Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. júl 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 5C/309/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312208709
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6312208709.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
z a m i e t a.

II. Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhmi zo dňa 27.09.2012 sa domáhal navrhovateľ voči odporkyni náhrady majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Brezno, pretože tento nerozhodol o žiadosti exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku
dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o úvere v zákonom stanovenej lehote, ktorý nárok si uplatnil aj
písomnou žiadosťou adresovanou odporkyni podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

V konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 5C/309/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej

veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 1030/2010 proti povinnému S. T. súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia až po zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu
sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 385,-Eur a
zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 5C/310/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 24/2009 proti povinnému I. B. súd rozhodol o

žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia až po zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu
sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,-Eur a
zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 5C/322/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 36/2009 proti povinnému O. U. súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia až po zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu

sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,-Eur a
zároveň sa domáhal náhrady trov konania.V konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 5C/343/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 1168/2008 proti povinnému D. Z. súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia až po zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu

sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,-Eur a
zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

Uznesením č.k. 5C/309/2012-23 zo dňa 27.02.2013 Okresný súd Brezno v zmysle § 112 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") spojil veci pôvodne vedené pod sp.zn. 5C/309/2012,

sp.zn. 5C/310/2012, sp.zn. 5C/322/2012 a sp.zn. 5C/343/2012 na spoločné konanie s tým, že
ďalej budú tieto veci vedené pod sp.zn. 5C/309/2012.

Dňa 22.03.2013 sa odporkyňa vyjadrila k návrhu navrhovateľa a žiadala žalobný návrh navrhovateľa
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise sp.zn. 5C/309/2012
a obsahom pripojených exekučných spisov tunajšieho súdu sp.zn. 4Er/1030/2010, 4Er/36/2009,
4Er/24/2009 a 4Er/1168/2008 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej

mierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverov.Vzmysleustanovenia§38anasl.zákonač.233/1995
Z. z. (Exekučného poriadku) požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje pohľadávky
vzniknuté neplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere. V spojených veciach sa domáhal
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní z
dôvodu, že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora rozhodnutie o udelení poverenia

na vykonanie exekúcie v jeho prospech v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ktorá lehota bola
stanovená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Navrhovateľ podal súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov
- rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu. Exekútor následne podal žiadosti o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií, o ktorých mal exekučný súd rozhodnúť v lehote 15 dní ustanovenej v § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že výnimka z 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia
v citovanom ustanovení platnom od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011 sa v prípade
rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov nemala uplatňovať (lebo nešlo o exekučný titul podľa
§ 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale spojenie rozhodcovský súd. Podľa odbornej
literatúry sa vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie, resp. zmierom ňou schváleným,
rozumelo rozhodnutie v pracovných sporoch vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom
konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučným titulom teda nebolo
rozhodnutie rozhodcovskej komisie, preto neprichádzala do úvahy ani výnimka uvedená v § 44 ods.

2 Exekučného poriadku, že 15-dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d) Exekučného poriadku.

V konaniach v období platnosti § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od 01.02.2002 do 31.05.2010
mal súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo
rozhodnutie všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.

V prípadoch nedodržania 15-dňovej lehoty požadoval náhradu majetkovej škody predstavujúcej účelne
vynaložené náklady spojené s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v sume 125,-Eur

pozostávajúce z výdavkov a) na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému vo výške 70,-Eur, b) na udržiavanie a správu informačného systému
vo výške 40,-Eur a c) na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje,
poštovné a telekomunikačné výdaje vo výške 15,-Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 55,-Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Navrhovateľ zároveň vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom na to, že vecne aj
miestne príslušným vo veci konať je súd, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva
uplatňované touto žalobou.Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Návrh ako taký považovala za zmätočný, pretože navrhovateľ
neuvádza spisové značky príslušných exekučných konaní, nesprávne uvádza údaje o povinných a

neuvádza ani dátumy doručenia podaní na súd, čo má význam pre posúdenie celej
veci a ani dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Ďalej uviedla, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Zo znenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z.z. vyplýva, že
poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať

na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Návrh na súd však navrhovateľ podal ešte pred uplynutím tejto lehoty, keď prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku boli odporkyni doručené dňa 23.04.2012. Navrhovateľ neposkytol
súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu na predbežné prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na
doplnenie týchto žiadostí. Z týchto dôvodov nárok navrhovateľa odporkyňa nepovažovala za predbežne
prerokovaný. Ohľadom existencie prieťahov v konaní poukázala na § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
možnovychádzaťlenzvýsledkovvybaveniasťažnosti naprieťahy,žiadostioprešetrenievybavenia
sťažnosti, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že sa
sudca dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní. Navrhovateľ nepreukázal, že by

podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosti alebo že by existovalo takéto právoplatné rozhodnutie
v disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by konštatovalo porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov mala odporkyňa za to, že nebol
preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený navrhovateľom v návrhu.

Zároveň vzniesla námietku premlčania v zmysle § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu pred marcom 2009 tak, že
lehota pri každom uplatnenom nároku plynula osobitne od momentu skončenia navrhovateľom
tvrdených prieťahov (od momentu vydania poverenia).

K samotnému nároku na náhradu škody uviedla, že tento predpokladá preukázanie nesprávneho
úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, ohľadom čoho navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno. Čo sa týka požadovanej materiálnej škody, navrhovateľ nepreukázal jej existenciu a
nároky, ktoré si uplatňuje, sú len hypotetické, požadovať paušálne sumy je účelové a skutočnú škodu
je potrebné preukázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. Kritériá, ktoré majú

vplyv na výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ
bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo k zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov, ani v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy, čím teda navrhovateľ
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Zároveň poukázala aj konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými
mravmi pri vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti.

Súd vytýčil pojednávanie na deň 11.07.2014. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju
neúčasť ospravedlnila. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili.
E-mailovým podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.07.2014 navrhol zrušenie nariadeného
pojednávania a prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej

sťažnosti o porušení jeho práva na zákonného sudcu v danej veci. K žiadosti pripojil kópiu tejto sťažnosti,
na ktorej nie je uvedený dátum jej spísania ani z nej nevyplýva, či a kedy bola doručená Ústavnému
súdu SR. Návrh na zrušenie nariadeného pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim konaním o jeho
sťažnosti na Ústavnom súde SR.

Podľa obsahu súd potom posudzoval túto žiadosť na "zrušenie pojednávania" ako návrh na odročenie
pojednávania v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník, ktorý navrhuje
odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu po tom,
čo sa o ňom dozvedel. Tvrdené konanie Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval za dôvod

pre odročenie pojednávania, keďže sa nejednalo ani o dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109
Občianskehosúdnehoporiadku.Súdpotomnevyhovelžiadostinavrhovateľanaodročeniepojednávania
a konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadkuVo všetkých konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 5C/309/2012
bola navrhovateľom podaná námietka zaujatosti spolu s návrhom na začatie konania vo veci samej.
O námietke rozhodoval nadriadený Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v uzneseniach sp.zn.

17NcC/121/2012 zo dňa 11.10.2012 (konanie vedené na našom súde pod sp.zn. 5C/309/2012),
sp.zn. 15NcC/121/2012 zo dňa 08.10.2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne pod sp.zn.
5C/310/2012), sp.zn. 16NcC/125/2012 zo dňa 10.10.2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne
podsp.zn.5C/322/2012)asp.zn.15NcC/121/2012 zodňa08.10.2012(konanievedenénanašomsúde
pôvodne pod sp.zn. 5C/343/2012) rozhodol o tom, že sudcovia Okresného súdu Brezno nie sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci okrem konkrétne vymenovaných sudcov v daných konaniach.

Navrhovateľsvojímpodanímzodňa18.09.2013žiadalzrušiťvytýčenépojednávanie nadeň18.09.2013
a zároveň prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia

sudcu povereného prejednávaním veci. Svoj návrh odôvodnil tým, že už v návrhu na začatie konania
uviedol skutočnosti, pre ktoré mali byť všetci sudcovia príslušného súdu vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci a napriek tomu, že mu bolo doručené rozhodnutie krajského súdu o tom, že
sudcovia Okresného súdu Brezno nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, s týmto
rozhodnutím nesúhlasí. Z týchto dôvodov podal na Ústavný súd SR sťažnosť a konanie na Okresnom

súde Brezno žiadal prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a § 109
ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. K tejto žiadosti pripojil kópiu sťažnosti adresovanú
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorá sa mala týkať uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 17NcC/123/2012. O tomto návrhu na prerušenie konania rozhodol okresný súd uznesením č.k.
5C/309/2012-53 zo dňa 03.10.2013 tak, že tento návrh zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie

navrhovateľ, ale Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením č.k. 14Co/991/2013-77 zo dňa
30.04.2014 potvrdil uznesenie okresného súdu. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi
navrhovateľa doručené dňa 21.05.2014 a odporkyni dňa 22.05.2014.

Návrh na zrušenie pojednávania a prerušenie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 04.07.2014 je

úplne identický s návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 18.09.2013. Z týchto dôvodov súd o návrhu
na prerušenie nerozhodoval opätovne vzhľadom na to, že neobsahoval žiadne nové skutočnosti a
analogicky je možné v tomto prípade použiť zákonnú úpravu týkajúcu sa prekážky rozhodnutej veci.
Súd taktiež podotýka, že v sťažnosti, ktorá mala byť doručená Ústavnému súdu Slovenskej republiky
navrhovateľ uviedol, že sa týka uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17NcC/123/2012,

ale v spojených veciach sa rozhodovalo vyššie uvedenými uzneseniami krajského súdu, medzi ktorými
sa toto uznesenie nenachádza.

Odporkyňa v konaní namietala, že navrhovateľ doručil súdu návrhy predčasne, pred uplynutím
šesťmesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom na to, že v čase

rozhodovania súdu už táto lehota uplynula, súd nepovažoval túto argumentáciu za dôvod, aby bol návrh
zamietnutý pre predčasnosť.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.02.2002 do 31.05.2010),
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011),
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/1030/2004 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 24.06.2010. Súd žiadal Stály rozhodcovský súd o doloženie fotokópie rozhodcovského spisu. Po

doručení predmetných písomností bolo poverenie vydané dňa 04.10.2010.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/24/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 09.01.2009. Poverenie bolo vydané dňa 14.01.2009.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/36/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 12.01.2009. Poverenie bolo vydané dňa 16.01.2009.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/1168/2008 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 13.11.2008. Poverenie bolo vydané dňa 18.11.2008.

Ohľadom exekučných konaní vedených pod sp.zn. 4Er/24/2009, 4Er/36/2009 a 4Er/1168/2008 má súd
za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný, pretože došlo k márnemu uplynutiu trojročnej premlčacej
lehoty na uplatnenie nároku, kedy poverenia boli vydané najneskôr v januári 2009 a navrhovateľ si nárok
na náhradu škody uplatnil u odporkyne v marci 2012, teda po jej uplynutí.

Od 01.06.2010 bol novelizovaný § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v časti určenia lehoty na vydanie
poverenia, kedy 15-dňová lehota neplatí v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a
d). V tej dobe platné znenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku síce odkazovalo na rozhodnutia
rozhodcovských komisií, nie rozhodcovských súdov, ale súdna prax aj teória zahŕňala pod výklad tohto
zákonného ustanovenia aj exekučný titul, akým je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Potreba prijatia

novely bola odôvodnená praxou, ktorá ukázala, že lehota na poverenie exekútora v prípadoch, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, bola výraznou prekážkou na
to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom
počte nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý

rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj
v exekučnom konaní. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo neaplikovať
15-dňovú lehotu aj v prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, napriek tomu, že
to nebolo výslovne v Exekučnom poriadku upravené.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného
súdu, keď plynule a bez prieťahov skúmal podmienky pre vydanie poverenia exekútora vzhľadom na to,
že exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd je oprávnený a zároveň aj povinný
skúmaťzákonnosťexekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania,tedaajpredsamotným
vydaním poverenia. Súd preskúmaním exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku realizoval svoje

oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to posúdenie, či predmetný exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný súd má oprávnenie skúmať formálnu aj materiálnu
vykonateľnosť exekučného titulu. Toto oprávnenie mu vyplýva jednak z judikatúry Súdneho dvora EÚ
(rozhodnutie vo veci Asturcom sp.zn. C-40/08), ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. 5Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010). Súd vyzval Stály rozhodcovský súd o doloženie

dokladov za účelom posúdenia exekučného titulu a až po doručení požadovaných listín bolo možné
posúdiť súlad predloženého exekučného titulu so zákonom. Súd má za to, že postup okresného súdu
bol v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto je toho názoru, že navrhovateľovi v súvislosti s
rozhodovaním o žiadosti o vydanie poverenia majetková škoda ani nemajetková ujma nevznikli a návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Odporkyňa bola síce v konaní úspešná, ale náhradu trov konania jej súd nepriznal, pretože si ich
nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Návrhmi zo dňa 27.09.2012 sa domáhal navrhovateľ voči odporkyni náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Brezno, pretože tento nerozhodol o žiadosti exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku
dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o úvere v zákonom stanovenej lehote, ktorý nárok si uplatnil aj
písomnou žiadosťou adresovanou odporkyni podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

V konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 5C/309/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej

veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 1030/2010 proti povinnému Rudolfovi Bošeľovi
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia až po zákonom stanovenej lehote. Z
tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a nemajetkovej ujmy vo výške
385,-Eur a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 5C/310/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej

veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 24/2009 proti povinnému Adrianovi Cinovi súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia až po zákonom stanovenej lehote. Z tohto
dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,-
Eur a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 5C/322/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 36/2009 proti povinnému Ivanovi Horváthovi súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia až po zákonom stanovenej lehote. Z tohto
dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330,-
Eur a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 5C/343/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4Er 1168/2008 proti povinnému Jozefovi Oláhovi
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia vydaním poverenia až po zákonom stanovenej lehote. Z
tohto dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,-Eur a nemajetkovej ujmy vo výške

330,-Eur a zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

Uznesením č.k. 5C/309/2012-23 zo dňa 27.02.2013 Okresný súd Brezno v zmysle § 112 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") spojil veci pôvodne vedené pod sp.zn. 5C/309/2012,
sp.zn. 5C/310/2012, sp.zn. 5C/322/2012 a sp.zn. 5C/343/2012 na spoločné konanie s tým, že

ďalej budú tieto veci vedené pod sp.zn. 5C/309/2012.

Dňa 22.03.2013 sa odporkyňa vyjadrila k návrhu navrhovateľa a žiadala žalobný návrh navrhovateľa
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise sp.zn. 5C/309/2012
a obsahom pripojených exekučných spisov tunajšieho súdu sp.zn. 4Er/1030/2010, 4Er/36/2009,
4Er/24/2009 a 4Er/1168/2008 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej

mierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverov.Vzmysleustanovenia§38anasl.zákonač.233/1995
Z. z. (Exekučného poriadku) požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje pohľadávky
vzniknuté neplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere. V spojených veciach sa domáhal
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní z
dôvodu, že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora rozhodnutie o udelení poverenia

na vykonanie exekúcie v jeho prospech v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ktorá lehota bola
stanovená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Navrhovateľ podal súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov
- rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu. Exekútor následne podal žiadosti o udelenie poverení

na vykonanie exekúcií, o ktorých mal exekučný súd rozhodnúť v lehote 15 dní ustanovenej v § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že výnimka z 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia
v citovanom ustanovení platnom od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011 sa v prípade
rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov nemala uplatňovať (lebo nešlo o exekučný titul podľa§ 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale spojenie rozhodcovský súd. Podľa odbornej
literatúry sa vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie, resp. zmierom ňou schváleným,

rozumelo rozhodnutie v pracovných sporoch vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom
konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučným titulom teda nebolo
rozhodnutie rozhodcovskej komisie, preto neprichádzala do úvahy ani výnimka uvedená v § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, že 15-dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d) Exekučného poriadku.

V konaniach v období platnosti § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od 01.02.2002 do 31.05.2010
mal súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo
rozhodnutie všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.

V prípadoch nedodržania 15-dňovej lehoty požadoval náhradu majetkovej škody predstavujúcej účelne
vynaložené náklady spojené s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v sume 125,-Eur
pozostávajúce z výdavkov a) na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému vo výške 70,-Eur, b) na udržiavanie a správu informačného systému
vo výške 40,-Eur a c) na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje,

poštovné a telekomunikačné výdaje vo výške 15,-Eur a náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 55,-Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Navrhovateľ zároveň vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom na to, že vecne aj
miestne príslušným vo veci konať je súd, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva

uplatňované touto žalobou.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Návrh ako taký považovala za zmätočný, pretože navrhovateľ
neuvádza spisové značky príslušných exekučných konaní, nesprávne uvádza údaje o povinných a
neuvádza ani dátumy doručenia podaní na súd, čo má význam pre posúdenie celej

veci a ani dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Ďalej uviedla, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Zo znenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z.z. vyplýva, že
poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať
na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody. Návrh na súd však navrhovateľ podal ešte pred uplynutím tejto lehoty, keď prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku boli odporkyni doručené dňa 23.04.2012. Navrhovateľ neposkytol
súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu na predbežné prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na
doplnenie týchto žiadostí. Z týchto dôvodov nárok navrhovateľa odporkyňa nepovažovala za predbežne
prerokovaný. Ohľadom existencie prieťahov v konaní poukázala na § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
možnovychádzaťlenzvýsledkovvybaveniasťažnosti naprieťahy,žiadostioprešetrenievybavenia
sťažnosti, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že sa
sudca dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní. Navrhovateľ nepreukázal, že by

podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosti alebo že by existovalo takéto právoplatné rozhodnutie
v disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by konštatovalo porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov mala odporkyňa za to, že nebol
preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený navrhovateľom v návrhu.

Zároveň vzniesla námietku premlčania v zmysle § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu pred marcom 2009 tak, že
lehota pri každom uplatnenom nároku plynula osobitne od momentu skončenia navrhovateľom
tvrdených prieťahov (od momentu vydania poverenia).

K samotnému nároku na náhradu škody uviedla, že tento predpokladá preukázanie nesprávneho
úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, ohľadom čoho navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno. Čo sa týka požadovanej materiálnej škody, navrhovateľ nepreukázal jej existenciu a
nároky, ktoré si uplatňuje, sú len hypotetické, požadovať paušálne sumy je účelové a skutočnú škoduje potrebné preukázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. Kritériá, ktoré majú
vplyv na výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ
bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo k zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských

plánov, ani v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy, čím teda navrhovateľ
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Zároveň poukázala aj konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými
mravmi pri vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti.

Súd vytýčil pojednávanie na deň 11.07.2014. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju

neúčasť ospravedlnila. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili.
E-mailovým podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.07.2014 navrhol zrušenie nariadeného
pojednávania a prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej
sťažnosti o porušení jeho práva na zákonného sudcu v danej veci. K žiadosti pripojil kópiu tejto sťažnosti,
na ktorej nie je uvedený dátum jej spísania ani z nej nevyplýva, či a kedy bola doručená Ústavnému
súdu SR. Návrh na zrušenie nariadeného pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim konaním o jeho

sťažnosti na Ústavnom súde SR.

Podľa obsahu súd potom posudzoval túto žiadosť na "zrušenie pojednávania" ako návrh na odročenie
pojednávania v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník, ktorý navrhuje

odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu po tom,
čo sa o ňom dozvedel. Tvrdené konanie Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval za dôvod
pre odročenie pojednávania, keďže sa nejednalo ani o dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109
Občianskehosúdnehoporiadku.Súdpotomnevyhovelžiadostinavrhovateľanaodročeniepojednávania
a konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

Vo všetkých konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 5C/309/2012
bola navrhovateľom podaná námietka zaujatosti spolu s návrhom na začatie konania vo veci samej.
O námietke rozhodoval nadriadený Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v uzneseniach sp.zn.
17NcC/121/2012 zo dňa 11.10.2012 (konanie vedené na našom súde pod sp.zn. 5C/309/2012),

sp.zn. 15NcC/121/2012 zo dňa 08.10.2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne pod sp.zn.
5C/310/2012), sp.zn. 16NcC/125/2012 zo dňa 10.10.2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne
podsp.zn.5C/322/2012)asp.zn.15NcC/121/2012 zodňa08.10.2012(konanievedenénanašomsúde
pôvodne pod sp.zn. 5C/343/2012) rozhodol o tom, že sudcovia Okresného súdu Brezno nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci okrem konkrétne vymenovaných sudcov v daných konaniach.

Navrhovateľsvojímpodanímzodňa18.09.2013žiadalzrušiťvytýčenépojednávanie nadeň18.09.2013
a zároveň prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia

sudcu povereného prejednávaním veci. Svoj návrh odôvodnil tým, že už v návrhu na začatie konania
uviedol skutočnosti, pre ktoré mali byť všetci sudcovia príslušného súdu vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci a napriek tomu, že mu bolo doručené rozhodnutie krajského súdu o tom, že
sudcovia Okresného súdu Brezno nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, s týmto
rozhodnutím nesúhlasí. Z týchto dôvodov podal na Ústavný súd SR sťažnosť a konanie na Okresnom

súde Brezno žiadal prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a § 109
ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. K tejto žiadosti pripojil kópiu sťažnosti adresovanú
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorá sa mala týkať uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 17NcC/123/2012. O tomto návrhu na prerušenie konania rozhodol okresný súd uznesením č.k.
5C/309/2012-53 zo dňa 03.10.2013 tak, že tento návrh zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie

navrhovateľ, ale Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením č.k. 14Co/991/2013-77 zo dňa
30.04.2014 potvrdil uznesenie okresného súdu. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi
navrhovateľa doručené dňa 21.05.2014 a odporkyni dňa 22.05.2014.

Návrh na zrušenie pojednávania a prerušenie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 04.07.2014 je

úplne identický s návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 18.09.2013. Z týchto dôvodov súd o návrhu
na prerušenie nerozhodoval opätovne vzhľadom na to, že neobsahoval žiadne nové skutočnosti a
analogicky je možné v tomto prípade použiť zákonnú úpravu týkajúcu sa prekážky rozhodnutej veci.
Súd taktiež podotýka, že v sťažnosti, ktorá mala byť doručená Ústavnému súdu Slovenskej republikynavrhovateľ uviedol, že sa týka uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17NcC/123/2012,
ale v spojených veciach sa rozhodovalo vyššie uvedenými uzneseniami krajského súdu, medzi ktorými
sa toto uznesenie nenachádza.

Odporkyňa v konaní namietala, že navrhovateľ doručil súdu návrhy predčasne, pred uplynutím
šesťmesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom na to, že v čase
rozhodovania súdu už táto lehota uplynula, súd nepovažoval túto argumentáciu za dôvod, aby bol návrh
zamietnutý pre predčasnosť.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.02.2002 do 31.05.2010),
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011),
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/1030/2004 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 24.06.2010. Súd žiadal Stály rozhodcovský súd o doloženie fotokópie rozhodcovského spisu. Po
doručení predmetných písomností bolo poverenie vydané dňa 04.10.2010.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/24/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 09.01.2009. Poverenie bolo vydané dňa 14.01.2009.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/36/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená

dňa 12.01.2009. Poverenie bolo vydané dňa 16.01.2009.

V exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 4Er/1168/2008 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 13.11.2008. Poverenie bolo vydané dňa 18.11.2008.

Ohľadom exekučných konaní vedených pod sp.zn. 4Er/24/2009, 4Er/36/2009 a 4Er/1168/2008 má súd
za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný, pretože došlo k márnemu uplynutiu trojročnej premlčacej
lehoty na uplatnenie nároku, kedy poverenia boli vydané najneskôr v januári 2009 a navrhovateľ si nárok
na náhradu škody uplatnil u odporkyne v marci 2012, teda po jej uplynutí.

Od 01.06.2010 bol novelizovaný § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v časti určenia lehoty na vydanie
poverenia, kedy 15-dňová lehota neplatí v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a
d). V tej dobe platné znenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku síce odkazovalo na rozhodnutia
rozhodcovských komisií, nie rozhodcovských súdov, ale súdna prax aj teória zahŕňala pod výklad tohto
zákonného ustanovenia aj exekučný titul, akým je rozhodnutie rozhodcovského súdu. Potreba prijatia

novely bola odôvodnená praxou, ktorá ukázala, že lehota na poverenie exekútora v prípadoch, ak
exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, bola výraznou prekážkou na
to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom
počte nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý

rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj
v exekučnom konaní. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo neaplikovať
15-dňovú lehotu aj v prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, napriek tomu, že
to nebolo výslovne v Exekučnom poriadku upravené.Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného
súdu, keď plynule a bez prieťahov skúmal podmienky pre vydanie poverenia exekútora vzhľadom na to,

že exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd je oprávnený a zároveň aj povinný
skúmaťzákonnosťexekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania,tedaajpredsamotným
vydaním poverenia. Súd preskúmaním exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku realizoval svoje
oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to posúdenie, či predmetný exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný súd má oprávnenie skúmať formálnu aj materiálnu

vykonateľnosť exekučného titulu. Toto oprávnenie mu vyplýva jednak z judikatúry Súdneho dvora EÚ
(rozhodnutie vo veci Asturcom sp.zn. C-40/08), ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. 5Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010). Súd vyzval Stály rozhodcovský súd o doloženie
dokladov za účelom posúdenia exekučného titulu a až po doručení požadovaných listín bolo možné
posúdiť súlad predloženého exekučného titulu so zákonom. Súd má za to, že postup okresného súdu
bol v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto je toho názoru, že navrhovateľovi v súvislosti s

rozhodovaním o žiadosti o vydanie poverenia majetková škoda ani nemajetková ujma nevznikli a návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Odporkyňa bola síce v konaní úspešná, ale náhradu trov konania jej súd nepriznal, pretože si ich

nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.