Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200980
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200980.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Rimavská Sobota, katastrálny odbor, Kraskova 2, 979 01 Rimavská Sobota za účasti: M.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. U. č. XX, okr. R. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
č. V 1209/2014 zo dňa 30.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V 1209/2014 zo dňa 30.05.2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ-Pohotovosť,s.r.o.,Bratislavasanávrhom,ktorýmjeopravnýprostriedokprotirozhodnutiu

odporcu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1209/2014 zo dňa 30.05.2014.
Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 11.04.2014 uzavretej medzi
záložným veriteľom Pohotovosť, s. r. o., Bratislava a záložcom M. V. v zastúpení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v
k. ú. W., okr. F. Z. s poukazom na § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny
zákon“). Svoje rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že prílohou návrhu na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva bola okrem predmetnej záložnej zmluvy aj dohoda o splnomocnení pre splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na zastupovanie záložcu. Z čl. II záložnej zmluvy vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k vlastníctvu v celosti k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v čl. I zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok

záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 28.06.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,
najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- Eur spolu s jej príslušenstvom. Odporca vyslovil záver, že
dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi dlžníčkou M. V. a združením ProHelp je neplatná pre rozpor
záujmov v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Dohoda o splnomocnení je vyhotovená
ako predtlač (vytlačený formulár) s vytlačeným názvom a sídlom splnomocnenca, podmienkami a ručne

vypísanými kolónkami s menom, adresou splnomocniteľa, špecifikáciou nehnuteľností. Pri takomto
koncipovaní plnomocenstva, keď bola vopred vypísaná jediná varianta zástupcu zakomponovaná
priamo do už vopred pripravenej dohody o plnomocenstve, nemožno podľa odporcu pri zvolení si
splnomocneného zástupcu hovoriť o slobodnej vôli splnomocniteľa. Splnomocniteľovi (dlžníkovi) bolo
podľa odporcu takto odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach.
Taktiež skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola dlžníčkou podpísaná v ten istý deň, ako úverová

zmluva nasvedčuje podľa odporcu tomu, že uzavretie úverovej zmluvy sa podmieňuje podpísaním
dohody o splnomocnení. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvouzástupcomnavrhovateľadlžníčke,nemožnotentoprávnyúkonpovažovaťzaúplnenezávislýodveriteľa.
Aj z dojednaných vopred vypísaných podmienok dohody o splnomocnení bod 3. veta piata vyplýva, že
účelom konania na základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho)

záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa.
Z vypísanej predtlače dohody o splnomocnení v časti „Špecifikácia nehnuteľností“ nie je zrejmé,
či nehnuteľnosti boli do prázdnej predtlače vypísané rukou v čase podpisu dohody dlžníčkou. Ak
by boli do zmluvy dopisované dodatočne, splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy
rozsah splnomocnencovho oprávnenia na nakladanie s nehnuteľnosťami. Pretože plnomocenstvo

nebolo udelené platne, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie právne úkony uskutočnené
splnomocneným zástupcom na základe takéhoto plnomocenstva a potom je neplatná aj Zmluva o
zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 11.04.2014. Odporca poukázal na ust. § 22 ods.
2 OZ a § 37 ods. 1 OZ. Odporca v kontexte celého právneho vzťahu medzi účastníkmi konania
preskúmaval vo vkladovom konaní predložený titul - zmluvu o zriadení záložného práva a dohodu o
splnomocnení s poukazom na § 31 ods. 1. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia OZ je

neplatná dohoda o splnomocnení a s tým súvisiaca aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva,
návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ odvolanie,
pričom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolateľ

poukázal na to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Na základe platne uzavretej dohody o splnomocnení vzniklo splnomocnencovi
právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti
zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, podľa ktorého

navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa
rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože v danom prípade ide podľa odvolateľa o ničím nepodložené
predpoklady odporcu nevychádzajúce z objektívne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol
ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa zákonné kritériá odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a rozhodnutie je podľa odvolateľa
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného
plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o
splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa,

veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej
dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od
dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa
odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do

tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Odvolateľ uviedol, že plnomocenstvo
bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov ako splnomocniteľa a na jeho žiadosť, pričom
zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenia o právnych
úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Podľa odvolateľa
dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak,

ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Pokiaľ sa týka námietok ohľadne neurčitosti
a nezrozumiteľnosti právneho úkonu - dohody o splnomocnení, odvolateľ sa s touto argumentáciou
odporcu nestotožnil. Poukázal na to, že platná právna úprava nevyžaduje na platnosť dohody o plnej
moci,ktorousaúčastnícidohodnúnazastupovanípriuzatvorenízáložnejzmluvyosobitnenáležitostipre
obsah takejto dohody. V tomto prípade z textu splnomocnenia je nepochybné, že predmetom záložnej

zmluvy, na uzatvorenie ktorej mal byť splnomocnený zástupca, môže byť ktorákoľvek nehnuteľnosť vo
vlastníctve splnomocniteľa. Text nepripúšťa žiadnu pochybnosť o tom, čo môže byť predmetom zálohu.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na dôvodoch svojho rozhodnutia trvá a žiadal
rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q ods. 2 O.
s.p.,vspojenís§250lods.2O.s.p.avzmysle§244ods.1a§250lods.1O.s.p.preskúmalzákonnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu,preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra
nehnuteľností, dohodu o splnomocnení a napadnuté rozhodnutie odporcu.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 07.05.2014 návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa
11.04.2014 uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť,
s. r. o., Bratislava a záložcom M. V. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. W., okr. F. Z. zapísané na LV

č. XXX. Podľa článku II. citovanej záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.06.2012. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli: záložná
zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia
dohody o splnomocnení.

Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že bola uzatvorená dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľkou M. V. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava,
pričomnázovsplnomocnencajepredtlačenýnaformuláridohodyosplnomocnení.Zpredmetnejdohody,
ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná dňa 28.06.2012 v H. S. vyplýva, že ďalšia účastníčka „za účelom
naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri

uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť,
s. r. o. po prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú, udelila združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho

posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so
spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3
vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu
sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto
účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa

§ 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované
v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy
o úvere“. V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku,
čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých

splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“. Dohoda o splnomocnení bola zo strany
splnomocnenca (združenie ProHelp) podpísaná dňa 28.06.2012 v Bratislave. Z uvedeného nesporne
vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 28.06.2012 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzatvorenie
dohody o splnomocnení dlžníčkou v H. S.. V bode 4. dohody o splnomocnení sú v predtlačených
kolónkach ručne dopísané údaje o nehnuteľnosti vo vlastníctve (resp. spoluvlastníctve) splnomocniteľa,

pričom tieto údaje sú vyplnené evidentne iným druhom písma, ako záhlavie predmetnej dohody. Dohoda
o splnomocnení bola zo strany splnomocniteľky podpísaná dňa 28.06.2012 v H. S., t. j. v rovnaký deň
ako Zmluva o úvere č. 611901153, ktorá skutočnosť vyplýva z čl. II predmetnej záložnej zmluvy č. XXX/
XXXX-RAČ zo dňa 11.04.2014.

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal zákonné rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d citovaného zákona prílohou návrhu na vklad je okrem
iných aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis

splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 citovaného
zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;

inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že
odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv k
nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil citovanými ustanoveniami

Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva

nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a nasl. OZ.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej forme možno
priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za
právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Ak nie sú splnené základné podmienky (§ 37 OZ), nemôže ísť o platný právny úkon. Následkom

neplatnosti právneho úkonu je o. i., že nemá právne účinky, t. j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán, musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.

Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou sospoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v H. S. dňa
28.06.2012 (t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. Bratislava ako
veriteľom a M. V. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako

návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo
strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci podpísaná
síce v ten istý deň, t. j. 28.06.2011, avšak v Bratislave, vyplýva, že zástupca splnomocnenca ProHelp
nebol osobne prítomný pri podpise dohody v
H. S. dňa 28.06.2012. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,

zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle,
ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe
až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti
druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľky dňa 28.06.2012),
preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby konajúci (splnomocniteľ) takto
písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) odoslal, resp. urobil úkony, ktoré

sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej
osoby alebo podaním na pošte, osobným doručením druhej strane, alebo iným spôsobom. Z predloženej
dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti
splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Súd sa stotožnil so záverom odporcu,
ktorý v súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval rozpor s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu

rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody
o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, Bratislava, ako aj ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany
pri podpise dohody, jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere) sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú
tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj

obsah predmetnej dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na
základe plnomocenstva je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o
úvere, spochybňujú konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Rovnako skutočnosť, že osoba
splnomocnenca viac krát, resp. opakovane vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľa, čo vyplýva
z podkladov a informácií správneho orgánu i súdu z iných konaní v obdobných prípadoch vyvoláva

pochybnosti, či výkon práva a povinnosti splnomocnenca je v medziach riadneho zastupovania záujmov
úverového dlžníka, resp. záložcu. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o splnomocnení
ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že
právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo samotného
dojednania podmienok obsiahnutých v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody

o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t. j. zástupca koná v
záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného.
Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení bez toho, aby bol
zástupca splnomocnenca prítomný pri podpísaní tejto dohody v H. S. a odvolateľ nepreukázal ani
skutočnosť, že záložca si splnomocneného zástupcu sám vybral, požiadal o zastupovanie, resp. že

záložca bol poučený o jeho právach vyplývajúcich z tohto právneho úkonu. Navyše nie je preukázaná ani
skutočnosť, v akom rozsahu bola listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníčkou vypísaná
(vzhľadom na zistenú odlišnosť písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o
splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka (záložca)
nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jej možnosť zvoliť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril

záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, jej bola už v takejto dohode
obmedzená, resp. odňatá.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť

v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe nej
uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy, je správny. Záver odporcu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad
z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože
postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a už takýto jediný dôvod

spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní
nepovažoval za relevantné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie, než k akému dospel odporca. Súd
v tejto súvislosti tiež poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje,
aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument,ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias
vs. Grécko z 29.05.1997, Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v Uznesení
č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „... súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky ..., ...súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje
skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, a preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný titul
vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným
zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie
posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd
sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nezaoberal všetkými odvolateľom uvedenými

odvolacími argumentmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O. s. p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10

písm. b), nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu
a v konaní nebol úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.