Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204005
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714204005.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:

F. Z., nar. XX.XX.XXXX, F. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe t.č. bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: matky V. Č., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX, X. Z., Č., právne zastúpená : ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r.o., Komenského 437/62, Skalica
a otca F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, XXX XX N., právne zastúpený : JUDr. Alena Arbetová,
advokátka, Nám. Sv. Martina 3/A, Holíč o zmene úpravy výkonu rodičovských a práv a povinností k mal.
deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloleté deti F. a F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a

spravovať ich majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 25.6.2014.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. sumou 150,- eur mesačne a na mal. F. sumou 150,-
eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 25.6.2014.

Nedoplatok na výživnom za čas od 25.6.2014 do 31.10.2014 na mal. F. v sume 620,- eur a na mal. F.
v sume 620,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Nespotrebované výživné za čas od 25.6.2014 do 30.9.2014 pre mal. F. v sume 164,- eur a pre mal. F. v
sume 252,- eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. F. nasledovne :
- každý párny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod do nedele do 18.00 hod,
- každoročne počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod do 14.7. do 18.00 hod a ďalej od 1.8. od 9.00

hod do 14.8. do 18.00 hod.
- počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12 od 9.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., a ďalej
každý párny rok od 29.12 od 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho roka,
s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať
v mieste jej bydliska a otec je povinný po ukončení styku maloleté dieťa matke v určenom čase na
rovnakom mieste vrátiť.

Súdtýmto mení rozsudokOkresnéhosúduSkalicač.k.5C/89/2010-113zodňa11.8.2011arozsudok
Okresného súdu Skalica č.k. 6P/353/2012-76 zo dňa 25.3.2013 v časti úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. F. a mal. F..

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a.

Súd konanie o zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvom rodičom z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí podala dňa 25.6.2014 na Okresný súd Skalica návrh na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že nastali nezhody

medzi maloletými deťmi a otcovou družkou, ktoré sa stupňovali, vznikali medzi nimi hádky, pričom otec
sa priklonil k názoru manželky. Otec s družkou začali deťom obmedzovať voľný čas, deti sa nemohli
stretávať s kamarátmi. Akékoľvek hádky medzi otcom a jeho družkou začal otec pripisovať za vinu
deťom. Nezhody vyvrcholili dňa 15.6.2014, kedy otec odviezol mal. F. k matke do X. Z. a matke oznámil,
že jej maloletú odovzdáva, nakoľko jej výchovu nezvláda. Následne aj mal. F. kontaktoval matku a
oznámil jej, že chce bývať u nej. Odo dňa 22.6.2014 tak býva u matky aj mal. F.. Otec spočiatku mal

súhlasiť, následne volal maloletému, aby po návrate zo stredoškolského internátu prišiel naspäť do
rodinnéhodomu.Dňa7.10.2014matkadoručilasúdudoplneniesvojhonávrhuopravenédňa14.10.2014
s tým, že žiada priznať aj nespotrebované výživné vo výške 288,- eur pre mal. F. a vo výške 360,- eur pre
mal. F.. Matka poukázala na to, že napriek tomu, že mal. deti bývajú u nej a zabezpečuje starostlivosť
mal. F. od 15.6.2014 a mal. F. od 22.6.2014 stále matka posiela výživné pre maloleté deti k rukám otca

a to vo výške 130,- eur mesačne pre mal. F. a 110,- eur pre mal. F..

Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril dňa 22.10.2014 s tým, že s návrhom matky nesúhlasí, žiadal
zveriť mal. deti do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec vo vyjadrení poukazoval na nezhody
a správanie sa matky, ktorá podľa jeho názoru nemá skutočný záujem o mal. deti. Otec poukázal na

nevhodné správanie sa matky, ktorá po tom, čo otec priviezol maloletú k matke, táto na nich vybehla
s tým, že sú na cudzom pozemku a zavolá políciu. Otec mal za to, že mal. deti sú u matky len na
prázdninách. Otec uviedol, že mal. deti vychovával tri roky sám a matka mu nebola oporou.

Rodičia sa v priebehu konania na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2014 zhodli na zmene zverenia

maloletých detí s tým že tieto budú zverené do osobnej starostlivosti matky, taktiež sa zhodli na úprave
styku otca s mal. F. tak, ako je bližšie uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Úpravu styku otca s mal. F.
rodičia nežiadali s poukazom na vek maloletého v čase rozhodovania. Sporná tak zostala medzi rodičmi
len otázka bežného a nespotrebovaného výživného, ako aj účinnosť zmeny úpravy výkonu rodičovských
práv a povinnosti k mal. deťom.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky, poukazujúc
aj na stanovisko mal. detí, ktoré sa im vyjadrili, že chcú byť zverené matke. Kolízny opatrovník tiež
apeloval na rodičov, aby svoje nezhody a nevhodné správanie neprenášali na mal. deti. Stanovenie
výšky výživného kolízny opatrovník ponechal na úvahe súdu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, potvrdeniami o príjmoch a o výdajoch,
správami ÚPSVaR, správami Sociálnej poisťovne, obsahom spisu sp. zn. 5C/89/2010, 6P/353/2012,
výpisom z obchodného registra, daňovým priznaním, zmluvou o vklade a zistil tento skutkový stav:

RozsudkomOkresnéhosúduSkalicač.k.5C/89/2010-113zodňa11.08.2011súdmanželstvoúčastníkov
rozviedol a schválil dohodu rodičov stým, že mal. F. a mal. F. zveril do osobnej starostlivosti otca a
matku zaviazal na platenie výživného na mal. F. vo výške 100,- eur mesačne a na mal. F. vo výške 80,-
eur mesačne. Matka bola zamestnaná ako účtovník v spoločnosti M. M., M..L..T.., kde jej priemerný
mesačný príjem bol vo výške 613,- eur. Do 28.2.2011 bola matka spoločníčkou v M. M. M..L..T.., pričom

svoj obchodný podiel predala za 1400,- eur. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval ako vodič
medzinárodnej kamiónovej dopravy v spoločnosti M. M., kde jeho priemerný mesačný príjem bol vo
výške 757,12 eur (mzda + diéty). Otec poberal výsluhový dôchodok vo výške 274,30 eur mesačne.
Maloletý F. navštevoval 8. ročník ZŠ. Maloletá F. navštevovala 6. ročník ZŠ, bola zdravým dieťaťom.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/353/2012-76 zo dňa 25.3.2013 bola schválená dohoda
rodičov ohľadom zvýšenia výživného matky na mal. deti, na mal. F. zo sumy 100,- eur mesačne na
sumu 130,- eur mesačne a na mal. F. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne. Matka
bola zamestnaná v spoločnosti M. M. M..L..T.., kde jej priemerný mesačný príjem bol vo výške 614,70
eur. Matka bola spoločníkom v spoločnosti F. M..L..T.. Matka žila so svojim druhom v X. Z., Č.. Otec v

čase poslednej úpravy výživného pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy v spoločnostiM. M., kde jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 590,29 eur, cestovné náhrady vo výške 500,-
eur podľa jeho vyjadrenia. Otec poberal výsluhový dôchodok vo výške 274,30 eur mesačne. Maloletý
F. navštevoval 1. ročník SOŠ M. G.. Maloletá F. navštevovala 8. ročník ZŠ, mala zdravotné problémy,

sarkoidóza, astma, oslabená imunita absolvovala aj liečebný pobyt v X. M..

Z výsluchu otca súd zistil, že tento súhlasí so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matke,
nechce deti vystavovať zbytočne stresu, maloleté deti by sa aj tak vyjadrili, že chcú byť zverené matke.
Rešpektuje názor maloletých detí a nechce ísť proti ich vôli, ešte viac by sa zhoršil ich vzájomný vzťah.

Otec býva rodinnom dome, ktorý patrí ešte stále do BSM. V spoločnej domácnosti býva s manželkou,
pričom s nimi bývajú jej dve deti - B., ktorý má 19 rokov a študuje VŠ a mal. B., ktorý navštevuje 8. ročník
ZŠ. Ich otec im platí výživné mesačne 250 eur k rukám matky. Naďalej je zamestnaný v spoločnosti
M. M., M.. L.. T.., kde jeho priemerný mesačný príjem činí 591,24 eur. Ďalej poberá cestovné náhrady
610,50 eur. Naďalej poberá výsluhový dôchodok 286,51 eur. Ako vodič MKD jazdí napr. do Nemecka,
Francúzka, Slovinska. Pokiaľ ide o cestovné náhrady, takmer všetky cestovné náhrady minie v zahraničí

na cestách. Otec poukázal na to, že stravovanie v zahraničí je drahšie ako doma. Vo Francúzku je
zakázané spávať v kamióne cez víkend, inak by hrozila pokuta do 3 000 €. Do Francúzka jazdí asi raz
do mesiaca a to na víkend. Z tohto dôvodu, pokiaľ má cestu do Francúzka musí si platiť aj hotel cez
víkend. Na otázku PZ matky však otec uviedol, že zamestnávateľovi nepredkladá doklady týkajúce sa
nocľažného vo Francúzku počas víkendu v rámci vyúčtovania si nákladov. Pokiaľ ide o ostatné štáty to

prespávavkamióne. Otecuviedol,žesícepoberácestovnénáhrady,resp.diétyalebokeďochoriealebo
čerpá dovolenku a počas mesiaca je doma, má len základný plat. Dlhšie ako tri dni však PN otec nebol,
naposledy pred tromi rokmi. Otec platí mal. deťom každému 20 eur sporenie, toto platí už dlhodobo, cca
2 roky. Sporiaci účet je písaný na otca. Taktiež založil mal. deťom účet vo VÚB banke, ešte v roku 2013
v marci, kde im vložil pri zakladaní tohto účtu každému 100 eur. Pokiaľ ide o nespotrebované výživné

otec uviedol, že za obdobie čo boli deti už u matky mu matka stále posielala výživné a to na mal. F. za
mesiace jún až september 130 eur, spolu 520 eur. Z tejto sumy otec zaplatil mal. F. internát + stravu 2 x
76 eur, teda 152 eur. Ďalej mu zaplatil 4 x mobil po 25 eur. Pokiaľ ide o mal. F. tejto zaplatil mobil 4 x 25
eur. Ďalej otec uviedol, že mal. deťom kupoval aj stravu a školské pomôcky. Otec však nevedel presne
uviesť sumu, bolo to cca 40 až 50 eur, pričom doklady o tom nemá, tieto si neodkladal.

Z výsluchu matky súd zistil, že vzťahy v domácnosti otca sa zhoršili, čo vyústilo do tej miery, že dňa
15.6.2014 otec odviezol mal. F. k nej a povedal, že jej ju necháva, nakoľko ju nezvláda. Nebavili sa
medzi sebou o žiadnom časovom období. Mal. F. jej len prenechal a odišiel preč. S otcom detí vôbec
nekomunikujú. Mal. F. jej taktiež oznámil, že odmieta zostať v domácnosti otca a od 22.6.2014 je v jej

starostlivosti. Matka sa detí pýtala na situáciu v rodine otca, boli tam značne narušené vzťahy medzi
deťmi a terajšou manželkou otca, boli tam príkazy, zákazy, mal. F. nebola vonku 4 mesiace, pričom otec
vždy bol na strane svojej manželky. Mal. F. od 15.6.2014 a F. od 22.6.2014 sú stále u matky. Stretávanie
otcasmal.deťmisazatotoobdobieneudialo.Otecanidetivôbecnejavilizáujempočasceléhoobdobiao
stretávaniesa.Matkabývanaslužobnomdvojizbovombytespoločnespartneromasmal.deťmi.Partner

je živnostníkom, zarába cca 1000 eur mesačne. Matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti M. M., M..
L..T..,kdejejpriemernýmesačnýpríjemčiní658,82eur.ĎalejjespoločníčkouF.,M..L..T..,základdane
bol 0,-eur, spoločnosť nevyvíja činnosť. Mal. F. navštevuje 3. ročník SOŠ M. G.. Počas týždňa býva na
internáte. Záujmové krúžky mal. F. nenavštevuje. Je zdravým dieťaťom. Internát + strava u mal. F. činí 76
eur mesačne. Výdaje na mal. sú spojené s oblečením, stravovaním, hygienou a školskými pomôckami,

mobil. Mal. F. od 1.9.2014 nastúpila do 1. ročníka Strednej zdravotníckej školy, odbor masérka. Mal. F.
taktiež býva počas týždňa na internáte. Mal. F. je zdravým dieťaťom. Internát u mal. F. vrátane stravy stojí
87 eur mesačne, vreckové jej dáva 8 eur týždenne. Ostatné výdaje sú bežné ako oblečenie, stravovanie,
hygiena, školské potreby a podobne.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky M. M. M..L..T.., matka dosahuje priemerný mesačný príjem vo
výške 658,82 eur netto.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca M. M., M.. M..L..T.., otec dosahuje priemerný mesačný príjem vo
výške 591,24 eur netto a cestovné náhrady priemerne vo výške 610,58 eur.

Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici mal súd preukázané, že matka ani otec nie sú
v evidencii uchádzačov o zamestnanie.Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že matka je spoločníčkou spoločnosti F., M.. M.
L..T.., Y. XX, M..

ZdaňovéhopriznaniaspoločnostiF.M..L..T..zarok2013malsúdpreukázané,žezákladdanebol0,-eur.

Podľa § 26 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a

povinností.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.Podľa § 62 ods. l zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o

rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa §
62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za

uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie

v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípadesúdpoprávoplatnostiuzneseniapokračujevkonaní.Podľa
§ 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V danom konaní sa jedná o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave došlo k takej zmene pomerov,
ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu oúprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 26 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa
zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať pomery v čase vydania
predchádzajúceho rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a po jeho

vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú
dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a v akom rozsahu. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená jednak okolnosťami na strane rodičov, ale tiež na strane maloletého dieťaťa, ktoré môžu
byť rôzne, sú závislé predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti a pod.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver,
že v zmysle § 26 Zákona o rodine je dôvodné pristúpiť k zmene rozhodnutia o výkone rodičovských práv
a povinností z dôvodu podstatnej zmeny pomerov. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že
zmena pomerov je závažná a podstatná a zmena rozhodnutia o výkone práv a povinností rodičov k mal.
deťom je nevyhnutná. Podstatná zmena pomerov vo výkone rodičovských práv a povinností nastala v

osobnej starostlivosti o maloleté deti, nakoľko tieto sa nachádzajú v starostlivosti matky. Zmena pomerov
nastala tým, že v súčasnej dobe nezabezpečuje starostlivosť o maloleté deti otec, tak ako tomu bolo pri
ostatnom rozhodnutí o úprave práv a povinností k mal. deťom, ale starostlivosť zabezpečuje matka. Pri
rozhodovanísúduozmeneúpraveprávapovinnostírodičovkmaloletýmdeťomsúdprihliadolnazáujem
maloletých detí a dospel k záveru, že bude v ich záujme, ak budú zverení do osobnej starostlivosti matky,

t.j. toho rodiča, ktorý v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Maloleté deti po tom, čo
prišlo k nezhodám v domácnosti u otca sa samé rozhodli naďalej bývať u matky. Samotný otec mal. F.
odviezol k matke dňa 15.6.2014 s tým, že výchovu o mal. F. nezvláda. Napokon po tomto sa aj mal.
F. rozhodol bývať u matky. Obe maloleté deti sú už vo veku, kedy sú schopné s ohľadom na ich vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor, pričom súd apeluje zároveň na obidvoch rodičov, aby na názor

svojich detí prihliadali a tento rešpektovali. Zároveň je však potrebné uviesť, že obidvaja rodičia sa
na pojednávaní zhodli na zmene zverenia, teda otec s návrhom matky v tejto časti súhlasil. Matka má
všetky podmienky a predpoklady na to, aby zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti riadne. Súd je
toho názoru, že zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky im budú zabezpečené dobré
podmienkyapredpokladynariadnyvývoj,výchovuacelkovústarostlivosťapretosúdzverilmaloletédeti

do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Nakoľko súd rozhodol o zmene zverenia maloletých detí, musel rozhodnúť aj o tom, ako má rodič,
ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti (otec), prispievať na ich výživu a to s
poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine. Rodičia sa v konaní nevedeli dohodnúť na

výške výživného otca na maloleté deti. Otec navrhoval výživné v rovnakej výške ako bolo určené
pri poslednom rozhodní matke, teda vo výške 130,- eur mesačne na mal. F. a vo výške 110,- eur
mesačne na mal. F.. Matka požadovala určenie výživného vo výške 200,- eur na každé dieťa. Súd
pri určovaní výšky výživného otca na mal. deti prihliadol na odôvodnené potreby oprávnených, teda
maloletých detí, ktoré môžu byť rôzne (sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho

fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho
uplatnenia v spoločenskom živote) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Súd sa nestotožňuje s názorom otca, resp. jeho právneho zástupcu, že vo veci je potrebné určiť otcovi
rovnakú výšku výživného, ako bola určená matke, nakoľko podľa ich názoru neprišlo k podstatnej zmene
pomerov na strane mal. detí. Súd dáva do pozornosti, že už len samotná zmena zverenia maloletých

detí do osobnej starostlivosti druhého rodiča, je podstatnou zmenou aj v časti týkajúcej sa stanovenia
výšky výživného, keďže táto sa určuje rodičovi nemajúcemu dieťa v osobnej starostlivosti, v danom
prípade teda otcovi, ktorému doposiaľ výška výživného určená nebola. Pri stanovení výšky výživného
nie je možné predsa zohľadňovať len odôvodnené potreby oprávnených, teda maloletých detí (čo by súd
urobil, ak by zohľadnil vyššie uvedený názor otca), ale je potrebné prihliadať aj na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného.

Pri určovaní výšky výživného otca na mal. deti súd zohľadnil skutočnosť, že otec je zamestnaný v
spoločnosti M. M. M..L..T.., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 591,24 eur a cestovné
náhrady priemerne vo výške 610,58 eur. Otec i naďalej poberá výsluhový dôchodok vo výške 286,51

eur mesačne. Medzi účastníkmi bol spor ohľadom cestovných náhrad, keď matka žiadala, aby súd
prihliadol aj na cestovné náhrady poberané otcom pri stanovení výšky výživného, naproti tomu otec
žiadal cestovné náhrady nezohľadňovať ako príjem pri stanovení výšky výživného. Súd je toho názoru,
že uvedené príjmy otca (cestovné náhrady), napriek tomu, že sa cestovné náhrady nepovažujú zamzdu (§ 118 ods. 2 Zákonníka práce) je potrebné zohľadniť pri majetkových pomeroch otca. Súd je
toho názoru, že je potrebné zohľadňovať druh zamestnania, pravidelnosť vyplácania týchto cestovných
náhrad, ako aj ich výšku, teda je potrebné posudzovať každý jeden prípad individuálne. Cestovné

náhrady výrazným spôsobom zlepšujú majetkové pomery povinného a v prípade vodičov medzinárodnej
kamiónovej dopravy sú hlavným stimulom pre výkon tejto práce. V danom konaní je nesporné, že otec
pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a z charakteru jeho zamestnania vyplýva, že
cestovné náhrady sú pravidelnou súčasťou jeho mesačného príjmu. Súd sa nestotožňuje s názorom,
že cestovné náhrady by v tomto konkrétnom prípade mali byť považované len za akési benefity

ovplyvňujúce životnú úroveň rodiča. Na jednej strane je pravdou, že cestovné náhrady primárne slúžia
zamestnancovi na krytie zvýšených výdavkov, ktoré mu vznikajú v súvislosti s výkonom práce mimo
územia SR (stravovanie, ubytovanie), no na druhej strane je potrebné uviesť, že sú v tomto konkrétnom
prípade stabilnou súčasťou príjmu otca, nie je predpoklad spotrebovania cestovných náhrad v celom
rozsahu a zároveň (čo je najdôležitejšie) mu tieto čiastočne zabezpečujú potreby, ktoré by inak musel aj
tak vynaložiť zo svojej bežnej mzdy. (bližšie viď napr. aj rozsudok KS Žilina 7CoP/122/2012, rozsudok

KS Košice 8CoP/214/2009). Taktiež je potrebné uviesť, že otec na cestách (napokon tak ako aj väčšina
ostatných vodičov MKD) prespáva v kamióne, teda výdaje s ubytovaním nemá takmer žiadne. Vzhľadom
na uvedené, je potrebné čiastočne prihliadať aj na vyplatené cestovné náhrady, pričom súd ma za to, že
je spravodlivé zohľadňovať 50% z vyplatených cestovných náhrad ako príjem otca pre účely stanovenia
výšky výživného. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, je stále

zamestnaná v spoločnosti M. M. M..L..T.. , kde dosahuje priemerný mesačný príjem 658,82 eur netto, čo
je mierny nárast oproti ostatnému rozhodnutiu o výživnom. Matka je zároveň spoločníčkou spoločnosti
F., M.. M. L..T.., Y. XX, M.. Matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom a mal. deťmi. Matka iné
vyživovacie povinnosti okrem mal. F. a mal. F. nemá. Súd pri určení výšky výživného prihliadol i na
tú skutočnosť, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. deti a ktorá sa tak podieľa na

výživnom i v poskytovaní osobnej starostlivosti. Mal. F. v súčasnosti navštevuje 3. ročník SOŠ M. G.,
pričom počas týždňa od nedele do piatku býva na internáte, tak ako tomu bolo aj pri predchádzajúcom
rozhodovaní o výživnom. Výdaje na maloletého sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské
potreby, internát a stravné vo výške 76,- eur mesačne a pod. Mal. F. je zdravým dieťaťom. Mal. F. v
súčasnostinavštevuje1.ročníkstrednejzdravotnejškolyvM.,pričomvčaseposlednejúpravyvýživného

navštevovala 8 ročník ZŠ, teda medzičasom nastal prechod medzi jednotlivými stupňami školského
systému čo je považované za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov
na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Maloletá cez týždeň býva na internáte.
Výdaje na maloletú sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby, internát a stravné
vo výške 87,- eur mesačne a pod. Mal. F. je zdravým dieťaťom. Pokiaľ ide o výdaje obidvoch rodičov,

treba uviesť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdajmi rodičov a preto pri rozhodovaní súdu neboli
rozhodujúcimi. Čo sa týka výšky výživného súd zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti vo výške
150,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť, teda spolu 300,- eur, čo tvorí približne 25% z dosahovaného
príjmu otca, do ktorého tak, ako už súd vyššie popísal, zarátal mzdu 591,24 eur netto, ďalej 305,29
eur cestovné náhrady (50% z celkových cestovných náhrad) a 286,51 eur výsluhový dôchodok, čo

spolu tvorí 1.183,04 eur dosahovaného príjmu otca pre účely určenia výšky výživného. Podľa súdnej
praxe výživné má predstavovať cca 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto
suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho
súčasnú životnú situáciu schopný platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne na každé dieťa, pričom táto
suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným

potrebám oprávnených maloletých detí s prihliadnutím na ich vek, osobné potreby, náklady v škole a
pod. a súčasne pri takto určenom výživnom sa realizuje právo detí podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí s účinnosťou od podania návrhu
na súd, teda od 25.6.2014 tak, ako to požadovala vo svojom návrhu aj matka. V tejto súvislosti súd
poznamenáva,ževdanomkonanísajednáokonanie,ktorémôžezačaťibeznávrhuasúdniejeviazaný

nielen požiadavkou na úpravu výživného od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou
konkrétnej výšky výživného. Zmena pomerov síce nastala u mal. F. 22.6.2014 a mal. F. 15.6.2014,
kedy sa deti odsťahovali k svojej matke, matka však nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa pre
ktorý nepodala návrh na určenie výživného skôr. Napokon však treba uviesť, že samotná matka žiadala
určiť výživné až od podania návrhu na súd. Otec žiadal určiť výživné až od právoplatnosti rozhodnutia,

nakoľkonesúhlasísospätnýmurčenímvýživného.Súdnevyhovelpožiadavkeotcanaurčenievýživného
až od právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko k tomu nie je žiadny dôvod, pričom súd len poznamenáva, že
výživné týmto nie je určované spätne odo dňa začatia konania (rozumej aj za obdobie predchádzajúce
podaniu návrhu na súd), ale výživné je určené až od podania návrhu.Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom od
25.6.2014 do 31.10.2014 na mal. F. v sume 630,- eur a na mal. F. v sume 630,- eur, ktorý je otec povinný

zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku
vychádzal z nesporných skutočností, keď otec nemal výživné za uvedené obdobie riadne uhradené.
Otcovi vznikol na mal. F. nedoplatok na výživnom za 6 dní mesiaca 06/2014 v sume 30,- eur (150/30x6),
za mesiace 07/2014 až 10/2014 za každý mesiac v sume 150,- eur, teda spolu v sume 630 ,-eur
(150x4+30). Otcovi vznikol na mal. F. nedoplatok na výživnom za 6 dní mesiaca 06/2014 v sume 30,- eur

(150/30x6), za mesiace 07/2014 až 10/2014 za každý mesiac v sume 150,- eur, teda spolu v sume 630 ,-
eur (150x4+30). Súd len poznamenáva, že nakoľko vo výroku bola uvedená zrejmá nesprávnosť pre
chybu v počítaní, kde je uvedené že nedoplatok je vo výške 620,- eur namiesto 630,- eur súd zároveň
vydal opravné uznesenie.

Matka sa tiež domáhala vrátanie nespotrebovaného výživného na mal. F. v sume 288,- eur a na mal.

F. v sume 360,- eur, ktoré bolo vyplatené k rukám otca za obdobie od 15.6.2014 do 15.9.2014. Matka
poukázala na ustanovenie § 78 ods. 2 zákona o rodine z ktorého pri použití per argumento a contrario
vyplýva, že nespotrebované výživné sa vracia a teda otec je povinný nespotrebované výživné matke
vrátiť. Matka svoj nárok odôvodnila tým, že otcovi za obdobie od 15.6.2014 do 15.9.2014 prispela
na výživu mal. detí spolu sumou 960,- eur a to i napriek tomu, že sú mal. F. v jej starostlivosti od

15.6.2014 a mal. F. od 22.6.2014. Súd má za to, že je povinnosťou otca vrátiť len tú časť výživného, ktorú
nespotreboval v prospech maloletých detí, a to za obdobie od 25.6.2014 do 31.9.2014 (pozn. za mesiac
10/2014 matka už výživné naplatila). Súd poznamenáva, že každé rozhodnutie o vrátení výživného je
v zmysle § 78 ods. 2 Zákona o rodine viazané na okamih zrušenia, resp. zníženia výživného. V danej
veci bola vyživovacia povinnosť matky prakticky „zrušená“ až od 25.6.2014, odkedy bol otec zaviazaný

prispievať na výživu maloletých detí namiesto matky, pričom k tomu istému dátumu bolo rozhodnuté aj
o zmene zverenia maloletých detí z osobnej starostlivosti otca do osobnej starostlivosti matky. Aj keď
došlo k faktickej zmene pomerov účastníkov konania skôr, u mal. F. od 22.6.2014 a mal. F. od 15.6.2014,
kedy sa deti odsťahovali k svojej matke, nie je tu žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by
umožňoval priznať vrátenie výživného spätne pred dňom podania návrhu, resp. pred dňom odkedy bola

zrušená vyživovacia povinnosť matke. Z týchto dôvodov súd rozhodol o vrátení výživného od podania
návrhu na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý je totožný s dátumom, odkedy aj právne
prešla vyživovacia povinnosť (pozn. určená súdnym rozhodnutím v podobe stanovenia jej výšky) voči
mal. deťom na otca.

Súd v rámci dokazovania mal preukázané na základe zhodného tvrdenia účastníkov, že matka zaplatila
výživné na mal. F. k rukám otca za mesiace 06/2014 až 09/2014 za každý mesiac 130,- eur, teda spolu
sumu 520,- eur. Z tejto sumy je potrebné odpočítať sumu 104,- eur (130/30x24), t.j. alikvotnú časť za 24
dnímesiaca06/2014(od1.6.2014do24.6.2014),keďžekzrušeniuvýživnéhomatkeprišlood25.6.2014.
Teda od 25.6.2014 do 30.9.2014 na mal. F. matka zaplatila na výživnom k rukám otca sumu 416,- eur.

Z tejto sumy je ďalej potrebné odrátať spotrebované výživné za uvedené obdobie. Súd mal preukázané
na základe zhodného tvrdenia účastníkov, že otec z tejto sumy zaplatil mal. F. internát + stravu 2x76,-
eur, teda 152,- eur, ďalej mu zaplatil 4x25,- eur mobil, teda 100,- eur. Spolu tak otec spotreboval za
uvedené obdobie na výživnom pre mal. F. sumu 252,- eur. Súd preto určil, že otec je povinný vrátiť
nespotrebované výživné za čas od 25.6.2014 do 30.9.2014 pre mal. F. v sume 164,-eur (416-252).

Súd v rámci dokazovania mal preukázané na základe zhodného tvrdenia účastníkov, že matka zaplatila
výživné na mal. F. k rukám otca za mesiace 06/2014 až 09/2014 za každý mesiac 110,- eur, teda spolu
sumu 440,- eur. Z tejto sumy je potrebné odpočítať sumu 88,- eur (110/30x24), t.j. alikvotnú časť za 24
dnímesiaca06/2014(od1.6.2014do24.6.2014),keďžekzrušeniuvýživnéhomatkeprišlood25.6.2014.

Teda od 25.6.2014 do 30.9.2014 na mal. F. matka zaplatila na výživnom k rukám otca sumu 352,- eur.
Z tejto sumy je ďalej potrebné odrátať spotrebované výživné za uvedené obdobie. Súd mal preukázané
na základe zhodného tvrdenia účastníkov, že otec z tejto sumy zaplatil mal. F. 4x25,- eur mobil, teda
spotreboval za uvedené obdobie na výživnom pre mal. F. sumu 100,- eur. Súd preto určil, že otec je
povinný vrátiť nespotrebované výživné za čas od 25.6.2014 do 30.9.2014 pre mal. F.I. v sume 252,- eur

(352-100). Pokiaľ otec uvádzal, že mal. deťom kupoval za obdobie od 25.6.2014 do 30.9.2014 aj stravu a
školsképomôcky,kuvedenémusúduvádza,žeotecnevedelpresneuviesťanisumuaaninemalotýchto
veciach žiadny doklad o ich zakúpení, naviac výdaje spojené so stravou za obdobie od 25.6.2014 do
30.9.2014 deti nemohli u otca ani spotrebovať, keďže boli v starostlivosti u matky. S poukazom na vyššieuvedené, keďže matka so domáhala vrátenie nespotrebovaného výživného vo vyššej miere, ako aj
skoršieho priznania nespotrebovaného výživného, súd vo zvyšku návrh matky zamietol ako nedôvodný.

Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, rodičia sa v priebehu konania na rozsahu úpravy styku
otca s mal. F. dohodli a pokiaľ ide o úpravu styku s mal. F. s ohľadom na jeho vek v čase rozhodovania
(týždeň pred dovŕšením 18 roku veku) nežiadali upraviť styk. Otec bude oprávnený stýkať sa s mal. F.
každý párny týždeň v roku od piatku od 17.00 hod do nedele do 18.00 hod, každoročne počas letných
prázdnin od 1.7. od 9.00 hod do 14.7. do 18.00 hod a ďalej od 1.8. od 9.00 hod do 14.8. do 18.00 hod.

počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12 od 9.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., a ďalej
každý párny rok od 29.12 od 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho roka s tým, že
matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste
jej bydliska a otec je povinný po ukončení styku maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom
mieste vrátiť. S navrhnutým rozsahom styku otca matka súhlasila, pričom súd tento rozsah považoval
za dostačujúci a vzhľadom na zhodu rodičov k rozsahu úpravy styku otca s maloletou tento upravil tak,

ako je vyššie uvedené. Vzhľadom k tomu, že rodičia úpravu styku s maloletým F. žiadali neupraviť, súd
v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine za bodkočiarkou, styk otca s maloletým neupravil.

Keďže otec ako navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a vzal svoj návrh na zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti späť, súd konanie podľa § 96 ods. l, 3 O.s.p. v tejto časti zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)