Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606010119
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2606010119.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudkýň JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. Art. B. O. a spol., pre
trestný čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
v Senici zo dňa 26.2.2013 sp. zn. 2T/33/2006, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Senici podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného Mgr.
Art. B. O. a Ing. Arch. A. O. spod obžaloby okresného prokurátora pre trestný čin ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení

neskorších predpisov účinného do 31.12.2005, , ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, že
dňa 26.04.2005 asi o 15,30 h. v G. E. C. pred rodinným domom č. XXX spoločne fyzicky napadli G. Q.
tak, že ho obž. Mgr. Art. B. O. rukou udrel do tváre v dôsledku čoho spadol na zem a následne sa po ňom
zahnal železnou tyčou, ktorú poškodený rukami zachytil a držal, obžalovaný Mgr. Art. B. O. ho kopol
nohou do rozkroku a keď poškodený spadol na zem obž. Ing. Arch. A. O. ho dvakrát udrela kľúčom na
kolesá do hlavy, čím G. Q. spôsobili pohmoždenie hlavy a sánky, pohmoždenie ľavého bedrového kĺbu,

ľavého kolena, ľavej ruky a ľavého ramena s dobou liečenia a práceneschopnosti do 14.05.2005,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného G. Q., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie
vo veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorým sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V

dôvodoch odvolania poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané minimálne to, že bola
naplnená skutková podstata trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb..

Skutočnosť, že obžalovaní v inkriminovaný deň fyzicky napadli poškodeného je jednoznačne
preukázané jednak jeho výpoveďou ako i výpoveďou svedkyne F. Q., ktorá videla a popísala akým
spôsobom obžalovaní poškodeného napadli. Zdôraznil, že obaja obžalovaní útočili na poškodeného

opakovane a podľa preukázaného priebehu skutku ich útok na poškodeného nebol len jednorazový,
nešlo napr. o jednu facku alebo kopanec, ale išlo zo strany obžalovaných o opakované ataky, ktoré
mohli pozorovať a pravdepodobne pozorovali iné osoby. Na základe týchto skutočností má zato, že
stupeň nebezpečnosti konania obžalovaných je vyšší než nepatrný a preto ich konanie naplnilo skutkovú
podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona.
Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak zistil, že odvolanie okresného

prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o skutkový a právny stav veci krajský súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne
pochybenia, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť oslobodzujúceho výroku rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke a na základe výsledkov
vykonaného dokazovania po ich vecnom vyhodnotení vyvodil správne závery ohľadom oslobodzujúceho

výroku, keď dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo síce preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku tak, ako
je popísaný v obžalobe, avšak toto konanie nenapĺňa zákonné znaky trestného činu.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré skutočnosti
a dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a tiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že z dôkazov, ktoré boli produkované na
hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní bol trestným
činom. V tejto súvislosti krajský súd vychádzal z toho, že obaja obžalovaní spáchanie skutku popreli,
pričom uviedli, že z jeho spáchania sa necítia byť vinnými. Pokiaľ ide o poškodeného G. Q. a jeho
manželku F. Q., títo potvrdzovali, a popisovali za akých okolností k samotnému incidentu malo dôjsť,

pričom uvádzali, že bol to práve obžalovaný Mgr. Art. B. O. a Ing. Arch. A. O., ktorí poškodeného G. Q.
napadli a spôsobili mu početné zranenia. Okrem obžalovaných, poškodeného s manželkou a maloletej
E. A. nikto iný na mieste predmetného činu nebol. Z výsledkov vykonaného dokazovania je nepochybné,
že tak poškodený G. Q. ako aj obžalovaní Mgr. Art. B. O. a Ing. Arch. A. O. utrpeli zranenia, pričom doba
liečenia a práceneschopnosti u poškodeného G. Q. bola podľa znalca z odboru zdravotníctva do 7 dní,

pričom zranenia poškodeného si nevyžadovali nutné kontroly odborných lekárov, čiže poškodený bol
pre zranenia obmedzený v obvyklom spôsobe života len krátky čas a to 7 dní a podľa záverov znalca
sa jednalo o zranenia ľahké. V tomto smere je potrebné dať za pravdu okresnému súdu v tom smere,
že išlo o drobné ublíženie na zdraví, ktoré nedosahovalo intenzitu poruchy zdravia predpokladanú v
ustanovení § 221 ods. 1 Tr. zák. a preto v danom prípade i podľa názoru krajského súdu nemožno

hovoriť, že obžalovaní by svojim konaním naplnili skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví
podľa tohto ustanovenia Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Tiež
v tejto súvislosti okresný súd správne skonštatoval, že skutok sa stal účinným za účinnosti Trestného
zákona z roku 1961, kde je potrebné prihliadať i na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Podľa
názoru okresného súdu v danom prípade síce k spáchaniu činu prišlo na mieste verejne prístupnom,

avšak konanie obžalovaných závažným spôsobom nenarúšalo verejný poriadok a pokoj, preto takéto
konanie nedosiahlo znaky trestného činu, ale len priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, čiže ako
úmyselne narušenie občianskeho spolunažívania, vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Tieto závery okresného súdu majú svoje plné opodstatnenie vo výsledkoch vykonaného dokazovania,
priebeh ktorého okresný súd v rozsiahlych dôvodoch napadnutého rozsudku podrobne rozoberá.
Samotným dôvodom odvolania okresného prokurátora v tom smere, že bolo jednoznačne preukázané,
že obžalovaní útočili takým spôsobom, ako je popísané v obžalobe okresného prokurátora, je potrebné
uviesť, že v danom prípade i krajský súd nemá pochybnosti o tom, že tu došlo k tomuto incidentu,

avšak má pochybnosti ohľadom toho, kto samotný incident vyvolal. Je síce pravdou, že v postupe
obžalovaných možno badať známky určitej provokácie, avšak k samotnému prvotnému fyzickému útoku
došlo práve zo strany poškodeného G. Q.. Je nepochybné, že medzi oboma tak obžalovanými ako
aj poškodeným prevládajú dlhodobé nepriateľské vzťahy a celá táto situácia bola len ich vyústením.
Za takéhoto stavu krajský súd postup okresného súdu považoval za správny a keďže i podľa názoru

krajského súdu v danom prípade neboli naplnené zo strany oboch obžalovaných zákonné znaky
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov, postup okresného súdu je plne legitímny a opodstatnený. Tiež nemožno
akceptovať skutočnosť, že v danom prípade boli naplnené aj zákonné znaky trestného činu, nakoľko
intenzita útoku a spôsob, že v danom prípade na mieste kde sa odohral celý incident nebol okrem

obžalovaných a poškodených nikto prítomný, bolo správne posudzované ako konanie naplňujúce len
zákonné znaky priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v
znení neskorších predpisov, avšak nakoľko priestupok možno prejednať len pokiaľ od jeho spáchania
neuplynuli dva roky, čo v danom prípade je, táto doba uplynula, okresný súd postupoval správne, keďoboch obžalovaných spod obžaloby okresného prokurátora v zmysle § 285 písm. b/ Trestného poriadku
oslobodil.
Nakoľko krajský súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového

rozhodnutia, odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.