Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/331/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217588
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
20. augusta 2013 č. k. 25C/93/2013-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomzodňa20.08.2013č.k.25C/93/2013-45zamietolnávrhžalobcuohľadne
uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 455,47 eura, pričom
vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, ako
aj v znení účinnom po 01. 01. 2013, § 4 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1, 3, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3,
§ 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm. c/, d/ a i, § 41 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení
účinnom do 31. 05. 2011 a podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2010.

Exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia k exekúcii za 161 dní od doručenia
návrhu na súd, pričom z toho bolo potrebné čakať 120 dní na riadne doplnenie návrhu oprávneným.
Rozhodnutím o nevydaní poverenia v danej lehote nevznikol účastníkom exekučného konania stav
právne neistoty. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná. Určenie výšky škody v
návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné, pretože znalecký
posudok je na preskúmanie správnosti tvrdení účastníkov. Pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje. Všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať, že v určitej

veci išlo o prieťah v konaní. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Nedodržanie lehoty nie je možné skúmať s ohľadom na okolnosti veci.
O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhrada
úspešnému žalovanému v konaní priznaná nebola, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, resp. ich vôbec
nešpecifikoval.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

Okresného súdu Nitra č. k. 25C/93/2013-45 zo dňa 20. 08. 2013 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na
ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V merite veci bolo rozhodnuté na základe
inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom de iurei de facto došlo k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Nedôvodnosť uplatneného
nároku nie je možné odôvodniť nedôveryhodnosťou údajov. Súd vôbec nezdôvodnil vlastné stanovisko,
prečo účastníkom konania nemal vzniknúť stav právnej neistoty. V danom prípade zákonodarca určením

zákonnej lehoty stanovil legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty. Ak súd rozhodol v merite veci bez
znaleckého posudku, urobil tak na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj v tých prípadoch, ak súdy síce náležite konajú, avšak dĺžku konania
ovplyvňujú „mimoriadne faktory“, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. O prejav nesústredenej
činnosti súdu ide vtedy, ak súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia,

napr. presvedčenie súdu o rozpore exekučného so zákonom.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý prvostupňový
rozsudok procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 od. 2 OSP, dospejúc k tomu záveru, že

podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok ej rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci
skutkový stav, ktorý pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP, t.j. jednotlivo ako aj
v ich vzájomnej súvislosti, aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych
predpisov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219

ods. 1 OSP potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na obsah a rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku,
s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací
súd poznamenáva, že v danom prípade nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu zo strany
exekučného súdu, nakoľko nedošlo k naplneniu esenciálnych náležitostí (vzniku škody, ako aj nenastala
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom) potrebných k tomu, aby bolo možné

skonštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu zo strany súdu. Takisto aj samotné zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bolo realizované v podstate za
41 dní, čo je taký časový úsek, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu nie je schopný vyvodiť stav právnej
neistoty na strane účastníkov exekučného konania. Súdy, ktoré sú začlenené do systému všeobecného
súdnictva nie sú oprávnené konštatovať prípadné prieťahy v tom ktorom súdnom konaní. Pri viazanosti

odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolacieho konania (§ 212 ods. 1 OSP) je potrebné
uviesť, že odvolací súd predmetné odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné v tej časti, v ktorej
sa namieta postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, pretože
takýto dôvod v odvolaní špecifikovaný nebol a odvolací súd ho ani nezistil. Takisto ani nevykonanie
navrhnutého dôkazu v rámci žalobného návrhu nezakladá postup odňatia možnosti žalobcovi konať

pred súdom. Tvrdenie žalobcu ohľadne nesprávnej citácie obsahu ust. § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.
z. nie je správne, pretože prvostupňový súd odcitoval tak znenie ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona v
jeho znení do 31. 12. 2012, ako aj v jeho znení po 01. 01. 2013. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd
nepochybil pri rozhodovaní o vydaní poverenia k vykonaniu exekúcie (uvedené neskonštatoval žiaden
nadriadený súd), následne nie je možné skonštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu, na

základe ktorého žalobca požaduje ním uplatnené finančné nároky.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd o nedôvodnom odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.