Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/297/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413218412
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jurkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413218412.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jarmilou Jurkovičovou v právnej veci

navrhovateľa: D.. G. Š., Z.. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, Bratislava, v zastúpení: Mgr. Hedviga Kosztúr,
advokátka so sídlom Hlboká cesta 6, 931 01 Šamorín proti odporcom v 1. rade: P. Š., Z.. XX.X.XXXX,
bytom Q. XX, Bratislava, v 2. rade: F.. F. F., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Z.. Q.. G. XX, Bratislava, obaja
zastúpení: JUDr. Dušan Pálka, advokát, Polianky č.5, 841 01 Bratislava, o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Súd ukladá odporcovi v 1. rade a odporkyni v 2. rade, aby do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
vypratali a odovzdali navrhovateľovi nehnuteľnosť vedenú Správou katastra hlavného mesta Bratislava
pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. Lamač, katastrálne územie Lamač, na liste vlastníctva č.

XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome so súp. č. XXXX, vo vchode č. XX
na ulici Q. v Bratislave, ktorý bytový dom je postavený na pozemku, parc. (parc. registra „C“ evidované
na katastrálnej mape) č. XXX T. Č.. XXX (právny vzťah k parcelám, na ktorých leží stavba so súp. č.
XXXX je evidovaný na Lv č. XXXX), podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu o veľkosti XXXX/XXXXXX.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 2.10.2013 navrhovateľ žiadal vydať príkaz na vypratanie bytu odporcom v 1. a 2. rade,

nakoľko je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v m.č. Lamač v Bratislave IV, kat. úz. Lamač, vedenej
na LV č. XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa na X. p. v bytovom dome so s. č. XXXX, vo vchode XX,
evidované na ulici Q. v Bratislave, ktorý bytový dom je postavený na pozemku, parc. (parc. registra „C“
evidované na katastrálnej mape) č. XXX T. Č.. XXX (právny vzťah k parcelám, na ktorých leží stavba
so súp. č. XXXX je evidovaný na LV č. XXXX), podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX. Navrhovateľ byt nadobudol Zmluvou č. 731/40/11/95
zo dňa 21.8.1995, zavkladovanou 23.12.1996 pod V.-XXXX/XX. Inú nehnuteľnosť nevlastní. Byt, ktorý

je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa užívajú odporcovia 1 a 2. Odporca 1 je navrhovateľov otec,
odporkyňa 2 nie je v príbuzenskom vzťahu, nasťahovala sa do predmetného bytu bez vedomia a súhlasu
navrhovateľa. Navrhovateľ býva s manželkou a dcérou v jednoizbovom byte matky na X. X v Bratislave.
Navrhovateľ viackrát ústne žiadal odporcu 1 o vysťahovanie sa s bytu, pretože ho nevyhnutne potrebujú
na užívanie s rodinou. Opakovane sa pokúšal dohodnúť, ale bezvýsledne. Poukázal na to, že jeho rodina
sa tlačí v jednoizbovom byte a jeho trojizbový byt bezodplatne a bez právneho titulu užíva odporca 1 a
odporkyňa 2, ktorí bez vedomia a súhlasu navrhovateľa dali vymeniť zámok na vchodových dverách do

bytu. Odporkyňa 2 je pritom výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti bytu č. XXX nachádzajúcom sa na X.p.
bytového domu vo vchode n. Q.. G. XX, v Bratislave, do ktorého sa môžu aj s odporcom 1 nasťahovať,
alebo prenajať a kúpiť si väčší byt. Ďalším dôvodom naliehavosti vypratania bytu je to, že 20.9.2013došlo k vytopeniu bytu na X. X v Bratislave. Navrhovateľ žiadať o vydanie rozkazu na plnenie. Súd vydal
rozkaz dňa 24.10.2013.

Dňa 19.11.2013 podali proti príkazu odpor odporcovia 1 a 2 a žiadali, aby súd skúmal z hľadiska rozporu
s dobrými mravmi, v záujme eliminovania tvrdosti zákona voči otcovi navrhovateľa a jeho manželke.

Súd nariadil pojednávanie, vypočul účastníkov konania. Na pojednávaní 21.5.2013 právna zástupkyňa
navrhovateľa tvrdila, že už sa pokúšala o dohodu s odporcom a jeho partnerkou, bolo to však

bezúspešné a preto bola podaná táto žaloba o vypratanie. Má obavu, že odporcovia sa budú vyhýbať
pojednávaniu a z toho dôvodu aj trvala na otvorení hlavného pojednávania, zotrvala na návrhu tak,
ako bol tento podaný 2.10.2013, kde sú podrobne rozpísané dôvody pre ktoré sa navrhovateľ domáha
vypratania bytu odporcami. Prílohou návrhu bol aj LV preukazujúci aktívnu legitimáciu navrhovateľa.

Navrhovateľ vypovedal, že vzťahy s otcom neboli dobré z toho dôvodu, že tento neplatil riadne naňho

výživné. Podľa jeho tvrdenia neplatil ani za užívanie bytu, a nebyť matky, dávno by o byt prišli, a odporca
by skončil vo väzení z dôvodu neplatenia výživného. Byt nadobudol v roku 1993 na základe dohody so
stavebným bytovým družstvom a súdu predložil aj listinné dôkazy, zmluvu zo dňa 21.8.1995 o prevode
vlastníctva, v katastri registrované 23.12.1996. Podkladom k tomu bola zápisnica a dohoda o odovzdaní
a prevzatí bytu a rozhodnutie o pridelení bytu.

Odporca v 1. rade na pojednávaní 2.7.2014 vypovedal, že žije v byte, ktorý spolu nadobudli s býv.
manželkou ako družstevný. Po rozvode manželstva v roku 1990 so súhlasom manželky ostal bývať v
byte, ona s tým súhlasila. Dokonca sám podaroval 1 bytu navrhovateľovi pri príležitosti jeho promócie.
Vzťahy medzi býv. manželkou boli normálne a aj synom, až do času keď sa zoznámil so svojou terajšou

družkou, odporkyňou v 2.rade. Navrhovateľ vyzval odporcu na vypratanie bytu a výzvy boli viaceré,
posledná 11.3.2013. Odporca v 1. rade požadoval vypočuť k týmto tvrdeným skutočnostiam jeho bývalú
manželku.

Odporkyňa v 2. rade k veci vypovedala, že sa zoznámila s odporcom v 1. rade v roku 2000. Poznali

sa aj s jeho bývalou manželkou. V tom čase mali dobré vzťahy. Navštevovali sa aj v A. kde obývali
rodinný dom, ktorý získali darom od staršej osoby ktorú opatrovali obidvaja. Odporkyňa vypovedala, že
si kúpila garsónku v Bratislave za pomoci pôžičky zo štátneho fondu rozvoja bývania o rozlohe 28 m2.
Časť peňazí si požičala aj od svojej sestry. V určitom čase, keď boli problémy medzi odporcom 1 a jeho
bývalou manželkou, bývali aj v tejto garsónke. Odporca to však veľmi ťažko znášal.

Navrhovateľ k veci vypovedal, že tvrdenia odporcu 1 nie sú pravdivé. Byt ktorý je vlastne jeho
vlastníctvom mu nedaroval. Byt nadobudol v roku 1993 na základe dohody so Stavebným bytovým
družstvo, a súdu predložil aj listinné dôkazy, dňa 21.8.1995 na základe zmluvy o prevode vlastníctva,
v katastri registrované 23.12.1996. Podkladom k tomu bola zápisnica o dohode odovzdaní a prevzatí

bytu a rozhodnutie o pridelení bytu. Vzťahy s otcom neboli dobré z toho dôvodu, že tento neplatil riadne
naňho výživné. Podľa jeho tvrdenia neplatil ani za užívanie bytu, a nebyť matky, dávno by o byt prišli a
odporca by skončil vo väzení z dôvodu neplatenia výživného.

Odporca 1 sa vyjadril k tvrdeniam navrhovateľa tak, že v čase, keď bola promócia v roku 1999, vyjadril

sa navrhovateľovi tak, že bude súhlasiť s tým, aby byt nadobudol navrhovateľ.

Svedkyňa F.. M. Š., matka navrhovateľa a bývalá manželka odporcu v 1. rade, vypovedala že je dôležité
aby súd vedel, že byt ktorý je predmetom konania, získala darom od svojho brata ešte v roku 1977.
Brat zaplatil za tento byt v tom čase 32.000,- Sk a jej bývalý manžel - odporca, sa nijakým spôsobom

nepričinil na nadobudnutí tohto bytu. Z dôvodu nedostatku peňazí odišli do Líbye, kde si chceli prilepšiť
finančne a aj z toho dôvodu, že odporca bol „kvartálny alkoholik“, ale jej túžba sa nesplnila, naopak,
v Líbyi pil ešte viac. V tom čase si našla aj priateľa. Po návrate z Líbye odporca predával všetko čo
vlastnil, auto Alfa Romeo, zlato, vodil si do bytu opilcov, fyzicky ju napádal a z toho dôvodu ona v byte
ani nebývala, presťahovala sa do bytu svojej matky aj so synom tu prítomným navrhovateľom. Odporca

sa o rodinu nikdy poriadne nestaral. Nestaral sa o mal. syna a nebyť jej, tak by im byt zobrali lebo neplatil
nájom za užívanie bytu. Byt platila len ona. Odporca neplatil ani výživné na maloletého syna. V tom
čase ho nezažalovala z toho dôvodu, že nechcela, aby mal syn otca nielen alkoholika, ale aj väzneného.
Motívom prepísania družstevného bytu na navrhovateľa bolo, že navrhovateľ bol alkoholikom, vodil sido bytu svojich kumpánov a svoje priateľky, ktoré definuje ako spodinu a mala obavu, že o byt prídu.
Niekedy sa stalo, že suseda jej volala, že odporca leží pred domom vo výkaloch a špine a musela v noci
dôjsť a riešiť jeho situáciu. Svedkyňa vypovedala, že časovo ohraničila svojho býv. manžela do doby,

keď bude syn potrebovať byt pre seba a svoju rodinu.

Odporca sa nechcel vyjadriť k týmto tvrdeniam.

Na otázku právneho zástupcu odporcov, či odporca 1 dal súhlas na prevod užívacích práv a

družstevného bytu na syna svedkyňa vypovedala, že áno. Na otázku, čím ohraničila bývanie odporcu 1
v byte, svedkyňa vypovedala, pretože jej ho bolo ľúto, v tom čase ho živila aj šatila, a či sa táto záležitosť
s bytom dá vyriešiť podľa jej názoru aj dohodou, vypovedala, že navrhovateľ je už veľký a je to na ňom.

Právnazástupkyňanavrhovateľavosvojomzáverečnomvystúpenízotrvalanapodanomnávrhutak,ako
hosúdudoručilivoktóbri2013apožadovala,abysúdvcelomrozsahunávrhuvyhovel.Podľajejtvrdenia

v konaní bola dostatočne preukázaná oprávnenosť návrhu jej mandanta. Poukazuje na vydaný Rozkaz
na plnenie v tomto konaní súdom kde bolo konštatované, že navrhovateľ a odporca sú v príbuzenskom
vzťahu. Poukazuje tiež na to, že odporca a jeho družka majú k dispozícii byt, garsónku, ktorú si obstarala
odporkyňa 2. A teda má kde odporca 1 bývať. Navrhovateľ s manželkou a dieťaťom bývajú v súčasnosti
v 1-izbovom byte a potrebujú si riešiť bytovú otázku a poukazuje tiež na vlastnícky vzťah mandanta k

bytu. Ďalej právna zástupkyňa navrhovateľa poukazuje na to, že odporcovia neboli nikdy nájomcovia
bytu,bývalitamlennazákladečasovoohraničenéhoústnehosúhlasunavrhovateľaaodporcovejbývalej
manželky. V prípade, že by právny zástupca uplatňoval bytovú náhradu poukazuje na tieto skutočnosti.

Právny zástupca odporcu vo svojom záverečnom vystúpení vyzýva súd na spravodlivé riešenie veci,

poukazuje na snahu jeho mandantov riešiť si svoju bytovú situáciu. Potvrdzuje oprávnenosť nároku
navrhovateľa na byt. A v mene svojho mandanta vyslovuje, že odporca má k navrhovateľovi pozitívny
vzťah. Ďalej prednáša, že jeho mandanti podľa jeho názoru majú právo na bytovú náhradu s poukazom
na to, že odporca býva v byte ktorý je predmetom konania od roku 1982, a to z titulu člena družstva a
z toho odvodeného nájomcu družstevného bytu.

Podľa ustanovenia § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo
jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Ods. 2 Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v

družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Ods. 3 ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.
S poukazom na tieto zákonné ustanovenia, keďže z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že v čase rozhodovania súdu je vlastníkom bytu navrhovateľ, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa
21.8.1995, keď predtým rozhodnutím SBD Bratislava IV bol družstevný byt pridelený navrhovateľovi

rozhodnutím zo dňa 27.7.1993. Odporca v 1. rade býval v byte po rozvode manželstva len so súhlasom
navrhovateľa, keďže od roku 1990 rodičia navrhovateľa spolu nežijú. Nakoľko navrhovateľ byt v
súčasnosti potrebuje pre bývanie jeho 3-člennej rodiny súd návrhu vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, trojmo.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3

OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané a datované, v
dostatočnom počte rovnopisov) a náležitosti podľa § 205 ods.1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakomrozsahusarozhodnutienapáda,včomsarozhodnutiealebopostupsudupovažujezanesprávne
a čoho sa odvolateľ domáha).
Odôvodnenie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že (§

205 ods. 2 OSP):a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.