Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713010485
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713010485.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. augusta 2014
prejednal odvolanie obžalovaného

C. F.,

nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom S. B., F. XXX/X, okres Trenčín, zamestnaného ako vodič SAD
Trenčn,

ktoré podal proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/265/2013 zo dňa 08. apríla

2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uloženom
treste zákazu činnosti.

Ostatné výroky rozsudku súdu prvého stupňa zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný C. F. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák., pretože dňa 09. augusta 2013 asi o 13.40 hod. riadil autobus
značky Irisbus Crossway, evidenčného čísla C. po ceste číslo II/507, smerom od Lednických Rovní
na Púchov, kde v kilometri 171.900, v úseku cesty pred obcou Streženice, okres Púchov, v dôsledku
nesprávneho predchádzania v čase, keď nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá bola
potrebná na bezpečné predchádzanie pri rýchlosti jeho jazdy 60 km/h, pri predchádzaní cyklistov S.

F. a P. F., v snahe zaradiť sa do svojho jazdného pruhu po tom, čo spoza horizontu v protismernom
jazdnom pruhu vyšlo oprotiidúce nezistené osobné motorové vozidlo, strhol riadenie autobusu vpravo
a pravou zadnou časťou autobusu zachytil predchádzaného cyklistu P. F., pravými kolesami autobusu
zišiel mimo cesty po pravej strane v smere jeho jazdy, kde po zastavení sa autobus prevrátil na pravý
bok. Pri dopravnej nehode cyklista P. F., bytom R. T., B. XXX/XX utrpel pomliaždenie hrudníka ťažšieho
stupňa, zlomeninu 7. rebra vľavo s posunom úlomkov, otvorenú trieštivú zlomeninu dolného konca ľavej

ramennej kosti a pomliaždenie ľavého kolena, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť
s obmedzením v bežnom spôsobe života od 9.5.2013 v trvaní najmenej sedem týždňov, spočívajúcom
v hospitalizácii, v bolestivosti zranenia, v obmedzení pohyblivosti a v sťažení hygieny a cestujúci v
autobuseR.B.,bytomB.,F.XXX/XX,utrpelapomliaždeniehlavyvpravejspánkovejazáhlavovejoblasti,
podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie pravého ramenného kĺbu, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie
a práceneschopnosť s obmedzením v bežnom spôsobe života od 9.5.2013 v trvaní 14 dní, spočívajúcom

v bolestivosti zranenia a v obmedzení pohyblivosti, W. T., bytom W., V. XXXX/XX, utrpela pomliaždenie
hlavy, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie ľavej strany hrudníkaľahkého stupňa, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v bežnom
spôsobe života od 9.5.2013 v trvaní najviac 14 dní, spočívajúcom v bolestivosti zranenia a v obmedzení
pohyblivosti, M. K., bytom W., E. XXXX/XX, utrpela pomliaždenie hlavy, otras mozgu ľahkého stupňa

a podvrtnutie krčnej chrbtice, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením
v bežnom spôsobe života od 9.5.2013 v trvaní najviac 14 dní, spočívajúcom v bolestivosti zranenia a
v obmedzení pohyblivosti, F. M., bytom W. A., D. XXXX/XX, utrpel pomliaždenie hlavy, otras mozgu
ľahkéhostupňa,pomliaždeniehrudníkaabrucha,čosivyžiadalolekárskeošetrenieapráceneschopnosť
s obmedzením v bežnom spôsobe života od 9.5.2013 v trvaní 10 dní, spočívajúcom v bolestivosti

zranenia a v obmedzení pohyblivosti. Obžalovaný C. F. porušil ustanovenie § 15 ods. 3, 5 písm. a) Zák.
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. za použitia §§ 38 ods. 2, 3, 36 písm. j/, l/, n/ Tr.zák. k
trestu odňatia slobody na 1 rok, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne odložený podľa §§ 49 ods.
1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. na skúšobnú dobu dvoch rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku s tým, že odvolanie smeruje len proti výroku o

treste zákazu činnosti. Následne odvolanie veľmi podrobne písomne odôvodnil obhajca obžalovaného.
Poukázal najmä na okolnosti vzniku samotnej dopravnej nehody, správanie obžalovaného po dopravnej
nehode aj vo vzťahu k poškodenému P. F., charakter a rozsah predchádzajúcich priestupkov proti
pravidlámcestnejpremávky,ktorévyplývajúzevidenčnejkartyvodičaobžalovaného.Napokonpoukázal
na osobné a rodinné pomery obžalovaného, vrátane toho, že obžalovaný naďalej pracuje ako vodič

SAD Trenčín. Zároveň navrhol obhajca doplniť dokazovanie konkrétnym rozhodnutím Okresného súdu
Trenčín, z ktorého vyplýva vyživovacia povinnosť obžalovaného k dvom maloletým deťom (12 a
10 rokov), pričom stratou zamestnania by prišiel obžalovaný o príjem aj vo vzťahu k plneniu tejto
vyživovacej povinnosti. V závere obhajca uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je
uloženie trestu zákazu činnosti neprimerané a výlučne represívne a v konečnom dôsledku by postihlo

nielen obžalovaného, ale malo by výrazne negatívny vplyv aj na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Navrhol,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. zrušil výrok o uloženom treste zákazu
činnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry pripustil ľudský rozmer

odvolania obžalovaného, avšak napriek tomu považoval rozsudok súdu prvého stupňa za správny a
zákonný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere v
zásade nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého

stupňa, však na verejnom zasadnutí vyhovel návrhu na vykonanie dôkazu, prečítaním rozhodnutia súdu,
z ktorého vyplývajú dve vyživovacie povinnosti obžalovaného (právoplatný rozsudok Okresného súdu
Trenčín, sp.zn. 15C/342/2010 zo dňa 08.02.2011) na dve maloleté deti.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie

obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Tento výrok nadobudol
právoplatnosť, a preto ani odvolací súd nemohol napraviť nesprávnosť v skutkovej vete rozsudku, ktorú
súd prevzal z obžaloby, týkajúcu sa dátumu, kedy sa stala predmetná dopravná nehoda. Táto dopravná
nehoda sa nestala 09. augusta 2013, ale 09. mája 2013.

K napadnutému výroku o uloženom treste zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel, uvádza senát
odvolacieho súdu, z pohľadu odvolania obžalovaného nasledovné. Súd prvého stupňa odôvodnil výrok
o treste zákazu činnosti riadenia motorového vozidla najmä tým, že obžalovaný závažným spôsobom
porušil dopravné predpisy, čím zároveň prejavil pochybnosť o spoľahlivosti viesť motorové vozidlá. Vzásade by bolo možné súhlasiť s týmto názorom súdu prvého stupňa, pričom aj podľa ustálenej súdnej
praxe pri trestnej činnosti v doprave, ak je spôsobená ťažká ujma na zdraví, pričom páchateľ porušil
dôležitú povinnosť vodiča, spravidla musí dochádzať aj k uloženiu trestu zákazu činnosti. Účelom tohto

trestu popri ochrane spoločnosti je aj postihnutie páchateľa práve v oblasti riadenia motorových vozidiel.

Vyššie uvedený postup však nie je bezvýnimočný, pričom obhajca v odvolaní poukázal na viaceré
skutočnosti, ktoré v tomto prípade svedčia v prospech obžalovaného tak, že tomuto popri výchovnom
treste odňatia slobody nie je potrebné uložiť aj ďalší trest zákazu činnosti. Správne obhajca poukázal,

že nešlo o hazardérsky spôsob jazdy. Obžalovaný aj po uplynutí vyše jedného roka od spáchania
trestnej činnosti, naďalej vykonáva bez problémov zamestnanie vodiča autobusu, dokonca na rovnakej
trase. Taktiež 4 priestupky v doprave obžalovaný spáchal od roku 2005 do roku 2014, pričom ani
v jednom prípade nešlo o závažnejší spôsob alebo dopravnú nehodu. Ak za 9 rokov obžalovaný aj
ako profesionálny vodič spáchal len 4 priestupky, nemožno prakticky na tieto významne prihliadať v
neprospech obžalovaného.

Okrem vyššie uvedeného napokon senát odvolacieho súdu vyslovuje právny názor, že aj vo vzťahu
k trestu zákazu činnosti platí zásada ukladania trestov uvádzaná aj obhajcom, keď podľa § 34 ods. 3
Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby. Predmetný zákaz činnosti by pritom pre obžalovaného znamenal „automaticky“ stratu

zamestnania a príjmu. Pritom pri dnešnej situácií na trhu práce, by nielenže sa mohol stať obžalovaný
nezamestnaným a odkázaný na sociálnu pomoc štátu, ale najmä by sa sťažila jeho možnosť plniť si
vyživovaciu povinnosť na dve maloleté deti.

Z vyššie uvedených dôvodov, senát odvolacieho súd dospel k záveru, že v tomto prípade boli zistené

také okolnosti, ktoré umožňujú urobiť záver, že na nápravu a prevýchovu obžalovaného nie je potrebné
pôsobiť aj trestom zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkého druhu. Preto odvolací súd
tento výrok v rozsudku súdu prvého stupňa zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.