Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010373
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813010373.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2014 v
Žiline, o odvolaní prokurátora a obžalovaného E. F. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/156/2013 zo dňa 3.4.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/156/2013 zo

dňa 3.4.2014 z r u š u j e .

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného E. F. vinným z prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 7.7.2012 v čase okolo 01.00 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol úžitkové
motorové vozidlo značky FIAT DUCATO, evidenčné číslo TS 615 AT po ulici SNP v meste Trstená,
okres Tvrdošín, kde aj vozidlom narazil do stĺpa a v dôsledku nárazu sa vozidlo stalo nepojazdným a

takto konal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/27/2011 zo
dňa 21.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011, mu bol za jazdu pod vplyvom alkoholu,
okrem iného, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 289 ods. 3, § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu
na 18 mesiacov. Súčasne podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov.

Okresný súd obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv 448/12 zo dňa 6.12.2013, pre skutok právne posúdený ako prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 7.7.2012 v čase okolo 02.00 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, po príchode
hliadky Obvodného oddelenia PZ Trstená na Ulici SNP v Trstenej, nasadol do úžitkového motorového
vozidla továrenskej značky FIAT DUCATO, evidenčné číslo TS 615 AT, ktoré sa nachádzalo na Ulici

SNP v Trstenej, pričom sa snažil s týmto vozidlom vykonať jazdu a takým spôsobom, že preraďoval
rýchlostnéstupneapridávalplyn,načosasvozidlomčiastočnepohol,avšakvďalšejjazdemuzabránilatechnická porucha vozidla, následne na to bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstená
a vykonanou dychovou skúškou mu bolo v čase o 02.03 hodine zistené 0,89 mg/l alkoholu v dychu a
takto konal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/27/2011 zo

dňa 21.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011, mu bol za jazdu pod vplyvom alkoholu,
okrem iného, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 26 (dvadsaťšesť) mesiacov,

pretože okresný súd dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, a to v neprospech obžalovaného proti všetkým
výrokom uvedeného rozsudku. Poukázal na to, že v predmetnej veci bolo na hlavnom pojednávaní
vykonané obsiahle dokazovanie, kde podrobným spôsobom boli vypočutí všetci svedkovia a vykonané
ďalšie navrhované dôkazy. Plne sa možno stotožniť s hodnotením dôkazov tak, ako ich vykonal súd
vo vzťahu ku skutku v bode 1/. V popise uvedeného skutku, keďže tento bol poňatý v rozsudku, na
rozdiel od obžaloby už samostatne a nie ako čiastkový útok, absentovalo uvedenie aj skutočnosti,

že u obžalovaného v čase vykonania dychovej skúšky o 02.03 hod. bolo zistené 0,89 mg/l alkoholu
v dychu. Práve uvedená okolnosť preukazuje naplnenie objektívnej stránky prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. Len samotné konštatovanie, že obžalovaný
vykonávaljazdupopredchádzajúcompožitíalkoholickýchnápojov,nepostačujenanaplnenieobjektívnej
stránky vyššie uvedeného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Vo výroku o treste pri bode

1/ obžaloby bol súdom okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5
rokov, pričom takto uložený trest je pod dolnou hranicou sadzby upravenej v § 61 ods. 3 Tr. zák.
Prokurátor ďalej namietal, že obžalovaného okresný súd pod skutkom pod bodom 2/ oslobodil s
tým, že pri odôvodňovaní výroku súd vychádzal zo zásady v pochybnostiach v prospech (in dubio
pro reo), kde okrem iného poukázal na to, že obžalovaný síce nasadol do vozidla a mohlo sa mu

podariť vozidlo naštartovať, vozidlo však bolo v nespôsobilom stave, aby s ním mohla byť vykonaná
ďalšia jazda, kde vzhľadom na všetky okolnosti prípadu obžalovaný o tejto okolnosti vedel, čomu
nasvedčujú skutočnosti, že predtým viedol vozidlo a týmto vozidlom spôsobil nehodu, v dôsledku čoho
sa vozidlo stalo nepojazdným. S uvedeným hodnotením dôkazov prokurátor vyslovil nesúhlas s tým, že
síce bol správne a úplne zistený skutkový stav, avšak tento nebol správne vyhodnotený. Vykonaným

dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný E. F. svojim konaním popísaným pod bodom
2/ obžaloby naplnil všetky zákonné znaky stíhaných prečinov tak po objektívnej stránke, ako aj po
subjektívnej stránke. Z celkového správania obžalovaného po nehode na jej mieste, ako aj po príchode
policajných hliadok je zrejmé, že tento sa všemožne snažil „zahladiť“ skutok, ktorý spáchal, a to jednak
snahou o ovplyvňovanie zasahujúcich policajtov, resp. zabezpečením niekoho, kto by mu pomohol

s odstránením vozidla. Za daných okolností a s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný bol pod
vplyvom požitých alkoholických nápojov, sa potom javí logická jeho snaha, aby sám predmetné vozidlo
premiestnil z miesta na ceste, kde sa nachádzalo, pričom si zrejme neuvedomoval technickú nemožnosť
takéhoto konania. Stínané prečiny sú úmyselnými trestnými činmi a došlo k ich spáchaniu minimálne v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj obžalovaný, pričom odvolanie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tým, že vo vzťahu ku skutku, z ktorého bol uznaný vinným, nebol súdu

predloženýapredsúdomvykonanýžiadnypriamydôkaz,ktorýbyhousvedčovalzospáchaniatrestného
činu, práve naopak. Z výsluchu svedka O. S. nesporne vyplýva, že skutok nespáchal, pretože vozidlo
FIAT DUCATO do momentu nárazu riadil vyššie uvedený svedok. U svedka S. nie je žiadny dôvod
klamať vo výpovedi a riskovať prípadné trestné stíhanie za krivú výpoveď alebo obvinenie z priestupku
za spôsobenie nehody na vozidle obžalovaného. Svedok S. bol jediným priamym svedkom, ktorý bol

prítomný vo vozidle v čase, keď toto narazilo prekážku - stĺp. Žiadni iní priami svedkovia danej udalosti
nie sú. Preto mal súd vziať do úvahy jeho výpoveď. V rozpore s jeho výpoveďou a výpoveďou svedka
S. boli len tvrdenia svedkov R., O., F. C. J., ktorých výpoveď v ostatných veciach v tomto konaní sa
dokazovanímpreukázalaakonepravdivá.SúdsastotožnilsnázoromsvedkovR.,O.,F.aJ.,žemotorové
vozidlo z Ústia až do momentu nehody viedol on a takto postupoval napriek značným rozporom ich

výpovedí so stavom dokázaným ostatnými dôkaznými prostriedkami. Jedine svedok O. vypovedal, že
mal údajne počuť vyjadrenie, že vozidlo riadil on. Svedok R. uviedol, že to počul len od O. a nie od neho.
Poukázal na výpoveď svedka O. s tým, že priebeh toho istého deja bol svedkami rozdielne popísaný
v zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnej slobody a následne v priebehu trestného konania. Naprotitomu výpoveď svedka S. súd nevzal do úvahy, akoby ju považoval za nepravdivú, hoci dôveryhodnosť
svedka nebola nijako spochybnená. Drobné rozdiely vo výpovediach každého svedka sú spojené najmä
sreprodukcioudejapouplynutínejakéhočasu.Vpodstatnýchveciachjejehovýpoveďvpriebehucelého

trestného konania nemenná. Všetci svedkovia zhodne uvádzali, že obžalovaný sa netajil tým, že požíval
v Ústí alkoholické nápoje. Rovnako je preukázaná skutočnosť, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške.
Dôvodom však bola skutočnosť, že vozidlo neriadil, a teda nevykonával činnosť, počas ktorej by bol
povinný preukazovať či požíval alkoholické nápoje a v akom množstve. Uvedené tvrdenia si svedkovia
F., R., O., J. zrejme nesprávne vysvetlili ako snahu pripísať jeho skutok niekomu inému. On však vozidlo

neriadil, toto riadil svedok S.. Pri hodnotení dôkazov a hodnovernosti svedkov mal súd vziať do úvahy
najmä vo vzťahu ku skutku v bode 2/ výpoveď Ing. Rabčana, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že
v prípade, ak by niekto s vozidlom pohol, tak by olejová škvrna vyzerala inak. Objavila by sa na inom
mieste. Dá sa povedať, že je vylúčené, že by už len vzhľadom na to poškodenie hriadeľa sa dalo s
vozidlom posúvať motorickou silou. Ak by sa s vozidlom pokúsil odísť pomocou motorickej sily, podľa
vyjadrenia znalca by sa roztočila vytrhnutá polos a na ceste by musela zanechať nejakú olejovú škvrnu,

čo sám znalec vylúčil a neexistenciu týchto stôp potvrdzuje aj fotodokumentácia. Z toho je zrejmé, že
všetky osoby, ktoré tvrdia, že došlo k naštartovaniu motora, preraďovaniu rýchlostí a točeniu polosi,
nehovoria pravdu. Okrem prítomných policajtov nikto nepočul štartovanie jeho vozidla. Poukázal aj na
výpoveď svedkyne D. R., ktorá nehodu nahlásila na polícii, keď uviedla, že nepočula dodávku štartovať.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o vine a vo výroku o treste zrušil a

obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd, na základe podaných odvolaní, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je minimálne predčasné.

Krajský súd musí konštatovať, že okresný súd vo veci rozhodol, avšak jeho skutkové zistenia nie sú
úplné, pričom vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení.

V prvom rade je potrebné prisvedčiť prokurátorovi, pokiaľ ide o skutok v bode 1/, že pokiaľ okresný súd
hodlal uznať obžalovaného vinným zo samostatného skutku uvedeného pod bodom 1/, tak v znení ako
ho ustálil okresný súd absentuje uvedenie skutočnosti, že u obžalovaného v čase vykonania dychovej
skúšky bolo zistené 0,89 mg/l alkoholu v dychu, prípadne prepočet tejto skutočnosti tak, ako to bolo

uvedené v podanej obžalobe, pričom nepostačuje len konštatovanie ako je uvedené v skutkovej vete,
že obžalovaný vykonával jazdu pod vplyvom alkoholu, resp. po predchádzajúcom požití alkoholických
nápojov.

Pokiaľ ide o dôkaznú situáciu ku skutku v bode 1/, krajský súd považuje za potrebné pripomenúť,

že svedok O. O. vypovedal, že vo vozidle videl sedieť na sedadle vodiča obžalovaného v čase, keď
prichádzal k motorovému vozidlu. Vozidlo bolo naštartované a za vozidlom spoznal obžalovaného.
Obžalovaný pritom nehovoril, že by nehodu mala zaviniť nejaká iná osoba. Videl ho aj ďalej manipulovať
svozidlom.SvedokH.R.,keďohliadalvozidlo,vovozidleniktonesedel.Počasdobyakohoohliadalvšak
obžalovaný vošiel do vozidla, do dodávky a túto dodávku aj naštartoval. Nevedel uviesť, či sa s vozidlom

pohol. Svedok G. J. videl stáť obžalovaného pri dodávke, následne sa rozprával, na čo obžalovaný sa
niekdestratilavtedyprišladruháhliadkapolície.Počasrozhovoruvšakvidelakosabieladodávkapohla.
Šoféroval obžalovaný. Svedok J. F. videl kolegu O. stáť pri obžalovanom, nevidel, že by obžalovaný
sedel za volantom a neregistroval ani pohyb vozidla. Obžalovaný nehovoril o žiadnej inej osobe, ktorá
mala vozidlo viesť. Na druhej strane sú výpovede svedkov G. E., H. E., ktorí zhodne uvádzali, že do

vozidla obžalovaný nenasadol, čím potvrdzujú jeho obranu. Svedkovia E. H. a V. H., ktorí sedeli vo
vozidle neďaleko, videli len z bytovky vychádzať tri osoby smerom k vozidlu bielej dodávky, ktoré sa
javilo ako odparkované, jedna z týchto osôb zapla na vozidle výstražné svetlá a potom zaregistrovali
príchod dvoch policajných vozidiel. Obžalovaný počas celej doby do vozidla nenastúpil a tiež nepočul,
že by niekto naštartoval vozidlo. Ku skutku sa vyjadril aj svedok Ing. Ján Rabčan ako znalec, a to k

možnosti naštartovania motorového vozidla. Rovnako bol vypočutý svedok O. S., ktorý mal motorové
vozidlo podľa obžalovaného viesť.Na tomto mieste je nutné uviesť, že oznamovateľkou udalosti bola D. R., ktorá uviedla, že sa prebudila
na nezvyčajný zvuk a z okna videla stáť v strede vozovky motorové vozidlo, ktoré nebolo osvetlené,
a preto privolala hliadku polície. Táto svedkyňa nebola vypočutá v konaní pred súdom, pričom však

krajský súd považuje za potrebné, aby sa uvedená svedkyňa vyjadrila jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností pred súdom, či počula naštartovať predmetné vozidlo v čase, keď prichádzali príslušníci
polície k vozidlu a či v čase, keď prichádzali príslušníci polície vo vozidle, ktoré videla odstavené, teda v
bielej dodávke niekto sedel. V prípravnom konaní síce svedkyňa uviedla, že nikoho nevidela nastupovať
do dávky, ani nepočula túto dodávku štartovať, súčasne však svoje vyjadrenie spochybnila v tom, keby

tomuto venovala pozornosť, dalo by sa to počuť, avšak nevenovala pozornosť tomu, či niekto štartuje
dodávku. Výsluchom svedkyne bude potrebné zistiť jednoznačne jej výpoveď, či v čase, keď prichádzali
príslušníci polície k motorovému vozidlu videla niekoho sedieť v motorovom vozidle a následne či toto
vozidlo štartovalo alebo neštartovalo. Za týmto účelom bude potrebné jednoznačne vypočuť svedkyňu
D. R. na hlavnom pojednváaní, ktorá ako nezávislý svedok isté udalosti z okna sledovala, a preto nie je
možné uspokojiť sa len s prečítaním jej výpovede z prípravného konania.

Až na základe doplnenia dokazovania vo vzťahu ku skutku v bode 2/, pričom doplnenie výpovede
svedkyne D. R. môže mať vplyv aj na skutok v bode 1/, môže okresný súd opätovne rozhodnúť o vine
či nevine obžalovaného.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania však krajský súd považuje za nutné uviesť, že účasť svedka O.
S. a predmetnú výpoveď okresný súd vyhodnotil správne. Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ sú námietky
prokurátora, týkajúce sa úplnosti skutku vo vzťahu k uvedeniu množstva alkoholu v skutkovej vete,
správne.

Pokiaľ ide o hodnotenie konania vo vzťahu ku skutku v bode 2/, tu rovnako možno dať za pravdu
prokurátorovi, že okresný súd sa nevysporiadal nijakým spôsobom s možnosťou naplnenia znakov
predmetného trestného činu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v prípade neuvedomenia si
technickej nemožnosti naštartovania motorového vozidla. Táto úvaha je však predčasná s ohľadom na
nemožnosť predpokladania záveru, ktorý bude vyplývať z výpovede svedkyne D. R..

Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a
okresný súd bude povinný v naznačenom smere doplniť dokazovanie a následne opätovne vo veci
rozhodnúť aj s prípadným odstránením chyby, na ktorú poukázal prokurátor v prípade opätovného
uznania obžalovaného zo skutku v bode 1/ za vinného.

Bez doplnenia dokazovania nemožno ustáliť jednoznačnú a nepochybnú správnosť záverov okresného
súdu. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil prvostupňovému súdu znovu
konať a rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.