Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16C/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212775
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912212775.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRimavskáSobotasudkyňouJUDr.MartinouKoreňovouvprávnejvecižalobcu:Pohotovosť,

s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO 36864421 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu
odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi C. Z. . Vec je vedená pod č. G. XXXXX/XXXX. Po podaní žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od
jej doručenia, keď exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia až 30.01.2011 hoci konanie začalo 19.07.2010, teda
k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 195 dní).

Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný
judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a
interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím sa postavil
do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu a tak porušil zásadu
legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné
posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,

formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci . Na jednej strane totiž existuje právne
relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty
a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne
konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento postup exekučného súdu hodnotí ako
nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. K vydaniu rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie
je ničím ospravedlniteľná. Takto mu vznikla majetková škoda 21 863,47 eur predstavujúca náhradu

istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu a zároveň
si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 372,69 eur (t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom), pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl.46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak by exekučný súd rozhodol v zákonnej lehote,

mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti
pohľadávky. Domáha sa teda náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný
však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu
zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom
konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu
nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č.
514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné
prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovať
príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15

dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia, a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Žalobca
nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
pričom orgánom kompetentným preskúmavať či došlo k zbytočným prieťahom je ústavný súd. Čo
sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku
škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik

nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, pričom
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca
nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona

č. 514/2003 Z. z., preto je žaloba právne neopodstatnená.

Na pojednávanie dňa 04.11.2014 sa neustanovil zástupca žalobcu ako ani žalovaný, ktorí doručenie
predvolania mali vykázané riadne a včas, pričom žalobca požiadal o zrušenie pojednávania a navrhol
konanie prerušiť, o ktorom procesnom návrhu súd rozhodol

samostatným uznesením. Tiež sa neustanovil žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Preto potom
súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením úradného záznamu zo dňa 20.02.2014 a fotokópií listín
urobených z pripojeného spisu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX - návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti

o udelenie poverenia došlej súdu dňa 24.09.2010, uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora zo dňa 04.11.2010, uznesenia Krajského súdu Banská
Bystrica zo dňa 27.10.2011 o zrušení uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 04.11.2010, poverenia zo dňa
20.08.2013 a písomných podaní účastníkov aj s prílohami a vec posúdil takto:

V prvom rade súd konštatuje, že žaloba bola dostatočne špecifikovaná v zmysle § 42 ods. 3 a § 79
O.s.p. ako aj Exekučného poriadku. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Žalobca sa svojou
žiadosťou adresovanou žalovanému ešte pred podaním tejto žaloby domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Už uplynula aj 6 mesačná lehota od prijatia žiadosti a žalobca sa teda domáha nároku
na náhradu škody na súde. Súd má za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred

podaním tejto žaloby žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci

XEr/XXXX/XXXX (nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok -nelegálneho
postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe žiada náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na

jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne
nereagoval.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z. (vznenído31.12.2012) "štátzodpovedázaškoduspôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Z úradného záznamu zo dňa 20.02.2014 súd zistil, že dňa 24.09.2010 bola na súd podaná žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti
povinnému C. Z. pre vymoženie 5 534,87 eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa 04.11.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

zamietol, lebo po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2 Ex.
por. zistil, že dojednanie o rozhodcovskej doložke je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je
viazaný a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Obč. zák., ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice č.
93/13/EHS. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 27.10.2011 bolo uznesenie tunajšieho
súdu zo dňa 04.11.2011 zrušené a následne bolo dňa 20.08.2013 vydané poverenie na vykonanie

exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení platnom v rozhodujúcom období, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených...

Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení platnom v rozhodujúcom období "súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie."

Podľa § 44 ods. 3 Ex. por. v znení platnom v rozhodujúcom období "ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť

zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je
prípustné odvolanie."

Tu súd považuje za potrebné uviesť čo sa týka rozdielneho výkladu ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku v znení účinnom do 01.06.2011, že pokiaľ súdy podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku v znení účinnom do 01.06.2011 akceptovali ako exekučné tituly aj rozhodnutia vydané
rozhodcovskými súdmi, tak potom Zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým s účinnosťou od 01.06.2010
bolo novelizované znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že bola vypustená 15 - dňová
lehota na poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie ak ide o exekučný titul podľa ust.
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku bola táto lehota vypustená aj pokiaľ ide o rozhodnutia

vydané rozhodcovskými súdmi. Zákonom č. 102/2011 Z.z., účinným od 01.06.2011 už len vzhľadom na
rozdielnosť výkladov ust.. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení do 01.06.2011 bolo toto
zákonné ustanovenie vyprecizované tak, že výslovne sa v ňom uviedli rozhodnutia rozhodcovských
súdov, čo však neznamená, že tieto neboli dovtedy chápané ako exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2písm. d/ Exekučného poriadku. . Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že úmyslom
zákonodarcu bolo neaplikovať 15 dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v prípadoch, keď exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď to nebolo explicitne uvedené v Exekučnom poriadku. Súd

totiž nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí
odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosť alebo
niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom
celku.

V predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti lehota (ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení Ex. por.) zákonom stanovená lehota
nie je, súd však bol povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia bez zbytočných prieťahov.
Keď však žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na súd 24.09.2010 a súd dňa 04. 11. 2010 o
tejto žiadosti rozhodol, ide o taký časový úsek, ktorý nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo

nečinnosť zo strany exekučného súdu. Tu súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v žalobe
namietal len úsek konania exekučného súdu do vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenie
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti. Preto pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu do vydania rozhodnutia o žiadosti
o udelenie poverenia a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia - nerozhodnutím

v zákonnej lehote (táto nie je zákonom daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov,
žaloba je neodôvodnená. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 14.12.2012
sp. zn. ÚS 606/2012, ktorý konštatoval, že doba rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v trvaní
13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď
ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť podávala žiadosti

o udelenia poverenia na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd
väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musela počítať s určitým technicko - administratívnym zdržaním
na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým
odstupom, ju možno považovať za ústavne akceptovateľnú .

Exekučný súd v zmysle vyššie uvedených kritérií, uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a
povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym
poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť,
že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej
povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že konanie začalo dňa 19.07.2010 a súd rozhodol až 30.01.2011, teda
došlo k omeškaniu viac ako 195 dní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu tvrdiac,
že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase bez
zbytočných prieťahov, na tomto základe aj uplatňuje náhradu škody. Nie je preto možné súdu pričítať čas

od podania návrhu exekútorovi do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (exekútor má podľa § 44 ods. 1 Ex. por. predložiť návrh s exekučným titulom a žiadosťou o
vydanie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany
exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie
žalobcu, že by o žiadosti bolo rozhodnuté až 30.01.2011. Nejde teda v žiadnom prípade o taký časový

úsek, ako to tvrdí žalobca, teda tvrdenia v žalobe nezodpovedajú skutočnosti.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, a to
rozhodcovský rozsudok, súd tu poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
1/2012, podľa ktorého " skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci,

t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozporeso zákonom". Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 135/2012 "iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol

nikdy uzavretý." Z odôvodnenia vyplýva, že "keďže exekučný súd zistil už pri postupe podľa § 44 ods. 2
Ex. por., že exekučný titul vo forme rozhodcovského rozsudku predloženého oprávneným je v rozpore
so zákonom, dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie."

Pretosúddospelkzáveru,žepostupovalsprávne,keďskúmalpredloženýrozhodcovskýrozsudokpodľa
§ 44 ods. 2 Ex. por.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zákona), teda nepreukázal, že by bola splnená jedna z podmienok
pre zodpovednosť štátu podľa zákona, súd existenciu ďalších podmienok už ani neskúmal a žalobu ako

neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada
trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy
nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu

trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké
trovy vznikli.

Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod

prepostuppodľa§152ods.2O.s.p.,môževydaťmedzitýmnyrozsudokajbeznávrhuúčastníkakonania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

Tiež súd poznamenáva, že námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nezaoberal, keďže
dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.