Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. júl 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206140
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5413206140.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o., so sídlom v Prahe 3, Strašnice, K Červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO: 26429705,
zastúpená Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej:
F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L., K. T. XXX/XX, v konaní o zmenkové plnenie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobouvoformenávrhunauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1nariadeniaEurópskehoparlamentu
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

(v ďalšom texte len ako „nariadenie“), doručenou tunajšiemu súdu 28.03.2013, postúpenou Okresnému
súdu Žilina 09.04.2013 a následne postúpenou (vrátenou) tunajšiemu súdu 20.09.2013 na základe
uzneseniaKrajskéhosúduvŽilinezo21.08.2013č.k.14Ncb/121/2013-30,ktorýmbolurčenýtunajšísúd
ako súd miestne príslušný na prejednanie veci, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu
voči žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1.999,- eur, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 2.071,16 eura od 04.08.2010 do zaplatenia, 6 %-ného ročného úroku zo sumy
2.071,16 eura od 14.10.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda

6,90 eura, ako aj náhrady trov konania.

K návrhu pripojil zmenku, ktorej vystaviteľkou je žalovaná s tým, že ako miesto vystavenia zmenky je
uvedený Dolný Kubín, dátum vystavenia zmenky je uvedený 1. marec 2010 a v časti „zmenková suma“
je uvedená suma 2.071,16 eura, slovom dvetisícsedemdesiatjeden eur 16 centov a v časti „zmenkový
úrok 0,25% denne od je vyplnený dátum 4. augusta 2010. Ďalej je na zmenke uvedené: Zaplatím za túto
zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,

zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B. Taktiež
je na zmenke uvedené: Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, že ide o zmenku
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Napokon je na prednej strane
zmenky v pravom hornom rohu uvedené číslo zmluvy: 500100250. Na rube zmenky sa nachádza text:
NamiestonásnaradCDConsultings.r.o.,Kčervenémudvoru3269/25a,13000Praha,Českárepublika,
IČO: 264 29 705 a pod týmto textom je vpravo text: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a
podpis.

Z uvedenej zmenky nepochybne vyplýva, že predchádzajúcim majiteľom zmenky bola spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o.Z lustrácie spisov v elektronickom registri vykonanej súdom v rámci prvotných administratívnych úkonov
realizovaných po dôjdení návrhu, založenej v spise na č. l. 11 vyplýva, že tomuto konaniu predchádza
o. i. aj konanie sp. zn. 7Er/96/2011, v ktorom vystupovala ako účastníčka konania - povinná terajšia

žalovaná a ako oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. Lustrácia spisov sa pritom vykonáva v každej veci
bez ohľadu na to, že by to ktorýkoľvek z účastníkov navrhoval, nakoľko týmto spôsobom súd získava
podklady najmä pre skúmanie podmienok konania a v rámci nich či sa nejedná o prekážku rozhodnutej
veci alebo prekážku litispendencie.

Z uvedeného spisu sp. zn. 7Er/96/2011 súd zistil, že zmenka bola vystavená v súvislosti so zmluvou
o úvere č. 500100250 (jej číslo je uvedené na zmenke vpravo hore) uzavretou medzi žalovanou a
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., dňa 01.03.2010. Súdny exekútor, u ktorého bol návrh na vykonanie
exekúciespísaný01.03.2011,doručilnatunajšísúdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
dňa 24.03.2011. O tejto žiadosti exekučný súd rozhodol uznesením zo 17.06.2011 č. k. 7Er/96/2011-25
tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.07.2011.

Následne súd uznesením z 19.09.2011 č. k. 7Er/96/2011-29, právoplatným 13.10.2011, exekučné
konanie zastavil.

Na základe uvedeného zistenia súd tlačivom B (čl. 4 bod 4. nariadenia) vyzval žalobcu prostredníctvom
jeho zástupcu na doplnenie návrhu (žaloby) o oznámenie, či mu bola zmenkovým veriteľom postúpená

aj pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 500100250 uzavretej medzi zmenkovým veriteľom
a žalovanou a tiež, aby uviedol výšku nesplateného úveru vyplývajúceho z vyššie uvedenej úverovej
zmluvy, ktorá bola v čase vyplnenia zmenky a aby túto výšku dokladoval. Z uvedenej výzvy musela byť
zástupcovi žalobcu zrejmá vedomosť súdu o „prepojení“ zmenky so záväzkom zmenkového veriteľa a
žalovanej vyplývajúcej z úveru č. 500100250.

Z vyjadrenia žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu na uvedenú výzvu, danom podaním z 01.04.2014,
o. i. vyplýva, že uplatnená pohľadávka je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky, ktorej originál žalobca predložil a že zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu
na uplatnenie pohľadávky. Žalobca si uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky.

Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo
listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu súdu oznámiť alebo predložiť. Nemá
dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej
vzniku.

Z tohto vyjadrenia vyplýva, že:
- spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., previedla na žalobcu len zmenku a nie aj pohľadávku z úverovej
zmluvy, na ktorej zabezpečenie bola zmenka vystavená,
- výška nesplatenej časti úveru v čase vyplnenia zmenky žalobcovi nie je známa a nemá mu byť známy
ani typ zmenky a titul jej vzniku.

Následne súd tlačivo na uplatnenie pohľadávky spolu s prílohami a tlačivom na odpoveď - tlačivo C
doručil žalovanej (čl. 5 bod 2. nariadenia), ktorá ho prevzala 30.04.2014. Žalovaná súdu odpoveď
nedoručila. Lehota na odpoveď v trvaní 30 dní od doručenia tlačiva C (čl. 5 bod 3. nariadenia) žalovanej
uplynula dňom 30.05.2014.

Podľa čl. 7 bod 3. nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Keďže podľa čl. 19 nariadenia sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa toto konanie vedie a Občiansky súdny poriadok Slovenskej
republiky pojem „vydanie rozsudku“ nepozná, pričom možný postup plynúci z čl. 7 bod 1. písm. c)
nariadenia predpokladá doručenie odpovede od žalovaného podľa čl. 5 bod 3. alebo odpovede od
žalobcu podľa čl. 5 bod 6. nariadenia (čo v danom prípade nebolo naplnené) súd zvolil podľa jeho

názoru jediný spôsob, ako „vydať“ rozsudok, a to jeho verejným vyhlásením podľa ust. § 156 ods. 1 a
3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Termín verejného vyhlásenia rozsudku súd určil
14.07.2014 o 10.45 h. Oznámenie o termíne vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu
dňa 25.06.2014.Súd žalobou (návrhom) uplatnený nárok, vychádzajúc z oboznámenia podstatného obsahu listín
predložených žalobcom a z listín obsiahnutých v pripojenom spise tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/96/2011,

rozsudkom vyhláseným na pojednávaní 14.07.2014 v celom rozsahu zamietol z nasledovných dôvodov:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/96/2011 zistil, že zmenka, ktorá je pripojená k žalobe, je totožná
so zmenkou, ktorá sa nachádza na č. l. 4 spisu sp. zn. 7Er/96/2011 (s výnimkou chýbajúceho rubopisu).
V exekučnom spise je (na č. l. 3) obsiahnutá Zmluva o úvere č. zmluvy 500100250 a č. žiadosti o

úver 500100277, uzavretá dňa 01.03.2010 medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom
a žalovanou.

Na rube zmluvy (č. l. 3 p.v. spisu 7Er/96/2011) sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a konkrétne
bod 14 týchto podmienok s názvom „Dohoda o vyplnení zmenky“ obsahuje nasledovný text: Na
zabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvy

voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a
dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Ručiteľjeztaktovystavenejzmenkyzaviazanýakozmenkový
ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas
štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo

časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.

Exekučným titulom v danej exekučnej veci bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 12910/10 zo
dňa 03.01.2011, ktorý podľa vyznačenej doložky sa mal stať právoplatným 17.01.2011 a vykonateľným
20.01.2011 a ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu
2.071,16 eura (pozostávajúcu z istiny 1.777,- eur, poplatku za zasielanie upomienok 20,- eur a trov

mediačného konania 274,16 eura) spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
2.071,16 eura od 04.08.2010 do zaplatenia a zákonným úrokom 6 % ročne z uvedenej sumy od
14.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 474,89 eura, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z výroku a odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že
rozhodcovský súd priznal peňažné nároky vychádzajúc zo záveru, že v danom prípade ide o zmenkovo

právny vzťah a nie o vzťah spotrebiteľský, teda súd priznal uvedený nárok tak, ako to spoločnosť
POHOTOVOSŤ žiadala, na základe neuhradenej zmenky vystavenej žalovanou 01.03.2010 vo forme
blankozmenky, v ktorej v čase vystavenia chýbajúce údaje (zmenkovú sumu, dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy) doplnil (vyplnil) 09.10.2010 remitent s poukazom na dohodu o vyplňovacom práve,
uzavretú pri vystavení zmenky.

Už bolo uvedené, že predmetná exekúcia bola právoplatne zastavená uznesením tunajšieho súdu z
19.09.2011 č. k. 7Er/96/2011-29, právoplatným 13.10.2011, ktorému predchádzalo uznesenie tunajšieho
súdu zo 17.06.2011 č. k. 7Er/96/2011-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.07.2011, ktorým tunajší
súd ako súd exekučný rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je materiálne nevykonateľný,
nakoľko priznáva plnenie v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že zmluva o úvere z 01.03.2010
neobsahuje údaj o RPMN, ktorej nedostatok s poukazom na § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001
Z. z. v spojení § 4 ods. 3 písm. b) má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Preto rozhodcovský súd oprávnenému priznal úroky z omeškania v rozpore so

zákonom. Exekučný súd považoval aj celú dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou za neprijateľnú
podmienku, pretože táto nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Zmenka vystavená žalovanou mala povahu zabezpečovacej zmenky, ktorú skutočnosť preukazuje aj

údaj na zmenke, ktorým je uvedenie čísla zmluvy (odkazujúceho na hlavný vzťah) a takáto jej funkcia
je zrejmá aj z už cit. bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. To, že zmenka má charakter
(funkciu) zabezpečovacej zmenky, sa fakticky prejavuje výlučne v okruhu kauzálnych námietok, ktoré
môžu dlžníci zo zabezpečovacej zmenky uplatniť v rámci obrany proti povinnosti plniť zo zmenky. Prizabezpečovacích zmenkách v prípade ich indosamentu spravidla dochádza k zániku námietok, ktoré
mohol zmenkový dlžník uplatniť proti pôvodnému majiteľovi zmenky a nový dlžník stráca predovšetkým
námietky kauzálne. V prípade, ak nie je zmenka indosovaná po proteste alebo po uplynutí lehoty na

podanie protestu, tak nový majiteľ indosovanej zmenky získa abstraktný zmenkový záväzok nezaťažený
predchádzajúcimi mimozmenkovými vzťahmi účastníkov.

Predmetná zmluva o úvere je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase jej uzavretia, keďže spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ju uzavierala a plnila z

nej v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako je to zrejmé aj z výpisu
z obchodného registra na uvedenú spoločnosť na č. l. 8 spisu 7Er/96/2011, z ktorého vyplýva, že
do predmetu činnosti danej spoločnosti patrí poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a žalovaná ju
neuzavierala a neplnila v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže v
zmluve je označená údajmi občana (menom, priezviskom, trvalým pobytom, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu) a nie podnikateľa (obchodné meno, miesto podnikania, IČO), na čom nič

nemení to, že v zmluve je krížikom (podľa názoru súdu účelovo) vyznačené jeho poskytnutie na účely
„povolania“, keď zo zmluvy nie je vôbec zrejmé, aké povolanie žalovaná mala mať a či táto vôbec
bola v čase uzavretia zmluvy niekde zamestnaná. Uvedená skutočnosť o tom, že hlavnou činnosťou
spoločnosti POHOTOVOSŤ je poskytovanie spotrebiteľských úverov sa napokon stala všeobecne
známou minimálne v okruhu subjektov podnikajúcich v oblasti poskytovania úverov alebo subjektov

obchodujúcich s pohľadávkami, a to aj vďaka množstvu sporov rátajúcich sa na tisícky, ktoré táto
spoločnosť vedie na všetkých stupňoch súdov. Na túto spotrebiteľskú zmluvu dopadá aj režim v čase jej
uzavretia účinného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“),
podľa ktorého má takáto zmluva spĺňať obsahové náležitosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 ZoSÚ, ktorých

nedostatok v prípade poskytnutia a čerpania úveru (nedostatok náležitostí vyplývajúcich z § 4 ods. 2
písm. a), b), d) až j), k) a l)) má ten následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods.
3 písm. b) ZoSÚ). Už bolo uvedené, že tunajší súd v rámci exekučného konania jednoznačne uzavrel,
že v konaní vymáhaný záväzok má svoj základ v spotrebiteľskom vzťahu a záväzkovo právny vzťah,
ktorý bol medzi oprávneným (spoločnosťou POHOTOVOSŤ) a povinnou (terajšou žalovanou) založený

zmluvou o úvere č. 500100250 z 01.03.2010 posudzoval ako spotrebiteľský úver, na ktorý dopadajú
ustanovenia ZoSÚ.

ZoSÚ v § 4 ods. 5 stanovuje, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis
(§ 524 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje

sa podľa osobitného predpisu. (Občianskeho zákonníka).

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia
pohľadávky, mu zostávajú zachované i po postúpení.

Podľa § 4 ods. 6 ZoSÚ v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje
splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a

príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľomvrozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľvekna
požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky.

Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. (šekový a zmenkový zákon) žalovaný zo zmenky nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.V danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur a zmenka bola vyplnená na
zmenkovú sumu 2.071,16 eura, teda aj v prípade, že v čase jej vyplnenia nemal byť ani len sčasti úver

splatený, ide o navýšenie o viac ako 100 % z poskytnutej istiny, teda šlo o jej vyplnenie v rozpore so
zákonom (cit. ustanovením § 4 ods. 6 ZoSÚ).

Tým, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona ZoSÚ, ide o neplatnú zmenku, na čom nič
nemení to, či o tejto skutočnosti žalobca v čase jej indosácie vedel alebo nevedel, keď dané ustanovenie

podľa jeho výslovného znenia dopadá aj na žalobcu, ktorému bola zmenka indosovaná. Už len z tohto
dôvodu nie je daný právny základ žalobou uplatneného nároku, nakoľko tento sa opiera o neplatnú
zmenku pre jej rozpor so zákonom.

Okrem toho, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., porušila zákonný zákaz o tom, že zabezpečovacia
zmenka mala byť vyplnená len na 30 % poskytnutej istiny a takúto vadnú zmenku previedla na

tretiu osobu, bez toho, aby previedla aj pohľadávku z úverovej zmluvy. Týmto postupom pôvodný
majiteľ zmenky mal snahu eliminovať základný znak zabezpečovacej zmenky a potrieť akúkoľvek
spojitosť s hlavným záväzkovým vzťahom. Toto bolo podľa názoru súdu hlavným dôvodom indosácie
zmenky, teda snaha pôvodného majiteľa zmenky (spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) zabrániť skúmaniu
predchádzajúceho vzťahu medzi žalovanou ako vystaviteľkou zmenky a pôvodným majiteľom zmenky,

aby tak žalobca ako nový majiteľ indosovanej zmenky získal abstraktný zmenkový záväzok nezaťažený
predchádzajúcimi mimozmenkovými vzťahmi účastníkov a týmto spôsobom cielene výrazne posilniť
postavenie veriteľa voči žalovanej ako dlžníkovi, samozrejme na úkor práve žalovanej ako spotrebiteľa
a obrany jej práv.

Žalobca s ohľadom na osobitosti úpravy možnosti vystavenia zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch
v čase, kedy zmenka bola vystavená (o to viac s ohľadom na znenie ustanovenia § 4 ods. 6 ZoSÚ
platiaceho aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky), mal vo vlastnom
záujme zisťovať od pôvodného majiteľa zmenky, charakter tejto zmenky, a to či neexistuje nejaká
zákonná prekážka brániaca uplatneniu práv z takejto zmenky a jeho zvýšená opatrnosť by v tomto

smere bola na mieste aj preto, že pôvodným majiteľom zmenky bola mediálne „známa“ spoločnosť
POHOTOVOSŤ. Nakoľko šlo o zabezpečovaciu zmenku, zabezpečujúcu záväzok zo spotrebiteľského
úveru,nemôžedôjsťkjehosplneniuzmenkou,načomopäťnemôženičzmeniťto,žepôvodnýveriteľako
majiteľ tejto zmenky túto indosoval na žalobcu bez toho, že by súčasne došlo aj k prevodu pohľadávky
zo spotrebiteľského úveru, na zabezpečenie ktorého bola vystavená.

Ak by úmyslom pôvodného majiteľa zmenky nemalo byť s poukazom na § 17 zákona č. 191/1950 Sb.
vylúčenie možnosti skúmania vzťahu, v súvislosti s ktorým došlo k vystaveniu zabezpečovacej zmenky,
pôvodný majiteľ zmenky by postúpil pohľadávku vyplývajúcu z úverového vzťahu zmluvou o postúpení
pohľadávky. To by však znamenalo, že by žalovanej zostali zachované námietky (ktoré mala voči

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) aj voči nadobúdateľovi pohľadávky a súd by pri uplatnení pohľadávky
mohol preskúmavať dôvodnosť pohľadávky aj z pohľadu toho, či zmluva o úvere spĺňa požiadavky
ZoSÚ. Vtedy by musel konštatovať, že v danej veci zmluva neobsahovala viaceré zákonom požadované
náležitosti pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere, napríklad RPMN, úrokovú sadzbu, či priemernú hodnotu
RPMN, v dôsledku ktorých chýbajúcich náležitostí je potrebné považovať poskytnutý úver podľa § 4

ods. 3 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., by tak vzniklo
právo len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Ak sa však previedla len zmenka, citovaný § 17 zákona č.
191/1950 Sb. námietky ohľadne pôvodného vzťahu zásadne vylučuje (okrem prípadu, ak je preukázané,
že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka).

V danom prípade došlo k zneužitiu inštitútu indosácie zmenky. Zmenka bola postúpená na spoločnosť,
ktorej konateľom bol do 07.01.2013 Daniel Paľko, trvale bytom R., N. X. Daniel Paľko, bytom N. X,
R. vystupuje ako spoločník a konateľ v spoločnosti TOP INNOVATIONS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Moyzesova 8, IČO: 47345071, pričom druhým spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je doc.
JUDr. Branislav Fridrich, PhD. - konateľ právneho zástupcu žalobcu. Je teda zrejmé, že konateľ

právneho zástupcu žalobcu nie je vo vzťahu k žalobcovi len jeho právnym zástupcom, ale so žalobcom
bol aj personálne prepojený, keď podniká spoločne s bývalým konateľom (i spoločníkom) žalobcu.
Takisto tým, že právny zástupca žalobcu zastupoval a zastupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
v súdnych a exekučných konaniach, musí mať vedomosť o tom, že zmenky boli vystavené nazabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv, ktorých vymáhanie v exekúcii bolo neúspešné. Možno
sa teda domnievať, že právne inštitúty vyplývajúce zo zmenkového a šekového zákona boli použité
na to, aby spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., prostredníctvom inej, jej nie úplne neznámej spoločnosti,

získala nespochybniteľný exekučný titul k vymáhaniu svojich pohľadávok nad rámec ich dôvodnej výšky,
keďže tieto pohľadávky môžu byť dôvodné len ohľadne výšky poskytnutých a nevrátených peňažných
prostriedkov, ale nedôvodné ohľadne ich (vysokého) príslušenstva, čo je aj prejednávaný prípad. V
danej veci bol ako to súd už uviedol žalovanej poskytnutý úver len 1.000,- eur, ktorý sa zaviazala
vrátiť s poplatkom 872,- eur, teda spolu sa zaviazala zaplatiť 1.872,- eur, avšak keďže ide o úver

bezúročný, mala vrátiť len uvedených 1.000,- eur. Naproti tomu v rozpore so zákonom pôvodný majiteľ
zmenky, ktorá mala (mohla) mať len zabezpečovací charakter, túto vyplnil v rozpore so zákonom
až na sumu 2.071,16 eura. Súd poukazuje aj na výšku v zmenke uvedeného zmenkového úroku -
0,25 % denne (pritom v predmetnej zmluve o úvere a ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru súd nenašiel ustanovenie, ktoré by obsahovalo „dojednanie“ o takomto vysokom úroku), čo
predstavuje 91,25 % ročne. Takýto vysoký úrok v spotrebiteľských vzťahoch nemožno označiť inak ako

za úrok úžernícky a takto uplatnený nárok nemôže požívať právnu ochranu. Podľa pôvodného znenia
ZoSÚ v znení účinnom do 31.12.2007, kedy právna úprava ešte umožňovala splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom, mal v takomto prípade veriteľ záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinnosť počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa,
ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Spoločnosť POHOTOVOSŤ tým, že v

čase, kedy už bolo možné vystaviť zmenku len na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (zabezpečovaciu zmenku), túto zmenku indosovala bez prevodu samotnej
pohľadávky, ktorú zabezpečovala, cielene konala tak, aby žalovanej jej práva, vyplývajúce z predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmarila alebo aspoň ich uplatňovanie (obranu) výrazne sťažila.

Ak právna norma dovoľuje určité chovanie a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto
chovanie nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím, tak
súdy nemôžu poskytnúť ochranu, pretože by to bolo v rozpore s ust. § 3 OZ a najmä s čl. 36 Listiny
(Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013).

V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky ide o rozpor s § 3 OZ a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Aj napriek tomu, že žalovaná zostala v rámci tohto konania úplne nečinnou, súd skúmal vyššie uvedené
skutočnosti, nakoľko už v súvislosti s údajmi získanými v rámci prevedenej lustrácie, získal informácie,
ktoré preukazujú, že predmetná zmenka mala charakter zabezpečovacej zmenky zo spotrebiteľského

vzťahu, v ktorom ako spotrebiteľ vystupovala žalovaná. Práve v súvislosti s povinnosťou súdu poskytnúť
ochranu spotrebiteľovi ako slabšej strane vyplývajúcich z noriem spotrebiteľského práva vykladaných
v súlade s komunitárnym právom, bolo povinnosťou súdu aj pri nečinnosti žalovanej, poskytnúť jej
ochranu. Je potrebné poukázať, že ochrana spotrebiteľa sa postupom času stále zvýrazňuje a prehlbuje
stanovením aj toho, čo súd musí skúmať v spotrebiteľských vzťahoch aj bez návrhu, čo možno

demonštrovať, napr. aj poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z.
účinného od 01.05.2014.

Niet logického dôvodu, prečo by sa spotrebiteľom mala poskytovať ex offo právna ochrana pri
spotrebiteľských pohľadávkach, avšak ako náhle sa takejto pohľadávke majúcej základ v spotrebiteľskej

zmluve dostane zhmotnenia v podobe zmenky, mal by byť z tejto ochrany vylúčený vzhľadom na prísnu
formálnosť zmenkového a šekového zákona, ktorý sa stal súčasťou nášho právneho poriadku v dodnes
nezmenenej podobe niekoľko desaťročí predtým ako sa vyvinulo do dnešnej podoby spotrebiteľské
právo. Normy spotrebiteľského práva, napr. už v cit. ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. (ktoré
ustanovenie v čase jeho účinnosti bolo nepochybne novšie ako právna norma rovnakej právnej sily -

zákon č. 191/1950 Sb. a teda aj ako jeho § 17), regulujú možnosť používania zmeniek v spotrebiteľských
vzťahoch a postupom vývoja oproti stavu existujúcemu v čase vystavenia predmetnej zmenky, kedy ešte
pripúšťali možnosť vystavenia ale len zabezpečovacej zmenky (a ešte predtým podľa znenia zákona
č. 258/2001 Z. z. účinného do 31.12.2007 ako to už bolo uvedené vyššie dokonca bolo možné použiť
spotrebiteľomnasplneniezáväzkuzozmluvyospotrebiteľskomúverezmenkualebošekstým,ževeriteľ

si musí počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a ak túto povinnosť veriteľ poruší, zodpovedá za škodu týmto spôsobenú - § 4
ods. 7 a 8 uvedeného zákona), s účinnosťou od 01.01.2011 (§ 17 ods. 3 a 4 teraz účinného zákona
NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov) už zakazujú zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou
alebo šekom. Na základe uvedených skutočností je preto v prípade ako je tento, kedy zmenka bola
vystavená práve v súvislosti so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľského úveru, bez ohľadu, či o

tejto skutočnosti žalobca vedel alebo nie, potrebné aplikovať pri strete zákonných ustanovení zákona
zmenkového a šekového s ustanoveniami ZoSÚ, špeciálne ustanovenie § 4 ods. 6 ZoSÚ, v rozpore s
ktorým bola daná zabezpečovacia zmenka vyplnená a žalobcom použitá. Súd poukazuje aj na písomné
pripomienky Európskej komisie vo veci C-558/13, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho
konania podaný Krajským súdom v Prešove v obdobnej veci žalobcu, len proti inému žalovanému, kde

ohľadne výkladu čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a čl. 4 smernice Rady 87/102 EHS, Európska
komisia o.i. uviedla, že ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa
spotrebiteľdomoholochranysvojichpráv.PodľajejnávrhupreSúdnydvorESčl.6smerniceRady93/13/

EHS a čl. 4, 9 a 14 smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna
úprava členského štátu, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky
neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a
prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky
neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla. Aj na základe posledne

uvedeného je tunajší súd toho názoru, že jeho postup, keď v danom prípade pristúpil k skúmaniu kauzy
právneho vzťahu, v ktorom má pôvod žalovaná zmenka ako zabezpečovacia zmenka, je súladný s
vyššie citovanými smernicami, vyvodzujúci zodpovedajúce konzekvencie z postupu pôvodného majiteľa
zmenky, ktorý naviac žalovanú zmenku vyplnil v rozpore so zákonom a žalobcu, ktorý si na základe
takejto zmenky, ktorú súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú, uplatnil žalovaný nárok.

Súd pritom s ohľadom na vyššie naznačené personálne prepojenie, a to kto bol pôvodným
majiteľom zmenky (vďaka aj množstvu súdnych sporov a mediálnej prezentácii činnosti spoločnosti
POHOTOVOSŤ zrejme najznámejší subjekt poskytujúci úvery nebankovým spôsobom), v kontexte aj
s tým, že otázku používania a vyplňovania zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch regulujú a aj v čase

vystavenia, následného vyplnenia a ešte neskoršieho indosovania predmetnej zmenky regulovali (aj)
normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, je presvedčený, že žalobca vedel, resp. minimálne mal
a mohol vedieť pri zachovaní aspoň základnej miery opatrnosti, že pri nadobúdaní zmenky od jej
pôvodného majiteľa konal na škodu žalovanej ako dlžníčky, keďže s vysokou mierou pravdepodobnosti
by mohlo ísť práve o zabezpečovaciu zmenku zabezpečujúcou nároky veriteľa zo spotrebiteľského

úveru, na základe čoho mohol a mal si túto skutočnosť preveriť.

Na záver súd poukazuje aj na účelový postup žalobcu v snahe „napasovať“ tento spor pod ustanovenia
nariadenia tak aby šlo o spor o pohľadávku vo výške do 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a
nákladov (článok 2 bod 1. nariadenia). Účelovosť postupu je zrejmá už zo samotného žalobného petitu, v

ktorom si síce žalobca uplatňuje zaplatenie sumy (pohľadávky) vo výške 1.999,- eur, ale príslušenstvo z
tejto pohľadávky v podobe (úžerníckeho) zmenkového úroku a zákonného úroku si uplatňuje až zo sumy
2.071,16 eura za vymedzené obdobia v oboch prípadoch až do zaplatenia sumy 2.071,16 eura. Takýmto
spôsobom vymedzené príslušenstvo, ak by súd žalobe vyhovel, by vlastne nútilo žalovanú zaplatiť na
istine nie žalovaných 1.999,- eur, ale až 2.071,16 eura, pretože z rozdielu týchto súm v prípade, že by

žalovaná uhradila len žalovaných 1.999,- eur, by si žalobca na základe exekučného titulu mohol stále
uplatňovať uvedené príslušenstvo.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnosť zmenky) potom súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorej by inak ako plne úspešnému účastníkovi
prináležal nárok na náhradu vzniknutých trov podľa § 142 ods. 1 O. s. p., právo na ich náhradu nepriznal,
pretože žalovaná si žiadne trovy neuplatnila a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti
s týmto konaním vznikli nejaké náklady.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p. v spojení s čl. 17 nariadenia).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).