Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/615/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112210709
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112210709.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. F., Ul. E. č.
XXX/XX, proti odporcovi: C. G., nar. X.XX.XXXX, bytom v F. F., Ul. E. č. XXX/XX, v konaní o vydanie
nehnuteľnosti,naodvolanienavrhovateľkyprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínzodňa24.júna2013,
č. k. 22C/87/2012-70, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol a
o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala vydania jej
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v k. ú. G. L., zapísaných na listoch

vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX s odôvodnením, že ju odporca pri podpisovaní darovacej zmluvy uviedol do omylu
keď využil jej ťažkú zdravotnú situáciu. Keď sa vydanie nehnuteľností s ním snažila riešiť mimosúdne,
na jej pokusy nijako nereagoval. Písomne ho vyzvala listom zo dňa 27.10.2010 na vrátenie všetkých
nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.05.2008. Navrhovateľka tvrdila,
že konanie odporcu od samého počiatku voči nej a jej rodine hrubo porušuje dobré mravy, a preto

ho v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka žiada o vrátenie daru. Odporca sa k návrhu na začatie
konania vyjadril podaním zo dňa 6.5.2013, v ktorom uviedol, že odmieta dôvody uplatnenia nároku
uvedené navrhovateľkou. Potvrdil, že je pravda, že mu navrhovateľka zaslala dopis, ktorým ho žiadala
o mimosúdne vyrovnanie, pričom na tento dopis písomne nereagoval z dôvodu, že vec si spolu osobne
vysvetlili pred obchodom s potravinami. S navrhovateľkou komunikuje, rovnako s jej ostatnou rodinou,
okrem dcéry Q., ktorá ho slovne napadla. Uviedol, že výnos z podielov na nehnuteľnostiach, ktoré získal

na základe darovacej zmluvy, vo výške 10,- eur ročne, odovzdáva príbuznej navrhovateľky z L., aby sa
postarala o hrobové miesto jej nebohého otca C. G.. Keďže sa nespráva spôsobom porušujúcim dobré
mravy, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že na
základe darovacej zmluvy zo dňa 21.5.2008, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľkou ako darkyňou

a odporcom ako obdarovaným, došlo k prevodu vlastníckeho práva navrhovateľky k spoluvlastníckym
podielom na nehnuteľnostiach, nachádzajúcim sa v k.ú. G. L., ktoré boli v tom čase zapísané na
navrhovateľku na
- LV č. XXXX ako parc.č. XX - trvalé trávne porasty o výmere 1533 m2 v podiele 1/16-ina
- LV č. XXXX ako parc.č. XX/X - orná pôda o výmere 2475 m2 v podiele 1/64-ina a parc.č. XX/X - orná
pôda o výmere 2660 m2 v podiele 1/64-ina

- LV č. XXXX ako parc.č. XX - lesné pozemky o výmere 6398 m2 v podiele 7/96-ín
- LV č. XXXX ako parc.č. XXX - orná pôda o výmere 2478 m2 v podiele 1/15-ina- LV č. XXXX ako parc.č. XXX - orná pôda o výmere 2251 m2 v podiele 1/16-ina
- LV č. XXXX ako parc.č. XXX/X - orná pôda o výmere 3113 m2 v podiele 1/64-ina a parc.č. XXX/X -
orná pôda o výmere 4489 m2 v podiele 1/64-ina

- LV č. XXXX ako parc.č. XXX - orná pôda o výmere 10.769 m2 v podiele 1/16-ina
- LV č. XXXX ako parc.č. XXX - lesné pozemky o výmere 78.332 m2 v podiele 7/96-ín
- LV č. XXXX ako parc.č. XXX - lesné pozemky o výmere 12.762 m2 v podiele 1/16-ina
- LV č. XXXX ako parc.č. XXX/X - lesné pozemky o výmere 8491 m2 v podiele 1/88-ina
- LV č. XXXX ako parc.č. XXX - orná pôda o výmere 7018 m2 v podiele 1/64-ina

- LV č. XXXX ako parc.č. XXX/X- trvalé trávne porasty o výmere 290 m2 v podiele 1/16-ina
- LV č. XXXX ako parc.č. XX/X - trvalé trávne porasty o výmere 26 m2 v podiele 1/16-ina
- LV č. XXXX ako parc.č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 5989 m2 v podiele 1/16-ina
- LV č. XXXX ako parc.č. XXX/X - lesné pozemky o výmere 138.554 m2 v podiele 1/88-ina na
odporcu. Podpis navrhovateľky ako prevodkyne na dotknutej zmluve, bol overený Mestom Trenčianske
Teplice dňa 21.5.2008. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že splnomocnila odporcu k tomu,

aby nehnuteľnosti, ktoré neboli v dedičskom konaní po jej nebohom otcovi prejednané, boli prepísané
na jej osobu. Potvrdila, že s odporcom sa poznajú niekoľko rokov, pričom s jej manželom sa dohodli,
že odporca zabezpečí záležitosti ohľadom „neprededených“ nehnuteľností. Potvrdila, že v minulosti
jej odporca doniesol peniaze za nejakú rolu, za čo sa mu chcela revanšovať, on však nič nežiadal.
S odporcom sa dohodli, že pôjdu na mestský úrad, čo aj urobili. Išli motorovým vozidlom odporcu.

Potom ako prišli na úrad, si sadli, ale nakoľko matrikárky boli pripravené, vošli do miestnosti, kde
okrem nich (navrhovateľky, odporcu a matrikárky) neboli prítomné iné osoby. Na mestskom úrade v
Trenčianskych Tepliciach jej odporca dal pred pracovníčkou podpísať pripravenú zmluvu, ktorú si však
neprečítala, pretože bola vtedy psychicky na dne, nakoľko bola po chemoterapii, navrhovateľ jej v
oboznámení sa so zmluvou nebránil. Nevedela odpovedať na otázku, čo sa domnievala, že podpisuje.

V tomto smere iba uviedla, že „si myslela, že to podpisuje, že to vybavil na ňu.“ Odporca vo svojej
výpovedi uviedol, že vždy sa snažil rodine navrhovateľky všemožne pomôcť a mal za to, že vzťahy
sú veľmi dobré. Pri rozhovore s manželom navrhovateľky tomuto uviedol, že nemá kde poľovať, na
čo manžel navrhovateľky povedal, že to sa vybaví, keďže jeho žena zdedila takéto nehnuteľnosti.
Z tohto dôvodu zabezpečoval aj dedičské rozhodnutie v novom dodatočnom dedičskom konaní po

otcovi navrhovateľky, s tým, že časť pozemkov odkúpi. Avšak po úmrtí matky navrhovateľky, prišiel
za ním jej manžel so slzami v očiach, že nemajú peniaze, a preto im odporca požičal 15.000,- Sk,
ktorých prevzatie navrhovateľka dodatočne podpísala. Až potom neskôr sa začalo spomínať, že ako
protihodnotu by mohol dostať urbárske pozemky. S jej súhlasom vykonal obnovu dedičského konania,
pričom s postupom pri vybavovaní potrebných záležitostí ju oboznámil. K úkonom si vždy privolával aj jej

dcéru H.. Navrhovateľka vtedy nemala peniaze, a preto mu povedala, nech všetky výdavky v súvislosti s
dedičským konaním zaplatí on. Až so značným odstupom sa dohodli u navrhovateľky doma, že nakoľko
odporca má stále záujem o urbár na poľovanie, že by mohol dostať urbárne pozemky ako kompenzáciu.
Po tom, čo bola spísaná darovacia zmluva na tieto pozemky, navrhovateľkina dcéra ho prostredníctvom
advokáta vyzvala, aby tieto nehnuteľnosti (urbár) vrátil, na čo odporca reagoval tým, že jej povedal, že

ichdostalzavšetko,čovybavilažesatýmurovnaliajjehofinančnénárokyvočinavrhovateľke.Pozemky
z urbáru chcel iba kvôli tomu, aby mal kde poľovať. Aj v súčasnosti výnos z týchto pozemkov dáva
príbuznej navrhovateľky, aby sa starala o hrobové miesto otca navrhovateľky. Čo sa týka podpísania
darovacej zmluvy na mestskom úrade, uviedol, že navrhovateľka si mala čas prečítať darovaciu zmluvu.

Na danú vec aplikoval súd ust. § 123, § 126 ods. 1, § 126 ods. 2, § 628 ods. 1, 2, § 630, §
49a, § 40a Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré uviedol, že v konaní mal za preukázané,
že navrhovateľka sa reivindikačnou žalobou domáhala vydania nehnuteľností, ktorých vlastnícke
právo na základe darovacej zmluvy previedla na odporcu, ktorou vlastník veci uplatňuje vydanie
veci proti tomu, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Základnou podmienkou úspechu takejto žaloby

je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. Navrhovateľka svoje vlastnícke právo odvodzovala
od výzvy, adresovanej odporcovi na vrátenie daru, nakoľko dospela k záveru, že sa voči nej a jej
rodine správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, nakoľko k zániku darovacieho vzťahu podľa
§ 630 Obč.zák. dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému,
ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi, alebo členom jeho rodiny. Právne vzťahy

založenéprevodomvlastníctvadarovacouzmluvouzakladajústav,ktorýmáprávnuistotu,požívaprávnu
ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany samy a dobrovoľne.
Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na
všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu účastníkov mal súd preukázané, že navrhovateľka a
odporca sú osobami, ktoré majú k sebe blízky vzťah, v minulosti jej tento vybavoval rôzne záležitosti,
za čo nedostal finančnú kompenzáciu. Z uvedeného súd vyvodil, že vzťahy medzi účastníkmi konania

mali charakter priateľský. K narušeniu týchto dobrých vzťahov však došlo práve pri spisovaní darovacej
zmluvy zo dňa 21.5.2008. Navrhovateľka počas celého konania uvádzala, že odporca ju pri spisovaní
darovacej zmluvy uviedol do omylu, využil jej ťažkú zdravotnú situáciu, a preto takéto jeho konanie
od počiatku voči nej a jej rodine hrubo porušuje dobré mravy. Navrhovateľke sa podľa názoru súdu
nepodarilonijakýmspôsobompreukázať,žeodporcajuprispisovanídarovacejzmluvyuviedoldoomylu.

Aj z jej výpovede mal súd preukázané, že navrhovateľka mala dostatok času oboznámiť sa so zmluvou,
túto si prečítať; nikto jej nebránil, aby sa s obsahom zmluvy oboznámila. To, že navrhovateľka pre
ňou tvrdenú krátkosť času toto neurobila, nemôže ísť na ťarchu odporcovi, ktorý jej nebránil, aby si
zmluvuprečítala.Podľanázorusúdu,taknebolopreukázanéjejtvrdenie,žeodporcajuuviedoldoomylu.
Súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2008, v ktorom bola vyslovená
právna veta: „Osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu,

zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu.“ Súd taktiež uvádza, že aj v prípade preukázania vyvolaného omylu
by sa navrhovateľka nemohla úspešne domáhať vydania darovaných nehnuteľností, pretože nie je
ich vlastníčkou ani oprávnenou držiteľkou, ale určenia neplatnosti darovacej zmluvy, čo však nie je
prejednávaný prípad. Hrubé porušenie dobrých mravov vidí navrhovateľka v údajnom správaní sa

odporcu pri spisovaní darovacej zmluvy, ktorú skutočnosť nemal súd za podstatnú pre rozhodnutie vo
veci. Podľa názoru súdu k uvedenému správaniu obdarovaného (ktoré hrubo porušuje dobré mravy)
môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy, pričom navrhovateľka po
uzavretí darovacej zmluvy správanie odporcu, ktoré hrubo porušuje dobré mravy ani netvrdila. To, že
odporca jej písomne neodpovedal na list, nie je možné považovať za správanie, ktoré hrubo porušuje

dobré mravy. Súd naopak pozitívne hodnotil správanie odporcu spočívajúce v tom, že tento výnos z
darovaných nehnuteľností poukazuje príbuznej, ktorá sa stará o hrob nebohého otca navrhovateľky,
aj počas súdneho pojednávania vystupuje voči navrhovateľke veľmi zmierlivo a slušne napriek jej
viacerým slovným atakom voči nemu. Keďže teda navrhovateľka opodstatnenosť uplatneného nároku
nepreukázala, súd jej návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p v spojení s § 150 Občianskeho
súdneho poriadku a odporcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu
majetkových, zárobkových a zdravotných dôvodov na strane navrhovateľky, keď mal preukázané, že
táto je osobou s nízkym príjmom, ktorá poberá iba starobný dôchodok, pričom ani jej zdravotný stav

nie je veľmi priaznivý.

Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka a žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne
aby tento zmenil, a to tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. V odôvodnení svojho odvolania uviedla,

že podľa jej názoru nesprávne vyhodnotil súd prvého stupňa právny a skutkový stav veci a na základe
neho aj nesprávne rozhodol. Uviedla, že mala snahu mimosúdne s odporcom veci vyriešiť, avšak
tento ju ignoroval. Trvala na všetkých dôvodoch od ktorých odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu,
uvedených v konaní. Vzťah k odporcovi nepovažuje za blízky a pokiaľ ide o ním tvrdené investície, tak
o týchto nemá žiadnu vedomosť, nehovoriac o tom, že by boli v porovnateľnej miere v hodnote veci,

ktorá mala byť predmetom darovacej zmluvy.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu , žiadal rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania spolu vo
výške 67,88 eur. Uviedol, že súd prvého stupňa podrobne a spoľahlivo zistil skutkový stav, a preto

považuje odvolanie za účelové a dôvody v ňom uvedené za právne irelevantné. Navrhovateľke sa
nepodarilo preukázať, že by sa odporca správal takým spôsobom, ktorý by založil na jej strane právo
na vrátenie daru, a preto považoval jej návrh za nedôvodný.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a včas, že spĺňa

popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.,
preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia zrušiťa podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s poukazom na dôvodnosť
odvolania navrhovateľky.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, navrhovateľka sa domáha vydania nehnuteľností zo strany
odporcu, ktoré sú v prospech neho toho času zapísané na príslušných LV na základe darovacej zmluvy
zo dňa 21.05.2008, dôvodiac skutkovými okolnosťami, spočívajúcimi v tom, že pri uzatváraní darovacej
zmluvy ju jednak odporca uviedol do omylu, keď využil jej ťažkú zdravotnú situáciu a jednak z toho
dôvodu, že v čase podpisu darovacej zmluvy si túto neprečítala, pretože bola psychicky na dne,

keďže bola po chemoterapeutickej liečbe. V návrhu svoj nárok právne kvalifikovala ako vrátenie daru,
ustanovením § 630 Občianskeho zákonníka.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok

alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu navrhovateľom požadovaný právny vzťah alebo právo je, alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo návrhu vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami

spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

V preskúmavanej veci je správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka sa domáha ochrany
svojho vlastníckeho práva prostredníctvom žaloby na vydanie nehnuteľností, ktorá je typickou

vlastníckou žalobou, ktorou vlastník veci uplatňuje vydanie veci proti tomu, kto mu ju neoprávnene
zadržuje. Ide o žalobu na plnenie / § 80 písm. b/ O.s.p./, ktorá má vždy prednosť pred žalobou
určovacou. Rovnako je pravdou, že základnou podmienkou úspechu takejto žaloby je preukázanie
vlastníckeho práva navrhovateľa. Bez jeho preukázania, nie je totiž navrhovateľ aktívne legitimovaný
domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi. Uplatneniu nároku vlastníka na súde nemôže

brániť skutočnosť, že je v katastri ako vlastník zapísaná iná osoba. V prípade rozporu medzi právnym
stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom, musí súd vychádzať zo skutočného
stavu, teda je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe riešiť ako predbežnú otázku vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, pričom je oprávnený posudzovať ako predbežné otázky aj to, či došlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy, vysporiadať sa so vznesenou námietkou relatívnej neplatnosti zmluvy, príp. s

inými skutočnosťami, ktoré majú za následok nesúlad medzi stavom v katastri a skutočným stavom a
majú za následok preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa v konaní. Nie je teda pravdou, že
v prípade zistenia dôvodov vedúcich či už k absolútnej neplatnosti v tomto prípade darovacej zmluvy,
na existenciu ktorej musí súd prihliadať v každom prípade bez toho, aby sa jej účastník domáhal,
alebo relatívnej neplatnosti zmluvy, ktorej je potrebné sa však na rozdiel od absolútnej neplatnosti

námietkou dovolávať, nie je uvedené možné riešiť v tomto konaní, ale je potrebné samostatné konanie,
v ktorom by sa navrhovateľka mala domáhať neplatnosti darovacej zmluvy, pretože skúmanie platnosti
takéhoto právneho úkonu, naviac za existencie skutkových tvrdení, ktoré v prípade ich preukázania
môžu mať za následok jeho neplatnosť, v dôsledku ktorej by bolo postavenie navrhovateľka ako
vlastníčky predmetných nehnuteľností preukázané, je prirodzenou súčasťou postupu súdu v konaní aj

o takejto vlastníckej žalobe.

Na to, aby išlo o platný právny úkon, zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov, čo do jeho
náležitostí /§ 37 OZ/, ako aj ďalších predpokladov týkajúcich sa osoby konajúceho subjektu /§38 OZ/,
dovolenosti právneho úkonu /§ 39 OZ/, formy / 40 ods. 1 OZ/. Jedným z následkov právneho úkonu, ktorý

nebol z hľadiska uvedených ust. urobený platne, je jeho absolútna neplatnosť, ktorá pôsobí automaticky
zo zákona /ex lege/ a to od začiatku /ex tunc/,
bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske
práva z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú /preto sa o.i. nevyžaduje súdny výrok
určujúci neplatnosť právneho úkonu/. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej

povinnosti /ex offo/, najmä však v situácii, kedˇsa na základe takéhoto právneho úkonu priznáva právo,
alebo sa právo odmieta. Účastník konania v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť
právneho úkonu, pretože súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti, o to viac, ak
skutkové tvrdenia účastníka v konaní svedčia v prospech tohto záveru, samozrejme za podmienky,že tieto budú aj skutočne preukázané. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky
ani v prípade, ak na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, pretože sa naň hľadí, ako keby nebol vôbec uzavretý, pretože na základe neho k prevodu

nehnuteľností nemohlo fakticky dôjsť a teda žiadne osoby na základe neho nemohli nehnuteľnosti
nadobudnúť.

Relatívna neplatnosť právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej
neplatnosti /prípady sú taxatívne vymedzené v ust. § 40a OZ/ sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je

ním dotknutý, neplatnosti dôvodne nedovolá, teda táto nenastáva ako v prípade absolútnej neplatnosti
priamo zo zákona. Dovolávať sa relatívnej neplatnosti voči účastníkovi právneho úkonu možno aj v
prebiehajúcom súdnom spore vo forme námietky, alebo procesnej obrany v prípade žaloby na plnenie, o
ktorú ide aj v tomto prípade. Nesprávny je preto názor súdu prvého stupňa, že aj v prípade preukázania
vyvolaného omylu by sa navrhovateľka nemohla úspešne v tomto konaní domáhať vydania darovaných
nehnuteľností, pretože nie je ich vlastníčkou ani oprávnenou držiteľkou, ale v samostatnom konaní

určenia neplatnosti darovacej zmluvy.

Je pravdou, že v preskúmavanej veci navrhovateľka domáhajúc sa vydania dotknutých nehnuteľností
svoj nárok právne kvalifikovala len ust. § 630 OZ ako vrátenie daru, z pohľadu ktorého ust. aj
nárok navrhovateľky súd prvého stupňa posudzoval, avšak ňou tvrdené skutkové okolnosti , od

ktorých v prevažnej miere odvodzuje opodstatnenosť uplatneného nároku na vydanie nehnuteľností by
samozrejme pre prípad ich preukázania, nevyhnutne viedli k záveru o neplatnosti právneho úkonu
darovacej zmluvy a to či už z pohľadu absolútnej neplatnosti, na ktorú má súd prihliadať z úradnej
povinnosti bez toho aby sa jej účastník dovolával a ktorou sa súd prvého stupňa nezaoberal vôbec
napriek tvrdeniu navrhovateľky, že v čase podpisu darovacej zmluvy, ako uvádzala bola vo veľmi zlom

zdravotnom stave, bola na „dne“, po chemoterapeutickej liečbe, čím je na mieste dôvodná pochybnosť
v tom smere, či v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy v dôsledku svojho zdravotného stavu
bola v dostatočnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, resp. či nekonala v náhlej duševnej poruche
plynúcej z jej zdravotného stavu, pričom tieto vady majú za následok absolútnu neplatnosť právneho
úkonu z hľadiska ust. § 38 OZ. Rovnako ide o ďalšie jej tvrdenia spočívajúce v tom, že jej úmyslom

nikdy nebolo dotknuté nehnuteľnosti odporcovi darovať, že pokiaľ zmluvu podpísala konala v omyle,
spočívajúcom v tom, že ide o usporiadanie nehnuteľností v jej prospech, ktoré je potrebné posudzovať z
hľadiska zákonných dôvodov vedúcich či už k absolútnej, alebo relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy.
Pri ich strete má prednosť absolútna neplatnosť právneho úkonu pred relatívnou. Až následne po
doplnení dokazovania na tieto skutkové tvrdenia a ich vyhodnotení z hľadiska dopadu na platnosť

darovacej zmluvy, možno posúdiť právne postavenie navrhovateľky vo vzťahu k zmluvou dotknutým
nehnuteľnostiam a súčasne jej nárok na ich vydanie z hľadiska jeho opodstatnenosti, a to napriek jeho
kvalifikovaniu navrhovateľkou výlučne ust. § 630 OZ, pretože právnou kvalifikáciou nároku účastníkom,
súd nie je viazaný.

Z uvedených dôvodov preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa za použitia § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť podľa ods. 2 tohto ustanovenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere, jeho
výsledky vyhodnotiť a následne opätovne vo veci rozhodnúť.

V novom rozhodnutí vo veci okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .