Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210897
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210897.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
330 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 11432/2008 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinnou U. P.B. vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371293. Vydanie medzitýmneho rozsudku
odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou deklarácie
porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou deklarácie

porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš
(konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej istoty).
Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a
majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv. Rozsudkom vo veci
samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy
330 eur. Žalobu odôvodnil tým, že na základe jeho návrhu súdny exekútor požiadal Okresný súd Lipt.
Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol po

uplynutí zákonom stanovenej doby dňa 21.01.2009 poverením súdneho exekútora. Urobil tak bez toho,
aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Okresný
súd počas tohto obdobia nevykonával úkony, smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR(rozhodnutiaÚSSRsp.zn.I.ÚS41/02,III.ÚS117/02,I.ÚS13/05).Žalobcapodľa§15ods.1zákona
514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,

do podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie
tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu
a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súduLiptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri
výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka F. Á., sp. zn. súdneho

exekútora EX 10348/2010. Požiadavku na nahradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že
márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom
súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným

súdomkinsolvenciipovinného.Neexistuje akýkoľvekúčinnývnútroštátny prostriedoknápravyspôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata

zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmymásvojzáklad vpožiadavkenaspravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky

primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa
ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 €.
Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie

veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 € za
každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 330 € za viac ako 6 mesiacov. V danej veci
bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 183 dní.

Žalovaný v žalobnej odpovedi z 10.04.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal aj na
zmätočnosť a na to, že žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu
exekučného konania, vznik škody aj nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR,

napr. rozhodnuia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn.
IV. ÚS 374/2012 bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie je jasný ani titul náhrady škody. Ani
v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť

podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou
podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z
23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred

uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Na výzvu na doplnenie žiadosti
žalovaného na predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií,
takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to
nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako
nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky,
nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky

aj v exekučnom konaní. Porovnal ďalej § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, účinného od
01.06.2011 a pred 01.06.2011 Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02,
v zmysle ktorého sa nedodržanie lehôt uvedených v zákone nepovažuje automaticky za porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48ods. 2 Ústavy SR je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone. V zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku
premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k

uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda
3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody
ani jej výška. Pri výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné

vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma
priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje
a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné
prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve
pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu
samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej

charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného
súdu.

Na pojednávaní dňa 14.08.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti

účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil,
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Neúčelným a nehospodárnym bolo
rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej
veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu uplatnenia nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods. l Zákonapredbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom
orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný
postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej žalovaným je založené v spise Okresného

súduLipt.Mikulášonáhradyškodyztitulunesprávnehoúradnéhopostupuvexekučnejvecivedenejvoči
F. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli
doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012, teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov,
určenýchnapredbežnéprerokovanienárokuv§16ods.1Zákona.Vtomtosúdnomkonaníježalovaným
štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná

štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným
nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 Zákona nekoná za
štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný
účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v
súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným Zákonom na

jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom bez právneho významu tvrdenie žalobcu,
že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval.
Žalobca ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na
Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu
škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR

reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne,
alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca
obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to
mal jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade. Odkaz na iné súdne konanie (spis

Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej
veci vedenej nie voči U. P., ale voči F. Á.) je bez akéhokoľvek tvrdenia súvislostí súdeného prípadu
s označeným súdnym konaním nedostatočné. Navyše, nie je v možnostiach súdu zlustrovať uvedené
súdne konanie, pokiaľ nie je označené účastníkmi konania, predmetom konania a najmä spisovou
značkou (ktorá žalobcovi ako účastníkovi súdneho konania musí byť známa minimálne z písomného

potvrdenia o prijatí žaloby vystaveného súdom). Ak by aj súd vychádzal z toho, že žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva
spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
doručené Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná
predčasne. Ustanovenie § 16 ods. 1 Zákona oprávnenému subjektu dáva možnosť obrátiť sa so svojím

nárokom na náhradu škody na súd v prípade jeho neuspokojenia alebo čiastočného uspokojenia do 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Keďže od 23.04.2012 (najskorší možný termín podania písomnej
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012 zákonná lehota 6
mesiacov, opäť možno prijať záver o jej predčasnom podaní.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
11432/2008.Žalobcatvrdí,žekpovereniusúdnehoexekútoradošlodňa21.01.2009,vomeškanídlhšom
viac ako 6 mesiacov (počiatok, od ktorého žalobca počíta túto lehotu, neuviedol). Z pripojeného spisu
tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6Er/9/2009 je preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý

so sídlom v Bratislave, v jeho konaní vedenom pod sp. zn. EX 11432/09 dňa 09.01.2009 tunajšiemu
okresnému súdu doručil žiadosť o udelenie poverenia v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o. proti povinnej U. P. pre vymoženie 21.220,- Sk s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného
z 09.12.2008, ktorý súdu so žiadosťou predložil.

O tejto žiadosti uvedeného súdneho exekútora bolo rozhodnuté udelením poverenia Okresným súdom
Lipt. Mikuláš dňa 21.01.2009, teda 12 dní po doručení žiadosti a 43 dní po spísaní návrhu na jej
vykonanie oprávneným. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o poverení súdneho exekútora súdom
v omeškaní viac ako 183 dní je nepravdivé, zavádzajúce a svedčí o nenáležitej práci, odvedenej pri
podávaní žaloby. Poverenie bolo doručené súdnemu exekútorovi v pondelok 28.01.2009. Vydanie

poverenia v uvedenom čase sa spravovalo §-om 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do
31.05.2010, v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na výkon exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Súd len poznamenáva, že uvedené zákonné ustanovenie zakotvuje lehotu 15 dníod doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora, nie aj na jeho doručenie exekútorovi. Súd sa
preto nemohol stotožniť so skutkovým tvrdením žalobcu, že k rozhodnutiu o poverení došlo v omeškaní
viac ako 6 mesiacov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní
úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol prisúdenie náhrady vzniknutých trov,
avšak tieto v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.