Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/165/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709203041
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2709203041.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: SKAND Skalica, spol.

s.r.o., so sídlom Nádražná 26, 909 01 Skalica, IČO: 34 101 560, zastúpený advokátom: Advokátska
kancelária ŘEHÁK & TISOŇ, so sídlom Komenského 437/62, 909 01 Skalica, IČO: 450 129 89 proti
žalovanému: O. Q., nar. XX.X.XXXX., N. XX, XXX XX I., štátny občan SR, zastúpený advokátom:
JUDr. Peter Arendacký, so sídlom Leškova 3, 811 04 Bratislava o zaplatenie sumy 17.260,84 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17.260,84 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne
od 6.9.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania advokátovi žalobcu a to trovy právneho zastúpenia v

sume 4.719,26 eur a iné trovy v sume 1.035,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 24 eur Okresnému súdu Skalica,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.6.2009 a doplnenou podaním doručeným súdu dňa
2.7.2009 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 17.260,84 eur s úrokom z
omeškania z jednotlivých súm a náhradu trov konania. Návrh dôvodil tým, že žalovaný je bývalým

zamestnancom žalobcu a jeho pracovný pomer skončil dňa 30.11.2001. Na základe uznesenia
Okresného súdu Skalica č.k. 5C/145/2001-133 zo dňa 3.5.2004 súd rozhodol o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, na základe ktorého žalobca vyplatil žalovanému v období od júna 2004
do júla 2008 vždy k 10.dňu príslušného mesiaca sumu celkom 520.000,- Sk, t.j. 17.260,84 eur.
Rozhodnutie bolo vydané v rámci súdneho konania, vedeného na súde pod sp. zn. SI-5C/145/2001,
ktorého predmetom bol návrh žalovaného proti žalobcovi o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru
výpoveďou a náhradu mzdy. Súd tento návrh žalovaného zamietol rozsudkom zo dňa 27.11.2007,

ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave dňa 9.6.2008 a nadobudol právoplatnosť dňa
29.7.2008. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú žalovaný do dnešného dňa
neuhradil. Predbežným opatrením vznikla žalobcovi ujma, keď musel žalovanému zaplatiť žalovanú
sumu z dôvodu, o ktorom sa v súdnom konaní preukázalo, že neexistuje. Uplatnil právo na úroky z
omeškania ako pri bezdôvodnom obohatení.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V konaní v rámci podaného odporu proti vydanému platobnému
rozkazu namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.
Žalobcom žalovaná suma mu nebola zaslaná. Uvedené finančné prostriedky boli zasielané na účet
žalovaného manželky, H. Q., a nie na účet žalovaného, žalovaný nikdy nebol majiteľom uvedeného účtu.Žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 98.700,- Sk, t.j. 3.276,24 eur, ktorú si mal v zmysle
výzvy žalobca započítať voči svojej inej pohľadávke vo výške 285.992,- Sk, t.j. 9.493,20 eur. Pohľadávky
nie sú dostatočne špecifikované a nemôže byť z tohto dôvodu započítanie považované za platné,

považuje toto započítanie za ničotné z toho dôvodu, že žiadna pohľadávka žalobcu voči žalovanému v
sume 9.493,20 eur neexistuje a neexistovala. Naďalej má žalovaný voči žalobcovi pohľadávku vo výške
3.276,24 eur a skutočná výška všetkých jeho pohľadávok voči žalobcovi je ešte vyššia. V prípade, že u
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa názoru súdu, navrhol, aby súd považoval odpor za
započítanie uvedenej pohľadávky - odstupné za vypovedanie pracovného pomeru u žalobcu výpoveďou

zo dňa 9.8.2001 vo výške 3.276,24 eur.

Súd rozsudkom zo dňa 14. apríla 2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.260,84
eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 6.9.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume
2.465,05 eura advokátovi žalobcu a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 24 eur Okresnému súdu Skalica
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24Co/159/2011-328 zo dňa 28. novembra 2012 rozsudok súdu

prvého stupňa po odvolaní žalovaným v napadnutej časti vrátane výroku o trovách prvostupňového
konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti so zaplatením
žalobcom požadovaného plnenia, ktoré žalovanému poskytol na základe nariadeného predbežného
opatrenia, súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie a svoje rozhodnutie náležite skutkovo
i právne odôvodnil. V súvislosti s uplatneným nárokom žalovaného na započítanie, sám žalovaný

sa nepreukázal žiadnym listom, kde by ním požadovaná suma náhrady mzdy 197.400,- Sk bola
špecifikovaná (o aký nárok ide, od kedy do kedy vznikol, z čoho pozostáva, kedy ho voči žalobcovi
uplatnil, akou formou). Súd prvého stupňa tomuto nároku žalovaného nevenoval žiadnu pozornosť,
nezistil, o aký nárok sa jedná. Predmetný nárok bol síce uplatnený v rámci procesnej obrany žalovaného,
avšak ako nárok na započítanie pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu. Pretože tento

nárok nebol nijako špecifikovaný, nie je uvedené, za aké obdobie mal predmetný nárok vzniknúť
a z čoho pozostáva, kedy uskutočnil žalovaný započítací prejav, mal sa súd prvého stupňa pokúsiť
tieto skutočnosti zistiť buď na pojednávaní alebo postupom podľa § 42 ods. 3 s použitím § 43 ods.
1 OSP a len v prípade, ak by bol nárok riadne špecifikovaný, vada započítacieho prejavu by bola
odstránená, bolo by naň možné prihliadať. Pokiaľ súd prvého stupňa takto nepostupoval, nezadovážil

si pre svoje rozhodnutie skutkové podklady, resp. s nárokom žalovaného na započítanie požadovanej
mzdy 197.400,- Sk sa nijako nevyporiadal a o ňom nerozhodol, i keď o ňom rozhodnúť bol povinný.
Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti je potrebné považovať za nepreskúmateľné, čím sa
účastníkom odníma možnosť konať pred súdom.

Súd počas konania uznesením zo dňa 30.9.2014 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.260,84 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 6.9.2008 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

Na základe výzvy súdu žalovaný doplnil započítací prejav špecifikáciou sumy požadujúcou na
započítanie zo strany žalovaného, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 4.9.2013 špecifikoval sumu, ktorú požaduje započítať voči
žalobcovi podľa priloženej tabuľky tak, že zo strany žalovaného zostáva povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 31.034,50 Sk. Započítať navrhol sumy podľa pripojenej tabuľky, z ktorej vyplýva, že navrhuje
započítať nevyplatenú mzdu za mesiace augusta 2001 až november 2001 v sume 197.400,- Sk
(6.552,48 eur); úrok z omeškania vo výške 17,6% za každý mesiac august 2001 až december 2001

v sume 2.653,93 Sk, zo mzdy za september 2001 až december 2001 v sume 1.930,13 Sk, zo mzdy
za mesiac október 2001 až december 2001 v sume 1.206,33 Sk, zo mzdy za mesiac november 2001
až december 2001 v sume 482,53 Sk a k 31.12.2001 istina predstavovala sumu 197.400,- Sk a úrok
sumu 6.272,92 Sk, od januára 2002 úrok z istiny v sume 2.895,20 Sk a k 30.6.2004 dlžná istina vrátaneodstupného 98.700,- Sk spolu s úrokmi predstavovala sumu 191.828,- Sk. Táto zanikla započítaním
splátok žalobcu po 10.000,- Sk mesačne do apríla 2006. Počínajúc májom 2006 sa znižovala istina
nevyplatenej mzdy po 10.000,- Sk mesačne, ku ktorej pribúdal úrok z omeškania z takto poníženej istiny.

K vynulovaniu istiny došlo v marci 2008 a po tomto mesiaci žalobca naďalej platil istinu 10.000,- Sk a
v mesiaci júl 2008 zostala žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 31024,50 Sk. Po odpočítaní
sumy 31.024,50 Sk predstavuje suma na započítanie čiastku 488.975,50 Sk, t.j. 16.231,01 eur z
uplatneného nároku žalobcom v sume 17.260,84 eur. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca mu platil
sumu 10.000,- Sk od júna 2004 do júla 2008 na základe nariadeného predbežného opatrenia uznesením

OS Skalica č.k. 5C/145/2001-133. Peniaze neboli poukazované na účet žalovaného a rovnako nebol
upovedomený žalobcom, že mu bude vyplácaná záloha v zmysle tohto predbežného opatrenia a na
aký účet. O tejto skutočnosti žalobca neinformoval ani majiteľa účtu. Poprel vyplatenie akéhokoľvek
plnenia zo strany žalobcu, ktorého sa domáha, žiadne peniaze nedostal, žalobca plnil inej osobe.
Nárok žalobcu neuznáva. V časti odstupného, ktoré bolo vyplatené žalobcom žalovaný vrátil z toho
dôvodu, aby sa to nepovažovalo za jeho súhlas so skončením pracovného pomeru. Ak žalovaný v rámci

exekučného konania potvrdil prijatie vyplatených súm žalobcom jednalo sa o prvé predbežné opatrenie
a v danom prípade žalovaná istina vychádza z druhého rozhodnutia súdom o predbežnom opatrení.
Zákonník práce upravuje postup ako má postupovať zamestnávateľ a to uzavrieť dohodu, príp. dostať
pokyn od zamestnanca, kde majú byť finančné prostriedky poukázané. Dohodu ani pokyn na vyplácanie
finančných prostriedkov na účet manželky žalovaného žalobca nepreukázal. Otázka BSM v danom

prípade nehrá rolu, lebo mzda sa stáva súčasťou BSM vtedy, keď sa peniaze vyplatia zamestnancovi,
nie rodinnému príslušníkovi, alebo manželke.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 04.04.2014 poukázal na to, že žalobca ako zamestnávateľ

doručil dňa 19.3.1999 žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru. Rozsudkom OS Skalica sp.
zn. 3C/181/99 z 19.01.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2001 súd určil, že toto skončenie
pracovného pomeru je neplatné. Pred vyhlásením tohto rozsudku Krajský súd v Trnave uznesením č.k.
4Co 660/99-173 z 15.02.2000 vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil žalobcovi zaplatiť žalovanému
sumu 100.000,- Sk titulom časti mzdy (za mesiace apríl 1999 až január 2000) a naďalej od 1.2.2000 po

10.000,- Sk vždy do 10.dňa mesačne pozadu, a to až do právoplatného skončenia sporu. Rozsudkom
OS Skalica č.k. 3C/151/01-79 zo dňa 06.09.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2004 súd
priznal náhradu mzdy a zohľadnil iba platby žalobcu v celkovej výške 295.890,- Sk uskutočnené v období
apríl 1999 až júl 2001 a za obdobie august 2001 až august 2001 nezohľadnil žiadnu platbu. V tomto
obdobíbolaspoluvyplatenážalobcomžalovanémusuma285.992,-Sk,ktorúžalobcanežiadalzohľadniť

pri určovaní výšky náhrady mzdy žalovaného zjavne z nedopatrenia. Žalobca pokračoval vo vyplácaní
sumy 10.000,- Sk od septembra 2002 do marca 2004. Dňa 19.9.2005 žalovaný podal ako oprávnený
návrh na začatie exekúcie vedenej pod sp. zn. 8Er 411/05 a na námietky žalobcu exekučný súd zistil,
že žalobca platil žalovanému náhradu mzdy pred vyhlásením exekučného titulu, tak i po jeho vyhlásení.
V období od 08.08.2001 do 07.08.2002 nemal žalobca žiadny iný finančný záväzok voči žalovanému

stala sa suma 285.992,- Sk vyplatená pôvodne ako časť náhrady mzdy bezdôvodným obohatením na
úkor žalobcu. V rámci exekúcie bolo od žalobcu ako povinného vymožených ďalších 418.902,- Sk istiny,
čím bolo žalovanému celkom vyplatené 894.894,- Sk, hoci rozsudkom bola priznaná náhrada v sume
608.902,- Sk.
Predmetom prebiehajúceho konania nie je vrátenie sumy 285.992,- Sk a 66.695,- Sk, ale vrátenie

súm vyplatených v období od 04.06.2004 do 07.07.2008 spolu 520.000,- Sk, ktoré boli vyplatené
na základe predbežného opatrenia uznesením OS Skalica č.k. 5C 145/2002-133 z 03.05.2004, ktoré
zaniklo právoplatnosťou rozsudku OS Senica č.k. SI-5C/145/2001-416 vo veci samej dňa 29.07.2008
zamietnutím žaloby o neexistencii hmotnoprávneho titulu pre výplatu náhrady mzdy po skončení
pracovného pomeru medzi účastníkmi.

Započítanie nevyplatenej mzdy za mesiac august 2001 až november 2001 je neplatné, žalovaný nemá
nárok na zaplatenie mzdy za uvedené obdobie, pretože hoci v tomto období jeho pracovný pomer u
žalobcu trval, nevykonával pre žalobcu žiadnu prácu. Mzda prislúcha zamestnancom za vykonanú
prácu a zamestnanci nemali v zmysle § 111 ods. 1 Zák.č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce nárok na
mzdu, ak nepracovali. Pri splnení ďalších podmienok by mohli mať nárok na náhradu mzdy. Poukázal

na rozhodnutia NS ČR. V prípade, že súd uzná nárok žalovaného na náhradu mzdy, žalobca uplatnil
započítanie svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z vyplatených súd od
08.08.2001 do 07.08.2002 v sume 285.992,- Sk.Vo zvyšku súd vychádzal z predchádzajúcich tvrdení účastníkov, keď žalobca v konaní k namietanej
pasívnej legitimácii žalovaného uviedol, že majiteľom účtu, na ktorý navrhovateľ vyplácal finančné

prostriedkynazákladerozhodnutiasúdunieježalovaný,alejehomanželka.Žalovanýpocelýčastrvania
pracovného pomeru u žalobcu, ako aj po skončení tohto pracovného pomeru nikdy žalobcu nepožiadal
o zasielanie mzdy, ako aj finančných prostriedkov vyplácaných žalobcom na základe uznesenia na iný
účet, ako účet č. 37088835/0900, ktorého majiteľom je jeho manželka. Podľa tvrdenia zamestnankyne
žalobcu O. A., žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o zasielanie mzdy na

uvedený účet, pričom neuviedol, že sa jedná o účet jeho manželky. Žalobca sa o majiteľovi účtu dozvedel
až z výpisu z banky. Žalovaný v exekučnom konaní v jeho prospech ako oprávneného uviedol sám,
že je pravdou, že platby od žalobcu ako povinného mu chodili na účet č. 3088835/0900, aj keď s
názvom účtu je H. Q., ide skutočne o ich spoločný účet s manželkou, čiže platby boli dôjdené od
povinného na tento účet a došli jemu. Poukázal na ustanovenie § 148 OZ, keď v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z

manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. Manželstvo žalovaného podľa informácií žalobcu naďalej trvá a ich bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov nezaniklo. Výpoveď daná žalobcom žalovanému z 9.8.2001, ktorá mu bola
doručená dňa 15.8.2001 je na základe rozhodnutia súdov platná a pracovný pomer skončil dňom
30.11.2001.
Žalovanému bolo priznané odstupné v sume 98.700,- Sk, ktoré mu žalobca po odrátaní zákonných
zrážok v netto sumu 66.695,- Sk zaslal na uvedený účet s prípisom o oznámení odstupného. Žalovaný

túto sumu žalobcovi vrátil bezhotovostným prevodom.
Žalovaný listom zo dňa 27.12.2001 oznámil, že vyplatené odstupné vracia naspäť žalobcovi.

V období od 8.8.2001 do 7.8.2001 žalobca vyplatil žalovanému bez právneho titulu sumu 285.992,-

Sk. Prišlo k stretu dvoch vzájomne započítateľných peňažných nárokov a navrhovateľ započítal svoju
pohľadávku v sume 285.992,- Sk voči pohľadávke žalovaného v sume 98.700,- Sk. V ďalšom poukázal
na výpovedný dôvod pri skončení pracovného pomeru pre fikciu nadbytočnosti na strane odporcu s
použitím ustanovenia § 65 ods. 3 ZP /Zák.č. 65/1965 Z.z./ nárok na odstupné odporcovi nevznikol.
Žalovaný pri výplate časti mzdy na základe vydaného predbežného opatrenia mal a musel vedieť o tom,

že v prípade neúspechu v konaní mu nebude patriť. Návrh na vydanie predbežného opatrenia podával
s týmto vedomím a od počiatku musel vedieť, že vrátenie vyplatených súm závisí od výsledku súdneho
konania.

Žalovaný v doterajšom konaní poukazoval na odstup času od konaní, ktoré boli vedené na súde a na
ďalšie konanie, v rámci ktorého žalobca od neho požadoval zaplatenie sumy 60.000,- Sk a neskôr návrh
vzal späť s tým, že žalobca sám nevedel čo má pýtať a čo má započítať. V časti plnenia v jeho prospech
zo strany žalobcu uviedol, že vzhľadom na to, že sa jedná o minulé obdobie presne si už nepamätá
dátumy, v súdnych konaniach sa rozhodovalo nielen o povinnostiach, ale aj o nárokoch. Poukázal na

konanie vedené na Okresnom súde Skalica v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, na
základe ktorého bolo uložené žalobcovi zaplatiť mu sumu 608.000,- Sk s určenou lehotou na plnenie a
podľa odôvodnenia rozhodnutia aj uložené povinnosti v súvislosti s neplatným skončením pracovného
pomeru. Žalovaný viedol súdne spory aj s jeho manželkou, opakovane sa snažil zbaviť ich postavenia
spoločníkov spoločnosti, spolu s rodinou boli v zlej finančnej situácii, zabezpečovali svoje potreby a

potreby dvoch detí, ktoré študovali na vysokej škole a zobrali si pôžičky. Viedlo sa ďalšie súdne konanie
a bolo vydané ďalšie predbežné opatrenie. Vzhľadom k uvedenej situácii v domácnosti nevenoval
pozornosť tomu, či žalobca nejaké peniaze posiela, pretože spolu neuzavreli žiadnu dohodu, finančnú
otázku v domácnosti spravuje jeho manželka. Zo strany žalobcu nebol vyzvaný, aby uviedol číslo účtu,
na ktorý mu ako zamestnancovi má zasielať plnenie. Nedohodli sa na tom, aby časť mzdy na základe

uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 5C/145/2001 zo dňa 3.5.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa28.5.2004poukazovalnaúčetH.Q..Žalovanýjunesplnomocnilnaprijímanietejtočiastkyjehomzdy
a rovnako nepožiadal žalobcu, aby časť mzdy, ktorá mala byť vyplácaná na základe vyššie uvedeného
uznesenia bola zasielaná na účet H. Q.. Poukázal na ustanovenia § 130 ZP. V prípade tvrdenia, že nastrane žalovaného a jeho manželky sa jedná o solidárny záväzok žalobca nepreukázal, že by žalovaný
splnomocnil svoju manželku na preberanie mzdy, žalobca teda neplnil v prospech žalovaného a plnenie
titulom mzdy sa stáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva až jeho vyplatením. Žalobca mal

spory s manželkou žalovaného, v ktorých si uplatňovala a uplatňuje mzdové nároky a platby, ktoré
jej zasielal žalobca na účet považovala za platby, ktoré jej žalobca poskytoval v súvislosti s vedenými
spormi. Nazákladežiadosti žalobcuzodňa12.4.2000žalovanýoznámilčísloúčtuvpeňažnomústavea
špecifikoval, že plnenie na toto číslo účtu má byť titulom poukazovania čiastok v zmysle uznesenia KS v
Trnave, č.k. 4Co 660/99. Započítanie zo strany žalobcu nie je jasné, určité a zrozumiteľne špecifikované

a preto nemohlo prísť k započítaniu. Namietal uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania, keď
žalobca uplatňuje svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia a povinný sa dostane do omeškania až
na základe výzvy na plnenie zo strany oprávneného. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie žalovanej
sumy výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 2.9.2008 a lehota určená žalobcom tri dni uplynula a do
omeškania sa žalovaný dostal až nasledujúci, ktorý v danom prípade pripadá na deň 6.9.2008. Počas
konania vzniesol z opatrnosti námietku premlčania, bez bližšieho odôvodnenia.

Výsluchom svedkyne O. A. mal súd preukázané, že je zamestnankyňou žalobcu od roku 1993, kedy
vykonávala prácu účtovníčky a od roku 1998 naďalej vykonáva funkciu ekonómky. Účtovala a vyplácala
žalovanému sumy v súvislosti s rozhodnutiami súdov. Nie je jej známe iné číslo účtu, než na ktoré

poukazovala vyplácanie mzdy žalovanému. Asi v roku 1998 prechádzal zamestnávateľ na systém
výplaty miezd zamestnancom na ich účty prevodom. Spôsob prechodu a nahlásenie čísla účtov bol
dohodnutý aj v kolektívnej zmluve tak, že zamestnanci buď prostredníctvom svojho vedúceho alebo
osobne nahlásia účtovníčke číslo účtu, na ktorý žiadajú zasielať výplatu mzdy. Žalovaný bol vedúcim
obchodno-právneho úseku a myslí si, že číslo účtu, na ktorý žiadal zasielať výplaty súd od žalobcu

nahlásil osobne. Túto skutočnosť môže potvrdiť svedkyňa I.. Všetky platby boli zasielané na nahlásené
účty a nikto nereklamoval ich výplatu. Pre prečíslovaním účtov sa nezobrazoval majiteľ účtu a po
prečíslovaní sa tento údaj zobrazoval, ale účty používali naďalej, pokiaľ nebola nahlásená zmena.
Prečíslovanie účtov nikto osobne nenahlasoval, peňažné ústavy pristupovali k prečíslovaniu účtov
automaticky a to tak, že určité obdobie sa zobrazovali obe čísla účtov. V roku 2000 vyzvali žalovaného

na oznámenie účtu, na ktorý majú byť platby zasielané z dôvodu, že nebol už zamestnancom žalobcu
a nemali vedomosť, či nie je zamestnaný v inej spoločnosti a nemá založený iný účet. Potom, čo
prišlo ďalšie predbežné opatrenie súdu už nezisťovali iný účet, ale platby boli zasielané na už predtým
oznámené číslo účtu.

Výsluchom svedkyne T. I. mal súd preukázané, že je zamestnankyňou žalobcu od roku 1994 vo
funkcii mzdovej a personálnej referentky doteraz. Podľa náplne práce spracúva mzdy, pracovné
zmluvy, dodatky, ukončenie pracovného pomeru. So žalovaným bol prvý krát ukončený pracovný
pomer v roku 1999, neskôr si už nepamätá. Po jej nástupe do funkcie sa realizovala výplata mzdy

zamestnancom v hotovosti na pracovisku v pokladni zamestnávateľa. V roku 1998 bola uzatvorená
dohoda zamestnávateľa a odborov s vypracovaním dodatku o výplate mzdy zamestnancom na ich účty.
K zmene výplaty mzdy prišlo z bezpečnostných dôvodov pri prevoze finančnej hotovosti. Na základe
uvedeného každý zamestnanec oznámil číslo účtu, na ktorý žiada, aby mu bola mzda vyplatená a
toto jej oznámil osobne, mal ho napísané na lístočku alebo predložil kartičku z peňažného ústavu s

uvedením čísla účtu. Žalovaný taktiež osobne nahlásil číslo účtu, na ktoré sa mu majú poukazovať
platby. Nepamätala si, či predložil kartičku alebo mal číslo napísané na papieri. Ním nahlásené číslo
účtu používala počas celej doby, čo mu boli platby zo strany žalobcu vyplácané. Ani v jednom prípade
sa nestalo že by umožnila inému zamestnancovi nahlásiť číslo účtu na druhého zamestnanca. Žalovaný
nikdy nereklamoval, nerozporoval, že by mu nebola mzda vyplatená a ani neoznámil iné číslo účtu, na

ktorý by mu mali byť platby zasielané. Nevedela presne kto bol majiteľom účtu. Vie o tom, že sa jednalo
o jeden účet, na ktorý zasielala mzdu aj pre manželku žalovaného, ktorý jej osobne nahlásila. V prípade,
že u žalobcu boli zamestnaní manželia, bolo bežné, že zasielala mzdy na ten účet, ktorý nahlásili. V roku
2000 vyzývala žalovaného na oznámenia čísla účtu a to v súvislosti s vydaným predbežným opatrením
súdu, pretože žalovaný už dlhšiu dobu nepracoval u žalobcu a chcela zistiť na aký účet má peniaze

zasielať. Po doručení ďalšieho predbežného opatrenia súdu už nežiadala žalovaného o oznámenie čísla
účtu. Nevedela uviesť, či sa zobrazovali po prečíslovaní obe čísla účtov a nepamätá si, akým spôsobom
sa dozvedela, že má používať prečíslované čísla účtov.Pripojeným spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/181/1999 mal súd preukázané, že rozsudkom
zo dňa 19.1.2001 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co 143/01-329 zo dňa 4. júla

2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2001 súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru
zo dňa 19.3.1999 medzi účastníkmi je neplatné.

Pripojeným spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/151/2001 mal súd preukázané, že rozsudkom zo

dňa 6. septembra 2002 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10 Co 2/03-220 zo dňa 27.
októbra 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2004 bola uložená povinnosť zamestnávateľovi /
žalobcovi/ zaplatiť žalovanému náhradu ušlej mzdy za čas od 1.4.1999 do 31.7.2001 v sume 608.902,-
Sk s úrokom z omeškania a vo zvyšku návrh zamietol.

PodľapripojenéhospisuOkresnéhosúduSkalicasp.zn.1C/25/2008malsúdpreukázané,žežalobcasa
návrhom podaným na súde dňa 8.12.2005 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
sumu 40.000,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia, keď na základe vydaného predbežného opatrenia
vydaného Krajským súdom v Trnave č.k. 4Co 660/99-173 z 13.10.1999 zaplatil žalovanému sumu
100.000,- Sk titulom náhrady časti mzdy za obdobie apríl 1999 až január 2000 a od 1.2.2000 po 10.000,-

Sk mesačne. Žalobca si splnil svoju povinnosť vyplácaním pravidelných mesačných splátok dňa
9.9.2003anedopatrenímuhradilnaúčetžalovanéhoešteďalšíchšesťmesačnýchsplátokbezprávneho
dôvodu. Žalovaná suma 40.000,- Sk predstavovala plnenie bez právneho dôvodu zodpovedajúce
mesačným splátkam po 10.000,- Sk od decembra 2003 do marca 2004. Žalobca v konaní poukázal
na to, že v rozhodnutí o priznaní náhrady mzdy súd započítal vyplatené sumy za obdobie od 1.4.1999

do 31.7.2001 a ostatnými platbami sa súd zaoberal v konaní, v ktorom sa domáhal určenia neplatnosti
výpovede vedeného pod sp.z. 5C/145/2001. Predbežným opatrením súd rozhodol o vyplácaní časti
náhrady mzdy po 10.000,- Sk rozhodnutím zo dňa 3.5.2004 a nárok za čas od 1.9.2001 do 28.2.2004
zamietol z dôvodu, že navrhovateľ túto náhradu vyplácal. Podľa pripojených výpisov z účtu boli sumy
vyplácané na účet č. 37088835/0900 a ich prijatie žalovaný nespochybnil. Súd konanie uznesením zo

dňa 19. februára 2009 zastavil pre späťvzatie návrhu z dôvodu započítania v rámci exekúcie.

Pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-5C/145/2001 mal súd preukázané, že rozsudkom
okresného súdu zo dňa 27. novembra 2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.

23Co/30/2008-496 zo dňa 9. júna 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2008 súd zamietol
návrh, ktorým sa zamestnanec - žalovaný domáhal určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
výpoveďou zo dňa 9.8.2001, doručenou dňa 15.8.2001 a povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy za čas
od 16.7.2001 do 31.12.2001, od 1.1.2002 do 31.12.2003, vrátane cestovného a úroku z omeškania za
čas od 16.7.2001 do 31.12.2003. Počas konania uznesením zo dňa 3. mája 2004, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.5.2004 vydal predbežné opatrenie, na základe ktorého uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému titulom časti mzdy za mesiac marec 2004 sumu 10.000,- Sk do troch dní od
právoplatnosti uznesenia a naďalej od 1.4.2004 platiť po 10.000,- Sk mesačne vždy do 10.dňa toho
ktorého mesiaca pozadu, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Podľa odôvodnenia
rozhodnutia si uplatnil žalovaný /v tom konaní navrhovateľ/ nárok od 1.9.2001 a v konaní mal súd

preukázané, že napriek právoplatnosti skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Skalica
sp. zn. 3C/181/99 naďalej navrhovateľ vyplácal časť pracovnej odmeny v sume 10.000,- Sk ku dňu
vydania predbežného opatrenia.

Pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 8Er/41/2005 mal súd preukázané, že na základe
návrhu žalovaného ako oprávneného bola vedená exekúcia proti žalobcovi ako povinnému. Predmetom
exekúcie bolo vymoženie plnenia na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu
Skalica č.k. 3C/151/2001-79 zo dňa 6.9.2002. Uznesením zo dňa 26. apríla 2006, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.5.2006 a v časti vyhovenia námietkam povinného dňa 15.5.2006 súd námietkam

povinného proti exekúcii čiastočne vyhovel tak, že je potrebné vymôcť istinu 48.902,- Sk, úrok z
omeškania a trovy exekúcie. Vo zvyšku súd námietky zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia bolo
preukázané,žepovinnýplnilnazákladevydanéhopredbežnéhoopatreniavkonanívedenompodsp.zn.
3C/181/1999 od septembra 2002 do marca 2004 celkom 19 x po 10.000,- Sk, spolu sumu 190.000,- Sk,ktorú sumu započítal na plnenie povinného v prospech oprávneného. Vyššiu sumu nezapočítal s tým,
že zánik vymáhané nároku zaplatením mohol nastať len po vzniku exekučného titulu, že po vyhlásení
rozsudku dňa 6.9.2002. V rámci tohto konania bol vypočutý oprávnený /žalovaný/, ktorý potvrdil, že

platby od povinného po 10.000,- Sk mesačne mu chodili na účet č. XXXXXXXX/XXXX v Slovenskej
sporiteľni, a.s., a aj keď názov účtu je H. Q., ide o spoločný účet oprávneného s manželkou a platby, ktoré
došli od povinného na tento účet. došli oprávnenému. Poukázal na to, že platby povinného na základe
rozhodnutia OS Skalica v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/145/2001 boli plnením na inú pohľadávku, než
nazákladeexekučnéhotitulu. Podľajehonázoruboliplatenénapohľadávkunáhradymzdyzneplatného

rozviazania pracovného pomeru zo strany povinného a to na mzdu, ktorá oprávnenému patrila za
obdobie od 1.9.2001. Podľa pripojených výpisov z účtu povinného do januára 2001 bol označený účet,
na ktorý povinný zasielal sumu po 10.000,- Sk číslom XXXXXXXXXX/XXXX, SŠ: 5551981, od februára
2001 číslom XXXXXXXX/XXXX . aj číslom XXXXXXXXXX/XXXX a uvedením mena H. Q., od marca
2002 s uvedením oboch čísiel účtu, bez mena a od mája 2002 len s uvedením čísla účtu XXXXXXXX/
XXXX.

Podľa výpisov z účtu žalobcu v prospech žalovaného na č.ú. XXXXXXXX/XXXX zaslal dňa 4.6.2004
sumu 30.000,- Sk a naďalej každý mesiac po 10.000,- Sk do júla 2008 vrátane, celkom sumu 520.000,-
Sk vždy s uvedením variabilného symbolu 1452001.

Podľa správy Slovenskej sporiteľne, a.s. mal súd preukázané, že vedie účet č. XXXXXXXX/XXXX. s tým,
že celoplošne prečíslovala staré čísla novými. K uvedenému novému č. XXXXXXXX/XXXX zodpovedá,
t.j. je totožné staré č. XXXXXXX-XXX, SŠ: 5551981.

Prípisom zo dňa 12.4.2000 žalobca vyzval žalovaného na oznámenie čísla účtu v peňažnom ústave, na
ktorý budú poukázané čiastky podľa Uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 4Co 660/99-173 zo dňa
15.2.2000. Žalovaný prostredníctvom advokáta prípisom zo dňa 14.4.2000 oznámil žalobcovi číslo účtu

na poukazovanie uvedených súm: XXXXXXX-XXX., 5551981 v Slovenskej sporiteľni pobočka Holíč.

Podľa prípisu žalobcu zo dňa 27.8.2008 adresovanom žalovanému, žalobca poukázal na právoplatné
rozhodnutie v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou vedenom na Okresnom

súde Senica s tým, že výpoveď z pracovného pomeru z 9.8.2001, ktorá mu bola doručená dňa 15.8.2001
je platná a bolo mu priznané odstupné v sume 98.700,- Sk. V období od 8.8.2001 do 7.8.2002 bola
žalovanému bez právneho titulu vyplatená suma 285.992,- Sk a týmto započítal svoju pohľadávku
žalobca v sume 285.992,- Sk voči žalovaného pohľadávke v sume 98.700,- Sk, čím dlh žalobcu voči
žalovanému predstavuje sumu 187.292,- Sk. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Skalica č.k.

5C/145/2001 v predbežnom opatrení vyplatil žalobca žalovanému sumu 520.000,- Sk od júna 2004
do júla 2008. Vzhľadom k tomu, že predbežné opatrenie zaniklo v zmysle § 77 ods. 1 písm. b) O.s.p.
vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 520.000,- Sk do troch dní od doručenia výzvy na účet žalobcu.
Vyjadrením právneho zástupcu žalovaného mal súd preukázané, že výzva bola žalovanému doručená
dňa 2.9.2008.

Výzvou zo dňa 10.11.2008 žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie sumy 66.444,- Sk na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v SSP pobočka Holíč, variabilný symbol 1452001 s tým, že uvedená
suma je rozdielom medzi jeho pohľadávkou v sume 487.744 a pohľadávkou navrhovateľa voči nemu

sume 421.300,- Sk, bez bližšieho špecifikovania pohľadávok, z čoho pozostávajú, za aké obdobie, akým
titulom.

Podľa § 77 ods. 1, písm. b), ods. 3 O.s.p., predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej

nevyhovelo. Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu
vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný
nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil
predbežné opatrenie.V zmysle citovaného ustanovenia, ak sú splnené predpoklady v ňom uvedené, je navrhovateľ v konaní

o vydanie predbežného opatrenia povinný nahradiť tak žalovanému v tom konaní a prípadne i tretím
osobám všetky ujmy, ktoré im predbežným opatrením vznikli. Ujmou sa rozumie škoda, ktorá vznikla
účastníkom alebo i tretej osobe predbežným opatrením. Rozsah náhrady škody sa riadi ustanoveniami
§ 442 OZ. Znamená to, že sa hradí len majetková ujma z dôvodu, že zákon nemá na mysli napr.
zadosťučinenia podľa § 13 OZ, ktoré je len morálnou náhradou. Navrhovateľ v konaní o vydanie

predbežného opatrenia je povinný nahradiť skutočnú škodu. Spravidla ide o povinnosť žalobcu v konaní
o vydanie predbežného opatrenia, aby žalovanému v tom konaní vrátil čiastky, ktoré boli vyplatené,
pretože išlo o dočasnú úpravu a príjemca čiastky si musí byť vedomý toho, že ich poprípade bude
musieť vrátiť. Predpokladom povinnosti žalobcu v tom konaní je, aby predbežné opatrenie zaniklo alebo
bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo
navrhovateľavtomkonaníbolouspokojené. Niejepretopotrebnékvznikunárokunanáhraduvzniknutej

ujmy predbežným opatrením, aby žalobca túto ujmu zavinil. Uvedené vyplýva zo znenia zákona, ktoré
hovorí o povinnosti nahradiť ujmu opatrením vzniknutú, teda i nezavinenú. V danom konaní ide o prípad
zodpovednosti za výsledok. Poškodenej osobe stačí preukázať len, že medzi vzniknutou škodou a
predbežným opatrením je príčinná súvislosť, a že predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené
spôsobom uvedeným v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. V zmysle citovaného ustanovenia o náhrade ujmy

rozhoduje súd, ktorý predbežné opatrenie nariadil a to uznesením, pretože nejde o rozhodnutie vo veci
samej. V prípade, že nebol uvedený návrh podaný u súdu, ktorý nariadil predbežné opatrenie, nie je
vylúčené, aby sa domáhal poškodený náhrady škody v samostatnom konaní podaným návrhom.

V danom konaní sa jedná o návrhové konanie a súd je viazaný navrhovaným petitom návrhu v konaní
a rozhodovaní, pretože sa nejedná o výnimky zakotvené v ustanovení § 153 ods. 2 O.s.p. Súd však
nie je viazaný právnou kvalifikáciou, o ktorú žalobca svoj nárok opiera. Žalobca sa v danom konaní
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalovanú sumu s úrokom z omeškania titulom plnenia
z bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody však nárok, ktorého sa žalobca

domáha je nárokom v súvislosti s nariadeným predbežným opatrením a má právo na náhradu ním
vzniknutej ujmy. Pod pojmom ujmy, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného, teda žalobcu, treba
rozumieť škodu vyjadriteľnú v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Súd preto uplatnený nárok
navrhovateľa posúdil ako nárok na náhradu škody v rozsahu ustanovenia § 442 OZ.

Súd mal v konaní preukázané, že v rámci konania o určenie neplatnosti výpovede medzi účastníkmi
na návrh žalovaného súd uznesením č.k. 5C/145/2001-133 zo dňa 3.5.2004 uložil povinnosť žalobcovi
vyplácať časť pracovnej odmeny po 10.000,- Sk mesačne. Žalobca preukázal, že celkom za čas od
júna 2004 do júla 2008 vyplatil žalovanému sumu 520.000,- Sk, t.j. 17.260,84 eur a to v júni 2004

sumu 30.000,- Sk a naďalej každý mesiac sumu po 10.000,- Sk. Žalobca zasielal uvedené sumy na
účet č. 37088835/0900 v Slovenskej sporiteľni, a.s. Súd mal v konaní preukázané, že uvedené číslo je
totožné po prečíslovaní účtov v peňažnom ústave s číslom účtu 2021628-189. Výsluchom svedkýň a
listinných dôkazov mal súd preukázané, že sa jedná o číslo účtu, ktoré žalovaný nahlásil pri prechode
výplaty mzdy v hotovosti na účty a číslo účtu aj po prečíslovaní bolo používané žalobcom pri výplate

akýchkoľvek plnení v súvislosti s pracovnoprávnymi nárokmi žalovaného. S použitím ustanovenia § 251
ZP /Zák.č. 311/2001 Z.z./ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré
vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovení inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony
urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Súd preto spôsob výplaty
mzdy /náhrady miezd/ žalobcu v prospech žalovaného posúdil s použitím ustanovenia § 120 ods. 5

ZP /Zák.č. 65/1965 Zb., keď na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný pri výplate miezd /
náhrad miezd/, prípadne iných peňažných plnení v prospech zamestnanca po vykonaní prípadných
zrážok zo mzdy podľa príslušných právnych predpisov poukázať sumu určenú zamestnancovi na jeho
účet v slovenskom peňažnom ústave. Žalobca potom, čo žalovaný nahlásil číslo účtu v peňažnom
ústave plnil žalovanému v súlade so zákonom. Plnenia v súvislosti s nariadeným predbežným opatrením

označil variabilným symbolom, ktorý sa zhoduje s číslom konania nariadeného predbežného opatrenia
v číslach 1452001. Vzhľadom na hore uvedené prebiehajúce súdne konania v súvislosti so skončením
pracovného pomeru medzi účastníkmi od roku 1999 nikdy nebolo sporné, žalovaný toto nenamietal,
že by si žalobca voči nemu neplnil povinnosti uložené rozhodnutiami súdov a všetky plnenia žalobcazasielal vždy na to isté číslo účtu označené žalovaným. Žalovaný aj v exekučnom konaní vedenom v
jeho prospech ako oprávneného potvrdil, že plnenia zo strany žalobcu ako povinného boli zasielané na
ním označený účet s tým, že sa jedná o účet spoločný s jeho manželkou, ktorý spoločne používali a

prijal plnenia zo strany žalobcu. Od roku 1999 až do prebiehajúceho konania o vrátenie zaplatených
súm na základe vydaného predbežného opatrenia nikdy nepopieral prijatie vyplatených súm zo strany
žalobcu a podľa ich vzájomnej korešpondencie potvrdil prijatie súm s tým, že sa domáhal ďalšieho
plnenia, ktoré nebolo bližšie špecifikované. Neobstojí obrana žalovaného, že s finančnými prostriedkami
nakladala jeho manželka, boli v zlej finančnej situácii, čerpali pôžičky na zabezpečenie potrieb rodiny,

pretože ak boli v zlej finančnej situácii je nepochybné, že sledovali každú finančnú hotovosť, ktorá
prišla na označený účet, aby túto mohli použiť za financovanie potrieb rodiny. Žalovaný sám označil
číslo účtu, na ktoré má žalobca plniť a to opakovane aj na základe výzvy žalobcu a v prípade, že
mal záujem na zasielanie plnení na iné číslo účtu v roku 2003 po nariadení predbežného opatrenia
druhého v poradí, žalobca ako zamestnávateľ by bol povinný poukázať časť mzdy na žalovaným určený
účet, ak by o toto žalovaný požiadal alebo sa dohodol so žalobcom na takomto postupe v zmysle

ustanovenia § 130 ods. 8 ZP. Žalobca všetky plnenia v prospech žalovaného v súvislosti s výplatou
mzdy, časti mzdy, náhrad vyplácal po celé obdobie na žalovaným označené číslo účtu a žalovaný sa
nikdy nedomáhal výplaty plnení z dôvodu, že neboli poukázané jemu alebo na ním označený účet.
Žalovaný prípisom zo dňa 10.11.2008, teda aj po skončení pracovnoprávneho sporu medzi účastníkmi
vyzýval žalobcu na zaplatenie sumy 66.444,- Sk a to na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v

SLSP pobočka Holíč, teda totožné číslo účtu, na ktoré žalobca zasielal žalovanému všetky plnenia a
ktoré sám žalobcovi oznámil. V časti navrhovaného započítania svojho uplatneného nároku na výplatu
mzdy,odstupnéhoapríslušenstvasámžalobcaprivýpočtezapočítacejsumy odpočítalplneniazostrany
žalobcu titulom vydaného predbežného opatrenia (obidvoch) a teda je zrejmé, že tieto plnenia prijal.
Súd má z uvedených dôvodov za to, že námietka odporcu v konaní o jeho nedostatku vecnej pasívnej

legitimácie preto nie je dôvodná.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca na základe
nariadeného predbežného opatrenia žalovanému plnil v žalovanej sume a medzi predbežným opatrením

a plnením bola preukázaná príčinná súvislosť. U predbežného opatrenia išlo o dočasnú úpravu pomerov
a to do právoplatného skončenia konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a sumy, ktoré
boli žalovanému ako zamestnancovi vyplácané na základe predbežného opatrenia, ktoré zaniklo
nevyhovením návrhu vo veci samej, je žalovaný ako príjemca vyplácaných súm tieto vždy vrátiť.
Žalovaný si musel byť vedomý toho, že ide o dočasnú úpravu pomerov a bude musieť v prípade

neúspechu vyplatené sumy vrátiť (R 26/1975).

Súd vyčíslil ujmu ako skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla s použitím ustanovenia § 442 OZ, keď
podľa predložených výpisov z účtu bolo preukázané, že žalovanému zaslal v mesačných splátkach

celkom žalovanú sumu s tým, že pri každej sume bol uvedený variabilný symbol 1452001, totožný
s časťou spisovej značky konania, v ktorom bolo nariadené predbežné opatrenie /5C/145/2001/.
Vzhľadomnaprebiehajúceinékonania,plneniažalobcunazákladenariadenéhopredbežnéhoopatrenia
prvého v poradí a vedenú exekúciu mal súd preukázané, že žalovaná suma nebola započítaná v
žiadnom z uvedených konaní.

Súd sa v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu vyporiadal s námietkou započítania, ktorú uplatnil
žalovaný. Námietku žalovaného v rámci obrany v konaní týkajúcu sa započítania súd posúdil s použitím
ustanovenia § 580 OZ, keď veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého

druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie. Žalovaný uplatnil v konaní započítaciu námietku v odpore podanom proti vydanému
platobnému rozkazu doručenému sudu dňa 08.09.2009 a to v sume 3.276,24 eur titulom odstupného
a dňa 24.3.2011 v sume 197.400,- Sk titulom nevyplatenej mzdy, ktoré nároky bližšie neodôvodnil. Až

podaním doručeným súdu dňa 04.09.2013 žalovaný špecifikoval svoj započítací prejav. Po predložení
špecifikácie započítacej sumy v tabuľke, ktorá tvorí prílohu podania žalovaného suma na započítanie zo
strany žalovaného oproti uplatnenému nároku žalobcu predstavuje:1/ nárok na odstupné v súvislosti so skončením pracovného pomeru výpoveďou, ktorého platnosť
bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/145/2001. Na základe
rozhodnutia súdu bol návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi

zamietnutý a pracovný pomer skončil dňom 30.11.2001. Pracovný pomer medzi účastníkmi skončil z
dôvodov uvedených v § 65 ods. 3 ZP /Zák.č. 65/1965 Zb./ a to, že v dôsledku organizačných zmien
bol zrušený obchodno-právny úsek, žalovaný bol odvolaný z funkcie, bola mu ponúknutá iná funkcia,
zodpovedajúca jeho kvalifikácii a odmietol ponúknuté miesto. V zmysle vtedy platného ustanovenia
§ 65 ods. 3 tretia veta ZP, ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec

ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c) /fikcia nadbytočnosti/; odstupné
poskytované zamestnancom pri organizačných zmenách patrí len v prípade rozviazania pracovného
pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. V zmysle vtedy
platného ustanovenia § 1 Zák.č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného
pomeru /zrušený Zák.č. 311/2001 z.z./ sa tento zákon vzťahuje na pracovníkov organizácií, u ktorých
dochádza pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach k rozviazaniu pracovného

pomeru výpoveďou danou organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka
práce alebo dohodou z tých istých dôvodov, a na ženy, u ktorých dochádza k rozviazaniu pracovného
pomeru v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy, (ďalej len „uvoľňovaný
pracovník“). Pracovný pomer so žalovaným bol skončený v zmysle ustanovenia § 65 ods. 3 vtedy
platného Zákonníka práce a nejednalo sa o prípad, kedy mu vznikol nárok na odstupné, pretože

nebol s ním rozviazaný pracovný pomer po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku
organizačnej zmeny, ale po tom, čo odmietol inú pre neho vhodnú prácu. Napriek tejto skutočnosti
žalobca žalovanému priznal odstupné a v netto výške 66.695,- Sk vyplatil dňa 06.12.2001 žalovanému.
Žalovaný potvrdil prijatie plnenia titulom výplaty odstupného s tým, že vyplatené odstupné vrátil na
účet žalobcu. Vrátenie finančných prostriedkov z dôvodu, aby sa toto nepovažovalo za jeho súhlas so

skončením pracovného pomeru. Žalobca nemal jasno v časti otázky odstupného. Žalobca menil svoj
postoj k výplate odstupného s tým, že v súlade s vtedy platným zákonom bolo priznané odstupné, ktoré
dňa 06.12.2001 v netto sume 66.695,- Sk vyplatil žalovanému a oznámil prípisom zo dňa 12.12.2001.
Žalovaný odstupné vrátil žalobcovi. Žalobca v podaní zo dňa 27.8.2008 pohľadávku žalovaného titulom
odstupného 987.000,- Sk (brutto) započítal voči svojej pohľadávke v sume 285.992,- Sk a vyčíslil svoju

pohľadávku voči žalovanému v sume 187.292,- Sk. Súd má za to, že žalobca uznal plnením nárok
žalovaného na vyplatenie odstupného a v danom prípade došlo k zániku záväzku splnením s použitím
ustanovenia § 559 ods. 1 OZ, keď splnením dlh zanikne a ustanovenia 252 ods. 1 ZP (Z.č. 65/1965
Zb.), keď uspokojením nárok zanikne. Pohľadávku žalovaného na započítanie takto nie je pohľadávkou
spôsobilou na započítanie proti pohľadávke žalobcu uplatnenej v žalobe.

2/nároknavýplatumzdyzamesiaceaugust2001ažnovember2001súdposúdilspoužitímustanovenia
§ 251 ods. 1 Z.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, keď ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré
z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov
a to v zmysle ustanovení Zák.č. 65/1965 Zb. Zákonník práce účinného v čase skončenia pracovného

pomeru medzi účastníkmi konania takto:

Podľa § 27 ods. 4 vymenovaním sa pracovný pomer zakladá u vedúcich zamestnancov vymenovaných
do funkcie podľa osobitných predpisov. Ak je zamestnávateľ právnickou osobou, pracovný pomer sa
môže založiť vymenovaním u vedúcich zamestnancov, ktorých do funkcie vymenúva štatutárny orgán.

Podľa § 35 ods. 1 odo dňa, keď vznikol pracovný pomer
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať
ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou
zmluvou;

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 65 ods. 2, 3 zamestnanca, ktorý bol do funkcie zvolený alebo vymenovaný, možno z tejto funkcie
odvolať. Zamestnanec sa môže tejto funkcie aj vzdať. Odvolanie alebo vzdanie sa funkcie musí byť

písomné a doručené druhému účastníkovi, inak je neplatné. Výkon funkcie sa končí dňom nasledujúcim
po doručení odvolania alebo vzdania sa funkcie, ak nebol v odvolaní alebo vzdaní sa funkcie uvedený
neskorší deň.Uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí.
Zamestnávateľ so zamestnancom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie u zamestnávateľa na inú
prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak zamestnávateľ nemá

pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46
ods. 1, písm. c/; odstupné poskytované zamestnancom pri organizačných zmenách patrí len v prípade
rozviazaniapracovnéhopomerupoodvolanízfunkcievsúvislostisjejzrušenímvdôsledkuorganizačnej
zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení pracovného pomeru
dojednaného pracovnou zmluvou.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný
poskytnúťmunáhradumzdy.Tátonáhradapatrízamestnancovivovýškepriemernéhozárobkuododňa,
keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ

umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 129 ak nemôže zamestnanec vykonávať prácu pre prechodnú závadu spôsobenú poruchou
na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo
inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj), patrí mu náhrada mzdy za podmienok a v rozsahu

ustanovenom mzdovými predpismi, prípadne v súlade s nimi kolektívnymi zmluvami.

Podľa § 130 ods. 1, 2, 3 ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane
zamestnávateľa, ako sú uvedené v predchádzajúcom ustanovení, poskytne mu zamestnávateľ náhradu
mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ predpisy uvedené v § 131 neustanovujú inú výšku náhrady

mzdy.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na prerušenie práce spôsobené nepriaznivými
poveternostnými vplyvmi; v mzdových predpisoch, prípadne v súlade s nimi v kolektívnych zmluvách
môže sa ustanoviť, v ktorých prípadoch, za akých podmienok a v akom rozsahu sa poskytuje

zamestnancovi náhrada mzdy.
Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode s príslušným odborovým orgánom vážne prevádzkové
dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o inú prekážku v práci na
strane zamestnávateľa, pri ktorej prislúcha zamestnancovi náhrada mzdy vo výške 60% priemerného
zárobku. Dohodu podľa predchádzajúcej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

V danom prípade počas trvania pracovného pomeru medzi účastníkmi žalovaný vykonával funkciu, z
ktorej bol odvolaný a so žalobcom ako zamestnávateľom sa nedohodol na ďalšom pracovnom zaradení,
keď mu žalobca ponúkol výkon iného pracovného zaradenia, na pozícii, ktorú mal neobsadenú a toto
žalovaný odmietol. Žalobca následne skončil pracovný pomer so žalovaným pre „fikciu nadbytočnosti“.
Za čas odo dňa nasledujúceho po odvolaní žalovaného z funkcie do doby skončenia pracovného

pomeru uplynutím výpovednej doby nastal medzi účastník vzťah, ktorý bol charakteristický tým, že
žalovaný ako zamestnanec pre žalobcu ako zamestnávateľa nevykonával žiadnu prácu. Prácu, ktorú
mu ponúkol žalobca odmietol vykonávať a prácu ktorú vykonával v dovtedy menovanej funkcii už nebol
vykonávať, lebo bola zrušená. Žalobca nemohol žalovanému prácu prideľovať. Za danej situácie potom
chýbal základný prvok pracovnoprávneho vzťahu a to druh práce. Nemožno túto situáciu vyhodnotiť ako

prekážky na strane zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1 ZP. V prípade, že by žalobca
nemal pre žalovaného inú vhodnú prácu, išlo by o prekážku na strane zamestnávateľa a bol by daný
výpovedný dôvod v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) a nárok na odstupné. Žalovaný by mal
v tomto prípade aj nárok na náhradu mzdy do skončenia pracovného pomeru. Súd preto uzavrel, že
zo žiadnych ustanovení zákona nevyplýva povinnosť žalobcu vyplatiť žalovanému náhradu mzdy za

obdobie august 2001 až november 2001.
Žalobca však ani v tomto prípade nemal jasno pri opodstatnenosti nároku žalovaného na náhradu mzdy,
pretože v podaní zo dňa 14.10.2008 uznal nárok žalovaného na náhradu mzdy za augusta 2001 až
november 2001. Vypočítal náhradu mzdy v sume 119.428,- Sk a vychádzal z tzv. pravdepodobného
hrubého zárobku (v rozhodnom období nedosiahol žiadnu mzdu) v sume 29.400,- Sk. Súčasne žalobca

započítal túto pohľadávku žalovaného proti svojej pohľadávke v sume 285.992,- Sk s tým, že zostala
pohľadávka žalobcu voči žalovanému v sume 166.564,- Sk. Opätovne započítací prejav vykonal v
podaní doručenom súdu dňa 4.4.2014 a to do výšky náhrady mzdy a jej príslušenstva. Súd má za to, že
uznaním žalobcu a započítaním vzájomne sa kryjúcich pohľadávok spôsobilých na započítanie nárokužalovaného na vyplatenie mzdy za uvedené obdobie zanikol. Žalobca započítal pohľadávku žalovaného
voči svojej pohľadávke, ktorú mal voči žalovanému v sume 285.992,- Sk. Uvedená suma predstavuje
peňažné plnenie, ktoré plnil žalobca žalovanému podľa predložených výpisov z účtu v období od 08.08

2001 do 07.08 2002 bez právneho dôvodu a to 11 x 10.000,- Sk, 7.640,- Sk, 8.820,- Sk. 159.532,- Sk.
Podľa predložených listinných dôkazov žalobca plnil v prospech žalovaného na základe predbežného
opatrenia KS v TT sp.zn. 9Co/660/99 v sume 100.000,- Sk za čas od apríla 1999 do januára 2000
a od 01.02.2000 po 10.000,- Sk. Na základe rozhodnutia OS Skalica sp.zn. 3C/151/2001 v spojení s
rozhodnutím KS v TT sp. zn. 10Co/2/03 bola žalovanému priznaná suma 608.902,- Sk titulom náhrady

ušlej mzdy, pri výpočte ktorej bolo zohľadnené plnenie žalobcu titulom vydaného predbežného opatrenia
a plnenia v prospech žalobcu v sume 295.890,- Sk za obdobie apríl 1999 až júl 2001. V rámci vykonanej
exekúcie na zaplatenie priznanej ušlej mzdy bola vymožená suma 418.902,- Sk a započítaná suma
190.000,- Sk zaplatenej žalobcom žalovanému za obdobie od septembra 2002 do marca 2004 (19 x
10.000). Plnenie žalobcu za obdobie od augusta 2001 do augusta 2002 v sume 285.992,- Sk nebolo
započítané na žiadnu pohľadávku žalovaného voči žalobcovi. Žalobca potom mohol započítať uznaný

nárok žalovaného na výplatu vypočítanej mzdy v sume 119.428,- Sk a odstupného v sume 98.700,- Sk,
spolu v sume 218.128,- Sk voči svojej pohľadávke v sume 285.992,- Sk, plnenej bez právneho dôvodu
a nezapočítanej pri žiadnom z nárokov zo strany žalovaného.

K vznesenej námietke premlčania právnym zástupcom žalovaného v záverečnej reči bez odôvodnenia
dňa 24.3.2011, súd túto posúdil s použitím ustanovenia § 106 ods. 1 OZ, kedy sa právo na náhradu
škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V
konaní bolo preukázané, že žalobca plnil na základe nariadeného predbežného opatrenia, ktoré zaniklo
právoplatným rozhodnutím vo veci samej, keď súd návrh zamietol a to dňom 29.7.2008, kedy sa žalobca

dozvedel o vzniknutej ujme a prestal odporcovi plnenia na základe nariadeného predbežného opatrenia
vyplácať. Nasledujúcim dňom 30.7.2008 preto žalobcovi začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
doba, ktorá by skončila dňom 20.7.2010. Žalobca podal žalobu vo veci dňa 29.6.2009, teda v rámci
plynutia premlčacej doby a jeho nárok nie je premlčaný.

Nárokžalobcunapriznanieúrokuzomeškaniasúdposúdilspoužitímustanovenia§517ods.2OZ,kedy
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
zomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Pri omeškaní ide o objektívnu zodpovednosť

dlžníka za tento stav, jeho zavinenia sa nevyžaduje. Súd nárok žalobcu posúdil ako náhradu ujmy -
škody a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas
splnenia, treba s použitím ustanovenia § 563 OZ vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť
prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal, pretože čas splnenia nebol dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí. Žalobca pred podaním návrhu vyzval žalovaného na

vrátenie žalovanej sumy výzvou zo dňa 27.8.2008 do troch dní od doručenia výzvy. Prevzatie výzvy
žalovaný potvrdil dňa 2.9.2008 a teda mohol plniť do troch dní, t.j. do 5.9.2008. Keďže žalovaný v tomto
termíne dobrovoľne neplnil, dňom 6.9.2008 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd
pretopriznalžalobcoviúrokzomeškaniavovýškedvojnásobkudiskontnejsadzbyurčenejNBSlovenska
v zmysle Nar.vl. č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania a to vo výške 8,5 % ročne do zaplatenia.

Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. ako úspešnému
účastníkovi konania, ktorých priznanie navrhol v súlade s ustanovením § 151 O.s.p. Navrhnutá náhrada
trov konania predstavuje:

- zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 1.035,50 eur;
- v zmysle Vyhl.č. 655/2004 Z.z. tarifnú odmenu za poskytnuté právne služby a to za 8
úkonov (prevzatie a príprava, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach v dňoch
02.12.2010, 3.2.2011, 24.3.2011, 11.06.2013, 30.09.2014) po 336,94 eur (§ 10 vyhl.) pri hodnote výšky
plnenia v sume 17.260,84 eur, štvrtinová odmena v sume 84,24 eur za účasť na pojednávaní, na ktorom

bol len vyhlásený rozsudok (14.04.2011), porada s klientom (§ 14 ods. 2 písm. a) dňa 26.02.2013 v
sume 224,63 eur, porada s klientom (§ 13a ods. 2 písm. d) - 40 min. v sume 168,47 eur - odmena spolu
v sume 3.846,74 eur;- paušálna náhrada 3 x 6,95 eur v roku 2009, 1 x 7,21 eur v roku 2010, 4 x 7,41 eur v roku 2011, 2 x
7,81 eur v roku 2013, 3 x 8,04 eur v roku 2014 - spolu v sume 97,44 eur;
- 19% DPH z odmeny 1.375,82 eur v sume 261,41 eur (úkony a paušál v roku 2009, 2010)

- 20% DPH z odmeny 2.568,36 eur v sume 513,67 eur (úkony a paušál v roku 2011 - 2014)
- spolu náhrada trov titulom trov právneho zastúpenia v sume 4.719,26 eur a titulom zaplateného
súdneho poplatku v sume 1.035,50 eur.

Súd rozhodol o náhrade trov konania štátu v sume 24 eur Okresnému súdu Skalica s použitím
ustanovenia § 148 O.s.p. Trovy štátu predstavujú fakturovanú sumu nákladov Slovenskej sporiteľne,
a.s. fakturovanú súdu za podanie správy v zmysle ustanovenia § 91 ods. 4, písm. a/ Zák.č.. 483/2001
Z.z. v súvislosti s údajmi o majiteľovi účtu, prečíslovaní a zhodnosti účtov v súvislosti s vykonaným
dokazovaním v konaní o účte, na ktorý zasielal navrhovateľ plnenie v prospech odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,

vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).