Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/160/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202992
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213202992.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený ERASMUS LEGAL,
s. r. o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému T. T., F.. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX
T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Ambróz Motyka, Advokátska

kancelária, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie
2 646,82 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 261,74 €, na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, AK, Nám. SNP 7, Stropkov, č.: XXXXXXXXXX/XXXX,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 23.4.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 2 646,82 €, súdny poplatok vo výške 158,50 € a trovy právneho zastúpenia
v sume 261,74 €.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 6.9.2007 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX a
súčasneajzmluvuoposkytnutírevolvingovéhoúveručísloXXXXXXXXXXsúverovýmrámcomdovýšky

nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca prostredníctvom kreditnej karty, ktorú si musel
žalovaný najprv aktivovať, pretože v opačnom prípade by k poskytnutiu revolvingového úveru zo strany
žalobcu nebolo došlo.

Podľa žalobcu sa žalovaný v zmysle Úverových zmluvných podmienok (ďalej len „úverové podmienky“),
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, zaviazal poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas vrátiť,

a to v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle úverových podmienok.

Žalobca uviedol, že žalovaný hradil dlžnú sumu, ale dostal sa do omeškania tak, ako to vyplýva zo
splátkového kalendára. Na základe toho ho žalobca listom z 28.1.2011 vyzval k splateniu celého dlhu vo
výške 2 646,82 € v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca dodal, že v prípade omeškania s úhradou
splátky úveru alebo jej časti dlhšie ako 7 dní je žalovaný povinný podľa úverových podmienok zaplatiť

mu zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.Na základe uvedeného sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu,
poplatky za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu v sume 2 285,15 €, úrok z istiny do času
zosplatnenia vo výške 322,40 € a zmluvnú pokutu vo výške 39,27 €, to všetko vo výške 2 646,82 €.

Žalobca žiadal aj o náhradu trov konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 3 Ro 101/2013-19 z 15.5.2013, proti ktorému podal vedľajší
účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odpor podaním doručeným súdu 27.5.2013
a zároveň oznámil vstup do konania na strane žalovaného. Podaním doručeným súdu 14.6.2013

žalovaný vyjadril súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Následne 11.7.2013 žalobca
vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a súd na pojednávaní
6.11.2013 rozhodol o prípustnosti tohto vstupu.

Podaním doručeným súdu 24.7.2013 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu,
pričom dôvodil, že zmluva o revolvingovom úvere nemá predpísanú písomnú formu a zároveň pri

nej chýba prejav vôle žalovaného uzatvoriť takúto zmluvu. Podľa neho ide o neplatný právny úkon a
žalobca sa mohol domáhať uplatnenia svojho nároku z tohto neplatného právneho úkonu ako vydanie
bezdôvodného obohatenia v dvojročnej premlčacej dobe. Podľa neho žalovaný vyčerpal úver najneskôr
28.1.2011 a keďže žaloba bola súdu doručená 23.4.2013, bola podaná po uplynutí premlčacej doby.

Naprejednanievecisamejsúdnariadilpojednávanie,naktorombolprítomnýžalovaný,vedľajšíúčastník
a keďže právny zástupca žalobcu mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené a súhlasil,
aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalobcu, v súlade s § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol, pričom
prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Na pojednávaní 6.11.2013 žalovaný vyhlásil, že vznáša námietku premlčania nároku a žiada žalobu
zamietnuť. Na pojednávaní 17.7.2014 uviedol, že pri uzatváraní úverovej zmluvy zo 6.9.2007 mal v
úmysle získať úver na kúpu zájazdu a keď ho splatil, žalobca mu zaslal kartu, na základe ktorej potom
čerpal ďalší úver. Už nevedel uviesť koľko čerpal a koľko žalobcovi vrátil. Súčasne uviedol, že jeho

úmysel pri uzatváraní zmluvy nesmeroval k získaniu karty, ale len k získaniu úveru na kúpu zájazdu.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania 6.9.2007 uzatvorili úverovú zmluvu, predmetom ktorej bol úver na kúpu zájazdu v
Čedoku v sume 1 423,42 € (42 882 Sk), pričom sumu 763,46 € (23 000 Sk) zaplatil žalovaný v hotovosti.
Výška úveru bola dohodnutá na sumu 659,96 € (19 882 Sk) s 12-timi mesačnými splátkami po 61,54 €
(1 854 Sk). Konečná výška úveru bola dohodnutá na sumu 738,50 € (22 248 Sk) s RPMN 21,9 %. Dátum
prvej splátky bol dohodnutý na 6.10.2007, pričom úhrada každej splátky sa mala uskutočniť bankovým

prevodom vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca.

Žalobca tvrdil, že predmetná úverová zmluva bola zároveň zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru,
na základe ktorej bola žalovanému zaslaná karta s úverovým rámcom, pričom čerpať z nej mohol po
aktivácii tejto kreditnej karty.

Z tlačiva „Úverová zmluva Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy“ číslo XXXXXXXXXX zo dňa 6.9.2007
bolo zistené, že v jeho spodnej časti je predtlačeným drobným písmom uvedené: „Klient a spoločnosť
Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru I, čiže zmluvu o RU I a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými

splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RU I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru I prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8,9,10 a 11 Úverových
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.“

Z listiny označenej ako splátkový kalendár predloženej žalobcom bolo zistené, že v tejto sú
zaznamenané okrem iného výbery žalovaného z bankomatov, ako aj úhrada splátok žalovaným. Z tohto
listinného dôkazu je zrejmé, že žalovaný poslednýkrát čerpal úver v sume 100 € dňa 1.7.2010.Keďže žalovaný splátky úveru nesplácal, žalobca mu listom z 28.1.2011 oznámil zosplatnenie celého
úveru v sume 2 646,82 €.

Žalobcom uplatnený nárok ako právnickej osoby, ktorej predmetom podnikania je okrem iného
poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, na vrátenie úveru, poskytnutého
žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je vzhľadom na
zákonné kritéria obsiahnuté v § 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“)
potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné ju posúdiť aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 písm. e ) zákona č. 258/2001 Z. z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru
do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na

rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom,
súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V danom prípade niet pochýb, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným má jednoznačne
spotrebiteľský charakter, a to vzhľadom na to, že žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na
formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná
strana -žalovaný nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv bol do
nášho právneho poriadku zavedený novelou OZ s účinnosťou od 1.4.2004.

Pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, v tomto smere je významný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“),ktorý v § 3 ods. 3 zakotvuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa OZ a ObZ. Súd nespochybňuje aplikáciu
ObZ (ustanovenia § 497 a nasl. upravujúce úverovú zmluvu) na vznik zmluvy, avšak pre celkové

posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení OZ o spotrebiteľských
zmluvách. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval ustanovenia OZ na právne posúdenie právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky premlčania nároku. Navyše v danom
prípade bol žalovanému poskytnutý úver v takej výške, ktorá vylučuje aplikáciu negatívneho vymedzenia

predmetu zákona č. 258/2001 Z. z. (§ 1 ods. 2 písm. e), a teda v tomto prípade platí špeciálna právna
úprava podľa citovaného zákona.

Podľa tvrdení žalobcu mu jeho nárok voči žalovanému vznikol na základe uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.

Pokiaľ ide o tento právny úkon, k tomu súd uvádza, že ako vyplýva z predtlače „Úverová zmluva Návrh
na uzatvorenie úverovej zmluvy“, žalovaný sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej
listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, než ktorý
primárne mal vôľu uzavrieť. Teda, ak chcel žalovaný získať úver na zakúpenie zájazdu, čo bolo jeho
prvoradou pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom, nemal na výber a musel podpísať

predloženúpredtlačlistiny,ktorávsebeobsahovalaajnáležitostiinéhoprávnehoúkonu.Vtomtoprípade
sa tak dá usudzovať, že ide o nedostatok vôle žalovaného- spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného
vzťahu so žalobcom ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu. Okrem toho súd je toho názoru, že
v danom prípade absentuje osobitná písomná forma zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol
bezpodmienečne individualizovaný v zmysle relevantných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. Súd

má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z. z. a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú žalobca poukazuje, neplatná podľa
§ 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 OZ.

Súd konštatuje, že z poskytnutého úverového rámca (revolvingový úver), žalobca vyčerpal sumu 3 137 €

v období od 15.8.2008 do 1.7.2010, pričom žalobcovi splatil sumu 1 844,20 €. Žalobca listom z 28.1.2011
oznámil žalovanému zosplatnenie úveru v sume 2 646,82 €. Rozdiel medzi tým, čo žalovaný čerpal a
tým, čo žalobcovi vrátil predstavuje sumu 1 293,56 €.

Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

Podľa457OZakjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkovpovinnývrátiťdruhému

všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej
alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku
premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.Keďže vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania ktorú súd považuje za dôvodnú a na ktorú musí v
súlades§5bzákonač.250/2007Z.z.prihliadaťajbeztoho,abysajejoprávnenýdovolal,súdsaužďalej
nezaoberal nedostatkami zmluvy o úvere, teda neprijateľnými podmienkami, ktoré zmluva obsahuje.

Súd konštatuje, že právny úkon, na základe ktorého bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec, tzv. zmluva
o revolvingovom úvere, je neplatný pre nedostatok vôle žalovaného, ako aj pre nedostatok predpísanej
formy (§ 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 OZ). To znamená, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, pretože
čerpal prostriedky bez platne uzavretej zmluvy. Tieto prostriedky čerpal do 1.7.2010. Týmto momentom,

najneskôr však 28.1.2011, keď žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru, mal žalobca vedomosť
o tom, že žalovaný vyčerpal finančné prostriedky z úverovej (kreditnej) karty. To znamená, že najneskôr
odvtedy mu plynula dvojročná premlčacia doba, aby sa od žalovaného domáhal vrátenia plnenia z
titulu bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca podal na súde žalobu 23.4.2013, učinil tak po uplynutí
dvojročnej premlčacej doby stanovenej pre okolnosti takýchto prípadov.

Keďže námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom je dôvodná a súd je povinný na ňu
prihliadať aj ex offo, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP s
poukazom na § 151 ods. 1 OSP. V celom rozsahu úspešný žalovaný náhradu trov konania nepožadoval,

a preto mu ich súd nepriznal. Zároveň je súd toho názoru, že žalovanému ani žiadne preukázateľne
trovy konania nevznikli. Náhradu trov konania si uplatnil žalobca, ktorý bol v konaní v celom rozsahu
neúspešný, a preto súd vyslovil, že na ich náhradu nemá právo.

Náhradu trov konania si uplatnil aj vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný v

celom rozsahu, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 vzniklo právo na náhradu trov konania (v tomto prípade
predstavujúce trovy právneho zastúpenia) proti žalobcovi. Tieto trovy si vyčíslil v zákonnej lehote v
celkovejsume442,45€,pričomvzmyslevyhláškyč.655/2004Z.z. oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytovania právnych služieb žiadal, aby mu
súd priznal trovy za tieto úkony právnej služby: 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2013, k tomu 2

x režijný paušál (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie z 23.7.2013 - § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm.
a), § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3; t. j. 2 x 101,25 € + 2 x 7,81 €), 1 úkon právnej služby vykonaný v
roku 2014, k tomu 1 x režijný paušál (účasť na pojednávaní 17.7.2014 - § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm.
d), § 16 ods. 3; t. j. 1 x 101,25 € + 1 x 8,04 €), cestovné náhrady (§ 15 písm. a) vyhlášky - cesta osobným
motorovým vozidlom zo Stropkova do Bardejova a späť, t. j. 2 x 50 km, 0,29 x 100, z toho 1, pretože

právny zástupca vedľajšieho účastníka sa toho dňa zúčastnil aj na ďalšom pojednávaní na tunajšom
súde vo veci sp. zn. 6 C 61/2013 - čo predstavuje sumu 14,50 €, náhrada za stratu času (§ 17ods. 1
vyhlášky, za 4 začaté polhodiny na ceste zo Stropkova do Bardejova a späť, z toho 1, keďže v tento deň
mal na tunajšom súde aj iné pojednávanie, t. j. 26,80 €), to všetko zvýšené o DPH.

Celková suma, ktorú súd vedľajšiemu účastníkovi ako náhradu trov právneho zastúpenia priznal,
predstavuje sumu 261,74 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby v roku 2013 - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
doručené súdu 23.7.2013, k tomu 2 x režijný paušál (1 úkon 101,25 €, 1 režijný paušál 7,81 €), to všetko

zvýšenéo20%DPH.Súdvedľajšiemuúčastníkovinepriznalnáhradutrovprávnehozastúpeniazaúčasť
jeho právneho zástupcu na pojednávaní 17.7.2014 spolu s cestovnými výdavkami a náhradou za stratu
času, pretože tieto nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práv žalovaného. Podľa názoru súdu
na tomto pojednávaní právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom prednese zotrval na písomnom
vyjadrení (doručenom súdu 23.7.2013) a neuviedol také skutočnosti, ktoré by zlepšili postavenie

žalovaného v tomto spore. Navyše súd je s účinnosťou od 1.5.2014 povinný prihliadať na premlčanie
nároku zo spotrebiteľských zmlúv ex offo, hoci by sa ho žalovaný (spotrebiteľ) nedovolával. Z tohto
dôvoduavychádzajúczvyššiecitovanýchustanovenívyhláškyč.655/2004Z.z.súdpriznalvedľajšiemu
účastníkovi trovy konania (právneho zastúpenia) v sume uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia.