Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111231847
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111231847.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou W. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 88, dieťa rodičov: oprávneného otca V.. W. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom N., Q. XX, proti povinnej matke Z. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, o návrhu
oprávneného otca na výkon rozhodnutia, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo

dňa 30. apríla 2014 č. k. 13Em/3/2011-111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že povinnej matke Z. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. XXX, ukladá pokutu vo výške 100 eur, ktorú je povinná uhradiť na účet Okresného
súdu Nitra do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zo dňa 30. 04. 2014 č. k.

13Em/3/2011-111 uložil povinnej matke Z. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, pokutu vo výške
200 eur, ktorú je povinná uhradiť na účet Okresného súdu Nitra do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 272 ods. 3 a § 273 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
25CoP/21/2011-287 zo dňa 08. 06. 2011, právoplatným a vykonateľným dňa 01. 08. 2011, súd upravil
styk otca s mal. dcérou W. W., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v

párnom týždni v kalendárnom roku v stredu v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti kolízneho
opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, referátu poradensko - psychologických služieb Nitra s
tým, že otec prevezme dieťa v stanovenú hodinu za prítomnosti kolízneho opatrovníka pred bydliskom
matky a dieťa vráti na tom istom mieste v stanovenú hodinu za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Matka
je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Otec maloletého dieťaťa sa opakovane podanými návrhmi, a to

návrhom zo dňa 24. 10. 2011, 19. 10. 2012, 10. 07. 2012, 28. 02. 2013, 07. 03. 2013, 19. 03. 2013, 09.
04. 2013, 05. 09. 2013, 14. 11. 2013, 10. 01. 2014 a naposledy návrhom zo dňa 24. 03. 2014 domáhal
nariadenia výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou na základe vyššie uvedeného rozsudku
Krajského súdu v Nitre. Oprávnený svoje návrhy odôvodnil tým, že matka mu stretnutia s mal. dcérou
zámerne znemožňuje, čím marí rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/21/201-287 zo dňa 08. 06.
2011. Matka dcéru zastrašuje, psychicky ju týra, učí ju klamať, v dôsledku čoho je dcéra zmätená a on

má vážne obavy o jej psychický vývoj. Uviedol, že matka maloletej mu zmarila stretnutia v dňoch: 10. 08.
2011, 24. 08. 2011, 07. 09. 2011, 21. 09. 2011, 05. 10. 2011, 19. 10. 2011, 30. 11. 2011, 14. 12. 2011, 28.
12. 2011, 25. 01. 2012, 21. 03. 2012, 18. 04. 2012, 22. 08. 2012, 19. 09. 2012, 03. 10. 2012, 17. 10. 2012,
31. 10. 2012, 14. 11. 2012, 28. 11. 2012, 09. 01. 2013, 23. 01. 2013, 06. 02. 2013, 20. 02. 2013, 06. 03.
2013, 20. 03. 2013, 03. 04. 2013, 17. 04. 2013, 01. 05. 2013, 15. 05. 2013, 29. 05. 2013, 12. 06. 2013,
26. 06. 2013, 24. 07. 2013, 21. 08. 2013, 18. 09. 2013, 02. 10. 2013, 16. 10. 2013, 30. 10. 2013, 13. 11.

2013, 27. 11. 2013, 11. 12. 2013, 25. 12. 2013, 08. 01. 2014, 22. 01. 2014, 05. 02. 2014, 19. 02. 2014, 05.
03. 2014 a naposledy dňa 19. 03. 2014. Zdôraznil, že matka v niektorých prípadoch vôbec nebola doma,nemalazáujemdieťariadnepripraviťaodovzdaťmuho(vdňoch13.11.2013,27.11.2013,11.12.2013,
25. 12. 2013, 08. 01. 2014, 22. 01. 2014, 05. 02. 2014, 19. 02. 2014, 05. 03. 2014 a dňa 19. 03. 2014.
Viac ako štyri roky sa nevie dovolať styku s mal. dcérou. Mal za to, že matka mala byť za tie roky nielen

súdom vyzývaná alebo pokutovaná, ale aj trestno-právne zodpovedná, pretože sa domnieva, že matka
naplnila skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a trestného činu násilia proti
skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi v dôsledku zastrašovania, ponižovania, ohovárania a krivého
obviňovania jeho osoby, ktoré mu spôsobuje niekoľkoročné utrpenie. Domnieva sa, že výchova jeho
detí zo strany matky je absolútne narušená, porušujú sa práva dieťaťa na zdravý vývin ako aj zákon o

rodine. Od právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku o úprave styku (od augusta 2011) nebol žiadny styk
zrealizovaný riadne. Od augusta 2011 do 17. 04. 2013, kedy sa styku naposledy zúčastnili kurátorky z
ÚPSVR Nitra, Oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, tieto ani raz matku nevyzvali
ani neupovedomili, aby bola pri styku prítomná a odovzdala mu maloletú dcéru podľa rozsudku súdu.
Namietal, že pri styku nie je matka prítomná, ale pri odovzdaní je jeho bývalá svokra A. X. (matka matky
mal. dieťaťa), ktorá nie je žiadnym spôsobom zodpovedná ani poverená, aby zastupovala matku pri

styku s mal. dcérou. Matka sa na styku už viac ako rok nezúčastňuje a nie je vôbec doma, čo tolerovali aj
sociálne kurátorky, ktoré boli naposledy prítomné pri styku dňa 17. 04. 2013, pričom často chodili na styk
neskoro a zdržali sa len 2-3 minúty, z auta vôbec nevyšli a do úradných záznamov napísali nepravdivé
informácie. Poukázal na znalecký posudok zo dňa 30. 08. 2010, ktorý vypracovala súdna znalkyňa F..
W.. V. S., E.., v súdnom konaní č. k. 24P/363/2009, v ktorom sú konkrétne dôkazy smerujúce proti matke

maloletej dcéry. Matka nikdy nepripravovala mal. dcéru, aby k nemu išla, ale naopak aby k nemu už
viac nešla, o tejto skutočnosti sa dozvedel aj od mal. syna P., nar. XX. XX. XXXX. Súd výzvou zo dňa
04. 10. 2013 (doručenou matke dňa 14. 10. 2013) vyzval matku, aby sa ihneď podrobila právoplatnému
a vykonateľnému rozsudku o úprave styku otca s maloletou, ktorý vydal Krajský súd v Nitre pod č.
k. 25CoP/21/2011-287 zo dňa 08. 06. 2011. Matka bola vo výzve riadne poučená a upozornená na

následky nepodrobenia sa súdnemu rozhodnutiu. Matka podaním zo dňa 25. 10. 2013 doručeným súdu
dňa 30. 10. 2013 oznámila, že nie je pravda, že nedodržiava rozsudok súdu. Právoplatné rozhodnutie
rešpektuje, avšak nemôže dieťa odovzdať otcovi nasilu proti jeho vôli. Na stretnutia nechodí, pretože je
v práci. Počas styku je s mal. W. doma jej matka A. X., ktorá taktiež na súd zaslala písomné vyjadrenie.
Matka uviedla, že mal. W. nechce ísť k otcovi z dôvodu, že jej fyzicky a psychicky ubližoval. Vypočúval

ju a keď mu nepovedala, čo chcel, chytil ju za hlavu a točil alebo jej ju búchal o zem, hnusne jej nadával
a neustále musela u neho kľačať. Neustále sa mal. W. vypytoval, aký cudzí hajzel k nim chodí a keď mu
nedala odpoveď, akú si predstavoval, tak ju bil a psychicky týral, vtedy mala len 7 rokov. Ďalej uviedla, D.
mal. W. napísala asi pred dvomi rokmi list otcovi aj sudkyni a na jej žiadosť bola aj vypovedať u sudkyne
(zápisnica z výsluchu maloletej zo dňa 22. 02. 2013 pod č. k. 26P/223/2012). Vypovedala tak, že mama

ju nenúti, aby sa stretla s otcom, hovorí, že to je len jej rozhodnutie, či chce alebo nechce za ním ísť,
nijako jej nezabraňuje, ale ona sama k nemu nechce ísť. Keď prídu tety kolízne opatrovníčky, nevyjde
ani von, povie babke, čo má povedať. Nechce ísť von za otcom, má z neho strach, že ju zoberie, tak
ako zobral raz P.. Okresný súd Nitra dňa 28. 01. 2014 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra, Oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately o súčinnosť, kde ich vyzval, aby v

lehote 1 mesiaca oznámili súdu ako aktuálne prebieha styk otca s maloletou dcérou, prípadne, aby
realizovali pohovor s mal. W. s ohľadom na aktuálny vzťah k otcovi. Dňa 05. 03. 2014 doručil ÚPSVR
Nitra súdu oznámenie, z ktorého vyplýva, že na Okresnom súde Nitra aktuálne prebiehajú konania
ohľadom mal. detí W. pod sp. zn. 11P/94/2013 vo veci pozastavenia styku mal. W. s otcom na návrh
matky, pod sp. zn. 26P/178/2013 vo veci zmeny styku s otcom mal. P. na návrh matky a pod sp.

zn. 26P/14/2012 vo veci zmeny úpravy styku otca s mal. W. na návrh ÚPSVR Nitra. Všetky konania
sú odročené na neurčito, pretože súd nariadil súdnoznalecké psychologické dokazovanie, ktorého sa
zúčastnia všetci členovia - rodičia aj maloleté deti. ÚPSVR Nitra nevykonal žiadny pohovor z dôvodu, že
zo strany otca bola na prácu ich oddelenia niekoľkokrát podaná sťažnosť pre neobjektívnosť a zaujatosť.
Vzhľadom k uvedenému je vhodné, aby pohovor vykonali znalci odbornými metódami a postupmi,

ktorí za použitia adekvátnych diagnostických testov zhodnotia celkovú situáciu rodiny. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že matka mal. W. nerešpektuje rozsudok Krajského súdu v Nitre č.
k. 25CoP/21/2011- 287 zo dňa 08. 06. 2011, právoplatný a vykonateľný dňa 01. 08. 2011 a neumožňuje
otcovi stretávať sa s maloletou dcérou podľa tohto rozhodnutia. Súd mal za preukázané, že matka
maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne nepripravuje a dieťa nie je odovzdané v stanovenom čase

otcovi pred bydliskom matky za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Matka sa vyjadrila, že rozsudok
rešpektuje, avšak nemôže dieťa odovzdať otcovi nasilu, teda nepopiera skutočnosti tvrdené otcom, že
styk otca s maloletou sa nerealizuje. Z vyjadrenia mal. W. súd zistil, že matka síce nebráni maloletej
dcére, aby išla s otcom, ísť či neísť je len jej rozhodnutie, jej vyjadrenie a príprava na styk s otcom jeakoby pozitívna, ale v skutočnosti má nepriamy manipulatívny vplyv. Matka prenáša rozhodnutie a pocit
zodpovednosti za styk W. s otcom na samotné mal. dieťa. Otec pravidelne prejavuje záujem o styk s
maloletou, na stretnutia sa dostavuje, domáha sa svojich rodičovských práv a povinností. Súd upozornil

matku vo výzve, že je povinná dieťa na styk pripraviť nielen po fyzickej stránke, ale aj po psychickej.
Matka by mala adekvátne a primerane veku mal. dcéry vysvetliť, že to nie je jej rozhodnutie, ani rodičov,
ale ide o rozhodnutie súdu, ktoré treba dodržiavať. Výzva súdu zo dňa 04. 10. 2013 na dobrovoľné
podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu zostala bezvýsledná a k porušeniu súdneho rozhodnutia o úprave
styku otca s maloletou došlo aj po tom, ako matka dňa 14. 10. 2013 výzvu prevzala. K porušeniu styku

po bezúspešnej výzve došlo v dňoch 16. 10. 2013, 30. 10. 2013, 13. 11. 2013, 27. 11. 2013, 11. 12.
2013, 25. 12. 2013, 08. 01. 2014, 22. 01. 2014, 05. 02. 2014, 19. 02. 2014, 05. 03. 2014 a dňa 19.
03. 2014. Súd nemal za preukázané, že by realizáciou styku bolo vážne ohrozené fyzické a psychické
zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa, ani že by styk otca s mal. W. nebol v jej záujme. Keďže
styk je upravený za prítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý na jeho realizáciu dohliada, tvrdenie mal.
W., že má strach, že ju otec unesie alebo tvrdenia, resp. obavy matky o ubližovaní maloletej, nie sú

opodstatnené. Súd v najlepšom záujme maloletého dieťaťa preto rozhodol tak, že matke uložil pokutu
vo výške 200 eur.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná - matka maloletej W., žiadajúc
odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil. Uviedla, že po rozvode manželstva mal. dcéra chodila
na styk s otcom pravidelne, dokonca častejšie ako bolo upravené v rozsudku. V roku 2009 cez letné

prázdniny nastal u nej zlom a odmietala k nemu chodiť. Vraj ju vypočúval o súkromnom živote matky a
keď neodpovedala podľa jeho predstáv bola trestaná (točil ju za hlavu, búchal jej hlavu o zem, kľačala,
nadával jej). Dvakrát išla k otcovi aj napriek plaču, čo u nej spôsobilo problémy s pocikávaním. V
dôsledkuuvedenéhopožiadalaovyšetrenieznalcomapsychológom.Záveryznalkyneapsychológovsa
rozchádzali, pričom znalkyňa tvrdila, že odmietanie otca je v dôsledku negatívneho pôsobenia matky. Po

vzhliadnutí obrazového záznamu v deň styku znalkyňa skonštatovala, že mal. W. nehrá divadlo a žiadala
styk zastaviť. K. žiadala aj napriek uvedenému ponechať styk 1 hodinu na sociálnej kuratele. Okresný
súd Nitra rozhodol podľa návrhu kurátorky, avšak odvolací súd rozhodol tak, že dieťa má právo stretávať
sa so svojím otcom každý párny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti kolízneho
opatrovníka s tým, že otec prevezme dieťa v stanovenú hodinu za prítomnosti kolízneho opatrovníka

pred bydliskom matky a dieťa vráti na tom istom mieste v stanovenú hodinu za prítomnosti kolízneho
opatrovníka a matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Poukázala na to, že exmanžel neustále
podáva sťažnosti nielen na ňu, ale aj na sociálnu kuratelu. Dodala, že z rozsudku nevyplýva, že by
musela byť aj ona prítomná pri styku a okrem iného do 16.00 hod. pravidelne pracuje, niekedy aj dlhšie
a nemôže sa v daný čas dostaviť na styk. Konštatovala, že ani sociálne kurátorky nedokázali mal. W.

presvedčiť, aby išla k otcovi. V roku 2010 bol vypracovaný znalecký posudok W.. F. W.., v ktorom nie je
zmienka o tom, že by bola W. týraná ako uviedol otec. Mala za preukázané, že pokuta jej bola uložená
neoprávnene, pričom poukázala na to, že sociálna kuratela približne od apríla 2013 na styk nechodí, hoci
jej prítomnosť pri ňom zrušená nebola, čiže dieťa nie je nijakým spôsobom chránené. Dňa 16. 09. 2013
dala na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia (sp. zn. 26P/223/2013), ktorým žiadala upraviť

styk od 17.00 hod. do 18.00 hod z dôvodu, že dcéra začala navštevovať ZUŠ v Nitre. Rozhodnutie
Okresného súdu Nitra bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu, ktorý odvolanie zamietol a potvrdil
rozhodnutie v zmysle ktorého je otec oprávnený stretávať sa s mal. W. každú párnu stredu v mesiaci
v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný prevziať si dieťa v stanovenom čase
pred bydliskom matky a tam ho aj odovzdať. Prítomnosť sociálnej kurately zrušená nebola. Krajský súd

žiadal znalecké dokazovanie, ktoré malo byť vykonané 28. 06. 2014. Otec mal. W. aj napriek tomuto
rozhodnutiu chodil na styk v čase od 16. 09. 2013 do 19. 03. 2014 o 16.00 hod. aj napriek tomu, že
bola W. v umeleckej škole. Konštatovala, že ak by otcovi na dcére záležalo, nechodil by na styk skôr a
po chvíli by neodišiel, ale by na ňu počkal. Záverom uviedla, že vzhľadom k tomu, že dcéra má už 12
rokov, vie čo chce a čo je pre ňu vhodné, pričom to chce už 5 rokov. Namiesto toho chodí po lekároch,

znalcoch a pod., čo nie je v jej najlepšom záujme, rovnako ako aj uložená pokuta, ktorá predstavuje
polovicu výplaty jej matky. Záverom dala do pozornosti odvolacieho súdu čl. 12 Dohovoru o právach
dieťaťa a § 43 ods. 1 Zákona o rodine.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu povinnej matky oprávnený otec uviedol, že odvolanie považuje za
účelové klamstvo a podvod. Poukázal na psychologické vyšetrenie zo dňa 12. 08. 2010, z výsledkov

ktorého bol vypracovaný znalecký posudok zo dňa 30. 08. 2010 znalkyňou F.. W.. V. S., E.. Z výsledkov
tohto znaleckého posudku sú zrejmé dôkazy smerujúce proti matke oboch detí v tom, že im niekoľko
rokov ubližuje. Uviedol, že dcéra je pod silným vplyvom matky, v dôsledku čoho ho odmieta. Matka
učí deti klamať, nadávať a rozprávať naučené frázy o tom, že im ubližuje. Poukázal na to, že matkadeti nikdy nepripravovala na styk, čo potvrdil aj mal. syn P.. Matka deti neustále zastrašuje, v dôsledku
čoho sú zmätené a zmanipulované. Obáva sa, že takáto výchova bude mať negatívny vplyv na vývoj
oboch maloletých detí. Uviedol, že svoju dcéru nevidel už 5 rokov. Mal za preukázané, že z vyššie

uvedeného znaleckého posudku je zrejmé, že mal. W. je plne zmanipulovaná matkou. So svoju dcérou
sa osobne stretol až 12. 08. 2010, keď boli obe maloleté deti psychologicky vyšetrované. Vtedy dcéra
poprela všetko, z čoho ho dovtedy obviňovala. S poukazom na to, že sa s ňou od 04. 10. 2009 nestretol,
nemohol na ňu negatívne vplývať ani s ňou komunikovať, preto všetky umelo vyrobené a vytvorené
dôkazy a kauzy (konkrétne videonahrávka s dcérou) a všetky listy adresované sudkyni, ako aj list tvoriaci

prílohu odvolania, výsluch dcéry zo dňa 22. 02. 2012 považoval za manipulatívne a účelové. Pokiaľ ide
o znalecké dokazovanie namietané matkou v podanom odvolaní uviedol, že ide len o manipulácie mal.
dcéry ako aj vec prejednávajúcej sudkyne Mgr. Mesárošovej (v konaní o pozastavenie styku s dcérou). V
ďalšom navrhol, aby bol súdom predvolaný nielen on, ale aj F.. W.. V. S., E.., znalkyňa, ktorá vypracovala
znalecký posudok a V. V. (matka otca) za účelom svedeckej výpovede nevyhnutnej pre spravodlivé a
objektívne súdne konanie. Do pozornosti odvolacieho súdu dal návrh matky, kde žiadala skrátiť mu styk

s mal. P., čo preukazuje tú skutočnosť, že robí všetky úkony k tomu, aby zničila aj jeho vzťah so synom.
Záverom uviedol, že má podozrenie na spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 Trestného zákona ako aj trestného činu podľa § 359 TZ v dôsledku zastrašovania, ponižovania,
ohovárania a krivého obviňovania. Vyjadril dôvodnú obavu, že príde o svoje deti, preto žiadal zastaviť
manipulatívne konanie matky.

K odvolaniu povinnej matky vo vzťahu k mal. W. sa taktiež vyjadril kolízny opatrovník ÚPSVR Nitra.
Vo vyjadrení uviedol, že v súčasnosti prebiehajú na Okresnom súde Nitra konania vedené pod sp. zn.
11P/94/2013 vo veci pozastavenia styku mal. W. s otcom na návrh matky, sp. zn. 26P/178/2013 vo veci
zmeny styku s otcom mal. P. na návrh matky, vo veci zmeny úpravy styku otca s mal. W. na návrh ÚPSVR
Nitra, kedy bola vec OS rozhodnutá rozsudkom pod sp. zn. 26P/14/2012, avšak matka podala odvolanie,

preto bola vec posúdená odvolacím súdom pod sp. zn. 25CoP/60/2013-155, 25CoP/77/2013 s tým, že
bola zrušená a vrátená súdu prvého stupňa. Kolízny opatrovník uviedol, že sa zúčastnil asistencie pri
styku otca s mal. W. od augusta 2011 do februára 2013 až 36x, pričom styk sa nikdy neuskutočnil z
dôvodu, že mal. W. odmietala otca s tým, že jej v minulosti ublížil a má z neho strach. Maloletá W. sa na
podnet kolízneho opatrovníka podrobila vyšetreniu na Odd. klinickej psychológie vo FN v Nitre, s účelom

odbúrať negatívny postoj voči otcovi, mal. W. však aj napriek konzultáciám u psychologičky postoj
nezmenila. ÚPSVR Nitra sa zúčastňoval na styku otca s dcérou od 10. 08. 2011, pričom k styku ani raz
nedošlo,atoaninapriekpomocipsychologičkyRPPS,ktorábolapristykuprítomnáasnažilasamaloletú
W. k styku motivovať. Mal za to, že Krajský súd Nitra nerozhodol pri ustanovení ÚPSVR Nitra do funkcie
opatrovníka v súlade so zákonom a poukázal na ust. § 31 ods. 2, 3 a 4 Zákona o rodine. Ďalej uviedol,

že asistencia ÚPSVR Nitra pri styku dcéry s otcom nebola úspešná, a to aj napriek mimoriadnej snahe
a odborného sociálno-psycholgického prístupu sociálnych pracovníčok odd. SPODSK, psychologičiek
RPPS. V dôsledku uvedeného požiadali Okresný súd Nitra, aby zrušil povinnosť ÚPSVR zúčastňovať
sa styku otca s W.. Z vykonaných asistencií pri styku bolo zrejmé, že asistencia neplnila svoj účel, a
preto budú aj naďalej trvať na tom, aby súd zrušil prítomnosť kolízneho opatrovníka pri styku otca s

mal. W.. ÚPSVR Nitra nedisponuje personálnym obsadením odd. SPODSK, preto nie je dostatočne
vybavené na pravidelné plnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre, a to s poukazom na náročnosť a
časovú zaneprázdnenosť pracovníkov a neefektívnosť realizácie. Konštatovali, že počas celej doby
vykonávanej asistencie pri styku a pohovoroch s mal. W. nezistili dôvod jej negatívneho reagovania.
Matka mal. detí im umožnila vstup do domácnosti v čase asistencie pri styku, s cieľom vykonania

pohovoru s mal. W., avšak tá len opakovala, že sa nechce s otcom stretávať, lebo jej veľmi ubližoval.
Matka mal. W. na stretnutia s otcom pripravovala, motivovala ju, avšak nenútila ju k styku s otcom, keďže
ho sama W. nechcela. Záverom uviedol, že navrhli zhodnotiť vplyv matky na dcérine odmietanie otca s
poukázaním na jej prípadnú manipuláciu proti otcovi. Doposiaľ však nie sú zistené závery zo znaleckých
šetrení. S poukazom na uvedené mal za to, že nie sú dôvody na to, aby bola matke uložená pokuta.

Pokiaľ ide o vzťah mal. P., kolízny opatrovník uviedol, že Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 26P/178/2013
prebieha konanie vo veci zmeny styku s otcom mal. P. na návrh matky. Predmetné konanie je odročené
na neurčito, keďže súd prvého stupňa vo veci nariadil súdnoznalecké dokazovanie, ktorého sa majú
zúčastniť matka, otec a obe maloleté deti P. a W.. Uviedol, že matka sa vyjadrila pri stretnutiach, že
deťom nebráni v styku s otcom, obe pripravuje rovnako, avšak každé z detí reaguje inak. P. sa s otcom

stretáva podľa rozsudku okresného súdu, matka nemarí stretávania, pripravuje ho a motivuje na ne. Styk
sanerealizovallenvčaseP.choroby,ktoréotecspochybňoval,avšakmatkamalalekárskepotvrdeniena
čo kolízny opatrovník reagoval tým, že nie je kompetentný na to, aby spochybňoval potvrdenie pediatra.
K odvolaniu otca uviedol, že je to len subjektívny názor otca na matku mal. detí a ÚPSVR čaká nasúdnoznalecké posúdenia, podľa výsledkov ktorého sa bude vyjadrovať aj v prípade zmeny styku otca
so synom. Obaja rodičia boli vždy upozornení na riadne dodržiavanie súdneho rozhodnutia, kde im bolo
vysvetlené, že v prípade neplnenia súdneho rozhodnutia si môže jeden z rodičov, ktorému sa právo

obmedzuje požiadať súd o výkon rozhodnutia. Počas vykonávania asistencie boli pracovníčky často
prítomné a matka nezabraňovala P., aby podišiel k bránke domu za otcom, keď ho volal, prevzal si od
otca darčeky, sladkosti a komunikoval s ním. Otec neavizoval, že by toho času nebol styk so synom
riadne vykonávaný. Záverom konštatoval, že matka mal. P. podala návrh na zmenu styku P. s otcom,
pričom vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo, pretože bol ustanovený súdny znalec z odboru psychológie

na posúdenie záujmu maloletého dieťaťa na stretávaní sa s otcom. Z doposiaľ zistených skutočností
mal za to, že matka dieťa na styk s otcom riadne pripravuje. V prípade, ak sa styk nerealizuje z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, je na posúdení a zvážení samotného lekára, či je presun k
druhému rodičovi vhodný alebo nie. Matka sa o deti riadne stará, deti pravidelne navštevujú povinnú
školskú dochádzku a doposiaľ nebolo hlásené žiadne zanedbávanie starostlivosti zo strany matky o
maloleté deti.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie
je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 272 ods. 1 OSP, súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe a) vykonateľného
rozhodnutia súdu, b) rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v
cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu.
Podľa § 272 ods. 3 OSP, pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve
povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V

tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že
účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže
naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.
Podľa§272ods.5OSP,súdjeoprávnenýprednariadenímvýkonurozhodnutiapodľaodseku1požiadať

príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o
poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie
súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä v mieste pobytu dieťaťa alebo v mieste, kde sa dieťa
zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 273 ods. 1 OSP, ak výzva sudcu podľa § 272 ods. 3 OSP zostane bezvýsledná, súd je oprávnený

uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200 eur. Pokutu
možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
Občiansky súdny poriadok podľa svojho ustanovenia § 1 upravuje postup súdu a účastníkov v
občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb. Predmetom tejto úpravy je postup súdu a účastníkov pri riešení žalôb na začatie
konania a s nimi spojených procesných a iných právnych otázok podaných účastníkmi civilnoprávneho
vzťahu. Táto úprava sleduje spravodlivú právnu ochranu porušených, či ohrozených subjektívnych práv
a záujmov účastníkov a na tomto základe právnu výchovu všetkých subjektov civilného procesu a
verejnosti k rešpektovaniu zákonov, plneniu povinností a všeobecnej úcte k právam.

Zákonným predpokladom na výkon rozhodnutia uložením pokuty je záver o danosti predpokladov
upravených v zákonnom ustanovení § 272 až 273c OSP.

Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Z
hľadiska realizácie ochrany práv maloletých je zrejmé, že vykonávacie konanie je ovládané princípom

oficiality a konanie možno začať na návrh, ale aj bez návrhu (z úradnej povinnosti). Samotný
priebeh vykonávacieho konania je reprezentovaný dvoma základnými štádiami, ktoré sú z aspektu
realizácie postupu súdu určujúce. Prvé štádium sa realizuje pred nariadením výkonu rozhodnutia
a plní predovšetkým prevenčnú úlohu vo vzťahu k následnému postupu súdu. Táto fáza je pre
efektívnosť výkonu obligatórna a súd ju uskutočňuje vydaním písomnej výzvy, ktorú adresuje tomu,

kto sa odmieta podrobiť rozhodnutiu súdu o výchove dieťaťa a o úprave styku, prípadne schválenej
dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Obsahom je výzva na plnenie povinností
vyplývajúcich z rozhodnutia a tiež poučenie o možných následkoch neplnenia povinností. Zákon však v
tomto štádiu vykonávacieho konania predpokladá súčinnosť súdu s príslušnými orgánmi obce, orgánusociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately so zameraním na výchovné pôsobenie na povinného a
dobrovoľné plnenie povinností, aby k nariadeniu výkonu rozhodnutia nemuselo v konečnom dôsledku
dôjsť. Druhé štádium vykonávacieho konania je viazané na bezúspešnosť výzvy sudcu na dobrovoľné

sa podrobenie povinného rozhodnutiu súdu o výchove alebo styku s maloletým dieťaťom. Jednou zo
zákonných možností je, že súd ukladá osobe, ktorá sa odmieta podrobiť vykonateľnému rozhodnutiu
pokuty, ktoré možno ukladať aj opakovane.
Predmetom tohto konania bol návrh oprávneného - otca, ktorý sa opakovane domáhal nariadenia
výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou na základe rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č.

k. 25coP/21/2011-287 zo dňa 08. 06. 2011, právoplatného a vykonateľného 01. 08. 2011, ktorým bol
upravený styk otca s maloletou W. v párnom týždni v kalendárnom roku v stredu v čase od 16.00 hod.
do 17.00 hod. za prítomnosti kolízneho opatrovníka ÚPSVR Nitra, odboru sociálnych vecí a rodiny, odd.
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, referátu poradensko-psychologických služieb Nitra s
tým, že otec prevezme dieťa v stanovenú hodinu za prítomnosti kolízneho opatrovníka pred bydliskom
matky a dieťa vráti na tom istom mieste v stanovenú hodinu za prítomnosti kolízneho opatrovníka.

Matka je pritom povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Otec ako oprávnený svoj návrh vyvodzoval zo
skutočnosti, že matka ako povinná si neplní svoju povinnosť vyplývajúcu z označeného rozhodnutia
a svojím účelovým konaním mu bráni v styku s maloletou dcérou. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa
14. 10. 2013 bola povinnej doručená písomná výzva súdu v zmysle ust. § 272 ods. 3 OSP s tým,
aby sa dobrovoľne podrobila právoplatnému rozhodnutiu a rešpektovala úpravu styku otca s maloletým

dieťaťom a zároveň bola súdom upozornená na následky nepodrobenia sa súdnemu rozhodnutiu.
Oprávnený uviedol, že matka maloletej dcéry mu zmarila každé stretnutie s ňou v období od 10. 08. 2011
- 19. 03. 2014, a teda viac ako 4 roky sa nevie dovolať styku s jeho mal. dieťaťom. Matka na návrhy otca
reagovala s tým, že svojej maloletej dcére nijakým spôsobom nebráni v styku s otcom, avšak maloletá
W. otca odmieta v dôsledku negatívnej skúsenosti počas návštevy u neho. Malo ísť o fyzické a psychické

ubližovanie otca maloletej dcére spočívajúce v nadávaní, vypočúvaní, udieraní hlavy o zem a pod.
Matka aj napriek tejto skutočnosti uviedla, že jej v styku s otcom nebráni a rozhodnutie, či k otcovi chce,
resp. nechce ísť, je výlučne na dcére. Z vyjadrenia kolízneho opatrníka vyplýva, že maloletá W. bola
na podnet sociálnych pracovníčok prítomných v čase, kedy sa mal realizovať styk s otcom, vyšetrená
aj psychologičkou z Odd. klinickej psychológie vo FN v Nitre. Napriek odbornej pomoci a konzultácii

psychologičky W. nezmenila svoj odmietavý postoj k otcovi. Kolízny opatrovník konštatoval, že počas
celej asistencie pri styku a pohovoroch s maloletou W. nikdy nezistili dôvod negatívneho reagovania
proti stretávaniu sa s otcom. Matka dcéru na styk pripravovala a snažila sa ju motivovať k tomu, aby
sa s otcom stretla, avšak rešpektujúc prianie maloletej W. ju k tomuto stretnutiu nenútila. Súd prvého
stupňa vyhodnotil situáciu tak, že ide o nepriamu manipuláciu matky, ktorá ju na jednej strane motivuje

k stretnutiu a na strane druhej toto rozhodnutie necháva na maloletej W.. Následne súd prvého stupňa
uložil povinnej preskúmavaným rozhodnutím poriadkovú pokutu vo výške 200 eur.
Odvolací súd, hodnotiac uvedené zistenia vo svetle zhora popísaných hľadísk, dospel k záveru, že
postup súdu prvého stupňa je vecne správny, avšak s ohľadom na skutkový a právny stav sa netreba
v súdnom konaní pridržiavať prísneho formalizmu, preto zohľadnil skutkové okolnosti vyplývajúce z

obsahu spisu a pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia tak, že uloženú pokutu znížil na polovicu,
t. j. na 100 eur. Ako už bolo uvedené, predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je aktívna
účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej
dohody, pretavená do výzvy súdu na podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu. Len ak táto výzva zostane
bezvýsledná a povinný naďalej uložené povinnosti dobrovoľne neplní, výkon rozhodnutia sa realizuje

ukladaním pokút. V súdenej veci to znamená, že sledovaným obdobím na plnenie povinnosti matky
maloletého dieťaťa umožniť mu styk s otcom bolo obdobie od 14. 10. 2012 do 30. 04. 2014, t. j. od
doručenia výzvy povinnej do dňa rozhodovania súdu o uložení pokuty. V tomto období v súlade s
vykonávaným rozsudkom sa mal styk otca s dieťaťom realizovať každý párny týždeň v stredu od 16.00
hod. do 17.00 hod. za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení účastníkov

konania niet sporu o tom, že sa v sledovanom období styk otca s maloletou dcérou nerealizoval z
rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom období. Maloletá W. aj naďalej styk odmieta, pričom sa
nerealizoval už od roku 2011.
Odvolací súd konštatuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a
odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je

nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča
v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova
o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok,
ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťaje v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika
príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým
rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú

zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - dôvod
na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým
dieťaťom nestretával, resp. sa stretával len vo veľmi obmedzenom rozsahu.
Taktiež je dôležité zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní
konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem

vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v jeho živote bez pochybností
nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Výkon
rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom.
Odvolací súd má za to, že maloletá W. je vzhľadom k svojmu veku (12 rokov) spôsobilá vyjadriť svoj
názor v tom smere, či sa chce, resp. sa nechce stretnúť so svojím otcom a tráviť s ním svoj voľný
čas. Na druhej strane je potrebné zohľadniť aj právo rodiča, v tomto prípade otca, na to, aby sa so

svojou maloletou dcérou stretával a realizoval výkon svojich rodičovských práv, a teda nielen povinností.
Preto odvolací súd konštatuje, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach,
ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 100 ods. 3 OSP, 43 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine). V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je
korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie

(uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I.
ÚS 3082/10). Nemožno pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez
zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu
autoritatívneho rozhodnutia súdu (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02).
MaloletáW.odmietastyksotcom,dôvodiac,žetotorozhodnutieunejvyvolalincidentsotcom,priktorom

sa mal otec vypytovať na súkromie matky s tým, že keď mu neodpovedala tak ako chcel, udrel jej hlavu o
zem,točilsňouanadávaljej.Zatohtostavu,najmäsprihliadnutímnadôvodyodmietaniastyku,odvolací
súd, venujúc názoru maloletej W. zvýšenú pozornosť poznamenáva, že jej názor je potrebné korigovať,
keďže súd je povinný sledovať jej najlepší záujem (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Odvolací súd má
za to, že nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané, že by bolo maloletej W. ublížené takým

spôsobom ako tvrdí. Záujem maloletej W. na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí najmä v potrebe
udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority,
ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Vzhľadom k tomu, ak má otec záujem sa
s maloletou dcérou stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na ňu negatívne
vplývať a je schopný sa o ňu počas doby styku postarať, je v jej záujme bez najmenších pochybností styk

vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej.
Odvolací súd chce v tomto smere poukázať na tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako
je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Preto má byť aj rodičovi, ktorý s
dieťaťom trvale nežije, umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času,
počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča. S poukazom na uvedené

odvolací súd uvádza, že matka by mala byť taktiež príkladom svojej dcére v tom smere, že by mala
s otcom maloletých detí vychádzať na zdvorilostnej úrovni tak, aby ona bola svojím správaním sa
príkladom pre svoje deti a motivovala tak dcéru k stretnutiam so svojím otcom. Prípravou na styk otca
s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie
a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom,

čo v danom prípade úplne absentuje, resp. bolo kontraproduktívne. Matka je pre svoju 12 ročnú dcéru
vzorom, pričom možno predpokladať, že ak uvidí u svojej matky pozitívny vzťah k otcovi (na úrovni
slušnosti a zdvorilosti), zmení aj ona svoj postoj a nebude ho odmietať. Odvolací súd ďalej konštatuje, že
vprípadeneschopnostirodičovspolukooperovaťprivýkonestykusamaloletédieťastávarukojemníkom
a obeťou. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť

matky, aby v záujme maloletej W. na ňu pozitívne vplývala a viedla ju k pozitívnemu vzťahu k otcovi.
Dôležitá úloha otca v živote maloletej W. je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na ňu pôsobiť
a zdôrazňovať jej dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom.
Odvolací súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka maloletej W. sa nielenže o otcovi
s dcérou nerozpráva, ale ani sa jej ničím nepodložený negatívny vzťah k otcovi nesnaží zlepšiť, resp.

prispieť k jeho náprave. Matka si musí uvedomiť, že rozpadom rodiny deti prestali vyrastať a žiť v
úplnej rodine bez vplyvu otca na výchove detí, a teda absentuje jej zodpovednosť na spolupodieľaní
sa a akceptácii otca. Rodičia sú aj po rozvode povinní snažiť sa o to, aby ich deti trpeli citovo čo
najmenej stratou úplnej rodiny. Matka spôsobuje a vytvára v priebehu niekoľkých rokov svojím prístupomumocnenie klamlivého pocitu u maloletej W., že otec nie je v jej živote potrebný. Rodičia nesmú byť
pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí, mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný pri ich výchove. Žijú tak v klamstve a ilúzii, že

dieťaťu nič nechýba. Spory medzi rodičmi sa nemôžu premietať do vzťahov k maloletým deťom.
Ako vyplýva z obsahu spisu, nie je preukázané, že by otec maloletú dcéru fyzicky napádal. Odmietanie
maloletá W. odôvodňuje tým, že ju otec fyzicky trestal a nadával jej. Odvolací súd uvedené konanie otca
nechce nijako ospravedlňovať alebo zľahčovať, avšak nie je žiaduce, aby takýto zážitok (založený len na
tvrdení maloletej W.) ovplyvnil vzťah medzi otcom a dcérou do takej miery, aby otca odmietala v takom

rozsahu, že ho fakticky vylúči z celého svojho života. Výchova detí zo strany rodiča, ktorý má umožnené
s dieťaťom sa stretávať neznamená, že tento rodič bude počas stretnutia ľahostajný, nevyjadrí svoj
názor aj taký, ktorý sa dieťaťu nepáči. Tento rodič predsa nestráca právo rozhodovať o dieťati.
S poukazom na uvedené má odvolací súd za preukázané, že postoj matky maloletej W. možno definovať
tak, že maloletú W. dostatočne na styk s otcom nepripravovala a nezdôrazňovala jej dôležitosť druhého
rodiča v jej živote, keďže maloletá W. aj naďalej v sebe živí spomienky spred niekoľkých rokov a

poukazujúc na ne styk s otcom odmieta. Možno konštatovať, že matka neochotu maloletej W. stýkať
sa s otcom do určitej miery udržiava. Iné dôvody nesúhlasu styku s otcom a jeho odmietanie okrem
uvedeného nie sú odvolaciemu súdu známe. Odvolací súd na strane druhej berie do úvahy aj to, že
práve uvádzané a maloletou W. tvrdené nevhodné správanie sa otca v minulosti sa mohlo odraziť na
odmietavom postoji maloletej W. k nemu. Odmietavý postoj k styku maloletej W. s otcom by podľa

názoru odvolacieho súdu pomohol zmierniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha všetkých o
dosiahnutie harmonického a láskyplného vzťahu postupným budovaním dôvery nenásilným spôsobom.
Odvolací súd zastáva názor, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu
citových potrieb na rovnakej úrovni by zaručovala bezproblémový výkon styku a viedla by k obnoveniu
narušených väzieb medzi maloletou W. a otcom. Záujem maloletej W., ktorý by mali obaja rodičia

sledovať by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine, uvedomujúc si, že sú to
práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojej maloletej dcéry. Právo dieťaťa na
rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život
alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa.
Stav, keď rodič nepripravuje dieťa na styk s druhým rodičom a dieťa druhého rodiča odmieta, sa

rovná ,,neumožneniu“ druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom. Ak je dieťa vo výchove rodiča, ktorý
svojím prístupom do určitej miery podporuje dieťa v odmietaní druhého rodiča, niet záruky, že dieťa bude
vychovávané v zdravom prostredí. Ide totiž len o skryté pestovanie odmietania až nenávisti, čo je zo
strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné, ak samozrejme neexistujú dôvody
na zákaz styku. Vždy existuje nádej, že dieťa v takomto veku môže prehodnotiť svoj odmietavý postoj,

no potrebné sú objektívne vplyvy najmä zo strany odborníka.
Odvolací súd, berúc zreteľ na odmietavý postoja maloletej W., ktorý je založený na dôvode bez
relevantného základu, nedostatok úprimného záujmu na strane matky vo vzťahu k akejkoľvek forme
prípravy dcéry na styk s otcom a so zreteľom na význam otca v živote maloletej W., uvádza, že aj napriek
tomu, že maloletá W. má už 12 rokov a je schopná posúdiť či sa chce s otcom stýkať, resp. sa nechce,

má opatrenie súdu zmysel.
Preskúmaním skutkového a právneho stavu v prejednávanej veci odvolací súd dospel k tomu záveru, že
matka maloletej W. by mala svoju dcéru pripravovať na styk s otcom dôkladnejšie, a teda aj po psychickej
stránke, aby jej uľahčila stretnutia s ním, pričom takéto stretnutia by u maloletej nemali vyvolávať
traumatizujúci zážitok. V tomto smere je vhodné, aby samotná matka išla svojej dcére príkladom tým, že

bude udržiavať s otcom svojich maloletých detí prinajmenšom zdvorilostný vzťah, motivujúci maloletú
W. k styku so svojím otcom, pričom tento sa bude správať obdobne. Vzhľadom k tomu, že sa dieťa blíži
k pubertálnemu veku je možno predpokladať, že matka jej je vzorom a bude ju nasledovať, v dôsledku
čoho zmení svoj odmietavý, relevantne nepodložený postoj k otcovi. V tomto smere má odvolací súd
za to, že uloženie poriadkovej pokuty matke za to, že sa nepodrobila výkonu súdneho rozhodnutia aj

napriek výzve súdu je opodstatnená. Odvolací súd však uloženie poriadkovej pokuty matke vo výške
200 eur považuje za neprimerané, a preto s prihliadnutím na to, že nie je účelom súdov, aby sa v
rozhodovacej činnosti striktne viazali formalizmom, resp. formálnou aplikáciou práva vychádzajúcou zo
znenia právnych noriem, ktorá však nezohľadňuje cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného
prípadu, túto pokutu znížil na polovicu, t. j. na 100 eur. Rovnako tak aj v prejednávanom prípade by išlo

o prílišné lipnutie, resp. pridržiavanie sa znenia zákona bez určitého nadhľadu samotným súdom.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.