Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/769/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219629
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113219629.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: V. I. Trade, s.r.o., so sídlom 949 05
Nitra, Novozámocká 102, IČO: 31 435 530, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Svetlanou
Kšiňanovou, PhD., so sídlom Advokátska kancelária XXX XX T., M. X, proti odporcovi : H. C., narodený
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. H., K. XX, adresa pre doručovanie: XXX XX Y., C. X, o zaplatenie sumy
2 909,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu zo dňa 14.05.2014 proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica číslo konania 13C/56/2014-42 zo dňa 09.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia súdu súdny poplatok za podaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu v predmetnej
veci v sume 174,50 eur, podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej Zákon o súdnych poplatkoch).

Proti uzneseniu okresného súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala
nesprávne právne posúdenie veci a domnieva sa, že súdny poplatok nebol vyrubený oprávnene.
Odporca poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch a uviedol,
že v danom prípade ide o záväzok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko na jednej strane

vystupuje dodávateľ, ako podnikateľ a na druhej strane odporca, ako spotrebiteľ, preto sa na neho
poplatková povinnosť nevzťahuje. Na základe týchto skutočností potom odporca navrhuje, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a pokračovalo sa v konaní.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté

uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie peňažnej istiny vyjadrenej sumou 2 909,16
eur s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica dňa 17.10.2013 vydal platobný rozkaz pod číslom
konania 7Ro/252/2013-19, voči ktorému podal odporca dňa 20.02.2014 včas odpor s odôvodnením vo
veci samej.

Vychádzajúc zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov a poznámky 5 k uvedenej položke, je odporca,
ktorý podá odpor proti platobnému rozkazu, odpor proti európskemu platobnému rozkazu a námietky v
zmenkovom a šekovom konaní, povinný zaplatiť súdny poplatok podľa rovnakej sadzby, ako z návrhu
na začatie konania, ak súd námietky nezamietol alebo odpor neodmietol.Z uvedeného je potom zrejmé, že odporcovi podaním odporu proti platobnému rozkazu, ktorý nebol
z niektorého zákonom predpokladaného dôvodu odmietnutý, vznikla poplatková povinnosť v dôsledku
vykonania tohto procesného úkonu, ktorý je spoplatnený podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych

poplatkov. Poplatková povinnosť však nevzniká vo vzťahu k subjektom, na ktoré sa vzťahuje osobné
či vecné oslobodenie od súdnych poplatkov upravené v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 Zákona o súdnych
poplatkov.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený

spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou
odkazuje napríklad na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Z hľadiska preskúmania správnosti a zákonnosti postupu prvostupňového súdu bolo nevyhnutné
predbežne, prejudiciálne posúdiť právny charakter uplatneného nároku a vysporiadať sa s právnym

statusom účastníkov konania. Súd pri výklade predmetného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona
o súdnych poplatkoch je povinný zohľadniť, či vzhľadom na doteraz známe skutočnosti, obsiahnuté v
návrhu na začatie konania a z predložených listinných dôkazov, je odôvodnený záver, že v konkrétnej
veci pripadá do úvahy aplikácia aj spotrebiteľského práva vzhľadom na právny status účastníka konania
- spotrebiteľa, pokiaľ doposiaľ všetky skutočnosti nasvedčujú záveru, že je daný spotrebiteľský charakter

konania a osobitný status spotrebiteľa, ktorý sa v konaní domáha ochrany svojho spotrebiteľského
práva podľa osobitného predpisu. Rovnako relevantné sú aj dôvody podaného odporu- teda obrana
odporcu z hľadiska právnej argumentácie smerujúcej voči uplatnenému nároku. Nemožno ustanovenie
§ 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch vykladať natoľko široko, že by sa poprel samotný
sledovaný účel zavedenia oslobodenia od poplatkovej povinnosti spotrebiteľa; teda vychádzajúc striktne

zo zákonnej dikcie tohto ustanovenia, nemožno mať za to, že by sa osobné zákonné oslobodenie
vzťahovalo vždy a bez výnimky na každý zmluvný vzťah, v ktorom vystupuje účastník konania, ktorý je
spotrebiteľom. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, by takýto široký výklad v praktickej rovine viedol k dôsledku, že by fyzická osoba, na ktorú

by sa vzťahoval status spotrebiteľa, bola prakticky v každom súdnom konaní oslobodená od poplatkovej
povinnosti - a to bez ohľadu na to, čím by sa spotrebiteľ bránil, prípadne čo by si uplatňoval v konaní.
Znenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch však zákonný priestor pre
takto široký výklad neposkytuje, nakoľko vyžaduje, aby pre priznanie osobného zákonného oslobodenia
spotrebiteľa v súdnom konaní bola naplnená dikcia, v zmysle ktorej nepostačuje, že v konkrétnej veci

ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a jeden z účastníkov má postavenie spotrebiteľa,
ale súčasne a nevyhnutne musí byť naplnená aj požiadavka, že ide o spotrebiteľa, domáhajúceho
sa svojho práva podľa osobitného predpisu, pričom ako príklad zákon uvádza ustanovenie § 3 ods.
5 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ by bolo sledovaným cieľom zákonodarcu
oslobodenie spotrebiteľov v najextenzívnejšom ponímaní, postačovalo by zakotvenie všeobecného

osobného oslobodenia spotrebiteľa bez dodatku „domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu“. Súčasné znenie zákona však smeruje k tomu, že nešlo o úmysel zákonodarcu všeobecne
oslobodiť spotrebiteľa, ale ide o oslobodenie s vecným obmedzením, výlučne na spotrebiteľa, ktorý sa
domáha ochrany konkrétneho spotrebiteľského práva vyplývajúceho z osobitného právneho predpisu
upravujúceho spotrebiteľské práva.

Odvolací súd predbežným právnym posúdením, nevyhnutným pre účely rozhodovania o podanom
odvolaní, konštatuje, že predmetom konania je nárok navrhovateľa, ako dodávateľa, voči odporcovi,
ako odberateľovi na základe (zrejme) neformálnej kúpnej zmluvy/zmluvy o dodaní tovaru, podľa ktorej
navrhovateľ dodal odporcovi tovar špecifikovaný vo faktúre č. 120698 (č.l. 4 spisu), na základe čoho

vyfakturoval navrhovateľ odporcovi cenu za dodaný tovar v sume 2 550,78 eur, pričom dodaný tovar
odporca prevzal, o čom svedčí dodací list č. 120698 (č.l. 4 p.v. spisu), ďalej navrhovateľ dodal odporcovi
tovar špecifikovaný vo faktúre č. 220001 (č.l. 6 spisu) a ktorý prevzal odporca podľa dodacieho listu č.
220001 (č.l. 6 p.v. spisu), za ktorý vyfakturoval navrhovateľ odporcovi cenu za dodaný tovar v sume
1958,38 eur. Odporca, ako odberateľ za dodaný tovar nezaplatil riadne a včas, čím sa dostal do

omeškania s plnením si zmluvných povinností voči dodávateľovi a vznikla navrhovateľovi voči odporcovi
pohľadávka, uplatnená v tomto súdnom konaní.Niet sporu o tom (vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že zmluvný
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je spotrebiteľským vzťahom a zmluva, na základe ktorej bol
tovar dodaný, je spotrebiteľskou zmluvou. Niet pochýb ani o tom, že všetky doposiaľ známe skutočnosti

vyplývajúce z obsahu spisu svedčia záveru, že odporca je spotrebiteľom a navrhovateľ je dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve. Avšak len táto skutočnosť, ako už bolo hore uvedené, nie je sama osebe
postačujúca pre záver, že je nutné a odôvodnené aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o
súdnych poplatkoch a priznať odporcovi v konaní oslobodenie od poplatkovej povinnosti. Odvolací súd
mázato,ževkonkrétnejveciniejenaplnenásúčasneiďalšiazákonnápodmienkavyžadovanávzmysle

zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 ZoSP, a to, že spotrebiteľ si v konaní uplatňuje alebo bráni svoje
spotrebiteľské práva vyplývajúce z osobitných ustanovení zákonov, zaoberajúcich sa spotrebiteľským
právom a ochranou práv spotrebiteľov.

V danom rade je nutné konštatovať, že odporca sa v účinne podanom odpore voči platobnému rozkazu
nedovoláva ochrany spotrebiteľských práv, nenamieta konkrétne dôvody vyplývajúce z konkrétnych

ustanovení osobitných predpisov na ochranu práv spotrebiteľov. Dôvody odporu jednoznačne smerujú k
namietanej akosti dodaného tovaru (uvádza, že dodaný tovar bol neúplný a vadný, že mu nebol dodaný
úplne, pretože chýbala kompletná dokumentácia a taktiež nebol tovar dodaný v dojednanej kvalite,
neboli k nemu dodané záručné listy a návody na obsluhu) a namieta tiež, že vyfakturovaná cena za
dodaný tovar nebola správna, pretože tovar nebol dodaný riadne a úplne. Na závere odvolacieho súdu

nič nemení ani skutočnosť, že v odpore poukázal odporca na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a navrhovateľ je dodávateľ a odporca spotrebiteľom.
Uviedol tiež, že zmluvou sa účastníci spotrebiteľského vzťahu nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa a ani inak zhoršiť jeho postavenie. Spotrebiteľský charakter
zmluvnéhovzťahumedzinavrhovateľomaodporcomsúdnespochybňuje.Avšakzkonkrétnychdôvodov

odporu je zrejmý právny a skutkový rámec, v ktorom sa odporca mieni v konaní voči uplatnenému
nároku brániť, pričom ide o namietané údajné nedodržanie zmluvných povinností navrhovateľa, ako
dodávateľa tovaru na základe zmluvy o kúpe tovaru (čo do akosti, množstva a vlastností dodania tovaru
a náležiacej dokumentácie), teda právny a skutkový rámec obrany odporcu vyplýva zo vzájomných práv
a povinností kupujúceho a predávajúceho a nenamieta porušenie niektorého z ustanovení osobitnej

právnej normy spotrebiteľského práva, napr. s poukazom na existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľské právo je nutné vnímať v kontexte
viacerých právnych noriem a pokiaľ aj poznámka pod čiarou k ustanoveniu § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona
o súdnych poplatkoch odkazuje napríklad na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov, ide len o príkladný odkaz na konkrétne ustanovenie konkrétneho zákona, čo
nevylučuje vzťahovať toto zákonné oslobodenie aj na konania, v ktorých súd bude povinný zohľadniť
a aplikovať aj ďalšie zákony výrazne poskytujúce ochranu spotrebiteľovi (napr. zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách). V danom prípade však zo žiadnej doposiaľ známej skutočnosti, ani z konkrétnych dôvodov

obrany odporcu, nevyplýva, že by bolo nutné aplikovať spotrebiteľské právo z dôvodu, že by sa
odporca, ak spotrebiteľ, dovolával v konaní ochrany svojich spotrebiteľských práv výslovne a výlučne
vzťahujúcich sa na spotrebiteľa. Ustanovenia Občianskeho zákona upravujúce vzájomné práva a
povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy medzi dodávateľom - predávajúcim a odberateľom- kupujúcim,
nie je možné považovať za výlučne spotrebiteľské právo, tieto ustanovenia upravujú štandardné

záväzkové vzťahy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán. Odporca namieta porušenie
zmluvných povinností zo strany navrhovateľa, ako dodávateľa- predávajúceho (povinnosť dodať tovar
riadne a včas), z čoho následne došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany odporcu, ako
objednávateľa- kupujúceho (za dodaný tovar riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu).

V dôsledku dispozičného úkonu účastníka konania, ktorý podľa zákona o súdnych poplatkoch podlieha
poplatkovej povinnosti, vznikla poplatníkovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle položky 1 písm.
a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov.

Okresný súd preto postupoval správne a v zmysle zákona, ak vyrubil súdny poplatok subjektu, na ktorý
sa aj podľa názoru odvolacieho súdu nevzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkov. Nemožno konštatovať, vzhľadom naobranu odporcu, že sa v konaní ako spotrebiteľ domáha ochrany svojho spotrebiteľského práva podľa
osobitného predpisu upravujúceho výlučne spotrebiteľské práva.

Poplatkovápovinnosťbolaúčastníkovikonaniauloženáoprávneneasumauloženéhosúdnehopoplatku
bola stanovená v správnej výške. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.