Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217611
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9C/11/2013-48 zo dňa 9. júla 2013, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 9C/11/2013-48 zo dňa 9. júla 2013 p o t v r d z u j e.

Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia
majetkovej škody vo výške 125,-- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 435,18 eura, zamietol, pričom
odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu
zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 435,18 eur. Svoj
návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Levice ako exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí

zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 236 dní. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu vznikla navrhovateľovi majetková škoda vo výške 125,-- eur predstavujúca náhradu
účelne vynaložených nákladov vo veci správy a vymáhania pohľadávky v čase omeškania a to 70,--
eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému, 40,-- eur na udržiavanie a správu informačného systému, 15,-- eur na administratívnu prácu,
poštovné, telekomunikačné výdavky. Nemajetkovú ujmu vyčíslil na 435,18 eur, pričom vychádzal z
výpočtu 55,-- eur za 1 mesiac omeškania s poukazom na nálezy Ústavného súdu, nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, považuje ju za spravodlivú satisfakciu.

Odporcasakpodanémunávrhuvyjadrilpísomne,žiadalnávrhzamietnuť,návrhnavrhovateľapovažoval
za zmätočný, celú dôkaznú povinnosť navrhovateľ prenáša na súd, nie je jasný ani titul nároku na
náhrady škody. K podmienkam úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody uviedol, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť

exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011
pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Lehota 15 dní sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, týka sa len
prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offopreskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, preskúmať rozhodcovskú doložku. Je
potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal.
Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 6Er/589/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola

doručená na OS Levice dňa 16.07.2010. U súdneho exekútora bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie. Súd vyzýval súdneho exekútora na zaslanie fotokópiu zmenky. Uznesením OS
Levice č.k. 6Er/589/2010-18 zo dňa 02.11.2010 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá., proti ktorému podal oprávnený odvolanie, ktoré následne zobral späť a Krajský súd v Nitre
zastavil odvolacie konanie uznesením č.k. 26CoE 38/2011-39 zo dňa 07.03.2011.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
jednak náhrady škody a jednak náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý odôvodnil tým, že exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu s poukazom na § 9

ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia nedošlo v
zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote. Podstatou tohto sporu bolo zistiť a vecou navrhovateľa bolo
preukázať, či nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia mu spôsobilo škodu a nemajetkovú
ujmu, ktorých sa domáha a či sa vôbec na daný prípad vzťahuje zákonná lehota podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a
nesprostredkovane spôsobené práve ( iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by
sa nezmenšil. Navrhovateľ uvádzal, že na preukázanie škody, ktorej sa nedomáha titulom zníženého
výťažku exekúcie, ale titulom nákladov, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním súdu,

požiadal o vypracovanie znaleckého posudku, pričom súd poznamenáva, že ak mu vznikla škoda, mal
by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal a za daného stavu nie je zrejmé ako mohol navrhovateľ dospieť
k výške ním tvrdenej škody. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení
účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako
nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Navrhovateľom tvrdená

majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie
svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o
škode v návrhu všeobecne popísané ani v jednom prípade nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v
návrhu nie je dôkazom o vzniknutej škode. Súd však nevidel dôvod, aby sa nemajetkovou ujmou a jej
výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody ani nemajetkovej ujmy nedošlo, jednak

navrhovateľ ani vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal, len formálne uviedol, že došlo k zániku jeho
podnikateľských aktivít a jeho podnikateľských plánov, čo nebolo bližšie odôvodnené, ani preukázané.

Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Súd v
tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty,

z akého dôvodu, či sa zákonná 15 - dňová lehota vzťahuje na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou
exekútora, či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods.
2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania žiadosti o udelenie poverenia možné vydať
poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak, že exekučným titulom

boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.06.2011.
Novelizácia predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena
i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj

komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd teda dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej
veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok podľa § 41 ods. 2 písm. d / Exekučného poriadku.
Zákonná 15 - dňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia
neplatí v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Táto výnimka
bola do zákona zavedená s účinnosťou od 01.06.2010 a vzťahuje sa aj na exekučné konania začaté

pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z., čo je uvedené v komentári k exekučnému poriadku,
dôvodom zavedenia tejto výnimky je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie preskúmavaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie. K vydávaniu
poverení na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn.
6CoE/60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR
prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate

podľa zdôvodnenia navrhovateľa by súd musel vydávať poverenie na základe rozhodcovského rozsudku
v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o
rozhodcovských rozsudkoch hovorí § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku čo je nižšie uvádzanou
judikatúrou vyvrátené. Súd teda dospel k záveru, že v čase podania žiadostí o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného

titulu neexistovala. Navyše súd uvádza, že táto lehota je uvádzaná v súvislosti s rozhodnutím súdu,
ktorým je vydanie poverenia a nevzťahuje sa na rozhodnutie súdu, ktorým je zamietnutie žiadosti
exekútora o udelenie poverenia. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez
návrhu účastníka, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, prípadne
nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania s poukazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, Ústavného súdu

sp.zn. IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia žiadna
zákonná lehota neexistuje.
Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v
súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka
a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z

hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi súd nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod pre takýto postup navrhovateľ uviedol,
že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že súd vec nesprávne právne posúdil
a nedostatočne resp. neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy.
Navrhovateľ v prvom rade namietal aplikáciu ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré súd aplikoval v znení,

ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, ako došlo k založeniu zodpovednostného
vzťahu. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd nemôže založiť odôvodnenie svojho rozhodnutia o zániku
nároku na tvrdení o nedôveryhodnosti údajov resp., že súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty.
Napokon navrhovateľ namietal, že súdu nepríslušní polemizovať o vhodnosti limitácie súdnych konaní

zákonnými lehotami, keďže súd má aplikovať platné právo.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom
vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správnypodľa§219ods.2OSPpotvrdil.Vzmyslecitovanéhoustanoveniaodvolacísúdvcelomrozsahu

poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje čo do skutkových
zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, ako aj čo do právneho posúdenia, ktoré odvolací
súd považuje za správne.
Kdôvodomodvolaniaodvolacísúdvprvomradepovažujezapotrebnézdôrazniť,žesacítibyťrozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že z jeho rozhodovacej činnosti mu je známe, že navrhovateľ
vo veciach náhrady škody podáva paušalizované odvolania smerujúce voči rozsudkom súdov prvého
stupňa, ktorými došlo k zamietnutiu ich nároku bez špecifikovania odvolacích dôvodov na to, ktoré
rozhodnutie, čo platí aj pre prejednávanú vec. Navrhovateľ totiž žiadnym spôsobom nešpecifikuje akým
postupom súdu došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, navyše keď zo spisu vyplýva, že

pojednávania pred súdom prvého stupňa sa zúčastnil, vo veci predniesol návrh aj s návrhom a doplnenie
dokazovania.
Taktiež nie je dôvodná námietka navrhovateľa spočívajúca v aplikácii nesprávneho znenia § 9 zák.
č. 514/2003 Z.z., nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že v ňom citovalobe znenia ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., t.j. aj v znení keď malo dôjsť navrhovateľom
tvrdenému založeniu zodpovednostného právneho vzťahu ako aj v znení platnom v čase rozhodovania
súdu. Dôležité je ale taktiež uviesť, že k aplikovaniu citovaného ustanovenia bez ohľadu na jeho znenie

nedošlo, nakoľko relevantnou skutočnosťou pre ktorú súd návrh navrhovateľa zamietol bolo, že súd
nezistil, že by zo strany súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by mal spočívať v nevydaní
poverenia v 15 dňovej lehote, nakoľko prijal záver, že pri udelení poverenia bolo potrebné postupovať
podľaust.§44ods.2písm.d)zák.č.233/1995Z.z.podľaktoréhoakjeexekučnýmtitulomrozhodcovský
rozsudok, 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí, pričom aj keby uvedená lehota platila, vzťahuje

sa len na vydanie poverenia nie na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Odvolací
súd sa s touto argumentáciou stotožňuje pričom dodáva, že nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie
zákonného predpokladu pre postup podľa zák. č. 514/2003 Z.z., keďže žiaden nesprávny úradný postup
skonštatovaný ani zistený nebol. V tejto súvislosti bol aj návrh na doplnenie dokazovania zo strany
navrhovateľa, vo veci ustálenia výšky spôsobenej škody nadbytočný.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Keďže odporca mal v konaní úspech vzniklo mu v súvislosti s odvolacím konaní právo na náhradu trov
odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 OSP), ktoré mu ale súd nepriznal, nakoľko odporcovi v súvislosti s
odvolacím konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.