Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214347
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214347.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
10C/202/2012-105 zo dňa 16. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 10C/202/2014-105 zo dňa 16.01.2014, žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol. Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení konštatoval, že žalobou podanou na súde dňa 27.09.2012 sa žalobca proti žalovanej
domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 8.796,88,- Eur a sumy 1.759,38,- Eur z titulu
nemajetkovej ujmy ako aj náhrady trov konania. Žalobca v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia

ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere v žalobe uvedeného čísla navrhol písomným podaním,
spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasledujúcich zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len
Exekučný poriadok) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných
dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom, miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej v odôvodnení súd pridáva tvrdenie žalobcu, že k
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby v omeškaní

viac ako 44 dní a na dôkaz tejto skutočnosti žiadal, aby sa okresný súd oboznámil s príslušným spisom
exekučného súdu. Týmto postupom sa podľa názoru žalobcu Okresný súd Martin ako exekučný súd
dopustil nesprávneho úradného postupu, čo bolo dôsledkom vzniku materiálnej škody a nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu, ktorú si nárokoval v návrhu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že písomnou
žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, avšak žalovaná
do momentu podania žaloby na súd na žiadosť pozitívne nereagovala. Žalobca však na základe
opakovaných výziev súdu do spisu nepripojil kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie jeho nároku.

Kópiu žiadosti nepredložila na výzvu súdu ani žalovaná, čo odôvodnila množstvom podaných žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v danom období. Súd v odôvodnení ďalej uviedol,
že po nariadení pojednávania na deň 16.01.2014 žalobca zaslal súdu podanie, ktorým navrhol zrušiť
nariadené pojednávanie a súčasne predložil návrh na doplnenie dokazovania, z ktorého vyplynulo,že žalobca zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej
škody. Súd skonštatoval, že v prejednaní mu nebránila z pohľadu sudcu žiadna prekážka. Keďže
neboli dôvody pre zrušenie už nariadeného pojednávania, súd žalobu žalobcu na pojednávaní dňa

16.01.2014 prejednal, pričom sa v rámci dokazovania oboznámil so spisovým materiálom sp. zn.
15Er/363/2011. Z vyššie uvedeného spisu súd zistil, že dňa 01.02.2011 bola spísaná oprávneným
obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým v Exekútorskom úrade v F. zápisnica - návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnej Y. L. na vymoženie pohľadávky, priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa

06.12.2010 sp. zn. SR 11463/2010, zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s., IČO: 35
922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava. Súdny exekútor až dňa 18.02.2011 požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a okresný súd dňa 24.02.2011 pod sp. zn. 15Er/363/2011
vydal uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.03.2011. V súvislosti s vyššie uvedeným, v danom konaní súdu nie je možné vidieť prieťahy v

konaní a škoda, ktorú uvádza žalobca nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom súdu.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko neboli splnené
predpoklady vyžadované zákonom č. 514/2003 Z. z. pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ktorá bola v konaní plne
úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže podľa toho, čo zo spisu vyplývalo, žalovanej
v tomto štádiu konania proti žalobcovi preukázateľné trovy nevznikli.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
(§ 205 ods. 2 písm. a/, v spojení § 221 ods. 1 písm. f/), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O. s. p - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm.

g/), c/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p - súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/), d/ súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/), e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/). K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že riadne
a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s
označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať
v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom. Ďalej žalobca
uviedol, že uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že

sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je
potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod
na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu),
že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v

skutkovo a právne totožných veciach. Za takýchto okolností a s vedomím, že - názor krajského súdu
vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR
a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; - žalobca podal ústavnú sťažnosť pre
porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu;
- nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo. ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a

rozhodoval vylúčený sudca. Podľa žalobcu konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným
sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol
aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti
ktorému legálne pripustil odvolanie. Žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konaniaodvolanie,pričomvčasepodaniaodvolaniaozamietnutínávrhuneboloprávoplatnerozhodnuté

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Ďalej žalobca vytýkal súdu, že sa nedostatočne oboznámil
s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie)
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez
oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažností nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom
zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na
takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca tiež namietal, že nemal

možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich
aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal
a založil na nich svoje rozhodnutie, navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Ďalej uviedol,
že kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam
protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy,

pričom nie je dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Dodal,
že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie
je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise, pretože za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť
len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil

rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaná sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

K odvolacej námietke, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti pričom uskutočnil podanie, ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom
súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť, odvolací súd v prvom
rade poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý na výzvu súdu uviedol, že námietku zaujatosti podľa § 15a

O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 35 spisu). Zákonná sudkyňa odvolaciemu súdu vec z dôvodu
zaujatosti nepredložila, lebo sa necítila zaujatá, a to ani pre pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom. V tejto súvislosti preto odvolací súd posúdil nedôvodnosť námietky žalobcu, že vo
veci konal vylúčený sudca a uvádza, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s.
p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania
pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia
rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Pomer k účastníkom alebo k ich
zástupcom môže byť založený predovšetkým príbuzenským, či iným obdobným vzťahom, ktorému na
roveň môže byť v konkrétnom prípade postavený vzťah priateľský alebo naopak nepriateľský. Teda

predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je jeho určitý kvalifikovaný
pomer k účastníkom, alebo k ich zástupcom, ktorý by mohol vzbudiť pochybnosti o jeho nezaujatosti
v konkrétnom prípade. V danom prípade tieto skutočnosti zistené neboli. Samotný subjektívny názor
účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a
rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a

nezaujatéhorozhodovania.Dôvodnavylúčeniesudcunezakladáaniskutočnosť,žesudcamáprejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr.
uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd
konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil

zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska
(teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v
každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotnáskutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával svoju
funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami
za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie,

na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol a k tvrdeniu, že nemal možnosť sa vyjadriť k
tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, odvolací súd k týmto uvádza:

K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O. s. p. je

potrebné uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 16.01.2014. Právny zástupca
žalobcu predvolanie prevzal dňa 06.12.2013 (č. l. 87 spisu). Z obsahu spisu okresného súdu nevyplýva,
že by žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu (č. l. 102 spisu). V podaní žalobca reaguje len na výzvu súdu na predloženie návrhu na
predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody. Tým, že sa na pojednávanie žalobca, ani jeho právny

zástupca, bez ospravedlnenia nedostavili, neobstojí jeho námietka, že okresný súd vo veci rozhodol bez
toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že
boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu. Pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 16.01. 2014 prejednal
a o nej rozhodol, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám

zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na pojednávanie včas predvolaný viac ako 5 dní
pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Tým si žalobca a jeho právny zástupca sami zmarili
možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118
ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní

(vo vzťahu k prítomným účastníkom).

Podľa žalobcu konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne pripustil

odvolanie. Táto námietka žalobcu je nepravdivá, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa
16.01.2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť.
Okresný súd na označenom pojednávaní nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania, lebo
žalobca v prejednávanej veci takýto návrh ani nepodal.

Námietka žalobcu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalovanej, ku ktorým nemal
možnosť vyjadriť sa, je nedôvodná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žaloba žalobcu
bola zamietnutá preto, že skutok, v dôsledku ktorého mala vzniknúť žalobcovi škoda a nemajetková
ujma, sa na Okresnom súde Martin nestal, nakoľko nebol preukázaný nesprávny úradný postup
označeného súdu v súvislosti s konaním o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia.

Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd, po tom, čo dňa 18.02.2011 prijal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, vydal svoje rozhodnutie do 6 dní o tejto žiadosti rozhodol jej
zamietnutím. Rozhodol tak v lehote kratšej ako 15 dní a preto nie je dôvod v takomto konaní súdu vidieť
zbytočné prieťahy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224

ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si však náhradu trov odvolacieho
konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by jej tieto
boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .