Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/226/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229243
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211229243.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej

veci navrhovateľa: X. X., nar.XX.X.XXXX, Š. X, Prešov, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom
Schweighoferom, Šafárikovo nám 2, Bratislava proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35
792 752, Mliekarenská 10, Bratislava zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava o neplatnosť právneho úkonu a zaplatenie 1 306 € takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 33 € a náhradu trov právneho
zastúpenia advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o. 2 307,79 € do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 8. 12. 2011 domáhal určenia neplatnosti zmluvy
o revolvingovej pôžičke číslo 113553 - 76132 zo dňa 16. 12. 2009 uzavretej medzi odporcom ako
veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom, neplatnosti záložnej zmluvy k nehnuteľnosti číslo 113553 -
76132 zo dňa 16. 12. 2009 uzavretej medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom.
Žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1 306 euro za titulu bezdôvodného obohatenia,
ako aj náhradu trov konania. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že v decembri 2009 sa dostavil do
pobočky odporcu v Prešove, pretože mal záujem o pôžičku vo výške 10 728 euro. Uvedenú spoločnosť

si navrhovateľ vybral z dôvodu, že mal informáciu o tom, že peniaze mu budú poskytnuté rýchlo, keď
bude pôžička zabezpečená záložnou zmluvou. Navrhovateľ býva v rodinnom dome po svojich rodičoch,
ktorého je vlastníkom. Navrhovateľ podpísal s odporcom zmluvu o revolvingovej pôžičke číslo 113553
- 76132 dňa 16. 12. 2009, ktorá bola uzavretá podľa § 657 a nasledovných Občianskeho zákonníka, jej
predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 10 728 euro (ďalej len "zmluva o pôžičke"). K uvedenej
zmluve
2

17C/226/2011

účastníci uzavreli dokument - splátkový kalendár. V rovnaký deň navrhovateľ uzavrel s odporcom
záložnú zmluvu k nehnuteľnosti číslo 13553 - 76132, kde predmetom záložného práva boli
nehnuteľnosti: rodinný dom so súpisným číslom 280, pozemok parcela číslo 622 o výmere 1087 m2,
druh pozemku - záhrady, pozemok parcela číslo 623 o výmere 310 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, pozemok parcela číslo 624 o výmere 271 m2, druh pozemku - záhrady, nachádzajúce

sa v katastrálnom území Sedlice, zapísané na liste vlastníctva číslo 645 vedenom Katastrálnym
úradom Prešov. Okrem zriadenia vyššie uvedeného zabezpečenia pohľadávky zriadením záložného
práva, navrhovateľ v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal odporcovi vlastnú blankozmenku. V
čase uzavretia právnych úkonov bol navrhovateľ dlhodobo práceneschopný a následne na to mubol priznaný invalidný dôchodok. Pracoval ako sprostredkovateľ poistenia, avšak vzhľadom na svoju
práceneschopnosť, nedokázal uvedenú prácu vykonávať a bol bez akéhokoľvek príjmu. Navrhovateľ
uviedol, že peniaze nevyhnutne potreboval, pretože musel vyplatiť skôr vzniknuté záväzky voči veriteľom

- Provident Financial s.r.o., GE Money a.s., nedoplatky za energie v súvislosti s bývaním. Navrhovateľ
uviedol, že z uvedených dôvodov bol v čase uzavretia zmluvy vystavený veľkému tlaku a tento stav
ho prinútil pristúpiť k uzavretiu zmluvy s odporcom za stanovených podmienok aj napriek tomu, že pri
náležitej úvahe, keby nebol v takomto mimoriadnom ťaživom stave by k takémuto kroku nepristúpil a
zmluvu by nikdy neuzavrel. Zmluvu navrhovateľ uzavrel v tiesni, pretože nebol schopný splácať svoje

skôr vzniknuté záväzky a mohol prísť tak o svoj celý majetok.
Zmluvy priplavila zamestnankyňa odporcu, tieto boli už podpísané konateľmi odporcu a navrhovateľ sa
dostavil ich podpísať do pobočky odporcu v Prešove. Na znení zmluvy navrhovateľ nič nemenil, a to aj
z dôvodu, že tomu nerozumel ako aj z dôvodu, že už boli podpísané konateľmi odporcu a nemohol už do
znenia žiadnym spôsobom zasiahnuť. Obchodná zástupkyňa odporcu trvala na tom, aby navrhovateľ
zmluvu uzavrel ako živnostník za účelom použitia peňazí na účel výkonu podnikateľskej činnosti a to

napriek tomu, že navrhovateľ v tom čase živnosť nevykonával a peniaze potreboval na splatenie
dlhov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uspokojovaním základných potrieb jeho rodiny a na úhradu
nedoplatkovsúvisiacichsbývaním.Uvedenúskutočnosťmalnavrhovateľobchodnejzástupkyniodporcu
oznámiť ešte pred uzavretím zmluvy, avšak táto mu mala oznámiť, že je potrebné, aby sa v zmluve
uviedlo IČO navrhovateľa a podnikateľský účel uzavretia zmluvy o úvere, inak by mu pôžička poskytnutá

nebola. Podľa navrhovateľa teda obchodná zástupkyňa odporcu vedela, že peniaze potrebuje na svoje
živobytie a tiež na splatenie dlhov, ale zásadne trvala na tom, že formálne nebude pôžička poskytnutá
na podnikateľský účel. Tento postup odporcu hodnotil navrhovateľ ako nekalú obchodnú praktiku, keď
odporca v dôsledku uplatňovania svojich praktík pri poskytovaní pôžičiek jednotlivým spotrebiteľom,
ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia, tieto pôžičky vybavuje spôsobom, že im predkladá zmluvy

s účelom ich poskytnutia na výkon podnikateľskej činnosti, a to aj v prípade, ak spotrebitelia žiadajú
spotrebiteľský úver s úmyslom znemožniť im prislúchajúcu právnu ochranu ako spotrebiteľom. V danom
prípade podľa navrhovateľa bolo konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi a mimoriadne nekalou
činnosťou odporcu, pretože týmto svojím konaním sledoval vylúčenie použitia zákonných ochranných
prvkov navrhovateľa ako spotrebiteľa a taktiež sa snažil vyhnúť možnému trestnému postihu. Jeho

konanie považoval za konanie, ktoré bolo v rozpore so smernicou číslo 2005/2009 ES zo dňa 11. 5.
2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie
odporcu možno zaradiť pod nekalú praktiku a
3
17C/226/2011

súčasne napĺňa atribúty agresívnej obchodnej praktiky, keďže sa podstatne zhoršuje postavenie
priemerného spotrebiteľa. Navrhovateľ konštatoval, že poskytnutý úver bol určený na uspokojovanie
jeho potrieb a potrieb jeho rodiny a na splácanie dlhov, ktoré vznikli rovnako z týchto dôvodov, napriek
formulácii uvedenej v článku 1 bod 1.1 zmluvy o revolvingovej pôžičke.

Po uzavretí zmluvy navrhovateľ zistil, že odporca sa síce zaviazal poskytnúť mu pôžičku vo výške
10 728 euro avšak navrhovateľovi bola poukázaná iba suma 5 250 euro, pretože navrhovateľ sa
v zmysle článku 4 bodu 4. 1 zmluvy zaviazal odporcovi zaplatiť odmenu vo výške 5 478 euro.
Podľa splátkového kalendára, v ktorých splátkach boli zahrnuté aj úroky z pôžičky, bol navrhovateľ
povinný uhradiť odporcovi celkovo sumu 10 728 euro v tridsiatich šiestich splátkach po 298 euro. Z

uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ bol povinný vrátiť pôžičku v sume 10 728 euro napriek tomu,
že poskytnutá mu bola iba suma 5 250 euro. Ku dňu podania žaloby navrhovateľ uhradil odporcovi
spolu 22 splátok v celkovej výške 6 556 euro, poslednú splátku uhradil dňa 19. 10. 2011. Ku dňu
podanianávrhunavrhovateľsplatilodporcovicelúposkytnutúpôžičku5250euroanavyšeajsumu1306
euro. Navrhovateľ žiadal určiť neplatnosť celej zmluvy o revolvingovej pôžičke ako aj zmluvy o zriadení

záložného práva z dôvodu, že zmluvy obsahujú viaceré neprijateľné podmienky, ktoré sú v rozpore s
dobrými mravmi a ktoré obsahujú podmienky nevyvážené, značne nepriaznivé pre navrhovateľa ako
spotrebiteľa. Konkrétne navrhovateľ poukázal na zrejmý nepomer medzi výškou poskytnutej pôžičky v
sume 5 250 euro a hodnoty odplaty spolu s úrokmi vo výške 10 956 euro s uplatňovanou zmluvnou
pokutou 17 392,80 euro. Zmluva o revolvingovej pôžičke neobsahuje ani povinné náležitosti uvedené v

§ 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ani podstatnú náležitosť uvedenú v citovanom ustanovení
pod písmenom j), a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. Rovnako poukázal na to, že úroky zahrnuté v splátkach istiny pôžičky v zmysle
článku 2. Zmluvy o revolvingovej pôžičke predstavujú spolu sumu 5 478 euro za obdobie 36 mesiacovz reálne požičanej sumy 5 250 euro, to znamená, že prevyšujú samotnú hodnotu požičanej sumy a to
bez zohľadnenia už vopred odpočítanej odmeny za poskytnutie pôžičky v zmysle článku 4. bodu 4.1
5 478 euro.

Podľa článku 12 zmluvy o revolvingovej pôžičke si odporca povinnosť navrhovateľa zabezpečil
viacerými spôsobmi:
- jednorazovou zmluvnou pokutou vo výške 5 % z nominálnej výšky pôžičky v prípade omeškania
navrhovateľa s úhradou splátky o viac ako 15 dní po termíne splatnosti (bod 12. 1),
- zmluvnou pokutou vo výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky v prípade omeškania navrhovateľa so

splnením záväzkov navrhovateľa podľa článku 12. 3 písm. b)) v zmluvy o viac ako 15 dní po termíne
splatnosti nad rámec zmluvnej pokuty podľa bodu 12. 1. Uvedené zmluvné pokuty má navrhovateľ
zaplatiť, aj keby porušenie zmluvnej povinnosti nezavinil (bod 12. 6),
- odporca uzavrel s navrhovateľom aj záložnú zmluvu k nehnuteľnosti číslo 113553 - 76132, kde
predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa,
- navrhovateľ v deň podpisu zmluvy o revolvingovej pôžičke vystavil a odovzdal odporcovi vlastnú

blankozmenku (článok 5 bod 5. 2 zmluvy).
4
17C/226/2011

Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ dospel k záveru, že zmluva o revolvingovej pôžičke obsahuje

neprimerané podmienky a to najmä dojednania o úrokoch, o odmene, o zabezpečení úveru, ktoré neboli
individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka má navrhovateľ zato, že neplatná je celá
zmluva o pôžičke, čím je neplatný aj akcesorický záväzok - záložná zmluva.
Vzhľadom nato že navrhovateľ zaplatil nad rámec poskytnutej sumy 5 250 euro a navyše sumu 1 306

euro, žiada túto sumu vydať od odporcu z titulu bezdôvodného obohatenia.
Podaním zo dňa 4. 9. 2014 (číslo listu 251) žiadal navrhovateľ, aby súd pripustil zmenu petitu v časti o
finančné plnenie tak že odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 478 euro z titulu bezdôvodného
obohatenia.
Odporca s návrhom nesúhlasil, vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31. 1. 2012

uviedol, že zmluva o revolvingovej pôžička číslo 113553 - 76132 nikdy nebola spotrebiteľskou zmluvou
ani zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože navrhovateľ ju neuzavrel ako spotrebiteľ a jeho tvrdenia
sú v rozpore so skutočnosťou. Mal zato, že z uvedeného dôvodu neexistuje ani naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právnych úkonov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, právneho zástupcu

odporcu, svedkov F. E., L. Q., X. B., oboznámil sa s obsahom zmluvy o revolvingovej pôžičke číslo
113553 - 76132, zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14. 12. 2009, žiadosti o poskytnutie úveru
zo dňa 1. 12. 2009, splátkového kalendára, zmluvy o spolupráci zo dňa 08. 12. 2009, ako aj ďalším
obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 1. 12. 2009 navrhovateľ žiadosťou číslo 138451 (číslo listu 196) žiadal odporcu o poskytnutie

pôžičky so zábezpekou. Žiadosť bola vo forme formulára, ktorý sa týkal podnikateľov- fyzických osôb
aj právnických osôb.
Dňa 16. 12. 2009 uzavrel navrhovateľ s odporcom zmluvu o revolvingovej pôžičke číslo 113553 - 76132
podľa § 657 a nasledovných Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ ako dlžník bol v zmluve označený
ako: X. X., sídlo: Š. X, Prešov, IČO 10 740 732, zapísaný v živnostenskom registri Obvodného úradu

v Prešove, Reg.č.707 - 4182 spis č. OÚ - B2000/58358/002 ZMS, bankové spojenie: Československá
obchodná banka, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
Podľa článku 1 bod 1. 1 Zmluvy o revolvingovej pôžičke (ďalej len "Zmluva") sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi pôžičku na výkon jeho podnikateľskej činnosti, v dohodnutej výške 10 728 euro do
ôsmich pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu zmluvy.

V článku 2, bod 2. 1 Zmluvy sa dlžník zaviazal splatiť pôžičku v 36 v mesačných splátkach po 298 euro,
splatných podľa splátkového kalendára ktorý tvoril prílohu zmluvy.
Podľa článku 4 bod 4. 1 Zmluvy sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi za poskytnutie pôžičky zmluvnú
odmenu vo výške 5 478 euro, ktorá sa stala splatnou dňom poskytnutia pôžičky.
5

17C/226/2011

Podľa článku 5 bod 5. 1 Zmluvy si zmluvné strany dohodli, že záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy budú
zabezpečené záložným právom zriadeným k nehnuteľnosti: rodinný dom so súpisným číslom XXX, naparcele č. XXX, druh pozemku - záhrady, parcela číslo XXX o výmere 1 087 m2, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo XXX o výmere 310 m2, druh pozemku - záhrady, parcela
číslo XXX o výmere 271 m2, zapísaných na LV č. XXX vedený správou katastra Prešov, obec Q..

Podľa bodu 5. 2 Zmluvy dlžník svojím podpisom potvrdil, že ku dňu podpisu zmluvy vystavil a odovzdal
veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku.
Podľačlánku8bod8.1Zmluvybolazmluvauzavretánadobuneurčitústým,žerevolvingsauskutočňuje
automaticky.Veriteľajdlžníkbolioprávnenírevolvingvypovedať,atokedykoľvekibezuvedeniadôvodu.
V článku 12 Zmluvy boli zakotvené sankcie v prípade nedodržania zmluvných podmienok nasledovne:

- podľa bodu 12. 1, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky pôžičky o viac ako 15 dní po
termíne splatnosti je veriteľ oprávnený požadovať jednorazovú úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5 %
z nominálnej výšky pôžičky,
- podľa bodu 12. 3 bol veriteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade nedodržania podmienok zmluvy
zo strany dlžníka podľa bodu 12. 4 v prípade omeškania dlžníka so zaplatením záväzkov dlžníka,-
- podľa článku 12. 3 písm. b) v prípade omeškania o viac ako 15 dní po termíne splatnosti je dlžník

povinný uhradiť veriteľovi nad rámec zmluvnej pokuty podľa článku 12 bod 12. 1 zmluvnú pokutu vo
výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky.
Prílohou k zmluve o revolvingovej pôžičke číslo 113553 - 76132 bol aj splátkový kalendár, podľa ktorého
mal navrhovateľ splácať poskytnutú pôžičku v mesačných splátkach po 298 euro s tým, že prvá splátka
sa stala splatnou dňom 19. 1. 2010 a posledná splátka dňa 19. 12. 2012.

Dňa 16. 12. 2009 uzavreli rovnaké zmluvné strany záložnú zmluvu podľa § 151 a nasledovných
Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy
o revolvingovej pôžičke. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa,
nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. tak ako boli špecifikované vyššie.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že dňa 16. 12. 2009 uzavrel zmluvu o revolvingovej

j pôžičke ako aj záložnú zmluvu, ktoré uzatváral ako fyzická osoba- nepodnikateľ. Peniaze potreboval
na vyrovnanie dlhu, ktorý mal na byte z titulu neuhradenia mesačných poplatkov ako aj nesplatených
pôžičiek. Obchodná zástupkyňa, ktorá s ním zmluvu uzatvárala sa pýtala na jeho príjmy, z ktorého
dôvodu oznámil že je živnostník, na základe čoho od navrhovateľa požadovala živnostenský list ako
aj daňové priznanie. Navrhovateľ žiadal pôžičku okolo 10 000 euro a bolo mu oznámené, že ak chce

pôžičku v takejto výške musí dosiahnuť určitý príjem. Celú zmluvu vypísala Obchodná zástupkyňa
odporcu a následne mu bola poukázaná suma približne vo výške 5 200 euro. Navrhovateľ bol
prekvapený, pretože žiadal úver vo výške 10 000 euro. Následne navštívil obchodnú
6
17C/226/2011

zástupkyňu, ktorá mu povedala, že zmluva je takto postavená a nedá sa s tým už nič robiť. Navrhovateľ
úver splácal, neskôr z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov úver splácať prestal, začali mu
chodiť upomienky a následne sa obrátil na advokáta. Uviedol, že už v minulosti uzatvoril iné zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, kedy veriteľ od neho nežiadal živnostenský list, preto sa v tomto prípade

obchodnej zástupkyni pýtal, či je to bežné a ona mu odpovedala kladne. Navrhovateľ z tohto dôvodu
zmluvou o revolvingovom úvere podpísal. Zdôraznil, že úver si nebral na podnikateľské účely. Za
poskytnuté financie chcel vyplatiť pôžičku poskytnutú od veriteľa GE Money a.s., a Profi Credit s.r.o.
Zmluvu si pred podpisom prečítal avšak zaujímala ho iba výška poskytnutého úveru a výška mesačných
splátok. Na otázku právneho zástupcu odporcu navrhovateľ uviedol, že pracoval pre odporcu určitú dobu

ako obchodný zástupca, o čom odporca založil do spisu zmluvou o spolupráci zo dňa 8. 12. 2009. Keď
pracoval navrhovateľ ako obchodný zástupca pri uzatváraní zmlúv s fyzickými osobami, museli klienti
predložiť potvrdenie o príjme a fyzickým osobám mohla byť poskytnutá pôžička maximálne do výšky
1 500 euro.
Navrhovateľ odporcovi nikdy neoznámil, že zmluvu neuzavrel ako podnikateľ ale ako fyzická osoba,

pretože si to najskôr nevšimol, až keď sa dostal do finančných ťažkostí začal si zmluvu bližšie študovať,
vtedy zistil, že v zmluve je označený ako živnostník.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojej výpovedi trvala na tom, že v prípade sporných zmlúv ide o
spotrebiteľské zmluvy, napriek tomu, že v zmluve je navrhovateľ označený ako živnostník s uvedením
údajov zo živnostenského registra. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy nebol si vedomý toho, čo môže

pre neho znamenať, ak zmluvu uzatváral ako živnostník a nie ako fyzická osoba - nepodnikateľ, úver
čerpal ako fyzická osoba na preklenutie svojich finančných ťažkosti a úhradu základných potrieb pre
domácnosť.Právny zástupca odporcu pred súdom namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80
písm. c) O. s. p. na určení neplatnosti právneho úkonu, vzhľadom na to že vzťah medzi účastníkmi
konania nie je spotrebiteľským vzťahom a preto sa naliehavosť právneho záujmu nepredpokladá.

Naliehavý právny záujem nie je daný práve z dôvodu, že existuje prekážka možnosti domáhať sa
priamo plnenia. Poukázal nato, že pred Okresným súdom Bratislava V prebieha konanie, v ktorom
sa odporca domáhal plnenia zo zmenky, bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, proti ktorému boli
podané námietky s tým istým odôvodnením ako v tomto konaní. Právny zástupca odporcu mal zato,
že v konaní pred Okresným súdom Bratislava V sa rieši v podstate rovnaký problém, ako v tomto

konaní, nesúhlasil s tým, že vzťahy je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, obchodný zástupca
odporcu by nežiadal od navrhovateľa preukázať údaje o živnosti, ak by navrhovateľ žiadal poskytnúť
úver ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Odporca okrem toho poskytuje úvery fyzickým osobám iba do
výšky 1500 euro. Navrhovateľ doručil odporcovi daňové priznanie, živnostenský list, kontaktoval sa s
obchodným zástupcom so sídlom v Prešove a jeho požiadavka bola následne odoslaná do Bratislavy,
kde sa vypracoval návrh zmluvy. V článku 10 bod 10. 1 a) Zmluvy navrhovateľ prehlásil, že nemá žiadne

nesplatené záväzky voči iným subjektom, že nie je insolventný, nenachádza sa ani v úpadku. Toto jeho
prehlásenie je v rozpore so skutočnosťou, keďže teraz navrhovateľ tvrdí, že v čase uzavretia Zmluvy
boldlhodobopráceneschopný,nemalstáluprácuamalďalšieneuhradenédlhyzinýchúverovýchzmlúv.

7

17C/226/2011

Súd vo to veci vypočul ako svedkyňu F. E., ktorá pracovala u odporcu od roku 2013 vo funkcii manažéra
oddelenia spracovania zmlúv. Jej pracovnou náplňou bolo schvaľovanie zamestnaneckých úverov.
Na vysvetlenie uviedla, že odporca poskytuje zamestnanecké úvery alebo podnikateľské úvery, rozdiel

medzi nimi je taký, že pri zamestnaneckom úvere musí klient predložiť potvrdenie o trvalom pracovnom
pomere a potvrdenia o výške mzdy a v prípade podnikateľského úveru išlo o fyzickú osobu - podnikateľa
od ktorého sa vyžadoval živnostenský list. Pri zamestnaneckom úvere musel klient predložiť potvrdenie
o príjme a vyplnil formulár "žiadosť/zmluva o úvere", ktorá po odsúhlasení odporcom sa stala zmluvou o
úvere. Pri podnikateľskom úvere sa najprv vyplnila žiadosť, ktorá sa predložila odporcovi na schválenie

a následne sa uzavrela zmluva o úvere. K formuláru, ktorý bol založený do spisu na čísle listu 171
označený ako: "žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ svedkyňa
uviedla, že takéto tlačivo sa používalo pri uzatváraní zamestnaneckých úverov. Formulár, ktorý bol
v spise založený na č.l. 196 sa používal v prípade podnikateľských úverov, iné formuláre odporca
pri uzatváraní zmlúv nepoužíval. K žiadosti o poskytnutie úveru z čísla listu 196 svedkyňa uviedla,

že živnostenská pôžička sa poskytovala fyzickým osobám - podnikateľom, podnikateľská pôžička
obchodným spoločnostiam, pôžička so zábezpekou sa poskytovala v prípade ak išlo o vyššiu sumu,
kde sa vyžadovala aj zábezpeka. Pri zamestnaneckých úveroch sa poskytovala suma do výšky 1 500
euro a pri podnikateľských bola táto suma vyššia. Po vyplnení žiadosti o poskytnutie pôžičky klientom
sa odoslala do Bratislavy, kde sa posúdili doklady a následne sa pristúpilo k vypracovaniu zmluvy,

ktorú podpísal veriteľ, zmluva sa odoslala na pobočku obchodnému zástupcovi, ktorý zabezpečí podpis
zmluvy klientom.
Cestou dožiadaného súdu v Prešove súd vypočul svedkyňu F.. L. Q.H., ktorá uviedla, že zmluvu
s navrhovateľom uzavrela v jej kancelárii, navrhovateľ sa s ňou kontaktoval na základe inzerátu,
navrhovateľ bol pre ňu neznámym klientom. Svedkyňa si nepamätala či zmluvu uzatváral navrhovateľ

ako fyzická osoba - nepodnikateľ alebo fyzická osoba - podnikateľ. V prípade, ak by mal záujem uzavrieť
zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ určite by ho nevyzývala doloženia živnostenského listu. Ďalšie
podrobnosti ohľadne uzatvárania zmluvy si svedkyňa pre časový odstup nepamätala. Klienti však mali
vždy dostatočný časový priestor na preštudovanie zmluvy a mali aj 14 dní nato, aby mohli od zmluvy
odstúpiť. Každého jedného klienta o tejto možnosti poučovala. V prípade, ak by vedela, že klient chce

týmto úverom uhrádzať svoje záväzky z iných úverov takýto úver by mu neodporučila. Predtým ako
začala svedkyňa vykonávať funkciu úverového poradcu musela absolvovať školenia.
Svedok X. B. vo svojej výpovedi uviedol, že si pamätá na okolnosti ohliadky nehnuteľnosti, ktorá bola
založená a pamätá si na meno navrhovateľa. V tom čase u odporcu pracoval ako supervízor pre
podnikateľské a živnostenské pôžičky. Od zamestnávateľa dostal pokyn, aby sa stretol s navrhovateľom

v obci pri Prešove, kde sa mala nachádzať nehnuteľnosť, ktorou mala byť pôžička zabezpečená.
Svedok sa stretol s navrhovateľom, založený mal byť rodinný dom, ktorý navrhovateľ zdedil, išlo o
neobývanú nehnuteľnosť. Ohliadka bola robená v zime, okolo domu neboli žiadne stopy, ktoré by
nasvedčovali pohybu osôb. Pri ohliadke bol aj vo vnútri nehnuteľnosti, kde rovnako nič nenasvedčovalotomu, že by bola nehnuteľnosť obývaná. S klientom sa rozprával o tom, načo pôžičku potrebuje a
zistil, že navrhovateľ ju chcel využiť na podnikanie, investovaním do pohostinstva, ktoré navrhovateľ
prevádzkoval v rovnakej obcí, v ktorej sa nachádzala založená nehnuteľnosť.

8
17C/226/2011

Na tento prípad si svedok pamätal, pretože v tom období bolo málo ľudí, ktorí čerpali podnikateľský
úver (20 až 30 ročne). Potom ako navrhovateľ úver prestal splácať kontaktoval svedka so žiadosťou,

aby mu vyčíslil nedoplatok, pretože chce uhradiť celý dlh. V prípade čerpania podnikateľského úveru
sa od klienta nevyžaduje predložiť podnikateľský plán, tieto podmienky sa posudzujú individuálne, ak
daňové priznanie nevykazovalo stratu, úver sa klientovi poskytol. Príjmy od klienta sa zisťovali ústne,
v danom prípade mal navrhovateľ prevádzkovať pohostinstvo a nebol v strate tak ako to vyplynulo
z daňového priznania. Iné skutočnosti sa nepreverovali. Získané ústne informácie sa nikde písomne
nezaznamenali. Svedok ďalej uviedol, že zmluvu o revolvingovej pôžičke ako aj záložnú zmluvu

vypracoval on v spolupráci so pánom Struhárom, právnikom odporcu. Predložená bola konateľom do
Bratislavy, kde ju svedok osobne odniesol, zmluva bola podpísaná, odoslaná manažérovi obchodníka,
ktorýzabezpečujúpodpiszmluvysklientom.Ohľadne výškyposkytovaných pôžičieksvedokuviedol,že
fyzickým osobám - nepodnikateľom sa poskytujú do výšky 1 500 eura a podnikateľom podľa rozhodnutia
konateľov.

Systém ochrany spotrebiteľov bol zavedený v podmienkach Európskej únie komplexom právnych
aktov; ide predovšetkým o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o
súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov, Smernicu Rady 87/357/EHS z 25. júna 1987
o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výrobkov, ktorých vlastnosti sa javia
ako iné, než v skutočnosti sú, a ktoré preto ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov, Smernicu

Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov,
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady
84/450/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 2006/2004, Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník od 1.4.2004, bola prebratá
Smernica Rady č. 93/13 a túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť
z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu

spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď
bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah
jednotlivých ustanovení zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení zák. č. 150/2004 Z.z. účinného od 01.04.2004 (ďalej len Obč. zák.),
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v

ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
9
17C/226/2011

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd zdôrazňuje, že z vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 Obč. zák. vyplýva jednoznačne záver
o tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Obč. zák. v
neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhorši svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 2 zák. č. 25/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 01.12.2009 do 31.12.2009
(účinný v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
10
17C/226/2011

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého

spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o
poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

Reklama alebo akákoľvek ponuka vystavená na obchodných miestach, na ktorých veriteľ ponúka
spotrebiteľský úver, v ktorej je uvedená úroková sadzba alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, musí obsahovať informáciu o ročnej percentuálnej
miere nákladov vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2, ak to nie je uskutočniteľné v inej forme.
Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so

zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí
veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 41 Obč. zák. ak sa dôvod neplatnosti právneho úkonu vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o revolvingovom úvere,
zmluvy o zriadení záložného práva a vydania bezdôvodného obohatenia, majúc za to, že zmluvy boli
uzavreté ako spotrebiteľské a tieto sú v rozpore s ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch.
Vykonaným dokazovaním ale súd dospel
11

17C/226/2011

k záveru, že navrhovateľ uzavrel zmluvy ako živnostník v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej
činnosti, čo vyplýva z nasledovných skutočností:
1/ V predmetnej zmluve o úvere je okrem mena a priezviska navrhovateľa uvedené aj jeho obchodné
meno, IČO a miesto podnikania. Zároveň navrhovateľ sám prehlásil, že finančné prostriedky použije

na výkon podnikania, pričom navrhovateľ k uvedenému prehláseniu pripojil svoj podpis. Rovnako aj
žiadosť, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy o úvere obsahuje v predtlačenom formulári údaje o jeho
živnostenskom oprávnení. Zo záhlavia žiadosti je jasné že išlo o poskytnutie živnostenskej pôžičky/
podnikateľskej pôžičky/pôžičky so zábezpekou. Aj j v tejto žiadosti navrhovateľ uviedol svoje IČO a
vyplnil údaj v kolónke "obchodné meno". Podľa európskeho práva na posúdenie charakteru zmluvy

je dôležitý skutočný účel úveru. Navrhovateľ podpisom zmluvy potvrdil, že pôžičku hodlá čerpať
na podnikateľské účely a prehlásil, že nemá žiadne nesplatené záväzky voči fyzickej alebo právnickej
osobe.V tomtokonanínavrhovateľužtvrdí,žeúvernepotrebovalčerpaťnapodnikateľskéúčely,naopak
potreboval ním vyrovnať nedoplatok voči obchodnej spoločnosti Profi Credit s.r.o. a GE Money a.s.,
titulom uzavretých spotrebiteľských zmlúv. Súdu sa skôr javí, že tvrdenie navrhovateľa za tendenčné a

ničímnepreukázané.Navrhovateľneprodukovalanijedendôkaz,žefinančnýmiprostriedkamizískanými
zo spornej zmluvy vyrovnal nedoplatky z predchádzajúcich úverov, prípadne uhradil iné nedoplatky,
ktoré mu vznikli ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi ( § 120 ods. 4 O. s. p.). Aj svedok B. vo svojej
výpovedi uviedol, že pri ohliadke predmetu zálohu mu navrhovateľ povedal, že pôžičku chce použiť na
rekonštrukciu pohostinstva, ktoré prevádzkuje.

2/ Súd sa nemôže stotožniť s vyjadrením navrhovateľa o tom, že nevedel, že zmluvy uzatváral ako
fyzická osoba - podnikateľ, pretože zmluvu si riadne neprečítal, zaujímala ho iba výška poskytnutej
pôžičky ako aj výška mesačných splátok, pričom sa bližšie nezaoberal požiadavkou odporcu predložiť
živnostenský list a daňové priznanie. Uviedol, že obchodnú zástupkyňu odporcu nikdy nežiadal o
poskytnutie úveru ako živnostník, finančné prostriedky nepotreboval na podnikateľské účely, ale na

preklenutie osobnej nepriaznivej finančnej situácie. Tvrdenia navrhovateľa sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že dňa 8. 12. 2009, teda pred uzavretím spornej zmluvy, uzavrel
s odporcom zmluvu o spolupráci číslo 76183/2009, na základe ktorej navrhovateľ sprostredkoval pre
odporcu finančné produkty. Súčasťou zmluvy o spolupráci boli zmluvné dojednania, podľa ktorých sa
navrhovateľ zaviazal, že bude pre odporcu podľa jeho pokynov vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu

zmlúv o pôžičkách/úveroch, vrátane dodatkov k nim, vždy podľa platného vzoru, eventuálne záložných
zmlúv k nehnuteľným a hnuteľným veciam, vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv o spolupráci
medzi Profi Credit s.r.o. a tretími osobami, vyhľadávať a oslovovať klienta v rámci príslušného regiónu,
vyplniť žiadosť - zmluvu o poskytnutie pôžičky/úveru, vrátane doloženia všetkých požadovaných príloh,
vypĺňať formuláre o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (predzmluvný formulár),

vypĺňať predbežné hodnotenia klienta, kompletizovať všetky dokumenty (podľa aktuálnej metodiky -
aktuálne obchodné podmienky), doručí žiadosti/zmluvy a predzmluvné formuláre, vrátane všetkých
požadovaných dokumentov, hodnotenia klienta, zmluvy o pôžičke/úvere, záložnej zmluvy, potvrdenia od
zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca, dohody o zrážkach zo mzdy, starať sa o
klienta, spolupracovať pri riešení záväzkov klienta po lehote splatnosti, koordinovať

12
17C/226/2011

poradenstvo a školenie tretích osôb. Navrhovateľ pred uzavretím zmluvy vystupoval sám ako obchodný
zástupca odporcu, zúčastňoval sa školení, pravidelných porád , priebežne sa oboznamoval so zmenami

metodiky/obchodných podmienok a so zmenami všeobecných obchodných podmienok (článok 2
bod 2. 6 ), preto musel vedieť za akých podmienok odporca úvery poskytuje, aký je rozdiel medzi
úverom poskytovaným fyzickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi. V tejto súvislosti je potrebné
tiež pripomenúť, že navrhovateľ už v minulom období mal skúsenosti s poskytovaním spotrebiteľskýchúverov, keď dňa 3. 12. 2007 uzavrel zmluvu o úvere s obchodnou spoločnosťou GE Money a s. a dňa
29. 5. 2009 a zmluvou o spotrebiteľskom úvere s obchodnou spoločnosťou Provident Financial s.r.o.,
tieto zmluvy uzavrel navrhovateľ ako spotrebiteľ, pričom pri uzatváraní zmluvy nemusel predkladať ani

živnostenský list ani daňové priznanie.
3/ Z výpovede svedkov (svedkyňa Q., E., svedok B.) vyplynulo, že navrhovateľ mal dostatok časového
priestoru na preštudovanie si samotnej zmluvy. Obchodná zástupkyňa mu poskytla dostatok časového
priestoru na jej preštudovanie, navrhovateľa oboznámila so všetkými podmienkami zmluvy, uviedla, že
ak by navrhovateľ nemal záujem o poskytnutie zmluvy ako fyzická osoba, nikdy by mu takúto zmluvu

nepredložila. Svedkyňa E. ako manažérka oddelenia spracovania zmlúv vo svojej výpovedi uviedla,
že v prípade, ak ide o fyzickú osobu - nepodnikateľa odporca poskytuje úvery iba do výšky 1 500
euro, v prípade fyzických osôb - podnikateľov je táto suma vyššia, čo uviedol aj sám odporca vo
svojej výpovedi. Poukázala nato, že odporca používal dva formuláre, ktoré boli rozdielne pre prípad
uzatvárania zamestnaneckých zmlúv - pre fyzické osoby - nepodnikateľov a iný bol formulár žiadosti
o uzavretie podnikateľských úverov (tak ako ju podpísal navrhovateľ - číslo listu 196). Svedok B., ktorý

bol v osobnom kontakte s navrhovateľom pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva uviedol, že
sám navrhovateľ mu pri ohliadke nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu uviedol, že zmluvu hodlá
čerpať na podnikateľské účely, konkrétne na zveľadenie pohostinstva, ktoré prevádzkoval v obci, kde sa
nachádzala aj nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zálohu. Svedok uviedol, že v prípade nehnuteľnosti
išloorodinnýdom,ktorývčaseohliadkynebolonikýmobývaný.Zobsahuspisusúdzistil,ženavrhovateľ

obýva družstevný byt na ulici Š. X, X. a v prípade založenej nehnuteľnosti ide o rodinný dom.
4/ Navrhovateľ v konaní tvrdil, že zmluvu uzavrel pod tlakom finančných problémov. Zmluvu uzavrel v
tiesni, pretože nebol schopný splácať svoje skôr vzniknuté záväzky a mohol prísť o celý svoj majetok.
V prípade, ak by navrhovateľ uzavrel zmluvu, ako tvrdí v tiesni, tieseň nerobí právny úkon neplatným,
ale navrhovateľ mal možnosť v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka od zmluvy odstúpiť. Navrhovateľ

však túto možnosť nevyužil a od zmluvy doposiaľ neodstúpil. Zmluvu uzavrel za daných podmienok
aj napriek tomu, že pri náležitej úvahe, keby nebol v takomto mimoriadnom životnom stave, by takýto
krok neurobil.
Vôľa je základným prvkov právnych úkonov, preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle. Občianskym
právom požadovanou náležitosťou vôle, okrem toho, že musí byť skutočne daná, je to, aby bola vážna,

bez omylu a slobodná. Vôľa v obsahu návrhu ponuky zmluvy ( včítane ponuky zmluvných dojednaní)
je svojím právom určitá a zrozumiteľná, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. ak môže typický
účastník túto vôľu bez rozumných
13
17C/226/2011

pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. V tejto súvislosti súd poukazuje, že navrhovateľ nebol iba
" typickým" účastníkom zmluvného vzťahu ale vzhľadom nato, že v predchádzajúcom období pôsobil
ako obchodný zástupca odporcu, musel mať informácie navyše, pokiaľ sa týka uzatvárania zmlúv s
obchodnou spoločnosťou Profi Credit s.r.o. Okrem toho išlo zo strany navrhovateľa o v poradí druhú

zmluvu, ktorú s touto obchodnou spoločnosťou uzavrel, pričom v 1. prípade ju uzavrel ako fyzická
osoba - nepodnikateľ. Tvrdenie navrhovateľa, že v čase uzatvárania zmluvy bol pod tlakom nepriaznivej
finančnej situácie, súd v konaní nepovažoval za relevantné, pretože podľa § 37 Občianskeho zákonníka
nejde o taký stav vôle navrhovateľa, ktorý by robil tento právny úkon neplatným. Nedostatok vôle
prichádza do úvahy iba v prípade násilia (fyzického donútenia, nátlaku, nepriamom nátlaku na psychiku,

že namiesto svojej vôle prejavuje vôľu donucujúceho (napríklad, ak bitím niekto núti iného, aby podpísal
predložený dokument). V konaní teda nebolo preukázané, že navrhovateľ právny úkon urobil pod tlakom
násilia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky.
Krajský súd Prešov vo svojom rozhodnutí z 26. mája 2011, sp. zn. 6 Co 84/2011 judikoval: "Konanie,
ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby ako účel

úveruvyznačilúčelnazamestnanie,povolaniealebopodnikanie,tedaabysavyznačovalakoúčelúveru,
účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/29 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných
praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú
praktikuazároveňmôženapĺňaťatribútyagresívnejobchodnejpraktiky,čoznamená,žeaksapodstatne
zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje

za neprijateľnú voči spotrebiteľov“.
V konaní navrhovateľom nebolo preukázané, že by zmluvu o pôžičke uzatváral ako spotrebiteľ, jeho
tvrdenia zostali len v rovine konštatovania, ktoré nepotvrdili ani vypočutí svedkovia. Súd z uvedeného
dôvodu dospel k záveru, že zmluvu uzavrel navrhovateľ s odporcom ako fyzická osoba - podnikateľ,zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi nemá charakter spotrebiteľského vzťahu, preto sa
navrhovateľ nemôže domáhať neplatnosti napádaného pravého úkonu podľa ustanovení §§ 52 - 54
Občianskeho zákonníka, zák. č. 258/23001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov bol

návrh v celom rozsahu zamietnutý.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa
povinnosťou zaplatiť odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, trovy. Trovy konania odporcu pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia 33
€ a trov právneho zastúpenia advokátkou 2 307,79 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Základná sadzba za

návrh v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 73,69 € vrátane DPH
(61,41 € + DPH 12,28 €), zvýšenie základnej sadzby o sumu 46,95 € (39,13 € + DPH 7,83 €), pričom
suma 39,13 € predstavuje 1/3 zo sumy 117,38 € (suma 117,38 predstavuje súčet tarifných odmien, ktorá
sa týkajú žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o určenie neplatnosti záložnej zmluvy
á 58,69 €). Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 3, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 vyhl. MS SR č.
655/2004 Z.z. tak predstavuje 120,64 € vrátane DPH a prislúcha za nasledovné úkony právnej pomoci:

Úkony právnej pomoci vykonané v roku 2012
1.príprava a prevzatie právneho zastúpenia.........................................120,64 € vrátane DPH
14
17C/226/2011

2. odvolanie voči uzneseniu o nariadení priebežného opatrenia ....1/2 zo základnej sadzby,
t.j......................................................................................................................... 60,32 €
3. písomné vyjadrenie k návrhu vo veci samej........................................................120,64 €
4. účasť na pojednávaní dňa 15.11.2012................................................................120,64 €

Spolu v roku 2012................................................................................................422,24 €

Úkony právnej pomoci vykonané v roku 2013
1. účasť na pojednávaní dňa 05.02.2013 (1/4 - nemeritórne pojednávanie)................30,16 €
2. účasť na pojednávaní dňa 07.05.2013...............................................................120,64 €

3. účasť na pojednávaní dňa 18.06.2013................................................................120,64 €
4. účasť na pojednávaní dňa 08.10.2013................................................................120,64 €
5. účasť na pojednávaní dňa 17.12.2013 (1/4 - nemeritórne)....................................30,16 €
Spolu v roku 2013................................................................................................422,24 €

Úkony právnej pomoci realizované v roku 2014
1. účasť na výsluchu svedka vykonaného pred dožiadaným súdom 13.03.2014 (1/4 z dôvodu
neprítomnosti svedka)........................................................................................... 30,16 €
2. účasť na výsluchu svedka pred dožiadaným súdom dňa 16.04.2014....................120,64 €
3. účasť na pojednávaní dňa 17.06.2014................................................................120,64 €

4. účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014................................................................120,64 €
5. účasť na pojednávaní dňa 14.10.2014................................................................120,64 €
Spolu v roku 2014................................................................................................512,72 €

Spolu 1 357,20 € (súd nepriznal právnej zástupkyni odporcu plnú výšku tarifnej odmeny a to za

nemeritórne pojednávania dňa 05.02.2013, 17.12.2013) + réžijný paušál 4 x á 9,16 € vrátane DPH, 5
x á 9,37 vrátane DPH, 5 x á 9,65 € vrátane DPH, spolu 131,74 €.
Hotové výdavky pozostávajú z cestovných nákladov na účasť pred dožiadaným súdom v Prešove, spolu
111,33 € vrátane DPH a náhrada za strata času pri účasti na výsluchu svedka pred dožiadaným súdom
v Prešove v trvaní cesty z Bratislavy do Prešova v dĺžke 5 hodín a 10 min, t.j. 11 začatých polhodín,

čo predstavuje za celú cestu spolu 22 polhodín á 16,08 € vrátane DPH spolu 353,76 € za dve účasti
pred dožiadaným súdom v Prešove spolu 707,52 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
15
17C/226/2011

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.