Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106211593
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4106211593.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Bratislava, Trnavská cesta 70, IČO: 31 815 138 a Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/XX, R.,
o vymoženie sumy 54,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Nitra zo dňa 8. júla 2013 č. k. 11Er/425/2006-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 240 ods.
1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 39, § 574 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník). V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že exekučné konanie sa začalo dňa 24. 05. 2006 na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č.

N 336/2006, NZ 4308/2006, NCRLs 4306/2006, spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 05.
02. 2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej
dňa 08. 09. 2006. Uznesením zo dňa 06. 10. 2006 pripustil súd zmenu súdneho exekútora a vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd po preskúmaní súdneho spisu
zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 22. 06. 2005 zmluvu o úvere č. 4420484, súčasťou ktorej
bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie

notárskej zápisnice (exekučný titul), t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na
celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Súd s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že splnomocnenie (dohoda o splnomocnení), ktorá je súčasťou zmluvy
o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považovaná za neplatný právny úkon, na základe
ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku (dlhu), a teda k vydaniu a podpísaniu

notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre dané exekučné konanie. V čase uzatvorenia zmluvy o
úvere a splnomocnenia Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase
nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra
na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej
v exekučnom titule.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne,aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil
prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať
aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho
mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto
základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47
ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej

pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd mu svojím postupom
odňal možnosť konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Exekučný súd podľa oprávneného neumožnil účastníkom
exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie. Pokiaľ exekučný súd
založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS, musela byť táto aplikácia založená

na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie.
Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2010 zo dňa 18. 04. 2012, rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-472/11 zo dňa 21. 02. 2013 (Banif Plus Bank Zrt proti
Csaba Csipai, Viktória Csipai). V danom prípade podľa oprávneného nastalo činnosťou súdu ústavne
neakceptovateľné porušenie práv, pretože nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/EHS svoju povinnosť

upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa
k prípadnému stanovisku povinného. Ďalej oprávnený namietal, že súd prvého stupňa nevytýčil vo veci
ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Okrem toho uviedol s poukazom na §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, že k revíznemu postupu súdu došlo v situácii, keď už exekučný súd
preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Ak

právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany
práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou.
Ďalej namietal, že Notársky poriadok presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný
notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný

súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery
subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto
situácie, napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých
zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon,
zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú

úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že
všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s
platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V
opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade,

ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný
prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti
notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá
je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej

uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného, žiadal, aby všeobecný súd postupom
podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom

právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj
tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a
taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že
odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod

je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený
uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie
iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovaťna akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu
o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol
oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach.

Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo
vzťahu k meritu veci. Podľa oprávneného exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom
dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Ďalej namietal, že pokiaľ by
povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa
ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm.

b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto
nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení
§ 53 Občianskeho zákonníka. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase
jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Tiež
dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva
sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záver, že zástupca zjavne nehájil

záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, je len domnienkou
a subjektívnym názorom súdu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol
povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Taktiež konštatovanie súdu, že záujmy zástupcu sú v rozpore so
záujmami povinného, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom, je založené len na

dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. Súd neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore
s ktorým záujmom povinného. Podľa oprávneného je v rozpore so súdnou praxou tvrdenie súdu, že
notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť podpísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. V závere
zdôraznil, že otázku, či bol exekučný titul vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd už raz posudzoval a
o nej už raz právoplatne rozhodol v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Napokon konštatoval,

že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu,
ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti,
ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Poukázal pritom na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv
a slobôd.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom
vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 24. 05. 2006, kedy bol súdnemu
exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 05. 02. 2006
pod č. N 336/2006, NZ 4308/2006, v ktorej uznal predmetný dlh Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnej

moci, ktorému povinný na základe splnomocnenia v zmluve o úvere č. 4420484 zo dňa 22. 06. 2005
udelil plnú moc na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznal dlh voči oprávnenému. Dňa 08.
09. 2006 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením
zo dňa 06. 10. 2006 pripustil súd zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom,

vydal dňa 08. 07. 2013 napadnuté uznesenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 221 ods.1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
priaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav. Onesprávnuaplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v

tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie
za neprípustnú a jej zastavenia nesprávne aplikoval citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (§

574 ods. 2, § 39), keď dôvodom jeho rozhodnutia o zastavení exekúcie bola neplatnosť dohody o
splnomocnení, ktorou sa povinný vopred vzdal práva uznať dlh voči oprávnenému.

Uznesenie súdu prvého stupňa je v uvedených častiach zmätočné a nepreskúmateľné.
Nepreskúmateľnosť a zmätočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd vzhliadol v tom

smere, že súd prvého stupňa vec nepoužil správne zákonné ustanovenia na zistený skutkový stav.

Notárskazápisnicasosúhlasomsvykonateľnosťoumápovahuverejnejlistinyaakokaždáverejnálistina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže

byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to,
či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ.
Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej
zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak

čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je
uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní musí v danej
právnej veci zaoberať podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či splnomocnenie

a jeho obsah je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva
v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, keďže v
danejvecijenesporné,žepovinnýnotárskuzápisnicunespísal,alesplnomocnilnajejspísanieinúosobu- Mgr. Tomáša Kušníra, ktorá osoba ako sa javí konala za oprávneného /veriteľa/, ktorú skutočnosť si
však musí ujasniť súd prvého stupňa pri tomto vyššie uvedenom právnom posúdení. Právne úkony osôb,
ktoré nespĺňajú predpokladané náležitosti upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobujú

absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu
na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.
Súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň svoje uznesenie aj relevantne
odôvodní v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 OSP.

V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b)
OSP konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá

Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. S poukazom na ustanovenie §
109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol tiež konanie prerušiť a
Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Na margo návrhov na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného

poriadkuexekučnékonanienemožnoprerušiť,akosobitnýzákonneustanovujeinak.Takýmtoosobitným
zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a nie Občiansky
súdny poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je vymedzený v § 251
ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.

Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní
znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec, alebo
nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej
situácie nevylučuje.

K povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie odvolací súd dodáva, že táto platí len pre taký vnútroštátny súd,
ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti
rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Aj súd rozhodujúci v poslednom stupni

má však výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci
samej.

Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť
konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho

aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného
postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného
v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom
povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysleustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre
riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
388/2010 z 19. októbra 2010).

Teda zmyslom predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.

V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Ako vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, v danom prípade bolo podstatnou právnou
otázkou posúdenie, či sú splnené predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd
povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Právny záver súdu prvého stupňa o tom, že
exekučný titul je neplatný právny úkon, sa opiera o ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce

všeobecné náležitosti právnych úkonov a ich neplatnosť, a nie o právne normy upravujúce otázku
zmluvných podmienok, ktoré obsahujú transponované normy komunitárneho práva, ktorých výkladu
sa oprávnený domáha. S poukazom na to, že v každej konkrétnej veci súd rozhoduje na základe
vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidí význam pre postup v zmysle čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako i odvolacieho súdu, sa opiera

o ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka, a nie o právne normy komunitárneho
práva a už vôbec v danom prípade nedošlo k aplikácii vnútroštátnych procesných a hmotnoprávnych
ustanovení s odkazom na smernicu 93/13/EHS a k určeniu zmluvnej podmienky za neprijateľnú na
základe právnych noriem transponovaných na základe komunitárneho práva. Naviac, podľa odvolacieho
súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho

práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie
konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) a c) OSP zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.