Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813201749
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813201749.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: J. Q.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L. V. B. - Č., Q. XXX/X, zastúpený JUDr. Miroslavom Vidovenecom,
advokátom so sídlom: Sama Chalupku 18, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: J. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX L., T. XX, zastúpený JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom so sídlom: Kukučínova
19, 094 01 Košice o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.193,85 eur, a to všetko do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca J. Q. sa žalobou podanou na súd dňa 28. 02. 2012 spolu s predtým žalobcom v 1. rade E.
Q., V.. XX. XX. XXXX, P. L., X. XX, domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely číslo XXX/X -
zastavené plochy vo výmere 24 m2 a parcely číslo XXX/X - záhrady vo výmere 254 m2 vyznačených na
geometrickom pláne vyhotoviteľa GEOKARD Prešov, s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 453
32746,čísloplánuXXXXXXXX-XXX/XXXXvyhotovenomdňa03.01.2012aoverenomdňa10.01.2012
pod číslom X/XX, ktoré boli predtým vedené v katastri nehnuteľností ako časť parciel číslo XXX, XXX
zapísaných na LV číslo XXX Q.. Ú.. L.. Taktiež sa domáhal aj náhrady trov konania. V odôvodnení svojho

návrhuuviedol,ženaLVčísloXXXQ..Ú..L.jezapísanáparcelačísloXXX-zastavanéplochyanádvoria
vo výmere 845 m2 a parcela číslo XXX - záhrady vo výmere 1.210 m2, ako aj dom súpisného čísla XXX
na parcele číslo XXX ako výlučné vlastníctvo žalobcu v 1. rade E. Q. v celosti. Ako titul nadobudnutia je
uvedená kúpna zmluva Nz 250/2002, č. sp. V 1023/02-43/02 s tým, že nehnuteľnosti nadobudol E. Q.
od žalobcu J. Q.. Žalobca J. Q. darovacou zmluvou zo dňa 30. 05. 1984 spísanou na bývalom ŠN vo
Vranove pod číslom N 240/84, Nz 243/84 registrovanou 14. 09. 1984 pod číslom RI 202/84 nadobudol od
J. Q., V.. XX. XX. XXXX a R. Q., I.. K., V.. XX. XX. XXXX v stave, keď tieto nehnuteľnosti boli zapísané v

pozemnoknižnejvložkečísloXXXQ..Ú..L.akoparcelyčísloXXX,XXX,XXX,ktorémustavuzodpovedal
stav EN parc. č. XXX, parc. č. XXX, dom číslo XXX a dvor vo výmere 894 m2, parcela číslo XXX -
záhrada vo výmere 1.049 m2. Na LV číslo XXX Q.. Ú.. L. sú zapísané nehnuteľnosti - parcela číslo
XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 818 m2, parcela číslo XXX - záhrady vo výmere 1.638
m2 a rodinný dom súpisného čísla XXX na parcele číslo XXX, kde ako vlastník je vedený žalovaný.
Žalobca J. Q. nadobudol predmetné nehnuteľnosti v stave podľa pozemkovej knihy a v hraniciach podľa
pozemkovej knihy v roku 1984 s tým, že tieto nehnuteľnosti mienil previesť na pôvodne žalobcu E. Q.

v roku 2002. Stav týchto nehnuteľností najmä hranice parciel boli v katastri nehnuteľností v roku 2002
iné, než podľa pozemkovej knihy v roku 1984. Rozdiel je zrejmý z geometrického plánu na obnovenie
vlastníckych hraníc pred technicko-hospodárskym mapovaním. Vyhotovený geometrický plán dňa 03.
02. 2012 bol úradne overený Správou katastra vo Vranove dňa 10. 01. 2012 pod číslom X/XXXX. Podľatvrdenia žalobcu, z tohto geometrického plánu vyplýva rozdiel medzi stavom parciel a hranicami, ktoré
J. Q. nadobudol v roku 1984 a stavom a hranicami tých istých parciel, keď ich v roku 2002 previedol na
pôvodne žalobcu E. Q.. Rozdiel z citovaného geometrického plánu je v tom, že parcelám číslo XXX D.

XXX na LV číslo XXX Q.. Ú.. L. pripadla plocha vyznačená na predloženom geometrickom pláne ako
parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 24 m2 a parcela XXX/X - záhrada vo výmere 254 m2.
Tieto dve parcely sú predmetom tohto konania, pretože plochy týchto parciel, ako uviedol, nadobudol
žalobca J. Q. a mienil ich previesť na pôvodne žalobcu E. Q.. To sa však nestalo preto, lebo v čase
uzavretia zmluvy medzi žalobcom a pôvodne žalobcom v 1. rade v roku 2002 už neboli súčasťou parciel,

ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Pri THM boli tieto plochy vyznačené na geometrickom pláne ako
parcely číslo XXX/X D. XXX/X bez akéhokoľvek právneho a skutkového dôvodu, protiprávne pričlenené
k susedným parcelám patriacim teraz žalovanému. V mapových podkladoch bola ako reálna hranica
vytvorená reálne nejestvujúca hranica a na takýto postup žalobca nedal súhlas a zistil, že jeho podpis,
ktorý mal byť jeho, bol v pracovných podkladoch pri THM sfalšovaný. Z toho dôvodu sa vlastne domáhal,
aby súd v zhode s vlastníckym stavom určil, že je stále vlastníkom parciel XXX/X D. XXX/X vyznačených

na predloženom geometrickom pláne, pretože tieto parcely platne nadobudol a stále je ich vlastníkom.
K návrhu predložil geometrický plán a neskôr aj výpis z LV spolu s fotokópiou notárskej zápisnice N
240/84, Nz 243/84 spolu so žiadosťou o opravu spoločnej hranice doručenej Správe katastra Vranov dňa
04. 01. 2012, ako aj návrh na opravu chybne zakreslenej hranice pozemkov doručenej Správe katastra
Vranov dňa 09. 03. 2012.

Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu žiadal žalobu žalobcu ako aj pôvodne žalobcu v 1. rade E.
Q. zamietnuť poukazujúc, že táto žaloba trpí celým radom vád. Okrem toho mimo iného poukázal, že
žalobca J. Q. nadobudol od svojich právnych predchodcov výmeru celkove 1.943 m2 a už na svojho
právneho nástupcu - pôvodne žalobcu v 1. rade E. Q. previedol viac, ako mohol, a to 2.055 m2 s tým, že

užajznimipredloženýchpodkladovazprehľaduhistóriedotknutýchparcielvyplývanesprávnosťtvrdení
žalobcov, k čomu žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu predložil odpoveď geodeta k prešetreniu
hraníc parciel na LV číslo XXX D. XXX zo dňa 12. 03. 2012, kde okrem iného poukázali ďalej aj na tú
skutočnosť, že do začatia stavebného konania právni predchodcovia účastníkov nemali nikdy žiadny
problém. Až keď žalovaný ako stavebník podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia, kde sa mimo

iného uskutočnilo ústne jednanie spojené s miestnym zisťovaním, pôvodne žalobca E. Q. namietal
nesprávnosť hranice. Stavebný orgán prerušil stavebné konanie, vyzval žalovaného, aby zabezpečil
vytýčenie hranice medzi parcelami číslo XXX a parcelou číslo XXX, aby predložil vytyčovací plán.
Napriek uskutočneným viacerým meraniam žalobca J. Q. spolu s pôvodným žalobcom v 1. rade E.D. Q.
s tým nikdy nesúhlasili tvrdiac, že hranice bez GPS sú nepresné, potom zase po meraní prostredníctvom

GPS poukázali na THM v roku 1992 a to napriek tomu, že pôvodné hranice parciel sú v teréne označené
oplotením s tým, že žalobcovia však s týmto nesúhlasili a to napriek ozrejmeniu, že jeho úvahy resp.
domnelý návrh nie je správny. Snahou bolo naťahovať čas, a keďže žalovaný mal záujem na čím
skoršom skončení stavebného konania, bol ochotný robiť akékoľvek ústupky aj na svoj úkor a dokonca
aj vzdať sa časti svojho vlastníctva, len aby mohol začať s realizáciou stavby. Neskôr pochopil, že

snahou žalobcu ako aj pôvodne žalobcu E. Q. bolo zamedziť realizáciu stavby, čomu nasvedčovali
ich nezmyselné a nelogické požiadavky, kladenie neustále nových a iných podmienok. Z toho dôvodu
konanie žalobcov považujú len za účelové, obštruktívne a na záver žiadali žalobu žalobcov v 1. a
2. rade zamietnuť, zaviazať ich uhradiť žalovanému trovy konania s tým, že k svojmu podrobnému
písomnému vyjadreniu predložili jednak písomné spracovanie odpovede firmy Geodet - Marián Urban

spolu s podkladmi a to náčrtmi, výpismi z LV číslo X D. D. XXX Q.. Ú.. L., XXX, XXX Q.. Ú.. L..

Vzhľadom k tomu, že pôvodne žalobca v 1. rade E. Q. zobral svoj návrh späť, tunajší súd uznesením
zo dňa 03. 07. 2012 č. k. 4C/35/2012-55, ktoré pokiaľ sa týka meritu nadobudlo právoplatnosť dňom 29.
08. 2012, konanie pokiaľ sa týka žalobcu v 1. rade proti žalovanému zastavil. Žalobu pôvodne žalobcu

v 2. rade - teraz žalobcu J. Q. proti žalovanému vylúčil na samostatné konanie. Uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 19. 12. 2012 boli priznané žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške
237,90 eur a odvolacieho konania vo výške 44,36 eur.

Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd je povinný okrem
vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veciach, v ktorých sa nenariaďujepojednávanie (§ 115a), najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Potom, čo účastníci a to tak žalobca ako aj žalovaný zotrvali na svojich prednesoch a vyjadreniach,
po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi, výsluchom tak žalobcu ako aj žalovaného, súd vykonal
dokazovanievykonanímohliadkynamiestesamom,kdedopočultakžalobcuakoajžalovaného,vypočul
svedkov R. C., I. O., J. Q. a po vyjadrení sa zástupcu žalobcu k skutkovej a právnej stránke veci a
dovtedajšiemu priebehu konania, k vyjadreniu žalovaného, ako aj po vyjadrení sa zástupcu žalovaného

na pojednávaní dňa 28. 08. 2014, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je neopodstatnená.

Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa
vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a
ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

V zmysle § 134 ods. 1, 3 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desiatich rokov ak ide o nehnuteľnosť s tým, že do
tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec oprávnený v držbe právny predchodca.

Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné.

Ustanovenie§129ods.1OZstanovuje,žedržiteľomjeten,ktosvecounakladáakosvlastnou,alebokto

vykonáva právo pre seba. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
je držiteľom oprávneným. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav, ktorý nemôže byť predmetom
dokazovania. „Mať v držbe“ však nemožno chápať len tak, že občan pozemok užíva; občan musí s
pozemkom nakladať ako s vlastným t. j. so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľný v
tom, že mu pozemok patrí. Na naplnenie obsahu dobrej viery nemôže postačiť tvrdenie držiteľa, že

je presvedčený o tom, že mu vec patrí. Toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých sa dá reálne usúdiť, že presvedčenie držiteľa po celú dobu vydržania bolo odôvodnené.

Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo vlastníckych veciach je preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný

domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Dôkaz vlastníctva výpisom z evidencie
nehnuteľností ani dôkaz vlastníctva pozemnoknižným výpisom nemožno považovať vždy za spoľahlivý;
ak sú pochybnosti o správnosti týchto údajov, treba ich preskúmať a žiadať previesť predovšetkým
listinné dôkazy. Ako predurčujúca otázka môže sa vo vlastníckych sporoch vyskytnúť zistenie hraníc
medzi pozemkami účastníkov. Vždy ide v podstate o vyriešenie otázky vlastníctva určitej plochy, ktorej

vlastníctvo je sporné medzi vlastníkmi dvoch susediacich pozemkov. Kvalita mapových podkladov
nie vždy umožňuje súdu zistiť hraničnú čiaru medzi pozemkami účastníkov a s pomocou znalca len
na základe mapových podkladov, najmä nie v prípadoch, keď medzi účastníkmi ide o také nepatrné
diferencie, že spadajú do prípustnej tolerancie v presnosti zememeračských prác. Neslobodno pripustiť
zo zreteľa, že hranica, podľa ktorej vlastníci svoje pozemky v minulosti pokojne a dobromyseľne užívali,

stala sa obvykle následkom vydržania aj hranicou vlastníckou bez ohľadu na to, či bola v súlade s
právnou hranicou mapovou a či nie a to aj v tom prípade, ak mapová hranica pred vydržaním bola
správna. Pozemnoknižné dáta o výmere jednotlivých parciel neboli nikdy záväzné, takže iba z tej
okolnosti, že výmera uvedená v pozemkovej knihe nezodpovedá skutočnej výmere v prírode, nemožno
ešte vyvodzovať, že hranica v prírode je nesprávna. Ak teda žalobca tvrdí, že žalovaný posunul hranicu,

je na mieste zisťovať, či k posunu hranice došlo; ak posunutie hranice nebolo preukázané, bude
to dôvodom proti vyhoveniu žalobe. Ak žalobca netvrdí, že došlo k posunu hranice, napáda však
jej správnosť, treba náležite uvážiť aj význam toho, že jestvujúca hranica bola poprípade hranicou
pokojného užívania, ktorú účastníci rešpektovali ako čiaru vymedzujúcu aj hranice vlastníctva susedným
pozemkom a či tento stav nemá prevážiť proti prípadnému odchylnému určeniu hranicu znalcom

geometrom na základe mapových údajov, ktorých spoľahlivosť treba tiež vždy náležite uvážiť. Ak
účastník konania napáda správnosť existujúcej hranice preto, lebo si uplatňuje vlastnícke právo k časti
susediacej parcely a to k ploche, ktorá doteraz nebola geometricky z tejto susednej parcely vyčlenená,
pričom svoje vlastnícke právo vyvodzuje z vydržania alebo z právneho úkonu, ktorý nebol zapísaný vpozemkovej knihe, ide o zisťovanie, či sa žalobca stal vlastníkom plochy, ktorá podľa pozemkovej knihy
prípadne podľa evidencie nehnuteľností je vedená ako vlastníctvo žalovaného.

Na základe vyššie uvedeného po vykonaní listinných dôkazov tak, ako je to uvedené vyššie a ako sa
tieto nachádzajú v spise, výsluchu účastníkov, je súd nútený konštatovať, že geometrický plán, ktorý si
dal vyhotoviť žalobca, nerešpektoval dlhodobý dobromyseľný užívací stav právnych predchodcov a to
reálnu deľbu právnych predchodcov účastníkov konania. Taktiež právny predchodca oboch účastníkov
J. Q. niekedy v roku 1920 reálne rozčlenil pozemnoknižnú predmetnú nehnuteľnosť medzi dvoch bratov:

R.D.J.Q..PoR.Q.nadobudoldedenímreálnevyčlenenúnehnuteľnosťJ.V.Q.-otecterajšiehožalobcu,
ktorý darovacou zmluvou previedol na teraz žalobcu parcely číslo XXX D. XXX toho času na LV číslo
XXX Q.. Ú.. L., ktorý ich odpredal E. Q.. Po J. Q. nadobudol nehnuteľnosť J. Q. a nakoniec teraz žalovaný
a to parcely číslo XXX D. XXX zapísané na LV číslo XXX Q.. Ú.. L..

V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že samotný žalobca jednoznačne uvádzal vo svojej výpovedi (na

čísle listu 17 v spise ako aj pri ohliadke na mieste samom), že spory medzi právnymi predchodcami tak,
ako je to uvedené vyššie, neboli. Žalovaný si neprihradzoval nič. Ako ďalej uviedol žalobca, on vlastne,
až keď začalo stavebné konanie a došlo k meraniu, sa dozvedel, že žalovaný užíva aj časť, ktorá by mu
mala podľa neho vlastnícky patriť s tým, že nehnuteľnosti užíva v takých hraniciach, ako to bolo užívané
predtým. Dozvedel sa, že on má nejakú časť parcely v pozemku, ktorý momentálne užíva žalovaný

tak, ako bola vyčlenená geometrickým plánom, ktorý si dal vyhotoviť žalobca. Žalobca nepoprel, že
žalovaný túto časť užíva na základe predchádzajúcej dohody a užívania. Potvrdil taktiež tú skutočnosť,
že aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania boli užívané žalovaným bez toho, aby on proti
tomu niečo namietal. Na naliehanie zákonného sudcu žalobca vo svojej výpovedi viackrát zopakoval, že
žalovaný neužíva žiadnu z nehnuteľností ináč, ako to bolo užívané predtým, nič si neprihradil. Tvrdil, že

nehnuteľnostisúžalovanýmužívanévtýchistýchhraniciachakoboliužívanépopredchádzajúcejreálnej
deľbe v roku 1920 vykonanej pradedom J.V. Q.. Taktiež uviedol, že on pred odpredajom nehnuteľností
E. Q. ich užíval v tých istých hraniciach, ako boli užívané jeho právnym predchodcom, od ktorých ich
nadobudol, a ktorý ich taktiež užíval v hraniciach vzniklých po predchádzajúcej reálnej deľbe vykonanej
v roku 1920 pradedom J. Q.. Tieto tvrdenia samotného žalobcu boli v podstate potvrdené žalovaným

ako aj výpoveďami vypočutých svedkov.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že predmetné nehnuteľnosti tak, ako sú teraz reálne oplotené a
užívané, boli nadobudnuté právnymi predchodcami účastníkov tohto konania v reálne vydelenom stave
a potom pokojnou nerušenou držbou. Keď sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva tak, ako to

uvádza v petite svojej žaloby, hoci ich nikdy neužíval, tak on ako ani jeho právny predchodca, nemohol
súd jeho žalobe vyhovieť, pretože pokiaľ sa týka novovytvorených parciel, chýba mu titul podľa platného
právneho poriadku, pretože nepreukázal žiaden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva tak, ako
je to uvedené vyššie a z toho dôvodu preto súdu nezostávalo nič iné, iba žalobu žalobcu zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastupovania ním vyčíslených v zmysle vyhlášky MS číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátskej tarify) v platnom znení s tým, že
žiadal priznať celkové trovy právneho zastupovania vo výške 1.578,84 eur, avšak súd mu priznal trovy
právneho zastupovania v sume 1.193,85 eur.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) je vo výške

1/13 výpočtového základu t. j. pre rok 2012 vo výške 58,69 eur, pre rok 2013 vo výške 60,07 eur a pre
rok 2014 vo výške 61,87 eur.

V roku 2012 priznal zástupcovi žalovaného za prevzatie a prípravu zastupovania vrátane prvej porady
s klientom dňa 14. 06. 2012 v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumu 58,69 eur a za účasť na

pojednávaní dňa 03. 07. 2012 v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) advokátskej tarify 58,69 eur. Za účasť
na pojednávaní dňa 13. 08. 2013 ako aj dňa 16. 10. 2013 v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky
dvakrát po 60,07 eur. Za účasť na pojednávaní dňa 05. 06. 2014 v zmysle § 13a ods. 4 cit. zák. ust. za
zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci vo výške 1 základnej sadzbytarifnej odmeny v sume 15,47 eur a za účasť na pojednávaní dňa 28. 08. 2014 v zmysle § 13a ods. 1
písm. d) advokátskej tarify vo výške 61,87 eur. Celkové vyššie uvedená odmena činila sumu 314,86 eur
a po pripočítaní 20 % DPH vo výške 60,97 eur činili sumu 377,83 eur.

Ďalej súd priznal paušálnu náhradu v zmysle § 16 ods. 3 advokátskej tarify v 1/100 výpočtového základu
za rok 2012 za dva úkony po 7,63 eur, za rok 2013 za dva úkony po 7,81 eur a za rok 2014 za dva
úkony po 8,04 eur teda celkove režijný paušál činil sumu 46,96 eur, po pripočítaní 20 % DPH vo výške
9,39 eur činil sumu 56,35 eur.

Okrem toho, keďže si zástupca žalovaného uplatnil návrhom zo dňa 12. 06. 2014 právo v zmysle § 147a
OSP teda v zákonnej 15-dňovej lehote, priznal mu súd náhradu vo výške 100,- eur, pretože žalovaný
bol v konaní zastúpený advokátom a k odročeniu nariadeného pojednávania došlo v dôsledku zmarenia
pojednávania zo strany zástupcu žalobcu.

Zástupcovi žalovaného súd nepriznal aj za účasť na zmarenom pojednávaní za zastúpenie vo výške
61,87 eur, pretože mu to podľa názoru súdu vzhľadom k priznanej náhrade vo výške 100,- eur
neprináleží.

Okrem toho súd nepriznal zástupcovi žalovaného náhradu v zmysle § 13a ods. 2 písm. d) advokátskej

tarify a to za ďalšiu poradu s klientom kratšiu ako hodinu dňa 09. 08. 2013 vo výške 30,04 eur, ako aj
za poradu dňa 14. 10. 2013 taktiež vo výške 30,04 eur. Okrem toho nepriznal aj za ďalšiu poradu dňa
03. 06. 2014 vo výške 61,87 eur ako aj dňa 25. 08. 2014 vo výške 30,94 eur, pretože podľa názoru
súdu tieto úkony neboli potrebné na účelné uplatnenie práva, keďže po dôslednom preskúmaní obsahu
spisu bolo zistené, že medzi jednotlivými pojednávania v čase, kedy boli vykonávané porady s klientom

podľa tvrdenia zástupcu žalovaného, nedochádzalo k predostretiu nových návrhov a dôkazov žalobcom
a významným zmenám skutkových okolností veci, ktoré by bolo potrebné prejednať s klientom a boli
by účelné z hľadiska kritérií stanovených ustanovením § 142 ods. 1 OSP. Právny zástupca žalovaného
účelnosť uvedených porád neosvedčil. Porady s klientom vzhľadom na ich obsah v predložených
úradných záznamoch (oboznámenie klienta o stave veci, prebratie ďalšieho postupu vrátane ďalšieho

nariadeného pojednávania, vysvetlenia možných rozhodnutí súdu a následné kroky voči rozhodnutiu)
nemohol súd považovať za účelné v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keďže v konaní boli aj súvislosti s časovou
následnosťou postupne realizované úkony (účasť na pojednávaní), ktoré vo svojom obsahu subsumujú
prípravu na tento úkon (príprava na pojednávanie) a nevyžadujú osobitnú ďalšiu potrebu uskutočnenia
porady.

Okrem toho súd priznal zástupcovi žalovaného trovy cestovného na pojednávanie dňa 03. 07. 2012 na
trase Košice - Vranov nad Topľou a späť = 118 km, pri spotrebe vozidla podľa TP 7,2 l, pri cene PHM
(nafta) s DPH 1,385 eur, bez DPH 1,154 eur, základná náhrada 0,183 eur/km, činila spotreba PHM 9,80
eur, po pripočítaní amortizácie vo výške 21,59 eur to činilo bez DPH sumu 31,39 eur.

Na pojednávanie dňa 13. 08. 2013 tým istým motorovým vozidlom BMW X3 na trase Košice - Vranov
nad Topľou a späť = 118 km, pri spotrebe vozidla podľa TP 7,2 l, pri cene PHM (nafta) s DPH 1,386
eur, bez DPH 1,155 eur, základná náhrada 0,183 eur/km, činila spotreba PHM 9,81 eur, po pripočítaní
amortizácie vo výške 21,59 eur to činilo bez DPH sumu 31,40 eur.

Na pojednávanie dňa 16. 10. 2013 tým istým motorovým vozidlom BMW X3 na trase Košice - Vranov
nad Topľou a späť = 118 km, pri spotrebe vozidla podľa TP 7,2 l, pri cene PHM (nafta) s DPH 1,389
eur, bez DPH 1,158 eur, základná náhrada 0,183 eur/km, činila spotreba PHM 9,84 eur, po pripočítaní
amortizácie vo výške 21,59 eur to činilo bez DPH sumu 31,43 eur.

Na pojednávanie dňa 05. 06. 2014 tým istým motorovým vozidlom BMW X3 na trase Košice - Vranov
nad Topľou a späť = 118 km, pri spotrebe vozidla podľa TP 7,2 l, pri cene PHM (nafta) s DPH 1,360
eur, bez DPH 1,133 eur, základná náhrada 0,183 eur/km, činila spotreba PHM 9,63 eur, po pripočítaní
amortizácie vo výške 21,59 eur to činilo bez DPH sumu 31,22 eur.

Na pojednávanie dňa 28. 08. 2014 tým istým motorovým vozidlom BMW X3 na trase Košice - Vranov
nad Topľou a späť = 118 km, pri spotrebe vozidla podľa TP 7,2 l, pri cene PHM (nafta) s DPH 1,344eur, bez DPH 1,120 eur, základná náhrada 0,183 eur/km, činila spotreba PHM 9,52 eur, po pripočítaní
amortizácie vo výške 21,59 eur to činilo bez DPH sumu 31,11 eur.

Spolu cestovné bez DPH činilo sumu 156,55 eur a po pripočítaní 20 % DPH vo výške 31,31 eur činilo
sumu 187,86 eur s tým, že ceny PHM boli vyčíslené podľa priemerných cien PHM v danom mesiaci
uverejnených portálom M..P..T..

Ďalej súd priznal zástupcovi žalovaného podľa § 17 advokátskej tarify za každú začatú polhodinu á 1/60

výpočtového základu t. j. 12,71 eur pre rok 2012, 13,01 eur pre rok 2013 a 13,40 eur pre rok 2014, kde
za rok 2012 (1x 6 polhodín) priznal sumu 71,26 eur, za rok 2013 (2x 6 polhodín) sumu 156,12 eur a za
rok 2014 (2x 6 polhodín) sumu 160,80 eur. Celková náhrada za stratu času bez DPH činila sumu 393,18
eur a po pripočítaní 20 % DPH vo výške 78,63 eur spolu náhrady stratu času činili sumu 471,81 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.