Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814000067
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3814000067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. októbra 2014
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

Y. X.,

nar. XX. T. XXXX vo Z., trvale bytom L., B. O. XXX/XX, t.č. nezamestnaného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 0T/23/2014 zo dňa 15. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uloženom
treste zákazu činnosti.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 61 ods. 1, 2, 3, 36 písm. j/, l/, 38 ods. 2, 3, 39 ods.
1 Tr.zák. k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 15 (pätnásť) mesiacov.

Výrok o uloženom treste odňatia slobody zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y. X. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 16.2.2014 v čase o 22.55 hod. po tom, čo požil
alkoholickénápojeamalvdychu0,97mg/lalkoholuviedolpocesteI/50poPrievidzskejulicivHandlovej,
okres Prievidza, nákladné motorové vozidlo zn. T., evidenčné číslo O. s návesom, evidenčné číslo O.
Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 3, 36 písm. j/, l/ Tr.zák. k trestu
odňatia slobody na 3 mesiace, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák.

podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2, 3 Tr.zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 3, 36 písm. j/, l/ Tr.zák. mu bol uložený aj trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá skupiny A a B vo výmere 50 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie prokurátor v neprospech
obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste zákazu činnosti. Z podrobného odôvodnenia

odvolania v súhrne vyplynul názor prokurátora, spočívajúci v tom, že obžalovanému nebolo možné
uložiť zákaz činnosti riadenia motorových vozidiel len skupiny A a B, zatiaľ čo by sa uvedený trest
nevzťahoval aj na riadenie motorových vozidiel skupiny C, E a T. K tomu uviedol, že obžalovaný sa
dopustil trestnej činnosti tým, že po tom, čo požil alkoholické nápoje, viedol nákladné motorové vozidlo,na vedenie ktorého sa vzťahuje vodičské oprávnenie skupiny C, ktorej skupiny sa uložený zákaz činnosti
nedotýka. Prokurátor navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste zákazu činnosti a
uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu za použitia § 61 ods.

2, 3 Tr.zák.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol obžalovaný odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora je čiastočne dôvodné.

Pokiaľideoprocesnýpostupsúduprvéhostupňa,vtomtosmerevodvolaníprokurátoranebolavytýkaná
žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania

podľa 371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K napadnutému výroku o treste zákazu činnosti, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.
Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je
jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť
o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Závažným prejavom vodičskej
nedisciplinovanosti je najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu. V prejednávanej trestnej

veci ide pritom o takýto prípad závažnej vodičskej nedisciplinovanosti, ktorý nevyhnutne musí u
obžalovaného Y. X. vyvolať pochybnosť o jeho spoľahlivosti pri vedení motorových vozidiel. Takýto
nedostatok spoľahlivosti, ako dôvod pre uloženie trestu zákazu činnosti, však nemohol súd prvého
stupňa diferencovať podľa jednotlivých druhov vodičských oprávnení. Na riadenie motocyklov (skupina
A) a osobných vozidiel (skupina B) považoval súd prvého stupňa obžalovaného za nespoľahlivého,

naproti tomu na riadenie napríklad nákladných áut (skupina C) a traktorov (skupina T) považoval už
obžalovaného za spoľahlivého.

Z pohľadu účelu trestu zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel, nie je možné v tomto smere
akceptovať právny názor súdu prvého stupňa, keď takto „zúžený“ trest zákazu činnosti uložil v záujme

ponechania obžalovanému možnosti zarábať si na živobytie riadením určitého druhu motorových
vozidiel.

Z týchto dôvodov zrušil odvolací súd v rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/
Tr.por. výrok o uloženom treste zákazu činnosti. Súd prvého stupňa, ako vyplýva z vyššie uvedeného,

uložil trest zákazu činnosti z hľadiska vymedzenia zakázanej činnosti vodiča v rozpore s účelom
sledovanýmTrestnýmzákonomvustanovení§61(321ods.1písm.d/Tr.por.).Zároveňale,akovyplynie
ďalej, je uložený trest zákazu činnosti súdom prvého stupňa z hľadiska jeho výmery neprimerane prísny
(§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por.).

V súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol odvolací súd sám o uložení trestu zákazu činnosti.
Odvolací súd uložil obžalovanému podľa § 61 Tr.zák. trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel
všetkého druhu, pretože obžalovaný tým, že riadil nákladné motorové vozidlo pod vplyvnom alkoholu,
vyvolalpochybnostiosvojejspoľahlivostiviesťmotorovévozidlávšeobecneanielenkonkrétnemotorové
vozidlá.

Na druhej strane sa odvolací súd pri rozhodovaní o výmere trestu zákazu činnosti nestotožnil s názorom
súdu prvého stupňa v tom, že na prevýchovu obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom zákazu činnosti
50 mesiacov. Tu síce súd prvého stupňa vychádzal aj z ustanovenia § 61 ods. 3 Tr.zák. - ukladanie
trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby (tzv. asperačná zásada). Na druhej strane súd

prvého stupňa neskúmal dostatočne, či nie sú u obžalovaného splnené podmienky podľa § 39 ods. 1
Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu.Odvolací súd pritom ponecháva bokom, či ustanovenie § 61 ods. 7 Tr.zák., vylučujúce účinky zahladenia
predchádzajúceho odsúdenia pri postupe podľa § 61 ods. 3 Tr.zák. (opätovné odsúdenie za trestný čin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky) je v súlade s ustanovením § 93 ods. 1 Tr.zák. Prinajmenšom by

totiž v ustanovení § 93 ods. 1 Tr.zák. musel byť uvedený dodatok „ak tento zákon neustanovuje inak“.
Je pritom možné vysloviť aj názor, že napriek zneniu § 61 ods. 7 Tr.zák. je možné znenie § 93 ods.
1 Tr.zák. považovať ako zákonný príkaz, a to bezvýnimočný, hľadieť na páchateľa ak bolo odsúdenie
zahladené, akoby nebol odsúdený. Z toho by vyplývalo, že takéto zahladenie odsúdenia nemôže mať
pre obžalovaného do budúcna žiadne nepriaznivé hmotnoprávne účinky.

Faktom síce je, že obžalovaný Y. X. bol v roku 1984 (teda pred 30-timi rokmi) odsúdený aj pre trestný
čin opilstva podľa § 201 Tr.zák. účinného do 31.12.2005, a teda v tejto prejednávanej veci ide o
prípad predpokladaný ustanovením § 61 ods. 3 Tr.zák. o zvýšení trestnej sadzby zákazu činnosti aj
keď obžalovaný má toto odsúdenie zahladené. Na druhej strane táto okolnosť - 30 rokov od prvého
odsúdenia spolu s vyhlásením obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v

obžalobe (§ 257 Tr.por.) umožňovala odvolaciemu súdu urobiť záver o tom, že použitie trestnej sadzby
ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, pričom na ochranu
spoločnosti postačuje aj trest zákazu činnosti kratšieho trvania (§ 39 ods. 1 Tr.zák.). Odvolací súd preto
obžalovanému uložil trest zákazu činnosti na dobu 15 mesiacov. V tejto výmere zohľadnil odvolací súd
aj okolnosti, uvádzané súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o negatívny vplyv uloženého trestu na rodinu

obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.