Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2Cb/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813201251
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813201251.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom, v právnej veci žalobcu: ČSOB

Leasing,a.s.,sosídlomPanónskacestač.11,Bratislava,IČO:35704713,právnezastúpeného:Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B Bratislava, IČO: 47 239 921, proti
žalovanému: Stanislav Ťapaj ml., Vitanová č. 284, IČO: 37 670 271, v konaní o zaplatenie 13 704,64
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13 704,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne od 11.01.2013 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 822,- Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 2.478,38 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 14.02.2013 domáha, aby súd uložil žalovanému v 1/
rade a žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 13.704,64 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 13 704,64 Eur od 11.01.2013 do zaplatenia,
trovy konania a trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo veci vydal
platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zavial žalovaných v 1/ a 2/ rade
spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 13.704,64 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75

% ročne zo sumy 13 704,64 Eur od 11.01.2013 do zaplatenia, trov konania vo výške 822,- Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 747,72 Eur. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor
žalovaný v 1/ rade.

Podľa § 174 ods. 2 OSP ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný
rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným

prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

V konaní súd zistil, že žalobca podal žalobu na zaplatenie istiny s príslušenstvom s tým, že žiadal vydať
platobný rozkaz proti žalovaným v 1/ a 2/ rade a uložiť im povinnosť zaplatiť istinu s príslušenstvom
spoločne a nerozdielne a taktiež aj trovy konania. V súdenom prípade ide o záväzok vyplývajúci jednak
z leasingovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, ktorú podpísal žalovaný v 1/ rade, jednak o

záväzok z ručiteľského záväzku keď žalovaný v 2/ rade prevzal ručenie za plnenie záväzku žalovaného
v 1/ rade z leasingovej zmluvy voči žalobcovi. Žalobca teda má právo žiadať plnenie od ktoréhokoľvek
žalovaného v tomto konaní a to aj samostatne. V súdenom prípade nejde o nerozlučné spoločenstvo v
zmysle ust. § 91 ods. 2 OSP, kde úkony jedného z odporcov platia i pre ostatných. V danom prípadeide o samostatné spoločenstvo účastníkov konania na strane žalovaných v zmysle ust. § 91 ods. 1
OSP, kde každý koná sám za seba. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro/70/2013-44 zo dňa 11.03.2013,
ktorým uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13.704,64 Eur

s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11.01.2013 do zaplatenia ako aj trovy konania vo
výške 822 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 747,72 Eur. Súd ďalej zistil, že uvedený platobný
rozkaz bol doručený žalovanému v 1/ rade dňa 03.04.2013 a žalovanému v 2/ rade dňa 15.03.2013.
Žalovaný v 1/ rade podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol súdu doručený dňa 16.04.2013,
teda ide o včas podaný odpor. Pretože v danom prípade ide o samostatné spoločenstvo účastníkov na

strane žalovaných, ktorá skutočnosť vyplýva z ich záväzkov vo vzťahu k žalobcovi - u žalovaného v 1/
rade z leasingovej zmluvy a u žalovaného v 2/ rade z ručiteľského záväzku, platobný rozkaz nadobudol
právoplatnosť v plnom znení vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, ktorý nepodal proti nemu odpor.

Súd v ďalšom konal len o návrhu žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, ktorý je vo vzťahu k
žalobcovi zo záväzku z leasingovej zmluvy.

Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe vo
vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Žalovaný v zmysle podaného
odporu nepredložil súdu žiadne doklady a v podanom odpore nijakými relevantnými skutočnosťami
nespochybňuje žalobný návrh ani čo do pôvodu ani výšky. Taktiež žalovaný nepredložil súdu žiadne

listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával na pojednávaní konanom dňa 11.11.2013 a v podanom odpore.
Žalobca považuje nárok, ktorý bol preukázaný a doložený listinnými dôkazmi za dôvodný a preto žiada
uložiť žalovanému, aby zaplatil spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. istinu vo výške 13.704,64 Eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 13.704,64 Eur od 11.01.2013 do zaplatenia a trovy
právneho zastúpenia.

Žalovaný ešte v podanom odpore proti platobnému rozkazu potvrdil uzavretie leasingovej zmluvy medzi
žalobcom a ním, predmetom ktorej bol stroj-technológia: Šmykom riadený nakladač GEHL r.v. 2009.
Kúpna cena stroja predstavovala sumu 35.880,- Eur s DPH, pričom žalovaný uhradil prvú zvýšenú
splátku vo výške 10.764,- Eur a sa zaviazal cenu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 731,33

Eur počnúc 07.03.2011. Dňa 08.02.2011 žalobca uzavrel so žalovaným v 1/ rade a so žalovaným v 2/
rade ručiteľskú zmluvu, v ktorej žalovaný v 2/ rade prehlásil, že ručí za všetky záväzky žalovaného v
1/ rade vyplývajúce z leasingovej zmluvy. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, čím porušil zmluvné
podmienky. Stroj, ktorý bol predmetom leasingovej zmluvy bol odcudzený a bol poistený leasingovou
spoločnosťou voči krádeži. O tejto skutočnosti mal žalovaný v 1/ rade predložiť súdu doklady a to

na ďalšom pojednávaní, čo však do záveru pojednávania, keď súd vyhlásil dokazovanie za skončené,
neurobil.

Z daného stavu súd potom postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP a pri rozhodovaní vychádzal
z listín nachádzajúcich sa v spise.

V rámci dokazovania s súd oboznámil s obsahom leasingovej zmluvy zo dňa 08.02.2011 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, kde v predmete leasingu je vedený stroj nakladač riadený
šmykom - uvedené výrobné číslo, s dohodou o splátkach z čl. 14, všeobecnými zmluvnými podmienkami
k leasingovej zmluve č. LCF/11/00675 z čl. 15-22, ktoré sú podpísané žalovaným v 1/ rade, s obsahom

ručiteľskej listiny zo dňa 08.02.2011, kde ako ručiteľ vystupuje žalovaný v 2/ rade z čl. 23-25, s
oznámením o ukončení leasingovej zmluvy z čl. 26, s finančným vysporiadaním z čl. 28-33, keď
pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 15.029,98 Eur, z ktorej sumy ešte žalovaný v 2/ rade uhradil
dňa 07.01.2013 sumu 777,67 Eur a sumu 547,67 Eur, čím sa pôvodný dlh znížil na sumu 13.704,64
Eur (čl. 69-71), s obsahom odporu proti platobnému rozkazu (čl. 45-47), v ktorom žalovaný popisuje

skutkový stav a zároveň aj pravdivosť tvrdení žalobcu v podanej žalobe ohľadom žalovanej istiny po
zohľadnení dvoch úhrad zo strany žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa.

V priebehu konania nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že uzavreli leasingovú zmluvu a čo bolo
jej predmetom. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z obsahu odporu proti platobnému rozkazu, ktorý podal

žalovaný v 1/ rade.

Z takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ObZ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie
je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

Dňa 08.02.2011 bola uzavretá leasingová zmluva medzi žalobcom ako poskytovateľom leasingu a
žalovaným akoprijímateľomleasinguna predmetleasingu-nakladačriadenýšmykom(ďalejlenstroj),v
ktorejnedielnousúčasťousúVZP. Vpredmetnejzmluvebolidohodnutépodmienkyleasingu
predmetného stroja. V zmysle bodu 4.4.1 písm. a/ VZP (čl. 20) došlo k ukončeniu leasingového vzťahu

a to oznámením žalobcu o ukončení leasingovej zmluvy č. LZF/1/00675 dňom 08.08.2012. Žalobca si
následne vyúčtovaním zo dňa 21.12.2012 (čl. 28) uplatnil voči žalovanému náhradu špecifikovanú v
uvedenom vyčíslení za nedodržanie zmluvných podmienok (§ 351 ods.1 ObZ s poukazom na § 354
ObZ a § 269 ods. 2 ObZ). Súd teda dospel k záveru, že zo strany žalovaného boli porušené dohodnuté
podmienky v súvislosti s poskytovaním dohodnutých splátok, čo potvrdil aj samotný žalovaný v podanom
odpore, tak potom žalobný návrh žalobcu voči žalovanému bol v celom rozsahu opodstatnený a preto

mu bolo vyhovené.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.01.2013, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka účinného do 30.11.2013, ak je dlžník v omeškaní so

splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a
to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 3) Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania

najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nar. vl. SR. č. 87/1995 Z.z. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

V zmysle uvedeného súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne (Nar. vl.
SR - 8% + ECB - 0,75%) so žalovanej istiny a to od 11.1.2013, čo je prvý deň po uplynutí lehoty stanovej
žalobcom na plnenie vo vyúčtovaní zo dňa 21.12.2012 (čl. 28), až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v

konaní plný úspech, náhradu trov konania v celkovej sume 3.300,38 Eur, ktoré pozostávajú jednak z
uhradeného súdneho poplatku 822,- Eur za podaný návrh, jednak z trov právneho zastúpenia v celkovej
sume 2.478,38 Eur. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
náhradách advokátov a to za päť úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava, podanie žaloby na súd,
právne stanovisko po podanom odpore, účasť na pojednávaní dňa 11.11.2013, účasť na pojednávaní

dňa 03.09.2014) po 303,74 Eur + 4x režijný paušál po 7,81 Eur + 1x režijný paušál po 8,04 Eur +
náhrada za stratu času za 24 polhodín (dňa 11.11.2013 - 12 a dňa 03.09.2014 - 12) po 13,01 Eur +
náhrada cestovných nákladov za cestu osobným motorovým vozidlom z Lučenca do Námestova a späť
na pojednávanie dňa 11.11.2013 v sume 156,12 Eur a dňa 03.09.2014 v sume 153,12 Eur + 20% DPH
= 413,06 Eur. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd postupoval v zmysle § 9, § 10 ods. 1,

§ 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 15, § 16, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).