Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200797
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200797.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JanyMartinčekovejačlenovsenátu

JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: PAMAKOL, spol. s r. o., so
sídlom Radôstka 219, Stará Bystrica, IČO: 46 042 245, práv. zast. JUDr. Marekom Belkom, advokátom
sosídlomC..XXXX,C.,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná
63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. k. 1100308/1/301450/2013 zo dňa 24.06.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým správnym rozhodnutím č.k. 9510401/5/922653/2013 z 11.03.2013 Daňový úrad Žilina
vyrubil daňovému subjektu PAMAKOL, spol. s r. o., rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 152.015,37
Eur v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobie január 2012. V odôvodnení uviedol,
že tovar mal byť dodaný poľskému daňovému subjektu INVESTBUD Sp. zo.o. v Poľsku. Jedná sa o
odberateľské faktúry 2012/1 až 2012/28. K vystaveným faktúram bolo priložené potvrdenie o prebratí
tovaru odberateľom a medzinárodný nákladný list. Daňový subjekt bol vyzvaný správcom dane na
predloženie dokladov a dôkazov, potvrdzujúce skutočné dodanie tovaru do členských krajín EÚ v súlade

s § 43 ods. 5 písm. a) Zákona o DPH, ako aj na doplnenie medzinárodných nákladných listov CMR o
pečiatky prepravných firiem k jednotlivým dodávkam vzhľadom na skutočnosť, že prepravu zabezpečil
dodávateľ - spoločnosť PAMAKOL, spol. s r. o., inou osobou. Výzvy boli zo dňa 25.04.2012 a 03.05.2012.
Daňový subjekt nepredložil v stanovených lehotách ani v nasledujúcom období žiadne prepravné faktúry
k jednotlivým dodávkam podľa odberateľských faktúr 2012/1-28 ani k medzinárodným nákladným listom,
čím nepreukázal, že sa skutočne jednalo o dodávky tovaru do iného členského štátu EÚ. Správca
dane ďalej od Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Bratislava, zistil dňa 26.10.2012, že vozidlá podľa

jednotlivých evidenčných čísel uvedených v medzinárodných nákladných listoch CMR, ktoré vykonávali
prepravy podľa jednotlivých fakturovaných dodávok do Poľska, resp. späť, nie sú zaregistrované v
elektronickom Mýtnom systéme podľa dátumov vykonaných prepráv uvedených v medzinárodných
nákladných listoch a neexistuje pre uvedené vozidlá žiadny mýtny záznam v požadovanom časovom
období od 01.01.2012 do 06.02.2012. Kontrolou prepravných faktúr, ktoré vystavila špedičná firma
Magda-Trans, sp. zo. o. správca dane zistil, že miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu
je mesto Čadca a mesto Kysucké Nové Mesto tak, ako je to uvedené vo faktúrach tejto prepravnej

firmy, ktorá tovar do uvedených miest nadobudnutia tovaru prepravovala. Tieto faktúry vystavené v
zdaňovacom období január 2012 sú súčasťou správneho spisu. Neboli však predložené žiadne iné
relevantné doklady deklarujúce oslobodenie dodávky tovaru do Európskej únie, že tovar bol skutočne
prepravovaný zo Slovenska naspäť do Poľska. Daňový subjekt nepredložil v stanovenej lehote a aninásledne hlavne prepravné faktúry, ktoré správca dane požadoval, čím nepreukázal, že sa skutočne
jednalo o dodávku tovaru do iného členského štátu EÚ. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, daňová
povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Daňový subjekt mal vystaviť faktúry s daňou vo výške 20%, čím

došlo k porušeniu § 43 ods. 1 Zákona o DPH a k porušeniu § 43 ods. 5 písm. a) cit. zákona.

Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k.
1100308/1/301450/2013 zo dňa 24.06.2013 zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že sumu rozdielu dane
vo výške 152.015,37 Eur znížil na sumu 126.780,99 Eur. V odôvodnení sa nestotožnil s odvolacími

dôvodmi žalobcu, podľa ktorých rozhodnutie nevychádzalo zo zisteného skutkového stavu, pretože
daňový subjekt splnil všetky podmienky pre oslobodenie od dane. Žalovaný mal za to, že správca dane
postupovalvsúladesDaňovýmporiadkomatiežsoZákonomoDPH,okrempostupuprivýpočterozdielu
dane, pri ktorom správca dane pochybil. Čo sa týka skutkového stavu, bolo nesporne preukázané, že
daňový subjekt v januári 2012 nakúpil tovary od viacerých poľských dodávateľov, celkom za cenu bez
dane - 704.083,14 Eur. Miestom nadobudnutia tovaru z Poľska bolo mesto Čadca a Kysucké Nové

Mesto, vyplýva to z faktúr špedičnej prepravnej firmy Magda-trans, sp. zo. o. Krakow, Poľsko, ktorá
tovaru do uvedených miest prepravovala. Odvolávajúci sa z uvedeného nadobudnutia priznal v SR
daň a uplatnil si odpočítanie dane. Následne bol uvedený tovar v zdaňovacom období január 2012
dodaný zo SR do Poľska poľskému odberateľovi INVESTBUD sp. zo. o. na základe 28 odberateľských
faktúr č. 2012/1-2012/28 v celkovej výške 760.685,91 Eur s oslobodením od dane. Na odberateľských

faktúrach je uvedené: doprava odberateľ, pritom súčasťou fakturovanej ceny je aj transport, transport nie
je uvedený na faktúrach 2012/1, 2012/3, 2012/4, 2012/6, 2012/8, 2012/12, 2012/14, 2012/17, 2012/20,
2012/24, 2012/27. V súvislosti s odberateľskými faktúrami boli predložené medzinárodné nákladné listy
CMR, ktoré v časti pripojené doklady majú uvedené čísla faktúr. Z porovnania faktúr a nákladných
listov sú zrejmé nezrovnalosti pokiaľ ide o množstvo - hmotnosť tovaru a dátumy dodania. K faktúre

č. 2012/5 sú predložené 2 CMR vystavené dňa 04.01.2012, t.j. pred samotnou fakturáciou, k faktúre
č. 12 CMR jedno na slovenskom tlačive, jedno na poľskom tlačive, k faktúre č. 18 bolo priložené CMR
s uvedením hmotnosti 730 kg, hoci na faktúre bola uvedená hmotnosť 24.730 kg. Faktúrou č. 25 bola
vyfakturovanáhmotnosťpolyetylénu12.325kg,avšakzCMRlistuvyplývagranulátshmotnosťou23.375
kg. Okrem toho, CMR listy nie sú úplné, pretože je v nich uvedený odosielateľ PAMAKOL, spol. s r.

o., príjemca INVESTBUD, sp. zo. o., obaja s uvedením sídla spoločností, podpis príjemcu, názov a
množstvo tovaru, štát nakládky a vykládky, miesto vystavenia CMR a dátum vystavenia. V časti 3 a 4
nákladných listov nie je uvedené konkrétne miesto nakládky a vykládky, v časti 16, kde má byť uvedený
dopravca - jeho meno, štát a adresa, obsahujú evidenčné čísla vozidiel dopravného prostriedku, meno
a priezvisko bez adresy. V niektorých nákladných listoch nie je uvedené ani meno dopravcu. Niektoré

neobsahujú uvedenie evidenčného čísla vozidla. Na nákladných listoch ďalej nie je uvedený podpis
a pečiatka dopravcu. Tiež ku žiadnej faktúre z 28-ich odberateľských faktúr nebola priložená faktúra
o doprave napriek tomu, že doprava bola zahrnutá do fakturovanej ceny, a to ani na základe výziev,
ktoré správca dane daňovému subjektu doručil. Ako dôkaz taktiež slúži odpoveď Národnej diaľničnej
spoločnosti z 26.10.2012, z ktorej vyplýva, že vozidlá podľa jednotlivých evidenčných čísel uvedených

v medzinárodných nákladných listoch, ktoré mali vykonávať prepravu podľa fakturovaných dodávok do
Poľska,buďniesúzaregistrovanévelektronickommýtnomsystémepodľadátumovvykonanýchpreprav
uvedených v medzinárodných nákladných listoch, alebo pokiaľ aj niektoré vozidlá zaregistrované boli,
v elektronickom mýtnom systéme neboli vygenerované mýtne transakcie. Nebolo pritom sporné, že
predmetné dodávky tovaru pre odberateľa INVESTBUD sp. zo. o. boli uhradené bankovým prevodom

a prevzatie tovaru bolo potvrdené odberateľom, čo vyplýva i z príslušných faktúr. Daňovým subjektom
však nebolo preukázané, že k prevzatiu fakturovaného tovaru došlo v Poľsku, resp. mimo územia SR,
čo je podmienka k tomu, aby dodanie tovaru bolo oslobodené od DPH. Daňový subjekt mal dostatočný
časovýpriestorktomu,abypreukázalbezakýchkoľvekpochybnostívykonanieprepravytovaruzoSRdo
Poľska. Protokol k daňovej kontrole bol vypracovaný dňa 08.02.2013 a písomné vyjadrenie k protokolu

z kontroly bolo podané 08.03.2013, t.j. po lehote určenej správcom dane na vyjadrenie sa k protokolu.
V danom prípade mala byť preprava tovaru vykonaná inými osobami - dopravcami. Podľa § 43 ods.
5 písm. a) Zákona o DPH, ak prepravu tovaru zo SR do iného členského štátu zabezpečí dodávateľ
alebo odberateľ inou osobou, preukázaním dodania tovaru je okrem kópie faktúry o dodaní aj doklad
o preprave, v ktorom je uvedené miesto určenia. Odvolávajúci sa síce v súvislosti s odberateľskými

faktúrami pre poľského odberateľa predložil medzinárodné CMR listy, avšak bez uvedeného miesta
určenia a ďalších náležitostí, preto vznikli oprávnené pochybnosti o realizácii deklarovanej prepravy
tovaru zo SR do Poľska. Pritom sa jednalo o tovar dodávaný daňovým subjektom vo veľkom množstve
a za nezanedbateľné finančné prostriedky, ktorý mal byť prepravený na územie Poľska inou osoboua teda preprava bola zahrnutá do ceny dodávaného tovaru, preto je na mieste predpokladať, že
dodávateľ disponoval aj faktúrami od dopravu za vykonanie tejto dopravy. Tvrdenie daňového subjektu,
že nedoručenie faktúr na preplatenie prepravy nemôže byť na jeho ťarchu je preto irelevantné. Keďže

daňový subjekt pochybnosti ohľadne pravdivosti dôkazov deklarujúcich prepravu tovaru do Poľska, ktoré
boli ním predložené (odberateľské faktúry a CMR listy), neodstránil, neuniesol tak dôkazné bremeno,
pritom išlo o preukázanie skutočností, ktoré sú bežné v obvyklom obchodnom styku. Preto správca
dane postupoval správne, keď pri dodaní tovaru pre poľského odberateľa nepriznal daňovému subjektu
oslobodenie od dane. Daňová povinnosť tejto spoločnosti vznikla podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH dňom

dodaniatovaru.Odvolacíorgánďalejzistil,žesprávcadaneprivýpočtedaňovejpovinnostinepostupoval
v súlade s § 22 ods. 1 Zákona o DPH, podľa ktorého je základom dane protihodnota znížená o daň. Na
základe toho potom celková výška dane za predmetné zdaňovacie obdobie je v sume 126.780,99 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu daňový subjekt podal správnu žalobu. Ako žalobné body uviedol: Pokiaľ
prepravca nedoručil žalobcovi faktúru na preplatenie dopravy, ktorú vykonal, nemôže byť toto na

ťarchu žalobcu. Faktúra na preplatenie prepravy nie je listinou, ktorú vyžaduje § 43 Zákona o DPH.
Ďalej mal za to, že len nezaevidovanie v elektronickom mýtnom systéme nemôže byť dôkazom, že
preprava v skutočnosti nebola vykonaná, a to najmä s poukazom na nedostatky elektronického mýtneho
systému a nehodnovernosť jeho údajov. Žalobca navrhol prvostupňovému správnemu orgánu, aby
si z elektronického mýtneho systému vyžiadal, aké poruchy vykazoval systém v spornom období a

tiež navrhol vykonať výsluch, resp. vyžiadať si správu od prepravcov, či skutočne vykonali takúto
dopravu. Žalobca splnil všetky zákonné podmienky stanovené v § 43 ods. 1 Zákona o DPH. Samotný
prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca uskutočnil dodanie tovaru poľskému daňovému
subjektu INVESTBUD sp. zo. o. Skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nepostupoval pri výpočte
daňovej povinnosti v súlade s § 22 ods. 1 Zákona o DPH nasvedčuje tomu, že žalovaný a tiež

prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav a vyvodili z neho nesprávne právne
závery. Považuje tiež rozhodnutie žalovaného za nezákonné a nepreskúmateľné vzhľadom k tomu,
že žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v odvolaní zo dňa 02.04.2013. Žiadal napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.11.2013. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci. Konštatoval, že daňový subjekt nepredložil prepravné faktúry k jednotlivým dodávkam
a CMR listom. Nebolo sporné, že by predmetné dodávky tovaru pre odberateľa INVESTBUD sp.
zo. o. neboli uhradené, resp. dodané, avšak samotné prevzatie tovaru poľským odberateľom nie je
postačujúce na oslobodenie tovaru od DPH, pretože nebolo preukázané, že k prevzatiu fakturovaného

tovaru došlo v Poľsku, resp. mimo územia SR. Dôkaznú povinnosť nemá správca dane, ale daňový
subjekt, preto žalovaný považuje za bezpredmetné poukazovanie na povinnosť správcu dane zisťovať
informácie týkajúce sa dopravy u samotných dopravcov. Okrem toho, títo neboli na CMR listoch
presne identifikovaný. Dôvodom pre nepriznanie oslobodenia od dane nebola skutočnosť, že dopravca
nedoručil žalobcovi faktúru na preplatenie prepravy. Pre uplatnenie princípu oslobodenia od dane pri

intrakomunitárnych dodávkach je nevyhnutné preukázanie skutočnosti, že dodávaný tovar bol fyzicky
prepravený zo štátu dodávateľa, v danom prípade zo SR. Až potom môže dôjsť k naplneniu uvedeného
mechanizmu - oslobodenia od DPH. Samotné pochybenie správcu dane vo výpočte DPH, ktoré malo
za následok zníženie správcom dane zisteného rozdielu dane, žalovaný svojím rozhodnutím napravil,
čo nemôže samo o sebe byť príčinou nedostatočne zisteného skutkového stavu ako to tvrdí v žalobe

žalobca. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach uvedených v žalobe v zmysle § 250h
ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu sú
zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol z týchto dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.01.2012, oslobodené od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte.Podľa § 43 ods. 5 cit. zákona, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu

kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

Podľa § 19 ods. 1 zákona cit. zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie
tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý
dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym záverom žalovaného správneho orgánu, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienky na oslobodenie dodania tovaru od dane v zmysle § 43 ods. 5
Zákona o DPH. Požiadavky pre oslobodenie dodávky tovarov v rámci Spoločenstva (z členského štátu
predávajúceho do členského štátu nadobúdateľa) vyplývajú zo Šiestej Smernice Rady 77/388/EHS z

roku 1977. Výkladom čl. 28c A písm. a) Šiestej Smernice sa zaoberal rozsudok ESD C-409/04, kde
v bode 1 Súdny dvor judikoval, že čl. 28a ods. 3 prvý pododsek a čl. 28c A písm. a) prvý odsek
Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem odoslaný uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať
v tom smere, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky
v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde

na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného
členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu
dodania. To znamená, že je nevyhnutné skúmať nielen podmienku prechodu práva nakladať s tovarom,
ktorá v danom prípade sporná nebola, ale aj fyzicky pohyb tovaru s dôrazom na to, či tovar fyzicky
opustil územie SR.

V ustanovení § 43 ods. 5 Zákona o DPH sa príkladmo uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie
tovar do iného členského štátu preukázať. Pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne deklaratórne
zdokladovanie, ale daňový subjekt musí preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol
dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je v súlade so

zásadami daňového konania, najmä so zásadou úzkej súčinnosti daňového subjektu so správcom dane.
Je na daňovom subjekte, aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností zvolí - CMR listy,
skladové listy nadobúdateľa, daňové priznania, ktoré nadobúdateľ podal v členskom štáte určenia atď.,
sú len niektorými z týchto dôkazov. Nie je pritom v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby
dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,

ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

V danom prípade žalobca neposkytol správcovi dane žiadne jednoznačné dôkazy o tom, že by tovar,
ktorý nadobudol jeho poľský obchodný partner - firma INVESTBUD sp. zo. o. v takých veľkých
množstvách ako boli fakturované na faktúrach 2012/1-28, skutočne opustil územie SR. Samotné faktúry

č. 2012/1-28 takýmto dôkazom nie sú. Rovnakom takýmto dôkazom nie sú ani CMR listy vzhľadom na
to, že sa v nich nachádzajú zrejmé nedostatky, ktoré spochybňujú fyzické dopravenie tovaru do iného
členského štátu, ich dôveryhodnosť je spochybnená, keď neobsahujú podpis a pečiatku dopravcu a
neobsahujú miesto určenia tovaru v Poľsku, hoci na CMR je na to vyhradená 3. kolónka (nielen štát,ale aj miesto vykladania tovaru), čím nie je splnená dikcia § 43 ods. 5, písm. a) zák. o DPH. Takýmito
dôkazmi by mohli byť napr. faktúry o preprave tovaru i s dokladmi o ich zaplatení, avšak tieto v rámci
správneho konania napriek viacerým výzvam správcu dane predložené daňovým subjektom neboli.

Zo strany žalobcu teda nebol predložený žiaden konkrétny a jednoznačný dôkaz, ktorý by preukázal
splnenie podmienky stanovenej v § 43 ods. 5 písm. a) Zákona o DPH. Je tiež potrebné zdôrazniť, že
toto dôkazné bremeno ťaží platiteľa v zmysle § 43 ods. 5, ktorý vyslovene uvádza, že tieto podmienky
je povinný preukázať platiteľ. Ak platiteľ požadoval od správcu dane vykonať výsluch, resp. vyžiadať

si správy od prepravcov, či skutočne vykonali takúto prepravu, čo sa týka vyžiadania si správ, nič
mu nebránilo listinné dôkazy vyžiadať si od prepravcov sám, a to s poukázaním na to, že samotní
prepravcovia, či už v CMR listoch ani inak zo strany daňového subjektu neboli riadne špecifikovaní.
Z tohto istého dôvodu taktiež nebolo potom možné ani vykonať ich výsluch, preto sa tieto návrhy na
doplnenie dokazovania pred správnym orgánom I. stupňa javia ako účelové.

Na takto zistený skutkový stav ohľadne (ne)preukázania fyzickej prepravy tovarov do iného členského
štátu jednoznačne je potom potrebné aplikovať § 19 ods. 1 Zákona o DPH a vyrubiť dodávateľovi daň
na základe vzniku daňovej povinnosti, ktorá mu vznikla dňom dodania tovaru jeho odberateľovi. Krajský
súd sa preto stotožnil s takýmto právnym posúdením veci zo strany žalovaného, ako aj so zistením
skutkového stavu správnymi orgánmi a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, k nim krajský súd uvádza:

Čo sa týka námietky, že nedoručenie prepravnej faktúry žalobcovi nemôže byť na ťarchu žalobcu
a nie je to ani podmienka na aplikáciu § 43 Zákona o DPH, súd uvádza, že v zmysle citovaného

ustanovenia na preukázanie prepravy tovaru do iného členského štátu možno použiť akýkoľvek doklad
o odoslaní tovaru, v ktorom je uvedené miesto určenia. Je len na daňovom subjekte, ako sa vysporiada
s dôkazným bremenom na túto skutočnosť a aké dôkazy predloží. Ak však žalobca nepredložil žiaden
relevantný dôkaz, nevyhnutne to malo za následok nepriznanie oslobodenia od DPH. Samotné faktúry
o preprave sú len jedným z dôkazov, že k doprave došlo. Ak v danom konkrétnom prípade podľa

tvrdenia žalobcu prepravca ešte žalobcovi nedoručil faktúru na preplatenie prepravy, nevyfakturovanie
dopravy dopravcami, je neštandardným postupom, a to aj vzhľadom na rozsah prepravy a množstvo
prepravovaných tovarov, ako i vzhľadom na to, že preprava mala byť uskutočnená pred viac ako
dvoma rokmi, a že podľa CMR listov mala byť preprava realizovaná viacerými prepravcami, pričom je
nepravdepodobné a málo uveriteľné, že by žiaden z týchto prepravcov doposiaľ žalobcovi nedoručil

faktúru na preplatenie prepravy. Z logickej stránky táto námietka sa javí ako účelová a zavádzajúca.

K tejto námietke je tiež potrebné podotknúť, že priamo na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline
žalobca predložil súdu podľa jeho tvrdenia prepravné faktúry, ktoré mali byť fakturované na preplatenie
týchto ciest do Poľska. Na otázku predsedníčky senátu, prečo tieto faktúry nepredložil v správnom

konaní, žalobca uviedol, že správca dane jednoznačne neuviedol, ktoré doklady od neho požaduje.
Tvrdenie v žalobe, že faktúry mu prepravca ešte nedoručil na preplatenie je teda v rozpore s tým,
že žalobca priamo na pojednávaní predložil faktúry, ktoré podľa neho mali byť prepravnými faktúrami.
K predloženým faktúr na pojednávaní pred krajským súdom súd tiež musí konštatovať, že žalobcom
predložené faktúry vystavené v mesiaci január 2012 špedičnou firmou Magda Trans Sp. z o.o. sú totožné

s faktúrami založenými v správnom spise, ktoré preukazujú dopravu tovaru z Poľskej republiky na
Slovensko. Faktúry sú v poľskom jazyku a nie je z nich zrejmé, aké je miesto určenia, avšak slovo
„nabywca“ vo faktúrach znamená, že nadobúdateľom tovaru je žalobca, t.j. nešlo o tovar , ktorý mal
nadobudnúť poľský odberateľ INVESTBUD sp. zo. o.. Okrem toho, na takto predložené listinné či iné
dôkazysúdpripreskúmavanírozhodnutípodľadruhejhlavypiatejčastiO.s.p.nemôžeprihliadať,pretože

pre preskúmanie veci je pre súd záväzný skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, t.j. druhostupňového správneho orgánu (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Z tohto dôvodu súd nemohol
prihliadnuť ani na ďalší listinný dôkaz, ktorý predložil žalobca priamo na pojednávaní pred krajským
súdom, a to vyhlásenie bez uvedenia dátumu o tom, že tovar kúpený v roku 2012 vo firme PAMAKOL,
spol. s r. o. bol odobratý na území Poľskej republiky.

Čo sa týka námietky nezaevidovania dopravy v elektronickom mýtnom systéme Slovenskej republiky,
súd uvádza, že správa z Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. o tom, že v predmetnom období
nebolo preukázané použitie týchto ciest vozidlami s evidenčnými číslami uvedenými v medzinárodnýchnákladných listoch a ani zaplatenie mýta, je podporným dôkazom, ktorý dotvrdzuje už inými dôkazmi
zistený skutkový stav, a to taký, že realizácia dopravy preukázaná nebola. V súvislosti s touto správou
Národnej diaľničnej spoločnosti opätovne priamo na pojednávaní žalobca vzniesol novú námietku, že

nebol s touto správou oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 10.12.2012 pred správcom dane. Jedná
sa o námietku vznesenú po zákonnej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. a preto sa ňou súd nemôže
zaoberať. Len na okraj uvádza, že je pravda, že odpoveď z NDS došla správcovi dane po tomto ústnom
pojednávaní, t.j. 26.10.2012, avšak v protokole č. 9510401/5/538050/2013 z 08.02.2013, ktorý bol riadne
doručenýdaňovémusubjektu,sauvádzatentolistinnýdôkaz,akoajjehoobsahsdátumomjehovydania.

Keďže sa jedná o listinný dôkaz, bolo postačujúce o jeho obsahu oboznámiť daňový subjekt v protokole,
na ktorý mohol v lehote určenej správcom dane reagovať, teda žiadne procesné právo žalobcovi nebolo
upreté.

Čo sa týka námietky, že žalobca splnil všetky podmienky na oslobodenie od DPH, keď samotný
prvostupňový správny orgán konštatoval, že dodanie tovaru poľskému subjektu bolo uskutočnené, súd

konštatuje, ako už bolo uvedené vyššie, že dodanie tovaru je len jednou z kumulatívnych podmienok na
oslobodenie plnenia od DPH. V danom prípade však nebola splnená podmienka preukázanie fyzického
pohybu tovaru mimo územia SR v inom členskom štáte. Táto námietka je taktiež nedôvodná.

Námietka, že chyba spôsobená prvostupňovým správnym orgánom pri výpočte daňovej povinnosti

nasvedčuje tomu, že žalovaný a prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a
nesprávne právne posúdil vec, je taktiež nedôvodná. Odhliadnuc od toho, že sa jedná o hypotetickú
námietku (žalobca konštatuje, že toto pochybenie vykonané prvostupňovým správnym orgánom
„nasvedčuje“, že nebol zistený skutkový stav riadne, z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 22
ods.1ZákonaoDPHmalžalobcazato,žebolonesprávneaplikovanéajinéhmotnoprávneustanovenie,

a to § 43 Zákona o DPH. Tieto dve zákonné ustanovenia na seba nenadväzujú v tom zmysle, že ak
je nesprávne určená daňová povinnosť, je nesprávne vyhodnotený aj inštitút oslobodenia od dane.
Naopak, ak dôjde k takému právnemu posúdeniu, že sa nejedná o oslobodenie od dane, až vtedy
dochádza k výpočtu dane, preto samotný výpočet výšky dane nemá žiaden vplyv na právne posúdenie
toho, či žalobca je alebo nie je oslobodený od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. V súvislosti so

zisteným skutkovým stavom ohľadne oslobodenia od DPH sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil so
zisteným skutkovým stavom prvostupňovým správnym orgánom. Došlo len k oprave výpočtu výšky
dane, pričom ako základ dane žalovaný zobral všetky faktúry v zdaňovacom období január 2012, o
ktorých prvostupňový správny orgán viedol dokazovanie s rovnakým výsledkom vo vzťahu k aplikácii
§ 43 Zákona o DPH.

Posledná námietka, že rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nepreskúmateľné vzhľadom k
tomu, že žalovaný sa nevysporiadal s dôvodmi uvedenými v odvolaní voči správnemu rozhodnutiu
I. stupňa nie je konkrétne odôvodnená. Nie je zrejmé, s ktorými námietkami sa žalovaný nemal
vysporiadať. Pritom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by rozhodnutie bolo

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Súd nevyhovel návrhu žalobcu na pojednávaní o doplnenie dokazovania vyžiadaním vyjadrenia od
poľskej firmy, ktorá realizovala prepravu do Poľska, kde sa náklad konkrétne vykladal a taktiež či
správca dane správne odpísal čísla ŠPZ kamiónov, ktoré mali vykonávať prepravu, z dôvodu, že by išlo

dokazovanie nad rámec dokazovania pred správnym súdom. Zmyslom vykonávania dokazovania pred
súdom nie je nahrádzať zisťovanie skutkového stavu, ktorý mal byť zisťovaný v správnom konaní, ale
vykonaťdokazovanielenvrozsahunevyhnutnomnapreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol

v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.