Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/171/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111222021
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:3111222021.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. L. XXX, zastúp.: JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou,
Trenčín, Piaristická 6667, proti odporkyni: Y. F., rod. F., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. L. XXX, zastúp.: JUDr.
Miroslavou Čapkovou, advokátkou, Trenčín, Námestie sv. Anny 7269/20A, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vyporiadal

podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne
územie Z. ako pozemok parcela registra „C“ č. XXXX - záhrady vo výmere 817 m2, pozemok parcela
registra „C“ č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 304 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na
parcele č. XXXX, a to takým spôsobom, že nehnuteľnosti by prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne
s povinnosťou vyplatiť navrhovateľke primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel.

Odporkyňa so zrušením podielového spoluvlastníctva a s jeho vyporiadaním navrhovaným spôsobom

súhlasila, napriek tomu však, že o prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva má
záujem, nemá dostatok finančných prostriedkov na výplatu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel
navrhovateľke.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s výpisom z LV č. XXXX, so
Znaleckým posudkom č. 139/2013 z 20.11.2013, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka nemala záujem zotrvať v tomto
spoluvlastníckom vzťahu a preto navrhovala odporkyni, aby jej spoluvlastnícky podiel odkúpila. Od
odporkyne požadovala sumu 20.000 eur ako hodnotu za svoj spoluvlastnícky podiel, pričom odporkyňa
jej bola ochotná vyplatiť len sumu 10.000 eur. Pri stanovení ceny samotnej nehnuteľnosti a teda
aj ceny spoluvlastníckeho podielu, vychádzala navrhovateľka zo stanoviska spoločnosti REALITY
expres spol. s r.o. Trenčín, v ktorom je uvedená cena len za pozemky vo výške 44.840 eur bez
vyjadrenia sa k cene rodinného domu. Medzi podielovými spoluvlastníčkami doposiaľ nedošlo k

dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to najmä pre rozpor v hodnote
spoluvlastníckeho podielu. Preto sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a jeho vyporiadania takým spôsobom, že tieto nehnuteľnosti budú
prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne a odporkyňa bude povinná zaplatiť jej sumu 20.000 eurako protihodnotu za jej spoluvlastnícky podiel. Ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX, k predmetným
nehnuteľnostiam bolo zriadené vecné bremeno a aj exekučné záložné právo. Pokiaľ ide o vecné
bremeno zriadené v prospech R. S., z Kúpnej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej

medzi R. S. ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/2 a odporkyňou dňa 6.8.1999
jednoznačnevyplýva,žezmluvuovecnombremenenepodpísaldruhýspoluvlastníkspodielom1/2,otec
navrhovateľky,aletátozmluvajepodpísanálenR.S.,ktorýmalpodielnapredmetnýchnehnuteľnostiach
vo výške len 1/2. Takýmto právnym úkonom však nemohlo dôjsť k platnému zriadeniu vecného bremena,
keď tento úkon nebol urobený v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a úkonu

nepredchádzala ani žiadna dohoda spoluvlastníkov ohľadom nakladania s nehnuteľnosťou takýmto
spôsobom, keď žiadny spoluvlastník nemôže bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov zriadiť akékoľvek
vecné bremeno k celej veci. Takto zriadené vecné bremeno preto považuje za neplatne zriadené
a tým za neexistujúce, pretože súčasná právna úprava vecných bremien neumožňuje zriadiť vecné
bremeno na spoluvlastnícky podiel. Exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach bolo zriadené v
prospech oprávneného, voči ktorému mal dlhy v maximálnej výške 486 eur, otec navrhovateľky. Tieto

dlhy boli prihlásené ešte v dedičskom konaní po jej zomrelom otcovi. Vzhľadom na majetkovú situáciu
navrhovateľky, má v pláne tieto dlhy bezodkladne vyrovnať práve z výplaty za jej spoluvlastnícky
podiel, ktorý jej vyplatí odporkyňa. Právny zástupca bol toho názoru, že dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktorých sa dovoláva odporkyňa, nie sú dané. Takýmto dôvodom nemôže byť zriadené vecné
bremeno, ale ani cena nehnuteľnosti. Odporkyňa viackrát prejavila záujem o nadobudnutie predmetných

nehnuteľností do výlučného vlastníctva a finančná otázka je pritom len vecou znaleckého dokazovania,
preto nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa.

Navrhovateľka uviedla, že v súčasnej dobe nehnuteľnosti užíva jej strýko R. S. napriek tomu, že dom
bol vyhorený, pretože rodičia odporkyne mu tento dom opravili. Navrhovateľka nemá od nehnuteľnosti

kľúče, preto tam nechodievala a v podstate nehnuteľnosť vôbec neužívala. Ak aj prišla vyčistiť pozemok
od buriny, otec odporkyne N. F. sa jej vyhrážal a vyháňal ju. Nemá záujem o nehnuteľnosť, pretože
svoju bytovú otázku má vyriešenú bývaním u rodičov. Práve naopak, potrebuje peniaze ktoré by jej
odporkyňa vyplatila ako hodnotu spoluvlastníckeho podielu, na vyplatenie dlhov svojho otca. Podľa
názoru navrhovateľky, nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že po doručení návrhu sa pokúsili s navrhovateľkou mimosúdne
dohodnúť a navrhli jej vzhľadom na stav nehnuteľnosti, investície odporkyne do nehnuteľnosti, jej
starostlivosť o nehnuteľnosť, ako aj na jej reálne možnosti, zrušenie a vysporiadanie nehnuteľnosti
odkúpením podielu navrhovateľky za cenu 10.000 eur. Navrhovateľka takýto návrh odmietla. Cenu
nehnuteľnosti stanovenú v oznámení spoločnosti REALITY expres spol. s r.o. Trenčín považuje za

objektívnu, aj s prihliadnutím k tomu, že rodinný dom je v takom dezolátnom stave, že by ho bolo
potrebné zbúrať, keď rekonštrukcia už nie je možná. Zo strany odporkyne však nejde o neochotu
dohodnúť sa na výške spoluvlastníckeho podielu v sume 20.000 eur, ale o nemožnosť zaplatiť takúto
cenu. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nemá navrhovateľkou požadované finančné prostriedky na
výplatu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 20.000 eur a vzhľadom aj na skutočnosť, že zo strany

odporkyne ide o záujem zabezpečiť bývanie pre svojho príbuzného Jána S., ktorý bol predchádzajúcim
spoluvlastníkom nehnuteľnosti a ktorý je vzhľadom na svoj zdravotný stav a sociálnu situáciu odkázaný
na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto dôvody na strane odporkyne považuje za dôvody hodné
osobitného zreteľa pre ktoré by súd podielové spoluvlastníctvo nemal zrušiť a vyporiadať, pričom zo

strany navrhovateľky ide len o vyriešenie vzťahov, keďže má nehnuteľnosť v úmysle predať. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa považovala zdravotný stav R. S., v prospech ktorého bolo zriadené vecné
bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti parcely č. XXXX, parcely č. XXXX a domu s.č. XXX, a
jeho odkázanosť na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti. Podľa jej názoru, aj zriadenie exekučných
záložných práv na spoluvlastnícky podiel navrhovateľky by mal súd považovať za dôvod, pre ktorý nie je

možné podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti zrušiť a vyporiadať.
Ďalším dôvodom, pre ktorý by súd nemal pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva, spočíva
v nedostatku finančných prostriedkov odporkyne na vyplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky
podiel navrhovateľke, aj keď o prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva má aj naďalej
záujem. Zmluvu o zriadenie vecného bremena považuje za platnú, pretože na zriadenie vecného

bremena bol daný ústny súhlas pôvodného spoluvlastníka druhého spoluvlastníckeho podielu.Odporkyňa súhlasila s prikázaním nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, avšak nie s
povinnosťou výplaty za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky v sume 20.000 eur, ale vo výške 10.000
eur. Taktiež aj podľa jej názoru nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná.

Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z., pozemok
parcely registra „C“ č. XXXX - záhrady vo výmere 817 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 304 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX,
sú v podielovom spoluvlastníctve A. S., bytom Q. L. XXX a Y. F., bytom Z., A. L. 16, v podiele 1/2

každá. V prospech R. S. nar. XX.X.XXXX, bolo v roku 1999 zriadené vecné bremeno práva doživotného
užívania nehnuteľnosti parcela č. XXXX (dom s.č. XXX.) a XXXX. Na všetkých nehnuteľnostiach na
liste vlastníctva viazne exekučné záložné právo na základe exekučného príkazu Ex 573/2012 zo dňa
3.8.2012 JUDr. Ladislava Banga, v prospech oprávneného SR, Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave.

Zo Znaleckého posudku č. 139/2013 vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné

stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Robertom Gombárom dňa 20.11.2013 súd zistil, že všeobecná
hodnota stavieb a pozemkov, ktoré sú predmetom konania, je 42.900 eur.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na

účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak
vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods.1 upravuje spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a stanovuje aj presné poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvým spôsobom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva medzi

spoluvlastníkov, ak je vec reálne deliteľná, keď zároveň je potrebné zvážiť, do akej miery možno
vyžadovať od spoluvlastníkov vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak
rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, prichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie predmetu spoluvlastníctva jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom do vlastníctva za primeranú náhradu. V poradí tretím spôsobom zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja predmetu spoluvlastníctva v prípade,
že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo len
výnimočne a to len v prípade, že reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné a z dôvodov
hodných osobitného zreteľa nie je možné prikázať vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu do vlastníctva ani predať predmet spoluvlastníctva.

V predmetnej veci mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, že účastníčky konania sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie Z. ako
pozemok parcela registra „C“ č. XXXX - záhrady vo výmere 817 m2, pozemok parcela registra „C“
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 304 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č.

XXXX, a to navrhovateľka v podiele 1/2 titulom dedenia po pôvodnom spoluvlastníkovi E. S. na základe
Osvedčenia o dedičstve D 386/2010, Dnot. 143/2010 právoplatnom dňa 2.2.2011, a odporkyňa v podiele
1/2 titulom Kúpnej zmluvy V 3068/99 uzavretej s ďalším predchádzajúcim spoluvlastníkom R. S. dňa
6.8.1999.

Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané aj to, že účastníčky konania nemajú záujem
zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj to, že navrhovateľka o tieto
nehnuteľnosti záujem nemá, keď naopak záujem o tieto nehnuteľnosti prejavila odporkyňa. Účastníčky
konania sa teda zhodli na spôsobe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním
nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporkyne. Nevedeli sa však dohodnúť na výške náhrady za

spoluvlastnícky podiel navrhovateľky. Predmetnú nehnuteľnosť v súčasnej dobe užíva Ján S., bývalý
spoluvlastník, v prospech ktorého bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného
užívania nehnuteľnosti parcely č. XXXX, parcely č. XXXX a domu s.č. XXX.Navrhovateľka návrhom na začatie konania sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti s tým, aby bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá by bola
zaviazanázaplatiťnavrhovateľkefinančnúnáhraduvsume20.000eur.Odporkyňasúhlasilasozrušením

podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, avšak nesúhlasila so sumou 20.000 eur ako
hodnotou spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky keď uviedla, že na výplatu primeranej náhrady v tejto
výške nemá dostatok finančných prostriedkov, keď môže zaplatiť len sumu 10.000 eur.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a že

jednotliví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti neprejavili záujem o jej reálne rozdelenie a o
vynaloženie finančných prostriedkov na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav za účelom jej
reálneho rozdelenia, ak by bola nehnuteľnosť reálne deliteľná, a preto treba predmetnú nehnuteľnosť
považovať za nedeliteľnú.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, nie je možné

vykonať likvidáciu spoluvlastníckych podielov rozdelením nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov podľa
ich podielov a súd sa teda zaoberal prípustnosťou ďalšieho spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, teda druhým spôsobom z poradia, ktorým je súd viazaný, a to prikázaním veci za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.

Nakoľko účastníci konania sa nevedeli dohodnúť v priebehu konania na cene predmetnej nehnuteľnosti,
súd ustanovil v konaní znalca za účelom zistenia všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti, ktorý
stanovil všeobecnú hodnota stavieb a pozemkov sumou 42.900 eur.

Súd pri v poradí druhom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva je povinný skúmať, či

spoluvlastník, ktorému by mala byť vec v podielovom spoluvlastníctve prikázaná do jeho výlučného
vlastníctva, má finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom. Súd
z vykonaného dokazovania zistil, že v danej veci odporkyňa síce má záujem o prikázanie nehnuteľnosti
do svojho výlučného vlastníctva, nemá však toľko finančných prostriedkov, aby mohla navrhovateľke
vyplatiť hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti podľa ceny zistenej predmetným

znaleckým posudkom, keď v priebehu konania, aj po vypracovaní znaleckého posudku, zotrvala na
cene 10.000 eur, ktorú je schopná zaplatiť. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že druhý
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva odporkyne nie je možný, nakoľko odporkyňa nemá finančné prostriedky na vyplatenie
navrhovateľky z hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti zistenej znaleckým

posudkom vypracovaným v tomto konaní, pričom neprichádza do úvahy ani prikázanie nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva navrhovateľky, nakoľko táto nemala záujem, aby jej bola predmetná nehnuteľnosť
prikázaná do vlastníctva.

Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva a to nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku

medzi spoluvlastníkov podľa podielov, prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je reálne rozdelenie
spoločnej veci dobre možné a žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem. Nakoľko odporkyňa má
záujem o predmetnú nehnuteľnosť, ale nemá finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady
navrhovateľke podľa znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní, súd z dôvodov hodných
osobitného zreteľa na strane odporkyne, nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov

konania ani tretím spôsobom a to predajom veci.

Vzhľadom na tvrdenie odporkyne prezentované v priebehu konania, že dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa je existencia vecného bremena zriadeného v prospech R. S. k predmetnej nehnuteľnosti a
jeho zdravotný stav, ako aj existencia exekučného záložného práva zriadeného na spoluvlastnícky

podiel navrhovateľky, súd musí poukázať na to, že dôvody pre postup súdu v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevidel v týchto skutočnostiach, keď za taký dôvod, ktorý
odôvodňoval nemožnosť zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo súd považoval nedostatok
finančných prostriedkov odporkyne na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v závislosti
od všeobecnej ceny nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom, pri jej súčasnom záujme o prikázanie

veci za náhradu do jej výlučného vlastníctva.

Súd zároveň poukazuje aj na to, že nakoľko o predmetnom návrhu rozhodol postupom podľa § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nezaoberal sa otázkou platnosti Zmluvy o zriadení vecného bremena vprospech R. S. k nehnuteľnosti, ani tým, či je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo pri
súčasnej existencii vecného bremena k predmetnej nehnuteľnosti.

Súd považuje za potrebné uviesť, že nič nebráni tomu, aby v budúcnosti účastníci konania zrušili
podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti dohodou alebo aby bol podaný nový návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva po podstatnej zmene pomerov.

Súd vzhľadom na vyššie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zamietol návrh na zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

Súd rozhodne o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je odvolanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
to znamená proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, odvolanie musí byť podpísané a

datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.