Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216491
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 10C/373/2012-50 zo dňa 28. októbra 2013,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 10C/373/2012-50 zo dňa 28. októbra 2013
p o t v r d z u j e.
Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľa zamietol, pričom odporcovi ako úspešnému
účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom
doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 125,-- eur ako majetkovej škody a z
titulu nemajetkovej ujmy sumu 276,60 eura. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Levice zapríčinil
svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane navrhovateľa.
Navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekučný

súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 18.11.2010 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelení poverenia,
t.j. s omeškaním viac ako 150 dní. Uviedol, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, ak v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučného
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe.
V návrhu uviedol, že majetková škoda predstavuje účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70,-- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-- eur a naadministratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučného súdu na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučného súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-- eur, spolu sumu

125,-- eur.

Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 276,60 eur, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom.
Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii

povinného.

Odporca sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 19.06.2013, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť
a priznať odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce
podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Uviedol,

že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie
neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď neuplynula
6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol žiadnu
súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v

konaní. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody , ktorá mala vzniknú z
existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto boli konštatované
vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenie sťažnosti na prieťahy,
v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí

Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti.

K výške škody uviedol, že poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň, že navrhovateľom uvedenú

paušalizáciuvecnýchnákladovnemožnopovažovaťanizazmenšeniemajetkupoškodeného,anizaušlý
majetkový prospech. navrhovateľ uviedol, ako položku škody k nákladom na udržiavanie informačného
systému, pričom ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne
potrebuje a využíva informačný systém, ktorý využíva nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred
týmto obdobím, ako aj po ňom a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj

takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku by bolo znemožnené.

K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedol, že poskytnutie finančného zadosťučinenia nie je automatické

a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Uviedol, že navrhovateľ a jeho praktiky
sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali
porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ
je vnímaný ako spoločnosť využívajúce neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne

vedomie nízkopríjmových osôb. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd zistil tento skutkový a právny stav:

Z fotokópie spisu sp. zn. 7Er/516/2010 Okresného súdu Levice súd zistil, že žiadosť o udelenie

poverenie na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd dňa 05.08.2010, k čomu pripojil návrh na
vykonanie exekúcie spísaný 21.06.2010. Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
uznesením 7Er/516/2010-14 dňa 04.10.2010 tak, že žiadosť zamietol. Voči rozhodnutiu bolo podané
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 15CoE/366/2010-28 zo dňa 30.11.2010tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Po rozhodnutí bolo doručené späťvzatie odvolania
podané oprávneným. Následne exekučný súd vydal uznesenia č.k. 7Er/516/2010-41 zo dňa 08.07.2011,
ktorým exekučné konania zastavil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2011. Rozhodnutiu

súduožiadostioudeleniepovereniapredchádzalavýzvasúduzodňa24.08.2010súdnemuexekútorovi,
aby vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere. Oprávnený doložil zmluvu o úvere a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru súdu dňa 20.09.2010.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol na pojednávanie cestou svojho právneho zástupcu
predvolaný, dňa 18.06.2013 - prevzal predvolanie, ospravedlnenie na pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa 28.10.2013 zaslal e-mailom v ten istý deň z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde
Nitra sp. zn. 19C a uviedol, že klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu.

Žiadosťou navrhovateľ nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., na
podklade ktorého by súd mohol odročiť pojednávanie. Navyše nemožno prehliadnuť, že dôležitý dôvod
(§ 101 ods. 2 O.s.p.) brániaci účastníkovi konania zúčastniť sa pojednávania sa musí vyznačovať
znakom nepredvídateľnosti, závažnosti a ospravedlniteľnosti. Podľa názoru súdu v danom prípade
dôvod uvedený právnym zástupcom navrhovateľa tieto znaky nespĺňa.

Kolíziu pojednávania na strane navrhovateľom zvoleného zástupcu, nie sú relevantné z dôvodu, že
kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o ktorej
právny zástupca vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným predpokladom
uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania.

Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo
v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej
resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda

vznikla. Oboznámením exekučného spisu prečítaním súd zistil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia v lehote 2 mesiacov, keď žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 05.08.2010, súd
o nej rozhodol 04.10.2010. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhodol v primeranej lehote. Súd rozhodoval
za účinnosti Exekučného poriadku, podľa ktorého sa 15 dňová lehota nevzťahovala na rozhodnutie
súdu, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Exekučným titulom v tomto prípade

bol vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, preto sa uvedená lehota na vydanie rozhodnutia
nevzťahovala. V tomto prípade bol exekučným titulom práve vykonateľný rozsudok rozhodcovského
súdu. Okrem toho súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ nepreložil so žiadosťou o udelenie poverenia
úverovú zmluvu, z ktorej vznikla pohľadávka oprávneného, ktorú je súd povinný skúmať, ak exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok. Súd si vyžiadal úverovú zmluvu výzvou zo dňa 24.08.1010 a táto mu

bola predložená 20.09.2010, pričom po jej obdržaní rozhodol súd 04.10.2010.

Súd má za to, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odporcu. Údaj uvedený v návrhu
navrhovateľa,žeexekučnýsúdrozhodolozamietnutížiadostioudelenípovereniesomeškanímviacako150 dní je nepravdivý. Podľa názoru súdu súd rozhodol v primeranej lehote. Okrem toho súd poukazuje
na to, že z exekučného spisu, ktorý navrhol navrhovateľ pripojiť ako dôkaz, nezistil, že by bol oprávnený
v exekučnom konaní podával urgencie, príp. žiadosti o stave konania a žiadosti o rozhodnutie, z ktorých

mu mala vzniknúť aj majetková škoda.
Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:

zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad
by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie
do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho

skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Okrem toho súd nemal preukázané, že by navrhovateľovi v dôsledku oneskorenia vydania poverenia
na vykonanie exekúcie vznikla škoda. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody, ktorú
vyčíslil paušálnou sumou a rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť s oneskorene vydaným rozhodnutím

o poverení na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže byť uplatnená v
nejakejpaušálnejčiastke,alemusíbyťpreukázané,žepráveprenesprávnyúradnýpostupdošlokvýške
škody, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť, čo však navrhovateľ
nepreukázal a ku škode neprodukoval ani žiadne dôkazy.
Pretože súd dospel k názoru, že na strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu nedošlo

k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody ani
nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote.

Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvody pre takýto postup videl navrhovateľ v tom, že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti
navrhovateľa konať pred súdom, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenia právneho predpisu a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ

taktiež namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Podľa navrhovateľa súd rozhodol v merite veci na základe ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb.z. v znení,
ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
vzťahu.
Ďalej podľa navrhovateľa súd nemôže založiť svoje rozhodnutie na tvrdení o nedôveryhodnosti údajov.

Súd ďalej vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty. Podľa navrhovateľa súdu taktiež neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania
zákonnými lehotami, pretože súd má aplikovať platné právo.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom

vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v časti právneho posúdenia, tak
aj v rozsahu skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, preto z dôvodu
nadbytočnosti, nebude tieto dôvody opakovať.Na vylúčenie prípadnej arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, vzhľadom na dôvody odvolania
uvádzané navrhovateľom odvolací súd dodáva, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe, že
navrhovateľ podáva v obdobných veciach paušalizované odvolanie s dôvodmi, ktoré nie vždy smerujú

k napádanému rozhodnutiu, a tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.
Hoci navrhovateľ vo svojom odvolaní nešpecifikuje akým postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať
pred súdom, z obsahu spisu sa dá domnievať, že navrhovateľ namieta, že súd pojednával a rozhodol
v jeho neprítomnosti. V tomto smere odvolací súd opakovanie poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia,
v ktorom sa dostatočne vysporiadava s otázkou, prečo podľa súdu boli splnené podmienky na postup

podľa § 101 ods. 2 OSP. Odvolací súd navyše dodáva, že navrhovateľ existenciu dôležitého dôvodu na
jeho strane ani nepreukázal, z obsahu ospravedlnenia nie je možné zistiť, kedy bol na ním tvrdené iné
pojednávania predvolaný resp. kedy sa o nich dozvedel. Navyše z obsahu splnomocnenia, na rozdiel od
tvrdenia navrhovateľa uvedenom v žiadosti o odročenie pojednávania, navrhovateľ v písomne udelenom
splnomocnení súhlasil aby si splnomocnený zástupca stanovil za seba zástupcu. K nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zo strany súdu nedošlo, keďže súd na prejednávaní

vec aplikoval cit. ustanovenie v znení platnom a účinnom v času vzniku navrhovateľom tvrdeného
zodpovednostného vzťahu.
Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa z obsahu spisu a vykonaných dôkazov nemal za
preukázané, že by postupom súdu v exekučnom konaní došlo k jeho nesprávnemu úradnému postupu,
keď súd prvého stupňa správne vylúčil aplikáciu lehoty vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku vychádzajúceho z ust. § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku platného a účinného v
čase začatia konania.
Odvolací súd ďalej dodáva, vychádzajúc zo znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že lehota
15 dní na udelenie poverenia sa vzťahuje len na prípady, keď poverenie je vydané a nie je možné ho
aplikovať v prípadoch, keď súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamieta.

Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal splnenie základných predpokladov pre postup podľa zák. č.
514/2003 Z.z. teda, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu a taktiež nepreukázal, že by došlo k
vzniku škody. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že navrhovateľ nedisponoval platným exekučným
titulom v dôsledku správy, ktorého by mu mohla vzniknúť škoda. Ako z uznesenia exekučného súdu
vyplýva (7Er/516/2010-14 zo dňa 04.10.2010) súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, za ktorú považoval
dojednanú rozhodcovskú doložku, ktorá je z toho dôvodu neplatná, a preto nemohla byť daná právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a vydanie rozhodcovského rozsudku.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Hoci odporca bol ako účastník v odvolacom konaní úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho konania

podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal, nakoľko odporcovi v súvislosti s odvolacím konaní žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.