane osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 23. 12. 2013 žiadali navrhovatelia, aby súd rozhodol a určil, že
odporca neoprávnene zasiahol do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov v 1. a 2. rade podaním
návrhov na začatie súdnych konaní voči nim ako odporcom na Okresnom súde Bratislava IV, ktoré boli
právoplatne skončené, a to rozsudkom sp. zn. 4C/102/1999-98 zo dňa 04. 05. 2006, uznesením sp.
zn. 9NcC 2/03-34 zo dňa 09. 05. 2003 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 7Co 82/03-48 zo dňa 12. 12. 2003, uznesením sp. zn. 20C 108/03-56 zo dňa 15. 04.

2004 a rozsudkom sp. zn. 23C 231/2005-205 zo dňa 21. 10. 2009 v spojení s
uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/181/2010-481 zo dňa 31. 05. 2010. Zároveň žiadali,
aby súd určil povinnosť odporcovi poskytnúť za tento neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti
navrhovateľov satisfakciu a ospravedlňujúcim listom generálneho riaditeľa adresovaným a doručeným
do vlastných rúk navrhovateľov v 1. a 2. rade s týmto textom: „Vážený pán Mgr. Majzlan, Vážená pani
Majzlanová, prijmite naše úprimné a hlboké ospravedlnenie za nedôvodne podané návrhy na Okresný
súd Bratislava IV na začatie súdnych konaní voči Vám ako odporcom, ktoré boli právoplatne skončené

rozsudkom sp. zn. 4C/102/1999-98 zo dňa 04. 05. 2006, uznesením sp. zn. 9NcC 2/03-34 zo dňa 09.
05. 2003 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co 82/03-48 zo dňa 12. 12. 2003,
uznesením sp. zn. 20C 108/03-56 zo dňa 15. 04. 2004 a rozsudkom sp. zn. 23C 231/2005-205 zo dňa
21. 10. 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/181/2010-481 zo dňa 31.
05. 2010, ktorými sme Vám neoprávnene zasiahli do Vášho práva na ochranu osobnosti.“

Navrhovatelia uviedli, že sú manželia, občania Slovenskej republiky. Uviedli, že návrh podali z dôvodu,

že odporca vlastnícke právo štátu k jednej zo svojich nehnuteľností ako jej správca už viac ako 15 rokov
vykonáva spôsobom odporujúcim zákonom, a na ujmu ich osobnostných práv v súvislosti s výkonom
vlastníctva ich nehnuteľností. Navrhovatelia poukázali na to, že na základe kúpnej zmluvy v roku 1994
nadobudli vlastníctva k nehnuteľnostiam rodinný dom, pričom pôvodne išlo o stavbu vo vlastníctve štátu,v správe odporcu. Vlastníctvo nadobudli od manželov Ing. Vladimíra Stanislava a Anny Stanislavovej,
pričom pozemok bol v čase kúpy domu vo vlastníctve štátu, v správe odporcu, ku ktorému bol uplatnený
reštitučný nárok na vydanie oprávnenou osobou.

V roku 2003 navrhovatelia nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej s Lesným pozemkovým spoločenstvom v Záhorskej Bystrici zapísaných na LV č. 3563 a
to vrátane parcely č. 1598/1 o výmere 103 m2, na ktorých je postavený objekt lesného hospodárstva
- rodinný dom súpisné č. 7352, postavený v roku 1959, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky a

správcom je odporca. Odporca vlastnícke právo štátu k stavbe - lesovne už viac ako 15 rokov vykonáva
spôsobom odporujúcim zákonu, na ujmu ich osobnostných práv v súvislosti s výkonom vlastníctva
ich nehnuteľnosti, najmä na ujmu ich práva na nedotknuteľnosť obydlia, práva na nedotknuteľnosť
súkromia, vrátane práva na ochranu rodinného života, práva vlastniť majetok a slobodne ho užívať,
práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti a napokon aj na ujmu práva na
ochranu zdravia. Navrhovatelia uviedli, že neoprávneným pridelením hájenky ako služobného bytu a jej

prenajatím na bývanie pracovníkovi odporcu Mariánovi Turanskému odporca začal voči nim viac ako 15
rokov trvajúci proces hrubého porušovania ich osobnostných práv. Tieto nezákonné zásahy spočívali v
tom, že došlo v rozpore so zákonom daniu predmetnej hájovne do užívania príslušnému pracovníkovi,
pričom táto neplnila účel, ktorý mala, nebola ani skolaudovaná. Neslúžila na služobný účel, ale výhradne
súkromné účely ich zamestnanca, teda nie ako služobný byt.

Odporca uzavrel predmetnú nájomnú zmluvu napriek tomu, že nedisponoval akýmkoľvek právom k
pozemku, na ktorom bola lesovňa postavená. V snahe odporcu získať dáky titul na držbu, užívanie,
či vlastníctvo k pozemku, začal tento neoprávnene zasahovať do ich osobnostných práv s vážnymi
negatívnymi dôsledkami.

Odporca v snahe pomôcť Mariánovi Turanskému nechal sa ním opakovane vmanipulovať do
nedôvodných súdnych sporov vedených proti lesnému spoločenstvu a voči navrhovateľom, už ako
vlastníkom pozemkov, ktorých účelom bolo pozbaviť navrhovateľov ich vlastníctva a obnoviť pôvodný
právny stav (aj keď nezákonný), ktorý bol pred vydaním pozemkov lesnému spoločenstvu (dohoda

o vydaní nehnuteľnosti v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb.) na základe ktorej vydal odporca
nehnuteľnosti pozemkovému spoločenstvu Záhorská Bystrica s tým, aby sa vytvorila možnosť Mariánovi
Turanskému predmetné pozemky odkúpiť od odporcu a navrhovateľov donútiť vzdať sa ich vlastníctva
k domu.

Odporca volil také úkony, ktorými čisto účelovo spochybňoval a napádal platnosť právnych úkonov,
na základe ktorých získali do vlastníctva ich pozemky, pričom odporca vedel, že pri objektívnom
rozhodovaní súdov a iných orgánov takéto ním iniciované konanie nemôže skončiť úspechom, a preto sú
presvedčení, že účelom takýchto konaní bolo aspoň ich utrápiť a zošikanovať nepretržitým dlhodobým
vláčením po súdoch, sústavným zaťažovaním ich mysle strachom o ich zdravie, o ich budúcnosť, o ich

majetok, aby sa napokon sami vzdali svojho vlastníctvo v prospech Mariána Turanského.

Odporca stále intenzívnejšie a cieľavedomejšie a citeľnejšie stupňoval neoprávnené zásahy do ich práv
na ochranu osobnosti. Nemohli riadne užívať svoje vlastníctvo, nakoniec ho boli nútení prestať užívať.
Za dva roky od kúpy v roku 1996 ho prestali užívať v dôsledku sústavného zasahovania do ich práv

Mariánom Turanským.

Keď sa Marián Turanský v roku 1998 nasťahoval do hájenky, otvorene dával najavo svoj nepriateľský
pocit voči nim. Tiež ich navštívil s požiadavkou, aby mu predali dom, lebo sa chce do neho nasťahovať.
Vyjadroval sa arogantnejšie s tým, že ich z domu vyprace. Opakovane neoprávnene zasahoval do

ich obydlia, šíril o nich nepravdy medzi obyvateľmi aj na orgánoch, neoprávnene sa pohyboval po ich
pozemku, robil im schválnosti, znepríjemňoval život a zastrašoval ich. Na neprístojné správanie pána
Turanského poukazovali aj v listoch odporcovi, a to od roku 1994.

Potom, čo sa Lesné spoločenstvo Záhorská Bystrica dňom 02. 04. 1998 stalo vlastníkom predmetných

pozemkov, odporca dal zapísať predmetnú stavbu - hájenku do katastra nehnuteľností, pričom evidentne
išlo o viacnásobné porušenie zákona, a zápis bol vykonaný zjavne za intervencie odporcu ku prospechu
záujmov Mariána Turanského.Odporca po zápise stavby - lesovne do kat. nehnuteľností, ako aj potom, čo v roku 2003 kúpili pozemky,
pokračoval v neoprávnených zásahoch do ich vlastníctva.

Odporca pokračoval v nezákonných zásahoch do osobnostných práv navrhovateľov, a to formou
podávania neodôvodnených návrhov na súd, a to na Okresný súd Bratislava IV dňa 27. 08. 1999, ktorý
bol zaevidovaný pod sp. zn. 4C 102/99, kde sa domáhal proti Lesnému pozemkovému spoločenstvu
v Záhorskej Bystrici, aby mu bolo priznané právo zodpovedajúce vecnému bremenu k parcele č. 1598
(rozdelené 1598/1 a 1598/2 a 1598/4) z titulu vlastníctva stavby lesovne na nej postavenej. Potom,

čo odkúpili predmetné nehnuteľnosti, domáhal sa odporca, aby boli pripustení do konania namiesto
pôvodného odporcu. Rozhodnutím zo dňa 04. 05. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 07. 2006
bol návrh v plnom rozsahu zamietnutý z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky dobromyseľnosti
vyžadovanej v § 134 Občianskeho zákonníka na vydržanie vecného bremena. Odporca podal žalobu
napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že nespĺňa podmienky dobromyseľnosti, túto skutočnosť nemôže
poprieť, musel vedieť aj že akékoľvek ním tvrdené pochybnosti o neplatnosti právnych úkonov boli

pre daný spor z pohľadu požadovaného určenia úplne irelevantné a vzhľadom na to, že v návrhu na
pripustenie zmien napádal práve platnosť právnych úkonov, je evidentné, že jeho zámerom aj za cenu
zamietnutia žaloby bolo hlavne vzbudiť v nich pocit neistoty zo straty kúpených nehnuteľností, vyvolať
v nich stres, duševné rozladenie a v takomto stave ich umelo udržiavať. Všetky tieto dôsledky sporu
na nich skutočne aj doľahli, nehovoriac o prehlbujúcej sa ujme na zdraví, najmä na navrhovateľkinom

v 2. rade.

V konaní sp. zn. 4C 102/99 sa odporca domáhal vydania predbežného opatrenia, ktorým by im súd
zakázal dočasne akokoľvek disponovať s pozemkami, pričom zdôvodňoval, že by mohli nehnuteľnosti
scudziť, predmetný návrh sa viedol pod sp. zn. 9NcC 2/03. Predbežnému návrhu bolo vyhovené, krajský

súd rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2003 napadnuté uznesenie potvrdil.

Na základe uvedeného uznesenia dňa 12. 06. 2003 podal odporca návrh vo veci samej, ktorý
bol zaevidovaný pod sp. zn. 20C 108/2003. Pričom tvrdil, že dohoda o vydaní pozemkov a
kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľmi a ich právnym predchodcom sú neplatné a že

nezákonné je aj rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bola dohoda o vydaní nehnuteľnosti štátom v
zastúpení odporcom Pozemkovému spoločenstvu Záhorská Bystrica schválená. Odporca pritom využil
argumentáciu krajského úradu v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na povolenie obnovy konania o
schválení dohody o vydaní predmetných nehnuteľností, pričom odporca vedel, že jeho návrh nespĺňa
základný procesný predpoklad, a to naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti

právnych úkonov a určení vlastníctva, napriek tomu spor inicioval, čím na strane navrhovateľov došlo k
ďalším traumám, stresom, strachu, duševnej záťaži. A to tým viac, že vedeli, že je spor účelovo vedený,
čo tiež viedlo k ďalšiemu prehlbovaniu ujmy na ich fyzickom i duševnom zdraví. Vyvíjali maximálne úsilie,
aby presvedčili vedenie odporcu, že nekoná správne, sčasti aj uspeli, kedy ich odporca listom zo dňa 25.
03.2004 informovaloudelenípokynuprávnemuzástupcovinaspäťvzatienávrhuapokynuOdštepnému

závodu Smolenice upozorniť Mariána Turanského na to, aby sa správal v súlade s povinnosťami
nájomcu a svojím konaním ďalej nenarušoval susedské vzťahy. V súlade s týmto prísľubom odporca
návrh dňa 02. 04. 2004 zobral späť v celom rozsahu a súd uznesením pod sp. zn. 20C 10/2003-56
zo dňa 15. 04. 2004 konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. 05. 2004. Či podal
návrh pod sp. zn. 23C 231/05, kde sa domáhal určenia neplatnosti dohody o vydaní majetku v časti

týkajúcej sa ich pozemkov tento krát už v rozsahu kúpnej výmery, určenia neplatnosti zmluvy, ktorou
tieto pozemky nadobudli a určenia, že vlastníkom týchto nehnuteľností je Slovenská republika - Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik, pričom návrh odôvodňoval účelovým tvrdením, že pozemky boli
vydané v rozpore s § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého ich nebolo možné vydať,
avšak odporca zavádzal, lebo podľa totožného ustanovenia bolo možné takýto pozemok aj vydať, a to

vtedy,akstavbanebránilapoľnohospodárskemualebolesnémuvyužitiupozemku.Opäťvšakneosvedčil
naliehavý právny záujem. Z tohto dôvodu bol návrh zamietnutý rozsudkom zo dňa 13. 12. 2006. Krajský
súd v Bratislave napadnutý rozsudok zrušil rozhodnutím 2Co/110/07-232 zo dňa 11. 06. 2008 vec vrátil
naďalšiekonanie,alelenzdôvoduformálnychvádrozsudku,atonedostatočnéhoodôvodnenia.Vtomto
štádiu skúmania vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa aj Marián Turanský s

poukazom na to, že výsledkom sporu môže byť údajne jeho právne postavenie dotknuté, jeho zámerom
však bolo zmanipulovať dokazovanie v snahe vyštvať ich natrvalo z ich nehnuteľnosti. Po doplnení
dokazovania prvostupňový súd opäť návrh zamietol rozhodnutím sp. zn. 23C 231/2005-356 zo dňa 21.
10. 2009. Odporca po oslovení navrhovateľom, aby ukončil nezmyselný spor zobral odvolanie späť.Z hľadiska neoprávnených zásahov do ich osobnostných práv nebolo ani v súdnom konaní podstatné
o aký dôvod oprel odporca návrh, ide o to, že vedel, že v spore nie je aktívne legitimovaný pre

nepreukázanie naliehavého právneho záujmu a že Ústavou SR garantované právo na súdnu ochranu
opätovne zneužil na podanie takéhoto návrhu a takéto konanie považovali navrhovatelia za úmyselnú
šikanu, so zámerom umelo ich udržiavať v nepretržitom a intenzívnom strese, v snahe donútiť ich proti
ich vôli vyhovieť požiadavkám odporcu na dobrovoľné zriadenie práva k ich pozemkom, alebo pod
neznesiteľným psychickým tlakom, pod ktorým ich vedome udržiaval pokračovaním v spore si vyčkať,

kým sami stratia trpezlivosť a ponúknu nehnuteľnosti na predaj Mariánovi Turanskému.

Ich súkromie, rodina a manželský život bol poznačený preto samým pesimizmom, zlou náladou,
stupňujúcimi sa zdravotnými problémami, a to na každom kroku, dennodenne. Trpela celá rodina, aj
ich dvaja synovia. Navrhovateľka v 2. rade tento šikanózny stav nedôvodne vedeného súdneho sporu
pociťovala oveľa intenzívnejšie, pridružili sa jej aj ďalšie ochorenia a zhoršil sa jej natoľko zdravotný stav

v dôsledku čoho stratila postupne schopnosť žiť plnohodnotný rodinný a manželský život. Snažením
na ochranu právu pred neoprávnenými zásahmi zo strany odporcu sa preto postupne už len pasívne
pripájala k úkonom, ktoré navrhovateľ v 1. rade podnikal.

Odporca v roku 2012 podal rovnakú žalobu ako v predošlom prípade, ktorá sa vedie na Okresnom

súde v Bratislave IV pod sp. zn. 8C/296/2012, a teda neskončil so zneužívaním práva na súdnu
ochranu na úkor ich práv. V zúfalstve sa rozhodli domáhať nárokov, ktoré im z neoprávnených zásahov
do ich vlastníctva a zdravia dôsledkom konaní odporcu prislúchali, podali niekoľko žalôb (o vydanie
bezdôvodného obohatenia), ktoré už dve skončili v prospech nich právoplatne, taktiež žaloby o náhradu
škody a o náhradu škody na zdraví). Napriek tomu však odporca doteraz nezjednal nápravu v súvislosti

s tým, že s majetkom štátu nakladá nehospodárne v záujme umelého udržania nájomného vzťahu so
svojím zamestnancom. Odporca zneužíva ústavné právo na súdnu ochranu zakotvené v Čl. 46 ods.
1 Ústavy SR. Z hľadiska miery a intenzity dôsledkov zneužívania tohto práva odporcom zanechalo to
na súkromí navrhovateľov, ich rodinnom a manželskom živote, ako aj duševnom aj fyzickom zdraví
nenapraviteľné a nevyčísliteľné ujmy.

Odporca podáva jednotlivé návrhy proti nim nielen že účelovo, ale vedome nedôvodne, pričom tento
tlak stupňuje. Najprv sa domáhal len vecného bremena, potom vlastníctva ich pozemkov, s výnimkou
pozemkov pod ich domov a napokon vlastníctva všetkých ich pozemkov.

Z rôznorodosti dôvodov, o ktoré návrhy formálne opieral (hoci vedel, že akékoľvek ním uvádzané dôvody
sú irelevantné), keďže nespĺňal základné predpoklady už pre samotné podanie určovacích žalôb o
neplatnosť právnych úkonov a o určenie vlastníctva, ďalej v časových intervaloch, v ktorých žaloby v
rozpätí viac, než 10 rokov proti nim podával, ako aj z okolností za akých ich podával, vyplýva, že tieto
spory viedol proti nim úmyselne, nedôvodne a že plnili účel nátlakový, zastrašovací a šikanózny.

Je predsa notoricky známe, že ak pre vedenie určitého súdneho sporu navrhovateľ nespĺňa zákonný
procesný predpoklad aktívnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu, ako to bolo aj vo všetkých
jeho prípadoch - a to z jediného dôvodu - prechodu vlastníctva pozemkov na štát bez právneho titulu,
súd ani nemohol vo veci samej rozhodovať, lebo by sám musel porušiť zákon. Odporca pri tom nemôže

tvrdiť, že o absencii takéhoto predpokladu svojich žalôb nevie, či vtedy nevedel, pretože disponoval a
disponuje predsa vlastným právnym aparátom.

Predmetnými návrhmi žalôb nešlo o Ústavou SR garantované uplatnenie práva na súdnu ochranu, ale
o šikanózne zneužívanie tohto práva.

V dôsledku takéhoto konania sa prejavili vo veľmi závažných ujmách, ktoré navrhovatelia utrpeli, a to
strach o ich majetok, strach z neistoty, z budúcnosti, strach o zdravie a život.

Konanie odporcu zaťažovalo sústavne ich myseľ, boli nútení sústavne konať, venovať sa sporu. Ich

súkromie a zdravia sa dostalo do úplných trosiek s trvalými následkami na duševnom i fyzickom zdraví.

Navrhovateľ uviedol (na č. l. 210), že návrh podal z toho dôvodu, že odporca podal v roku 2012 ďalší
návrh a uplatňuje si svoje nároky, čím stupňuje svoj tlak.Navrhovateľ uviedol, že tu dochádza k stretu dvoch práv, práva na súdnu ochranu zo strany odporcu a
práva na súkromie a rodinný život zo strany navrhovateľov, pričom je potrebné ich posúdiť z hľadiska

testu proporcionality, keď treba vnímať aj skutočnosť, že na jednej strane odporca je štátny orgán, na
druhej strane vystupujú fyzické osoby, preto tieto zásahy do svojich práv vnímajú omnoho intenzívnejšie,
pričom tieto spory prebiehajú už 15 rokov a dochádza k neoprávneným zásahom do ich
práv na rodinný a súkromný život.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovatelia uvádzajú, že nehnuteľnosť nemôžu
užívať, že im je zasahované do práva na ochranu súkromia, do obydlia, že toto spôsobil pán Turanský
ako ich sused, pričom navrhovateľ svoj nárok uplatňuje v súvislosti s tými istými skutočnosťami ako
je napr. zhoršenie zdravotného stavu, a to v inom konaní, ktoré bolo začaté skôr vo veci sp. zn.
12C/93/2010, kde si uplatňuje navrhovateľka nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví v súvislosti
s uvedenými skutočnosťami.

Odporca uviedol, že nemôže ísť o neoprávnený zásah, ak ten, kto sa ho dopúšťa si plní svoju právnu
povinnosť alebo vykonáva svoje právo a odporca sa domáhal svojich práv na súde v zmysle Ústavy SR,
teda využil len svoje ústavné právo. Poukázal na to, že zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek
zásahu do osobnosti, ale len proti takému, ktoré nie je v súlade s objektívnym právom, pričom podanie

žaloby na súd, alebo uplatnenie súdnej ochrany za takýto zásah nemožno považovať. Takýto zásah tiež
musíbyťspôsobilýprivodiťujmunaosobnostifyzickejosoby.Pokiaľbysúdpriznalnároknavrhovateľom,
v podstate by každý účastník, ktorý bol v spore úspešný mohol sa domáhať svojho práva na ochranu
osobnosti, pretože návrh proti nemu bol podaný neodôvodnene. Poukázal na to, že predmetné návrhy
v konaniach boli podávané v rozmedzí roku 1999 až 2005, kde sa navrhovateľ domáha ospravedlnenia

v súvislosti s týmito konaniami a takýto nárok považuje za premlčaný.

Poukázal na to, že pokiaľ išlo o jednotlivé konania, tak napr. konanie 4C 102/1999, kde išlo o určenie
vecného bremena, odporca bol neúspešný v konaní, avšak voči rozhodnutiu ani nepodal opravný
prostriedok, čiže skončilo sa na I. stupni. Pokiaľ ide o konanie sp. zn. Nc 2/2003 z 09. 05. 2003, tam

sám navrhovateľ priznáva, že išlo o konanie na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo vydané a
ktoré bolo aj krajským súdom potvrdené, čiže nemohlo sa zasiahnuť nejakým spôsobom neoprávnene
do práv navrhovateľov. Pokiaľ ide o konanie 20C 108/2003, toto konanie sa skončilo späťvzatím žaloby
pomimosúdnychrokovaniachanedošloanikprvémupojednávaniu.Pokiaľideokonanie23C231/2005,
aj v tomto konaní po mimosúdnych rokovaniach vzal navrhovateľ, t. j. v tomto prípade odporca, odvolanie

späť. Tiež došlo k mimosúdnemu riešeniu veci.

Odporca poukázal na to, že nebolo preukázané, že by zdravotné problémy, ani problémy vzniknuté
navrhovateľom súviseli s predmetnými konaniami.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade, prečítaním listinných dôkazov a zistil

nasledovný skutkový stav :

Navrhovateliažiadali určiť,žeodporcaneoprávnenezasiaholdoichprávnaochranuosobnostipodaním
návrhov na začatie súdneho konania voči nim ako odporcom na Okresný súdom Bratislava IV, ktoré
boli právoplatne skončené:

1/ rozsudkom sp. zn. 4C 102/99-98 zo dňa 04.05.2006,

2/ uznesením sp. zn. 9Nc 2/03-34 zo dňa 09.05.2003, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 7Co 82/03-48 zo dňa 12.12.2003,

3/ uznesením sp. zn. 20C 108/03-56 zo dňa 15.04.2004,

4/ rozsudkom sp. zn. 23C 231/2005-205 zo dňa 21.10.2009, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 14Co 181/2010-481 zo dňa 31.05.2010.

Súd z pripojených rozhodnutí zistil :1/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik dňa 27. 08. 1999 podali návrh na Okresný súdom Bratislava
IV proti odporcovi Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici. Konanie bolo vedené pod sp.
zn. 4C 102/99, navrhovateľ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik uplatňoval nárok, ktorým žiadal o

určenie práva vecného bremena k pozemku parc. č. 1598 zapísané na LV č. 1536 v kat. území Záhorská
Bystrica. Vzhľadom k tomu, že došlo k zmene vlastníctva nehnuteľnosti a vlastníkmi nehnuteľnosti sa
stali navrhovatelia, v súlade s § 92 ods. 2 O. s. p. došlo k zámene účastníkov na strane odporcu,
ktorá bola pripustená dňa 04. 05. 2006. Súd rozhodol rozhodnutím zo dňa 04. 05. 2006, predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 07. 2006. Voči predmetnému rozhodnutiu nebolo podané

odvolanie.

Predmetné konanie, teda nebolo začaté proti navrhovateľom, po pripustení zámeny účastníkov na
strane odporcu dňa 04. 05. 2006, súd vo veci rozhodol dňa 04. 05. 2006, predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 07. 2006.

2/ Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9NcC 2/03-34 súd zistil, že sa na základe
návrhu došlého súdu dňa 07. 03. 2003 viedlo konanie navrhovateľa Lesy SR, š. p. Banská Bystrica,
odštepný závod Smolenice proti odporcom 1/ Miroslavovi Majzlanovi, 2/ Dane Majzlanovej, 3/
Lesnému pozemkovému spoločenstvu v Záhorskej Bystrici. Navrhovateľ sa návrhom domáhal vydania
predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcom v 1. a 2. rade dočasne zakázal nakladať s

nehnuteľnosťami, a to s pozemkami, ktoré sú uvedené vo výroku. Zároveň uložil navrhovateľovi v lehote
do30dníoddoručeniapredbežnéhoopatreniapodaťnapríslušnýsúdnávrhvovecisamej,pričomnávrh
bol odôvodnený tým, že medzi navrhovateľom a odporcom v 3. rade t. j. Lesné pozemkové spoločenstvo
v Záhorskej Bystrici sa vedú spory na súde a odporca v 3. rade prevádza predmetné nehnuteľnosti a
tieto previedol na Danu Majzlanovú a Miroslava Majzlana, pričom tento prevod navrhovateľ považoval

za protiprávny a neplatný. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co 82/03-48 zo dňa 12.
12. 2003 bolo rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia potvrdené.

V tomto prípade bolo návrhu odporcu na vydanie predbežného opatrenia vyhovené.
3/ Pod č. k. 20C 108/2003 Okresného súdu Bratislava IV uplatnil navrhovateľ návrhom nárok voči

odporcom 1. Miroslav Majzlan, 2. Dana Majzlanová a 3. rade Lesné pozemkové spoločenstvo v
Záhorskej Bystrici, ktorým žiadal určiť neplatnosť právnych úkonov, a to dohody o vydaní majetku č.
1176/625-95 30. 08. 1995 nachádzajúceho sa v kat. území Záhorská Bystrici, neplatnosť kúpnej zmluvy
zo dňa 28. 11. 2002 a určenia, že nehnuteľnosti v kat. území Záhorská Bystrica zapísané ako parcelné
č. 1597/1, č. 1598/1, č. 1599/4, 1598/2 sú vo vlastníctve navrhovateľa.

Predmetný návrh bol podaný dňa 12. 06. 2003 (č. l. 102). V tejto veci zobral navrhovateľ návrh späť pred
začatím pojednávania podaním zo dňa 02. 04. 2004, súd rozhodol o zastavení konania 15. 04. 2004,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. 05. 2004.

4/ Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č. k. 23C 231/2005-205 zo dňa 13. 12. 2006 súd zistil, že
Slovenskárepublika,zastúpenáLesmiSR,š.p.sadomáhalaprotiodporcomv1.radeLesnépozemkové
spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, odporcovi v 2. rade Miroslavovi Majzlanovi a odporkyni v 3. rade
Dane Majzlanovej o určenie neplatnosti právnych úkonov. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19. 09. 2005
domáhal, aby súd určil, že dohoda o vydaní majetku č. 1176/625-95 zo dňa 30. 08. 1995 uzatvorená

medzi Západoslovenskými lesmi, š. p. ako odovzdávajúcim a majiteľmi spoluvlastníckych podielov
bývalých urbanistov v Záhorskej Bystrici združených v Lesnom spoločenstve Záhorská Bystrica ako
preberajúcimi je v časti o vydanie nehnuteľnosti zapísanej pôvodne na LV č. 1536 kat. územie Záhorská
Bystrica neplatná. Zároveň žiadali určiť, že kúpna zmluva zo dňa 28. 11. 2002 uzavretá medzi odporcom
v 1. rade ako predávajúcim a odporcami v 2. a 3. rade ako kupujúcimi je neplatná a že vlastníkom

nehnuteľností pôvodne vedených na LV č. 1536 kat. územie Záhorská Bystrica je navrhovateľ. Súd
rozhodol, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené
rozhodnutím odvolacieho súdu, Krajským súdom v Bratislave č. k. 2Co/110/2007-232 zo dňa 11. 06.
2008, pričom v odôvodnení odvolací súd uviedol, že I. stupňový súd vo veci predčasne rozhodol, keď
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

Následne okresný súd rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2009 rozhodol tak, že návrh zamietol. Navrhovateľ
podal voči rozhodnutiu odvolanie, ktoré následne zobral späť podaním zo dňa 22. 02. 2010, a krajský
súd rozhodnutím zo dňa 31. 05. 2010 odvolacie konanie zastavil.Predmetné konanie bolo začaté nie na návrh odporcu, navrhovateľom bola Slovenská republika,
zastúpená Lesmi SR, š. p. , konanie začalo 19. 09. 2005, Slovenská republika, zastúpená Lesmi SR,

š. p zobrala odvolanie proti rozhodnutiu späť.

Z listu Lesov SR, š. p., generálne riaditeľstvo, adresovaného Ing. Jánovi Hudákovi, riaditeľovi oblastného
závodu Smolenice zo dňa 26. 11. 2003 súd zistil, že dňa 30. 10. 2003 im bolo vedúcim odboru právnej
služby zaslané upovedomenie s tým, že bolo preskúmané nadobudnutie vlastníckeho práva v súvislosti

s doriešením vlastníckych práv Miroslava Majzlana s manželkou a Lesného pozemkového spoločenstva
v Záhorskej Bystrici a neboli zistené skutočnosti naznačujúce porušenie zákona vo veci nadobudnutia
vlastníckeho práva z tohto titulu bolo doporučené prehodnotiť žalobu na určenie vlastníckeho práva
smerujúce k týmto subjektom. Požiadali ich, aby bola zjednaná náprava, a prehodnotené stanovisko k
žalobe do 03. 12. 2003. Navrhovateľ neuviedol , ku ktorému konkrétnemu konaniu sa list vzťahoval, ale
vzhľadom na časové hľadisko má súd za to, že išlo o konanie vedené pod č. k. 20C 108/2003 Okresného

súdu Bratislava IV /uvedené pod bodom 3/.

Odporca uviedol, že pokiaľ ide o uplatnený nárok navrhovateľom, aj napriek tomu, že nejde o práva,
ktoré by sa premlčovali, má za to, že vzhľadom na to, kedy malo dôjsť k zásahom, od tohto obdobia
už uplynula značná doba.

V súlade s § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

V danom prípade navrhovatelia neuplatňujú majetkové právo. Uplatňujú si práva späté s osobnosťou

človeka, ktoré nepodliehajú premlčaniu. Navrhovatelia sa v návrhu domáhali, ochrany, z dôvodu, že
odporca neoprávnene zasiahol do ich práva na ochranu osobnosti podávaním návrhov na začatie
súdnych konaní voči nim ako odporcom na Okresnom súde Bratislava IV, a to v presne uvedených
konaniach.

Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavy SR „nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.“

Podľa Čl. 19 ods. 1 Ústavy SR „každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.“

Podľa Čl. 19 ods. 2 Ústavy SR „každý má právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do
súkromného a rodinného života.“

Podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.“

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Zákon neposkytuje ochranu proti
akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť
spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.

Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce

protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinností...).

Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho
vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, ktoneoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe
ako subjektu práva.

Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči
osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa §
13 Občianskeho zákonníka je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti,
ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti
vylučujúce protiprávnosť konania /napr. výkon práva.../. Občiansky zákonník poskytuje ochranu
osobnosti len v prípade takého porušenia práva, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom
tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť.

Navrhovatelia uviedli, že odporcovia zasiahli do ich osobnostných práv tým, že viedol súdne konania,
čo mu umožňuje zákon aj Ústava SR, avšak odporca zneužíval svoje právo, a tieto konania viedol proti
navrhovateľom účelovo, vedome nedôvodne úmyselne s tým, že tieto plnili účel nátlakový, zastrašujúci
a šikanózny, pričom uplatňoval nároky z rôznorodých dôvodov, o ktoré žaloby formálne opieral hoci
vedel, že akékoľvek ním uvádzané dôvody sú irelevantné, keďže nespĺňal základné predpoklady už pre

samotné podanie určovacích žalôb o neplatnosť právnych úkonov a určenie vlastníctva.

1/ Pokiaľ ide o konanie vedené pod sp. zn. 4C 102/99, navrhovateľ Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik uplatňoval nárok, ktorým žiadal o určenie práva vecného bremena k pozemku parc. č. 1598
zapísané na LV č. 1536 v kat. území Záhorská Bystrica.

Predmetné konanie, teda nebolo začaté proti navrhovateľom, po pripustení zámeny účastníkov na
strane odporcu dňa 04. 05. 2006, súd vo veci rozhodol dňa 04. 05. 2006, predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 07. 2006.

2/ Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9NcC 2/03-34 súd zistil, že sa na základe
návrhu došlého súdu dňa 07. 03. 2003 viedlo konanie navrhovateľa Lesy SR, š. p. Banská Bystrica,
odštepný závod Smolenice proti odporcom 1/ Miroslavovi Majzlanovi, 2/ Dane Majzlanovej, 3/
Lesnému pozemkovému spoločenstvu v Záhorskej Bystrici. Navrhovateľ sa návrhom domáhal vydania
predbežného opatrenia.

V tomto prípade bolo návrhu odporcu na vydanie predbežného opatrenia vyhovené, a teda nešlo o
zjavne nedôvodný nárok uplatnený návrhom.

3/ Pod č. k. 20C 108/2003 Okresného súdu Bratislava IV uplatnil navrhovateľ návrhom nárok voči

odporcom 1. Miroslav Majzlan, 2. Dana Majzlanová a 3. rade Lesné pozemkové spoločenstvo v
Záhorskej Bystrici, ktorým žiadal určiť neplatnosť právnych úkonov, a to dohody o vydaní majetku č.
1176/625-95 30. 08. 1995 nachádzajúceho sa v kat. území Záhorská Bystrici, neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 28. 11. 2002 a určenia, že nehnuteľnosti v kat. území Záhorská Bystrica zapísané ako parcelné
č. 1597/1, č. 1598/1, č. 1599/4, 1598/2 sú vo vlastníctve navrhovateľa.

Predmetný návrh bol podaný dňa 12. 06. 2003 (č. l. 102). V tejto veci zobral navrhovateľ návrh späť pred
začatím pojednávania podaním zo dňa 02. 04. 2004, súd rozhodol o zastavení konania 15. 04. 2004,
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. 05. 2004.

4/ Konanie vedené Okresným súdom Bratislava IV č. k. 23C 231/2005-205 bolo začate na návrh
Slovenskej republiky, zastúpenej Lesmi SR, š. p. V tomto konaní odporca nebol navrhovateľom.
Okresný súd rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2009 rozhodol tak, že návrh zamietol. Navrhovateľ podal
voči rozhodnutiu odvolanie, ktoré následne zobral späť podaním zo dňa 22. 02. 2010, a krajský súd
rozhodnutím zo dňa 31. 05. 2010 odvolacie konanie zastavil.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR „každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Navrhovatelia uvádzali, že došlo k zneužitiu tohto práva
voči nim.

Na základe vykonaného dokazovania v konaní nebolo preukázané, že by zo strany odporcu podaním
návrhov na Okresný súd Bratislava IV došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
navrhovateľov, ktoré by boli spôsobilé privodiť ujmu navrhovateľom ako fyzickým osobám. Nebola
preukázaná skutočnosť, že odporca úmyselne šikanózne voči navrhovateľov podal návrhy na súd.

Naviac pokiaľ išlo o konanie pod sp. zn. 4C 102/99, navrhovateľ Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik podal návrh na začatie konania nie proti navrhovateľom, ale proti ich právnym predchodcom /
nemohol vedieť pri podaní návrhu, že navrhovatelia na základe vlastného právneho úkonu vstúpia do
práv pôvodne žalovaných/.

Pokiaľ ide o konanie vedené Okresným súdom Bratislava IV č. k. 9NcC 2/2003 v spojení s rozhodnutím

7Co 82/03, súd poukazuje na to, že v tomto konaní uplatnil odporca návrh na vydanie predbežného
opatrenia, pričom tomuto návrhu bolo vyhovené, a teda sa nejednalo a zjavne nedôvodný nárok, nakoľko
v takomto prípade by súd musel návrh navrhovateľa zamietnuť.

Konanie vedené Okresným súdom Bratislava IV č. k. 23C 231/2005-205 bolo začaté na návrh

Slovenskej republiky, zastúpenej Lesmi SR, š. p. V tomto konaní odporca nebol navrhovateľom.

Pokiaľ Ústava SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde, nemožno toto vysvetľovať tak, že sa môže domáhať svojho práva len
vtedy, keď bude úspešný. Základné právo je, že každý má toto právo. Základným cieľom je poskytnúť

ochranu práv zákonom predpísaným spôsobom a práve uplatňovanie práva pred súdom má zabezpečiť
účastníkom právnu ochranu. Uplatňovanie práva v rámci občianskeho súdneho konania, vzhľadom
na jeho pravidlá sú jednou zo záruk zákonnosti a slúžia k jej upevňovaniu a rozvíjaniu a každý má
právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené a súd rozhodne, či
nárok uplatnený v návrhu je oprávnený a v prípade, že áno, poskytne ochranu, naopak, v prípade, ak

zistí, že nárok je neoprávnený, takýto nárok neprizná. Súd v súdnom konaní postupuje v súčinnosti s
účastníkmi konania tak, aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, boli spoľahlivo zistené a v
konečnom dôsledku v každom rozhodnutí rozhoduje tak, že návrhu vyhovie, resp. nevyhovie podľa toho,
či uplatnený nárok je dôvodný alebo nie je a práve odrazom právneho štátu je to, že či už právnická alebo
fyzická osoba sa môže domáhať svojich práv na nezávislom, nestrannom súde. Tiež je zamedzené, aby

nemohlo dochádzať k opakovaným podávaním návrhov na súd, a to tak, že v prípade, že už bolo o veci
rozhodnuté, jedná sa o právoplatne skončenú vec, kedy už o takom nároku nemožno viesť konanie.

V zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi. Toto ustanovenie umožňuje súdom posúdiť vec tak, či výkon daného subjektívneho
práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť poskytnutie právnej
ochrany. Pod pojmom dobré mravy treba rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem,
ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú
uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy sú

spravidla rozhodujúcim kritériom pri zodpovedaní otázky, kedy sa stáva prípustný a oprávnený výkon
práva už zneužitím práva. Pojem dobrých mravov treba vykladať individuálne v spojení s konkrétnymi
okolnosťami daného prípadu, t. j. v danom čase, na danom mieste, vzájomnom konaní účastníkov
právneho vzťahu. Musí ísť o spoločnosťou akceptovateľné, poctivé a slušné konanie.

Súd má za to, že odporca nezasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov podaním návrhov
na začatie súdnych konaní voči nim tak, ako uvádzajú. Odporca legitímnym spôsobom uplatnil v súlade
s ústavou na súde nárok, toto právo uplatnil primeraným spôsobom, tak že nebolo v rozpore s
oprávnenými záujmami navrhovateľov. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len
proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený, a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu. Podaním návrhu na súd, aj

keď v konečnom dôsledku by došlo k zamietnutiu návrhu, nedošlo k neoprávnenému konaniu odporcu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 O. s. p. Súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania
v celku, pričom prihliadol na sociálne, osobné pomery účastníkov.Súd zistil, že pokiaľ ide o navrhovateľku v 2. rade, ide o osobu so zdravotným obmedzením takým, že
je nutné, aby sa o ňu starala iná osoba. Navrhovateľ v 1. rade je manželom osoby, ktorej zdravotný stav

vyžaduje 24 hodinovú opateru inou osobou.

Na druhej strane, pokiaľ ide o odporcu Lesy SR, š. p. so sídlom v Banskej Bystrici, odporca sa dal
zastúpiť advokátom, a to ani nie advokátom v mieste sídla spoločnosti, napriek tomu, že nešlo o predmet
sporu, ktorý by si vyžadoval špecifické znalosti. Odporca si celkove uplatnil trovy vo výške 923,56 Eur

spočívajúce :

Strata času 257,80 Eur,
cesta z Bratislavy na pojednávanie do Banskej Bystrice (dve pojednávanie) - náhrada PHM vo výške
308,68 Eur,
tri úkony právnej pomoci - prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 16. 06. 2014 a 05. 11. 2014 po 91,29

Eur + paušálna náhrada 8,04 Eur + DPH, teda jeden úkon 119,20 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia
357,60 Eur.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania, prihliadol k majetkovým, sociálnym, osobným pomerom
účastníkov konania. Navrhovatelia sa nachádzajú v zlej sociálnej situácii vzhľadom na zdravotný stav

navrhovateľky 2., naopak nepriznanie náhrady trov konania odporcovi nezasiahne významnejšie do
hospodárskej situácie odporcu. Naviac súd poukazuje na to, že odporca je právnická osoba, napr. v
konaní 9NcC 2/03 odporca nebol vôbec zastúpený advokátom, tiež súd považoval za nie účelné, keďže
sídlo odporcu sa nachádza v sídle tunajšieho súdu, že odporca volil zástupcu so sídlom
v Bratislave, v danom prípade sa nejedná o predmet konania, ktorý by kládol špecifické požiadavky na

znalosti advokáta, a vzhľadom k tomu by bolo obtiažne splnomocniť advokáta, napr. so sídlom v sídle
súdu. Naviac trovy konania pozostávajúce z náhrady za stratu času 257,80 Eur a cestovné 308,68 Eur
nemožno považovať za účelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo

vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.