Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marta Polyaková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/236/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112205845
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112205845.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľky: V. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. pri N., A. XXX/X, zastúpená advokátkou: JUDr. Mária Jakubíková, so sídlom Nitra, Fr. Mojtu 43,
proti odporcovi: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. pri N., A. XXX/X, zastúpená advokátkou: JUDr. Eva
Hlaváčová, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 12, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
na odvolanie obidvoch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. marca 2014 č. k.
12C/20/2012-161 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7. apríla 2014 č. k. 12C/20/2012-217 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 621,04 eura
do troch dní od právoplatnosti rozsudku JUDr. Márii Jakubíkovej.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že
prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce
sa v kat. úz. J. pri N., Y. N., okr. N. 3-izbový byt na 3. poschodí, vchod č. 2 nachádzajúci sa v obytnom
dome súp. č. XXX na parc. č. 1120 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2, a podiel priestoru na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 1119 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 2471 m2 a parc. č. 1120 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
450 m2 v podiele 968/11616-ín k celku. Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal hnuteľné veci
tak, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia a do výlučného vlastníctva odporcu hnuteľné veci a to
váľandu v zostatkovej hodnote 4 eur a jednu skriňu v zostatkovej hodnote 5 eur. Navrhovateľku zaviazal
zaplatiť odporcovi titulom vyporiadania sumu 24.378,65 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľku aj odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za návrh
každého vo výške 764 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňom
právoplatnosti rozvodu manželstva 23.07.2010 došlo k zániku BSM. Predmetom konania bolo
vyporiadanie majetku nadobudnutého za trvania manželstva a masa BSM bola účastníkmi konania
zhodne ustálená na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to 3-izb. byt nachádzajúci sa v obytnom
dome súp. č. XXX na parc. č. 1120 a hnuteľné veci tak, ako boli popísané vo výroku rozhodnutia. Z
hnuteľných vecí boli sporné len dve položky, či patria do masy BSM, pričom svedeckými výpoveďami
bolo preukázané, že stôl a 4 stoličky a žmýkačka nepatria do BSM, pretože boli darované navrhovateľke
jej deťmi a kupované z ich peňazí, nie zo spoločných peňazí účastníkov konania. Pri vyporiadaní
vychádzal z rovností podielov oboch účastníkov. Pri rozhodovaní o tom, komu bude nehnuteľnosť
pridelená vychádzal z toho, že navrhovateľka od začiatku konania navrhovala vyporiadať BSM tak,že nehnuteľnosť jej bude prikázaná do výlučného vlastníctva, preukázala, že je v jej schopnostiach
a možnostiach vyplatiť odporcu, pričom odporca až v závere konania žiadal, aby nehnuteľnosť bola
prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Argumentoval tým, že sa pričinil o nadobudnutie bytu a že
na byt je odkázaný s poukazom na svoj zdravotný stav. Čo sa týka týchto argumentov, takéto isté
argumenty by mohla použiť aj navrhovateľka, ktorej zdravotný stav nie je bezproblémový, pretože
sa jedná o onkologickú pacientku a osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Schopnosť a možnosť
navrhovateľky vyplatiť odporcu považoval za reálnejšiu, pretože navrhovateľka preukázala prakticky
okamžitú možnosť vyplatiť odporcu. Naopak, odporca preukázal, že je vlastníkom pozemkov, avšak
podielovým, pričom nepreukázal ani hodnotu pozemkov. Poukázal na dĺžku sporu, ktorý prebieha 2
roky, pričom za celú dobu odporca tieto skutočnosti nepreukázal. Čo sa týka hnuteľných vecí, tieto
prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky, keďže tvoria zariadenie bytu s výnimkou hnuteľných
vecí, o ktoré prejavil záujem odporca. Garáž prikázal tiež do vlastníctva navrhovateľky, pretože patrí
k bytu, užíva sa spolu s bytom, je v radovej zástavbe garáži. Z uvedených dôvodov prikázal do
výlučného vlastníctva navrhovateľky nehnuteľnosti ocenené znaleckým posudkom na sumu 50.400 eur,
od tejto sumy odpočítal investície vložené navrhovateľkou do spoločnej nehnuteľnosti, čo bola znalcom
stanovená suma 2.165 eur, teda polovica z tejto sumy je 24.117,50 eura. Dohodou účastníkov bola
hodnota hnuteľných vecí stanovená na 249 eur, navrhovateľke prikázal hnuteľné veci v hodnote 240
eur a odporcovi hnuteľné veci v hodnote 9 eur. Súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi titulom
vyporiadania24.378,65eurado3dníodprávoplatnostirozsudku.Opovinnostiúčastníkovzaplatiťsúdny
poplatokrozhodolpodľaSadzobníkasúdnychpoplatkovpoložka 6písm.b/ato 3%zpredmetukonania,
pričom hodnota vyporiadavanej masy BSM je suma 50.940,30 eura. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každému
z účastníkov sa dostala polovica spoločného majetku a tak nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu
niektorého z nich.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka a to v časti náhrady
trovkonania.Vdôvodochsvojhoodvolaniauviedla,žeodvolaniepodávazdôvoduust.§205ods.2písm.
f/ OSP, pretože na daný skutkový stav súd nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 2 OSP. Poukázala, že
rozhodovanieovyporiadaníBSMjesporovýmkonanímavsporomkonanísauplatňujeprirozhodovanío
náhrade trov konania zásada zodpovednosti za výsledok. Kritérium na priznanie nároku na náhradu trov
konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa, ako aj odporcu. Miera úspechu vo
veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci
samej. Má za to, že bola v konaní úspešná v celom rozsahu, pretože súd rozhodol tak, ako počas celého
konania navrhovala a ako požadovala v konečnom návrhu na rozdiel od odporcu, ktorý svoje stanovisko
pred koncom konania zmenil a tiež žiadal prikázať byt spolu s garážou do jeho výlučného vlastníctva.
Od počiatku navrhovala, že odporcovi vyplatí polovicu z hodnoty bytu, pričom mal nereálne požiadavky,
preto nemala inú možnosť, ako doriešiť vyporiadanie súdnou cestou. Súd mal preto pri rozhodovaní
o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že v konaní bola úspešná, pričom rozhodnutie záviselo aj od
znaleckého posudku, a tiež od úvahy súdu, pokiaľ ide o rozdelenie hnuteľných veci. Odporca sa v
priebehu konania vyhováral na svoj zdravotný stav, ktorým chcel odôvodniť opodstatnenosť svojho
návrhu na priznanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Ona sa doteraz nezmienila o
tom, že je onkologicky liečená pacientka, a každý mesiac kvôli tomu absolvuje lekárske vyšetrenie.
V neposlednom rade aj odporca bol v konaní zastúpený advokátkou, ktorá si uplatnila náhradu trov
konania, preto si musel byť vedomý, že v prípade neúspechu v konaní jej bude musieť nahradiť trovy
konania. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania v uplatnenej
výške 4.861,54 eura. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 209,69 eura.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním i odporca, a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní namietal, že súd
pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva vychádzal len z hľadiska schopnosti
a možnosti toho-ktorého účastníka, bez zbytočného odkladu vyplatiť titulom vyporiadania druhému
účastníkovi sumu zodpovedajúcu jeho podielu. Súd mal prihliadať aj na to, ktorý z účastníkov je naň
viac odkázaný. Pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná treba skúmať
aj, akou mierou sa ten-ktorý z účastníkov pričinil o jej nadobudnutie, ktorý z nich je na ňu väčšmi
odkázaný a napokon aj na ich solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhému
účastníkovi. Odporca trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc a súd napriek tomu jej nevenoval
dostatočnú pozornosť. Táto choroba je neliečiteľná a škody, ktoré už v dýchacích cestách vzniklisa nedajú zvrátiť. Odporca sa nachádza už v štvrtom štádiu ochorenia, ktoré je charakteristické, je
zaradený do transplantačného programu transplantácie pľúc. Zdravotný stav odporcu v spojení s jeho
odkázanosťou na domáce prostredie možno kvalifikovať ako prípad hodný osobitného zreteľa a súd bol
povinný na túto skutočnosť prihliadať. Zdravotný stav mu neumožňuje hľadať si nové a najmä vhodné
ubytovanie. Domnieva sa, že by nebolo spravodlivé a rozhodne nie v súlade s dobrými mravmi, pokiaľ by
odporca s poukazom na jeho zdravotný stav musel opustiť byt, v ktorom dlhé roky žije a hľadať si nové
ubytovanie s rizikom, že nové prostredie môže mať priamy vplyv na zhoršenie jeho choroby. Záverom
poukázal na to, že pokiaľ súd nemal solventnosť odporcu v súvislosti s vyplatením vyporiadavacieho
podielu navrhovateľky preukázanú, odporca má k dispozícii aj ďalšie iné eventuality (úver, pôžička),
ktoré zabezpečia rýchlu možnosť vyplatenia vyporiadavacieho podielu navrhovateľky.
Opravným uznesením zo dňa 07.04.2014 č. k. 12C/20/2012-217 súd prvého stupňa opravil výrokovú
časť rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 12.03.2014 č. k. 12C/20/2013-161 vo výroku I. rozsudku
tak, že uviedol číslo bytu a to 3-izbový byt č. 3, keď pri písaní rozhodnutia došlo k chybe v písaní, pretože
nebolo uvedené číslo bytu a preto toto pochybenie v zmysle ust. § 164 OSP odstránil.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej ako vecne správny potvrdiť a v časti trov konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vo svojom
vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tým, čo v odvolaní odporca uviedol, čo sa týka jeho zdravotného stavu
a jeho odkázanosti na vyporiadaný byt. Celé odvolanie odporcu považuje za účelové a zavádzajúce,
podané s jediným cieľom, naťahovať súdne konanie a oddialiť rozhodnutie súdu vo veci samej.
Uznala, že odporca trpí respiračnou chorobou pľúc, no nie je pravdou, že nie je v jeho možnostiach
a schopnostiach hľadať si nové bývanie ako ani to, že je 24 hod. napojený na dýchací prístroj. Tento
argument bol predložený až v rámci odvolacieho konania a nie v základnom konaní pred súdom
prvého stupňa tak, aby sa s nimi mohol súd riadne oboznámiť a následne vysporiadať pri rozhodovaní.
Poukázala na ust. § 120 ods. 4 OSP a tiež na podstatnú skutočnosť, že jeden doklad je z roku
2012 a druhý z novembra 2013, čo preukazuje jednoznačne ich existenciu už v čase pred vydaním
rozhodnutia vo veci samej. Mala za to, že nie sú splnené podmienky pre uplatnenie nových dôkazov
a argumentov v zmysle ust. § 205a OSP. Súd robil dotaz na ošetrujúceho lekára odporcu MUDr. V.,
ktorá 2x oznamovala súdu, že nevie, aký je zdravotný stav odporcu. Jediný doklad založený v súdnom
spise je lekárske potvrdenie zo dňa 28.02.2011, a preto vôbec nemusí zohľadňovať aktuálny zdravotný
stav odporcu v čase rozhodovania prvostupňového súdu. Odporca bez akéhokoľvek doprovodu sa vedel
zúčastniť súdnych pojednávaní, je schopný hľadať si nové ubytovanie, keďže začiatkom roku 2012 ako
jednu z alternatív navrhoval predaj spoločného bytu. Ona sa nezmieňovala o svojom nepriaznivom
zdravotnom stave, je tiež ZŤP a je navyše onkologicky liečená. Pokiaľ ide o ďalší argument odporcu
súvisiaci s možnosťou vyplatenia vyporiadavacieho podielu, k tomu uviedla, že odporca nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, ktorý by mohol speňažiť, resp. založiť, aby mu banková
alebo iná nebanková inštitúcia poskytla úver. Vlastní len spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v extraviláne Obce J. pri N.. Prvostupňový súd odporcovi poskytol počas dvoch rokov,
čo trvá súdny proces, dostatočný časový priestor na predkladanie dôkazov, pričom odporca bol po celú
dobu nečinný a pasívny. V tomto smere odporca nevykonal žiadne úkony, jediné čo urobil, bolo to, že
predložil súdu listy vlastníctva. Na pojednávaní sa vyjadroval, že nemá peniaze na to, aby ju vyplatil.
Odporca nemal, ani v súčasnosti nemá seriózny záujem riešiť BSM a ani nemá žiadne reálne možnosti
na to, aby jej vyplatil vyrovnávací podiel prostredníctvom úveru poskytnutého bankovým ústavom, či
pôžičkou od fyzickej osoby. Navyše je dôchodca s nie najvyšším starobným dôchodkom, s nepriaznivým
zdravotným stavom, ťažko mu preto bankový ústav poskytne úver. Odkázanosť na vyporiadaný byt je
teda daná u nich oboch, avšak reálnu možnosť vyplatiť odporcu má ona, čo v konaní jednoznačne
preukázala.
KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§10ods.1OSP)prejednalodvolaniaobidvochúčastníkovkonania,
pričom dôvodmi a rozsahom odvolaní bol viazaný (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo
darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len
jednému z manželov a veci vydané v rámci predpisov a reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý malvydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa mu zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby mal. detí, na to, ako sa každý z manželov staral
o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v §
150. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a
dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva to podľa zásad uvedených v § 150. Hovoríme to tzv.
vyporiadanívširšomslovazmysle.PredmetomvyporiadaniaBSMjevšetko,čodotohtospoluvlastníctva
patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva. Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu veci, ako napr. ich vek, miera opotrebenia
a pod. Pri určení ceny veci je však rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich
vyporiadanie (§ 154 ods. 1 OSP).
Zustanovenia§ 150Občianskehozákonníka,prevyporiadanie BSMpatriazákladnézásady.Základnou
zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej
konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania BSM hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec
patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne a nie
kvalitatívne hľadisko a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto
prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne.
Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho
oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku
manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok.
Poslednou zásadou, na ktorú súd prihliada pri vyporiadaní BSM je starostlivosť manželov o rodinu a ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
V danej veci účastníci konania počas manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva
nehnuteľnosti a hnuteľné veci tak, ako ich správne určil súd prvého stupňa. Účastníci vo svojom
odvolaní nenamietali určenie masy BSM ani hodnotu hnuteľných vecí, ako aj nehnuteľností. Odporca
namietal spôsob vyporiadania BSM v časti rozdelenia veci a to v danom prípade v tom, že žiadal,
aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Keďže rozsahom a dôvodmi odvolania
je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 OSP), preskúmaval vec iba z hľadiska posúdenia správnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného z
manželov.
Podľa § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a/ sa
týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho alebo obsadenia
súdu), b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odporca vo svojom odvolaní žiadal, aby súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadal tak,
že do výlučného vlastníctva odporcu prikáže nehnuteľnosť. Poukazoval pritom na svoj zdravotný stav,
a v dôsledku zdravotného stavu na odkázanosť tohto bytu. Z obsahu spisu bolo jednoznačne zistené,
že odporca v priebehu konania neargumentoval svojim zdravotným stavom, jediná správa, ktorá sa
nachádza o jeho zdravotnom stave je na čl. 58 spisu - lekárska správa z 28.02.2011 aj to len v súvislostis tým, že odporca sa ospravedlňoval z pojednávania v dôsledku svojho zhoršeného zdravotného stavu,
pričom podľa správy ošetrujúcej lekárky zo dňa 15.03.2013 (čl. 60 spisu) bolo zistené, že nebol už pol
roka na kontrole a nemá vedomosť o jeho zdravotnom stave. Až v odvolacom konaní poukazuje na
svoj zdravotný stav a priložil lekárske potvrdenia. Na pojednávaní konanom 09.02.2014 boli účastníci
konania poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP, pričom uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie
dokazovania. Odporca mal návrh na doplnenie dokazovania len v súvislosti s výsluchom svedka jeho
sestry C. X., ktorá mala potvrdiť, že finančné prostriedky na zakúpenie bytu mu poskytla ona, avšak
tento návrh na doplnenie dokazovania bol zamietnutý. Žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania zo
strany odporcu predložené neboli. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd mal za to, že v danom
prípade dôvody, ktoré odporca v odvolaní uvádza, nie sú odvolacím dôvodom v súlade s ust. § 205a
OSP, pretože nespĺňajú ani jednu zo zákonných podmienok tohto ustanovenia, pre ktoré by ich odvolací
súd ako odvolací dôvod mohol prijať. Účastníci konania boli poučení podľa § 120 ods. 4 OSP, pričom
na potvrdenie svojich dôkazov nenavrhli žiadne dôkazy, preto odvolací súd na skutočnosti predložené
a označené neskôr neprihliadol. Skutočnosti a dôkazy, ktoré odporca uplatnil v odvolaní nemohli byť
odvolacím dôvodom, pretože nespĺňali podmienky ust. § 205a OSP.
Ako ďalší odvolací dôvod odporca uvádzal, že by mohol mať k dispozícii finančné prostriedky na
prípadnú možnosť vyplatenia vyporiadavacieho podielu (úver, pôžička), avšak ani na preukázanie týchto
skutočností nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Preto ani na tento odvolací dôvod odvolací súd
neprihliadal. V tejto súvislosti odvolací súd naviac podotýka, že v prípade, ak by obidvaja účastníci
preukázali schopnosť náhradu v primeranej dobe zaplatiť, svedčí uvedené kritérium tomu, kto tak môže
urobiť bez ohľadu na to, či mu bude v budúcnosti poskytnutá pôžička (úver) treťou osobou, o to viac to
platí v tom prípade, ak môže druhá strana vyplatiť vyrovnávajúci podiel len na základe budúcich pôžičiek
z viacerých zdrojov.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa i v časti náhrady trov konania účastníkov, keď mal
za to, že rozhodnutie je i v tejto časti vecne správne. Vychádzal pritom z charakteru sporu, keď súd
prvého stupňa pri rozhodovaní nie je viazaný návrhmi účastníkov a vyporiadava celý majetok účastníkov
konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP a úspešnej
navrhovateľke v odvolacom konaní priznal náhradu trov konania za 2 úkony právnej pomoci - písomné
vyjadrenie k odvolaniu odporcu a účasť na verejnom vyhlásení rozsudku na Krajskom súde v Nitre dňa
24.09.2014 [403,31 eura (§ 10 ods. 1) + 201,65 eura (§ 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.)] + 2 x režijný
paušál po 8,04 eura, teda 621,04 eura. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania v súlade s ust.
§ 151 ods. 1 OSP, a preto jej ju odvolací súd priznal. Lehotu splatnosti určil podľa § 160 ods. 1 OSP
a miesto plnenia podľa § 149 ods. 1 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.