Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/121/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804110356
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7804110356.40

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu V. H., nar. X.XX.XXXX,
bytom v Č. V., K., Q.. Y., O. XX, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákó, advokátom so sídlom
v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, proti žalovanému Z. Á., nar. X.X.XXXX, bytom V. Č.. XX, právne
zastúpeného JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 2, o
zaplatenie 1.659,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.659,70 Eur so 17,6 % od 01. 07. 2002 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania 82,98 Eur z titulu náhrady
zaplateného súdneho poplatku a 3.139,09 Eur z titulu náhrady trov právneho zastúpenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v W.
N. M..N.. pobočka V..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 11.2.2004 sa domáhal zaplatenia 50.000 Sk so 17,6 %-nými úrokmi
z omeškania od 1.7.2001 do zaplatenia z titulu kúpnej ceny obytného motorového vozidla značky M. XX
J., EVČ: V.-XXX-M., ktoré na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy na jar 2001 predal žalovanému.

Okresný súd Rožňava po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 19.3.2007 žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovanému. Proti tomuto rozsudku žalobca podal

odvolanie a Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo,
rozsudok súdu 1. stupňa uznesením zo dňa 24.9.2008 č. k. lCo/169/2007-159 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Súdu 1. stupňa uložil vec opätovne prejednať a vykonané dôkazy náležite vyhodnotiť v
súlade so zásadou hodnotenia dôkazov podľa § 132 O. s. p, prípadne doplniť dokazovanie vykonaním
ďalších dôkazov.
Žalobca počas celého konania trval na podanej žalobe o zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla.
Tvrdil, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ústnou formou na dvore S. Š. na jar

2001 za prítomnosti ďalších troch svedkov K. Š., P. O., Š. L., ktorí boli prítomní pri uzatváraní kúpnej
zmluvy. Tvrdil, že so žalovaným sa dohodli, že žalovaný odkúpi od neho motorové vozidlo zn. M. za
dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- Sk, ktorú mu zaplatí do jedného roka z peňazí, ktoré získa žalovaný
predajom žriebätka. Žalovanému odovzdal motorové vozidlo s kľúčmi a dokladmi od vozidla, žalovaný
na vlastné náklady si dal prispôsobiť motorové vozidlo na účely prevozu koňa, platil zákonné poistné za
predmetné motorové vozidlo, avšak dohodnutú kúpnu cenu mu nezaplatil, preto podanou žalobou dňa

11.2.2004 sa žalobca domáhal zaplatenia kúpnej ceny so 17,6 % úrokmi z omeškania od 1.7.2001 do
zaplatenia. Následne v priebehu konania žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania čiastočne vzal späťza obdobie od 1.7.2001 do 30.6.2002 a trval na zaplatení 17,6 % úrokov z omeškania zo sumy 1.659,69
od 1.7.2002 do zaplatenia.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Popieral vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadom predmetného

motorového vozidla akoukoľvek formou. Tvrdil, že so žalobcom sa dohodli na tom, že predmetné
motorové vozidlo môže žalobca zaparkovať na jeho dvore, s tým že spoločne budú používať motorové
vozidlo, žalobca na prevoz nábytku a žalovaný raz ročne na prevoz svojej kobyly do G.. V prvotnej
výpovedi žalovaný uviedol, že pri tejto ústnej dohode boli prítomní iba žalobca a on. Neskôr, v priebehu
konania pripustil, že obsah dohody mohol počuť aj S. Š., pretože k tejto dohode došlo na dvore Š..

Za účelom prevozu koňa bolo potrebné motorové vozidlo tomuto účelu prispôsobiť, na ktoré úpravy
žalobca dal súhlas. Žalovaný na svoje náklady si dal prerobiť motorové vozidlo tak, aby bolo možné
v ňom prepravovať koňa, pretože on potreboval používať motorové vozidlo na tento účel. Tvrdil, že so
žalobcom sa dohodli, že aj zákonné poistné budú uhrádzať spoločne, rovnakým dielom, preto on zaplatil
dve štvrťročné splátky ročného poistného za rok 2002.
Vykonaním úprav na motorovom vozidle došlo k úprave ložnej plochy a k navýšeniu skriňovej časti

motorového vozidla, avšak technický stav motorového vozidla nebol dobrý a takto ani raz nepoužil
motorové vozidlo na prevoz koňa. Žalovaný predložil splnomocnenie dané žalobcom na používanie
motorového vozidla žalovaným, ktoré je datované dňom 19.3.2001 na preukázanie toho, že nebol
vlastníkom motorového vozidla.
Žalobca potvrdil, že žalovaného splnomocnil na používanie motorového vozidla písomne, v marci 2001,

pretože k prepisu motorového vozidla na žalovaného v evidencii motorových vozidiel malo dôjsť až
po zaplatení kúpnej ceny žalovaným. K tvrdeniam žalovaného uviedol, že žalovaný nepotreboval jeho
súhlas k prerobeniu motorového vozidla, pretože už predtým predmetné motorové vozidlo žalovanému
predal. Popieral, že by chcel využívať motorové vozidlo za účelom prevozu nábytku. Uviedol, že
predmetné vozidlo chcel predať, pretože odchádzal na dlhodobý pobyt do Č.. Žalovanému odovzdal

motorové vozidlo so všetkými dokladmi (veľkým technickým preukazom, osvedčením o motorovom
vozidle - malým technickým preukazom). V čase odovzdania, motorové vozidlo bolo v campingovom
vyhotovení, avšak bolo neobývateľné. Žalovaný sa stále vyhováral, prečo nemôže ešte zaplatiť kúpnu
cenu, nakoniec, keď kúpil terénne motorové vozidlo zn. X. J., oznámil žalobcovi, že kúpnu cenu
nezaplatí. Na základe toho sa žalobca rozhodol podať žalobu na súd o zaplatenie kúpnej ceny.

Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov, vyžiadanou správou od Okresného riaditeľstva
Policajného zboru - Okresného dopravného inšpektorátu v V. zo dňa 5.10.2004 a 6.9.2005, ústrižkami
poštových poukážok o zaplatení štvrťročného poistného zo dňa 18.12.2001 a 3.4.2002 predloženými
žalovaným, Správou od Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. , Regionálne riaditeľstvo H. zo dňa 12.9.2005
a 1.2.2011, splnomocnením zo dňa 19.3.2001 daným žalobcom žalovanému a v konaní boli vypočutí

svedkovia - K. Š., Š. L., P.D. O., S. Š., D. H., Z. H. M. Z. H..
Okresný súd Rožňava po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 12.4.2011 žalobu zamietol,
pretože dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy
ústnou formou medzi účastníkmi konania, predmetom ktorej by bol predaj a kúpa motorového vozidla
zn. M. XX J., EVČ: V.- XXX- M. za kúpnu cenu 50.000,- Sk, pretože nebol preukázaný zhodný prejav

vôle obidvoch zmluvných strán uzavrieť takúto zmluvu. Súd považoval za nepochybné, že žalobca chcel
predať predmetné motorové vozidlo, avšak nebolo dostatočne preukázané, že by žalovaný mal v úmysle
motorové vozidlo kúpiť. Svedok Š. síce potvrdil, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť kúpnu cenu
v sume 50.000,- Sk, jeho výpoveď však súd považoval za účelovú, lebo svedok je v priateľskom vzťahu
so žalobcom a aj vzhľadom na to, že tvrdil, že pri dohode účastníkov konania boli aj ďalší svedkovia O. a

L., pričom z výpovede svedka L. vyplýva, že informácie o tvrdenej kúpe motorového vozidla žalovaným
sa dozvedel od žalobcu a teda, že mal sprostredkované informácie. Svedok nepotvrdil skutočnosť, že
bol prítomný pri uzavretí ústnej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Za dôveryhodnú nepovažoval
výpoveď svedka P. O., pretože svedok potvrdil, že pred jeho výsluchom svedkovi Š. povedal, že on nič
nepočul a nevidel. Svedkovia Z. H. a Z. H. nepotvrdili, aby od žalovaného mali vedomosť o tom, že

žalovaný je vlastníkom motorového vozidla. Z úkonov žalovaného nie je možné vyvodiť, že žalovaný bol
vlastníkom veci, pretože tieto úkony mohol urobiť aj na základe inej dohody účastníkov konania, nielen
kúpnej zmluvy. Úkony žalovaného podľa názoru súdu nevylučujú možnosť použitia motorového vozidla
na prepravu iných vecí v prospech žalobcu a nevylučuje to ani dlhodobý pobyt žalobcu v Č., pretože
prepravu tovaru mohol uskutočniť prostredníctvom inej osoby. Súd bol teda toho názoru, že vykonaným

dokazovaním nebol preukázaný obsah dohody medzi účastníkmi konania, to že predmetom ich dohody
bola dohoda o predmete kúpy a cene predmetu kúpy, nebola preukázaná vôľa žalovaného nadobudnúť
vlastnícke právo k motorovému vozidlu kúpou za cenu tvrdenú žalobcom. Z týchto dôvodov súd žalobuzamietol a konanie ohľadom úrokov z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 1.659,69 eura od 1.7.2001
do 30.6.2001 podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. zastavil na základe späťvzatia žaloby v tejto časti.
Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd sa pri hodnotení dôkazov vôbec
nevyporiadal s jeho námietkou, že výpoveď svedka Š. a jeho konkubíny je motivovaná jeho nenávisťou
voči jeho osobe z dôvodu, ktorý uviedol jeho právny zástupca na pojednávaní 15.3.2007. Poukázal na
to, že účelovosť ich výpovedí už aj pôvodne prezentoval. Ďalej poukázal na skutočnosť, že svedok Š.
(účelovo) hovoril o tom, že opravu objednal prostredníctvom žalovaného, čo však vylučuje skutočnosť,

že všetky náklady spojené znášal žalovaný. Taktiež svedkyňa H. potvrdila skutočnosť, že boli znížené
podlahy motorového vozidla z dôvodu prevozu koni a nie nábytku, pretože nábytok je možné vyložiť aj
na nezníženú podlahu. Má za to, že pozornosti súdu ušli rozpory vo výpovediach žalovaného, najmä na
pojednávaní dňa 13.10.2004, kedy výslovne uviedol, že pri ním tvrdenej dohode nikto nebol prítomný
a neskôr si už „spomenul" na svedkov, ktorí mali byť prítomní pri jej uzatváraní. Je pri tom zaujímavé,
že týchto svedkov označil až po vyše troch rokov trvania sporu, pričom sa nikdy predtým nezmienil o

tom. Ak by toto jeho tvrdenie bolo pravdivé nič mu nebránilo označiť svedkov už aj v podanom odpore.
Pokiaľ žalovaný tak neurobil, je potrebné túto skutočnosť považovať za takú, ktorá veľmi výrazným
spôsobom znižuje hodnovernosť a dôkaznú silu nielen jeho účastníckej výpovede, ale aj svedeckej
výpovede označených svedkov. Ďalej bol toho názoru, že súd sa nedostatočne vysporiadal s tým, že
svedok Š., ale aj O. priamo potvrdili uzavretie kúpnej zmluvy a nepriamo to potvrdili svedkovia H. a H.,

ktorí sú v priateľskom vzťahu so žalovaným, kým jeho takmer nepoznajú a ktorí potvrdili, že žalovaný sa
správal ako vlastník uvedeného vozidla. Pokiaľ ide o svedka Š. uviedol, že tento je s ním v priateľskom
vzťahu vypovedal však po zákonnom poučení o trestných následkoch krivej výpovede. Pravdivosť jeho
tvrdení potvrdil i ďalší vo veci vypočutý svedok L.. Tento svedok je rovnako v priateľskom vzťahu k
žalovanému. Aj keď sa jedná len o nepriamy dôkaz je potrebné poukázať na skutočnosť, že by bolo bez

logiky, aby ho informoval o predaji vozidla bez skutočne uzavretej kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že žalovaný
a nie on si objednal vykonanie takých prác na vykonanie ktorých nemal najmenší záujem a boli dôležité
výslovne pre žalovaného (navýšenie stropu za účelom prevozu ním chovaných koní), na svoje náklady.
Žalovanémuodovzdalvšetkydokladyodautavrátanenáhradnéhokľúčaatoajpodľatvrdenížalovaného
a za vozidlo zaplatil žalovaný poistné titulom zákonného poistenia. Svedkovia Š. a H., ale aj samotný

žalovaný potvrdili, že vozidlo bolo na predaj a preto je proti logike, aby si motorové vozidlo dal prerobiť.
O účelovosti výpovede žalovaného svedčí okrem iného aj to, že na jednej strane potvrdil jeho dlhodobý
pobyt v zahraničí a na strane druhej hovoril o jeho údajnom sľube previezť jeho kone príležitostne k
veterinárovialebonapreteky.Nesúhlasilpretosnázoromsúduprvéhostupňa,ževdanomprípadenebol
preukázaný zhodný prejav vôle účastníkov konania uzavrieť kúpnu zmluvu, pretože to bolo preukázané

priamo ako výpoveďou svedkov Š. a O., tak aj nepriamou výpoveďou svedkov H., H., ale aj L..

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O. s. p. na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa
§ 214 ods. 1 O. s. p. a po opakovaní dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu je dôvodné. Uviedol, že súd prvého stupňa pochybil pri zisťovaní skutkového stavu
veci ak v procese dokazovania nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, tak
ako je vymedzená v ust. § 132 O. s. p. podľa ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pri tom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z tohto dôvodu skutkový záver súdu o tom,

že v konaní nebolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy ústnou formou medzi účastníkmi je predčasný
a teda aj nesprávny.

Poukázal na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 24.9.2008 č. k. lCo/169/2007-159 v ktorom podrobne
popísal postup súdu v procese dokazovania a upozornil súd prvého stupňa, že opomenul vyhodnotiť

vykonané dôkazy a to jednak výpoveďou účastníkov a poštovými poukážkami o zaplatení poistného
v mesiaci december 2001 a apríl 2002 a taktiež, že sa nevyporiadal s tvrdením žalobcu, že žalovaný
označil vo veci svedkov po vyše troch rokoch trvania sporu. Zároveň bolo súdu prvého stupňa uložené
opätovne vec prejednať a vykonané dôkazy náležité vyhodnotiť v súlade so zásadou hodnotenia
dôkazov uvedenou v ust. § 132 O. s. p.. Súd však v rozpore s pokynmi odvolacieho súdu opätovne

nevyhodnotil účastnícke výpovede žalobcu a žalovaného, nevyporiadal sa s tvrdením žalobcu o tom,
že žalovaný označil svedkov po vyše troch rokoch trvania sporu a nevyhodnotil ani poštové poukážky
o zaplatení poistného žalovaným.Vzhľadomnato,žeodvolacísúdmalzato,žesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam dokazovanie opakoval (§213 ods. 3 O. s. p.)., vykonal výsluch
žalovaného a svedkov S. Š., D. H., Z. H. M. Z. H..

Žalovaný Z. M. na odvolacom pojednávaní uviedol, že sporné motorové vozidlo sa do jeho dispozície
na jeho pozemok dostalo tým spôsobom, že žalobca ho požiadal, aby mu umožnil na jeho pozemku
parkovať, čo sa uskutočnilo v jari roku 2001. Po tom čo bolo motorové vozidlo odstavené na jeho dvore
dohodol sa so žalobcom na tom, že motorové vozidlo prerobí a to za účelom, aby mohol na tomto
motorovom vozidle vykonávať aj prevoz koni. So žalobcom sa dohodol tak, že prestavbu motorového

vozidla bude financovať s tým, že raz ročne mu žalobca odvezie koňa do G.. Za motorové vozidlo
zaplatil aj v prelomoch rokov 2001-2002 povinné zmluvné poistenie. Na spornom motorovom vozidle
neuskutočnil ani jednu prepravu koňa, lebo motorové vozidlo bolo v takom stave, že sa preprava nedala
uskutočniť. Motorové vozidlo bolo rekonštruované takým spôsobom, že sa zvyšovala horná časť cca o
45 až 50 cm. Vzhľadom na to, že výšku prepravy konaní upravoval aj zákon podľa takéhoto predpisu
bolavykonávanáajúpravamotorovéhovozidla.Pridohode,ktorúuzatvorilsožalobcomnebolaprítomná

žiadna tretia osoba a ich dohoda sa uskutočnila na dvore u svedka Š.. Žalovaný sa nevedel vyjadriť
k tomu, kde v čase ústnej dohody so žalobcom sa zdržiaval svedok Š. a jeho družka H.. Žalovaný
nevedel vysvetliť na pojednávaní rozpor vo svojej výpovedi ohľadom skutočnosti, že žalobca ho požiadal
o vykonanie predaja tohto motorového vozidla až po tom, čo uskutočnil opravu tohto motorového vozidla
resp. jeho rekonštrukciu, keď v konaní pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 15.3.2007

vypovedal, že žalobca ho požiadal, aby mu sprostredkoval predaj tohto motorového vozidla už v jari
r. 2001. Žalovaný uviedol, že zrejmé to tak bolo, keď v minulosti už tak vypovedal, teraz si však na
to presne nespomína, lebo už je odstup rokov. Potvrdil však skutočnosť, že rekonštrukciu motorového
vozidla uskutočňovali svedkovia a to p. H. a p. H..

Svedok Z. H. potvrdil, že pre žalovaného uskutočnil opravu motorového vozidla zn. M. a jednalo sa o
elektroinštalačné práce. Uviedol, že nemá vedomosť o tom komu patrí uvedené motorové vozidlo, avšak
práce ho požiadal vykonať žalovaný. Ďalej uviedol, že v podstate ani do dnes nevie na koho je toto
motorové vozidlo zapísané v evidencii motorových vozidiel. Stotožnil sa so svojou výpoveďou v konaní
pred súdom prvého stupňa zo dňa 16.11.2005 v ktorej uviedol, že predpokladal, že žalovaný motorové

vozidlovlastníalebohobudevlastniť,keďnímtaktodisponujeaobjednalunehoajpráce.Privykonávaní
prác žil v presvedčení, že vozidlo patrí žalovanému.

Svedok Z. H. na odvolacom pojednávaní pri výsluchu uviedol že so žalovaným sa dohodol, že mu
vykoná opravu motorového vozidla M. v rámci prestavby tak, aby spĺňala požiadavky na prevoz koni

a táto oprava spočívala v tom, že nadstavba sa zvýšila pri rekonštrukcii asi o 50 cm a dozadu sa
vyhotovili vyklápacie dvere, aby umožňovali nástup pre koňa. Za uvedené práce nepožadoval od
žalovaného finančnú odmenu, pretože jeho odmena spočívala v kompenzácii za to, že sa mu staral
o jeho koňa, ktorého mal ustajneného v priestoroch žalovaného. Keďže motorové vozidlo na ktorom
mal vykonať opravy sa nachádzalo na dvore žalovaného vychádzal z toho, že sa jedná o motorové

vozidlo žalovaného, pretože ho vlastne o opravu požiadal a nie tretia osoba. Vo vzťahu k žalovanému
pri oprave motorového vozidla mu nekládol otázku, kto je vlastníkom tohto motorového vozidla, lebo ako
prevádzkovateľ autoservisu nekladie svojím zákazníkom otázky o tom, kto je vlastníkom motorových
vozidiel.

Svedok S. Š. rovnako na odvolacom pojednávaní pri výsluchu uviedol, že bol prítomný osobne pri
dohode medzi žalobcom a žalovaným na dvore jeho rodinného domu, kedy účastníci uzatvorili dohodu
v tom zmysle, že žalovaný umožnil žalobcovi parkovať predmetné motorové vozidlo a za tým účelom
bolo aj u žalovaného odstavené. Neskôr po uplynutí cca pol roka motorové vozidlo sa žalobca rozhodol

predať a ktoré predával aj on. Svedok sa nevedel vyjadriť o ďalšej konkrétnej jeho účasti pri dohode
medzi žalobcom a žalovaným. Svedok stále popisoval, že o všetkom vedel a má najlepšie vedomosti o
celej tejto udalosti, avšak nič nekonkretizoval.

Svedkyňa D. H. vo svojej svedeckej výpovedí v konaní pred odvolacím súdom uviedla, že žalobca mal

problémy s parkovaním sporného motorového vozidla, preto ich požiadal (spolu so svedkom Š.), aby mu
našli nejakého kupca na motorové vozidlo. Ohľadom uzatvorenia dohody medzi účastníkmi oznámila,
že ma takú vedomosť, že videla na dvore u svedka Š. ako stál žalobca so žalovaným a vzhľadom na to,
že bola v miestnosti, ktorá bola od ich stretnutia vzdialená asi 8m cez okno započula takú skutočnosť,že žalobca nemal kde parkovať motorové vozidlo a na parkovaní sa dohodol so žalovaným. Svedkyňa
nevedela vysvetliť rozpor vo svojej svedeckej výpovedi v konaní pred súdom prvého stupňa zo dňa
15.3.2007, keď vypovedala, že bola prítomná pri rozhovore žalobcu so žalovaným. Nevedela vysvetliť

ani situáciu, že ak žalobca ich mal požiadať o predaj motorového vozidla a prečo následne by požiadal
aj žalovaného o prestavbu motorového vozidla tak, aby slúžilo aj na prevoz koni.

Po opakovaní dokazovania Krajský súd v Košiciach vyslovil právny názor, že v prejednávanej veci medzi
účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol vlastníkom sporného motorového vozidla M. ev. č. V. XXX-

M., ktoré podľa jeho tvrdenia mal odpredať žalovanému na základe ústnej kúpnej zmluvy na jar 2001
za dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- Sk s tým, že žalovaný mal zaplatiť kúpnu cenu do jedného roka.
Žalobca motorové vozidlo fyzicky odovzdal žalovanému v presne nezistenom čase na jar r. 2001 spolu
s osvedčením o evidencii vozidla, technickým preukazom, náhradným kľúčom a splnomocnením k jeho
užívaniu, čo potvrdil aj žalovaný.

Po tom čo žalovaný motorové vozidlo od žalobcu prevzal na tomto začal vykonávať rekonštrukčné práce
spočívajúce vo zvýšení jeho úložnej plochy tak, aby motorové vozidlo vyhovovalo zákonným predpisom
na prevoz koní. Ako uviedol žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uvedené rekonštrukčné práce
vykonávalnazákladeverbálnehodohovorusožalobcom.Účelomrekonštrukčnýchprácboloakouviedol
na odvolacom pojednávaní, aby na M. mohol vykonávať prevoz koni a žalobca prevoz nábytku zo

zahraničia na N.. Rekonštrukčné práce vykonával vo vlastnej réžii a za práce a vynaložené prostriedky
na prestavbu mu žalobca mal prisľúbiť, že príležitostne mu prevezie koňa, ak to bude potrebovať (na
preteky resp. k veterinárovi atď.). V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný ďalej uviedol, že žalobca
po slovnej potýčke koncom júna 2001 mu odmietol previezť koňa -kobylu k žrebcovi, žiadal ho, aby mu
uhradil náklady spojené s úpravou vozidla v sume 15.000,- Sk, čo žalobca odmietol. Žalovaný ďalej

tvrdil, že sporné vozidlo je vlastníctvom žalobcu a nikdy nemal v úmysle ho kupovať, nakoľko nebol a
nie je držiteľom vodičského oprávnenia. Súd prvého stupňa však nevyhodnotil dôkazný prostriedok -
výsluch žalovaného v súvislosti s inými dôkazmi resp. skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo, preto
jeho skutkový záver ako bolo uvedené vyššie nemožno považovať za správny. Z uvedeného dôvodu
preto odvolací súd opakoval dokazovanie výsluchom žalovaného a svedkov počas odvolacieho konania

a dospel k záveru, že tvrdenia uvádzané žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu, ale aj v konaní
pred súdom nemožno považovať za pravdivé.

Žalobca mal záujem sporné motorové vozidlo M. odpredať za kúpnu cenu 50.000,- Sk, čo potvrdili
jednak svedkovia S. Š., D. H. a aj samotný žalovaný. Tvrdenie žalovaného v odpore proti platobnému

rozkazu, ale aj v konaní pred súdom, že na základe verbálneho dohovoru so žalobcom mal počas jeho
pobytu v cudzine upraviť nadstavbu motorového vozidla tak, aby žalobca s motorovým vozidlom mohol
prevážať nábytok zo zahraničia na N. nemožno považovať za pravdivé vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 15.3.2007 uviedol, že na jar v r. 2001
ho žalobca mal požiadať, aby odpredal jeho motorové vozidlo a následne na odvolacom pojednávaní

uviedol, že žalobca ho požiadal o odpredaj motorového vozidla až po tom, čo uskutočnil rekonštrukciu
tohto motorového vozidla. Uvedený rozpor vo svojich výpovediach žalovaný nevedel odstrániť na
odvolacom pojednávaní. Zostalo tak nepreukázané tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca ho požiadal o
vykonanie rekonštrukcie motorového vozidla. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že účelom vykonania
rekonštrukcie motorového vozidla ako vyplynulo z výpovede žalovaného na odvolacom pojednávaní,

ale aj svedkov Z. H. M. Z. H. bola prestavba motorového vozidla resp. jeho nadstavby tak, aby spĺňala
zákonné požiadavky na prevoz koni.

Svedok Z. H. potvrdil, že žalobca sa venuje chovu koni a pre tento účel mu prerobil aj nadstavbu
motorového vozidla M.. Podľa svedka žalovaný mal záujem, aby zadné dvere - zadné čelo sa sklápalo

po celej šírke, aby do vozidla sa dali prepraviť kone ako na rampe. Motorové vozidlo na ktorom vykonával
rekonštrukčnéprácesanachádzalonadvorežalovanéhopretovychádzalztoho,žesajednáomotorové
vozidlo žalovaného, pretože on ho požiadal o vykonanie rekonštrukcie a nie tretia osoba. Svedok Z.
H. ohľadom otázky vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu predpokladal, že žalovaný
motorové vozidlo vlastní alebo ho bude vlastniť, keď ním takto disponuje a objednal si u neho aj

práce. Pri vykonávaní prác žil svedok v presvedčení, že vozidlo patrí žalovanému. Z uvedeného je
zrejmé, že aj keď svedkovia nemali vedomosť o tom, kto ako vlastník sporného motorového vozidla je v
evidencii motorových vozidiel zapísaný zo správania sa žalovaného usudzovali, že je zrejme vlastníkom
motorového vozidla, ak bezplatne mu vykonávali rekonštrukciu motorového vozidla za protislužbu. Zapovšimnutie stojí aj vyjadrenie žalovaného ak uviedol, že žalobca ho nikdy nenavštívil s úmyslom
vyzdvihnúť a odviezť si motorové vozidlo, čo svedčí o tom, že žalobca po tom, čo so žalovaným sa
dohodol o predaji motorového vozidla toto už nežiadal vydať iba zaplatiť kúpnu cenu.

Za nepravdivé treba považovať aj tvrdenie žalovaného v odpore o tom, že žalobca po slovnej potýčke
koncom júna 2001 mu odmietol previezť koňa - kobylu k žrebcovi, lebo toto jeho tvrdenie odporuje jeho
výpovedi v konaní pred odvolacím súdom, ak uviedol, že na M. neuskutočnil ani jednu prepravu koňa,
lebo motorové vozidlo bolo v takom stave, že preprava sa nedala uskutočniť.

Z výpovede žalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa dňa 13.10.2004, ale aj počas odvolacieho
konania vyplynulo, že pri uzavretí ústnej dohody so žalobcom o tom, že zabezpečí opravu a prerobenie
vozidla nebol okrem nich nikto prítomný. Za takejto situácie nemožno za dôveryhodné považovať
svedecké výpovede svedkov S. Š. M. D. H. ak tvrdili v konaní pred súdom, že takýchto jednaní sa
zúčastnili.

Zuvedenéhosprávaniasažalovanéhomožnovyvodiť,žetenvovzťahukspornémumotorovémuvozidlu
M. sa správal ako vlastník, ak na motorovom vozidle prostredníctvom svedkov Z. H. M. Z. H. vykonal
rekonštrukciu tak, aby motorové vozidlo spĺňalo zákonné požiadavky na prevoz koní, po tom čo mu
motorové vozidlo žalobca odovzdal spolu s dokladmi a náhradným kľúčom. V neprospech žalovaného

možno hodnotiť aj tú skutočnosť, že ten hradil za sporné motorové vozidlo aj povinné zmluvné poistenie
dňa 18.12.2001 a 3.4.2002 za obdobie od 1.1.2002 do 2.11.2002, a to všetko za situácie, keď žalobca sa
dlhodobo zdržiaval v zahraničí. Keďže na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom predaja motorového vozidla
sa nevyžaduje písomná forma treba konštatovať, že za predpokladu, že neexistujú priame dôkazy treba
vychádzať pri rozhodovaní z tzv. nepriamych dôkazov ohľadom uzavretia ústnej kúpnej zmluvy.

K otázke hodnotenia nepriamych dôkazov považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že
rozsah potrebného dokazovania v civilnom procese sa nezhoduje s rozsahom dokazovania potrebného
k uznaniu obžalovaného vinným v trestnom konaní. V civilnom konaní nemožno urobiť záver, že nebolo
unesené dôkazné bremeno pre to, že skutočnosť nebola vykonanými dôkazmi preukázaná nadovšetky

pochybnosti. Pre záver, že súd má určitú skutočnosť za preukázanú, postačuje, aby predmetný skutkový
záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť. Pretože v civilnom konaní neplatí zásada
in dubio pro reo, nemusia nepriame dôkazy tvoriť celkom uzatvorenú sústavu, ktorá nepripúšťa iný
skutkový záver než ten, ku ktorému súd dospel, ale postačuje, ak nepriame dôkazy s veľkou mierou
pravdepodobnosti k tomuto záveru (na rozdiel od možných záverov iných) vedú. Za nesprávny preto

treba považovať záver súdu prvého stupňa, ak vychádza z názoru, že z úkonov žalovaného nie je
možné vyvodiť, že žalovaný bol vlastníkom motorového vozidla, pretože tieto úkony mohol urobiť aj
na základe inej dohody účastníkov nielen kúpnej zmluvy. Výsledky vykonaného dokazovania v spojení
so skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo s veľkou mierou pravdepodobnosti vedú k záveru, že
žalovaný na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy so žalobcom nadobudol vlastníctvo k spornému

motorovému vozidlu odovzdaním na jar v 2001 roku (§ 133 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že výpoveď svedka K. N. je účelová
a P. O. nevieryhodná. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s
prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci, aká je

jeho rozumová a duševná úroveň, musí prihliadať aj k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie
skutočností o ktorých vypovedá, k spôsobu reprodukcie týchto skutočností, k chovaniu svedka pri
výsluchu(presvedčivosť,istotaplynulosťvýpovede,ochotazodpovedaťnaotázkuapod.)akpoznatkom
získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpovede svedka súladný s
inými dôkazmi, či im odporuje, po prípade, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie z uvedených

hľadísk po tom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukázaných) skutočností.
Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa vykonáva ich zhodnotením jednotlivo i v ich
vzájomnej súvislosti (§ 132).

SúdpovažovalvýpoveďsvedkaK.Š.zaúčelovúvzhľadomnato,žejevpriateľskomvzťahusožalobcom

a výpoveď svedka P. O. za nevieryhodnú bez toho, aby vyhodnotil komplexne všetky okolnosti súvisiace
sichvýpoveďou.Vzhľadomnaskutočnosť,žeodvolacísúdnemoholopakovaťdokazovanieajvýsluchmi
týchto svedkov z dôvodu ich práceneschopnosti bude opätovne úlohou súdu v ďalšom konaní vyhodnotiť
ich svedecké výpovede, prípadne aj po opätovnom výsluchu k doteraz preukázaným skutočnostiam.Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvého stupňa pochybil pri zisťovaní skutkového
stavu veci, ak jednotlivé vykonané dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a

zároveň neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a opätovne opomenul vyhodnotiť vykonané
dôkazy výsluchom účastníkov, nehodnotil listinné dôkazy - poštové poukážky o zaplatení poistného a
nevyporiadalsaanistvrdenímžalobcu,žežalovanýoznačilvovecisvedkovpovyšetrochrokochtrvania
sporu. Za takejto situácie nemožno považovať skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že z úkonov
žalovaného nie je možné vyvodiť, že žalovaný bol vlastníkom veci. Vzhľadom na to, že nebolo možné

opakovať dokazovanie v potrebnom rozsahu (pre neúčasť svedkov z dôvodu práceneschopnosti) neboli
splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolací súd postupom
podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru a z pokynov odvolacieho súdu vyslovených v

tomto zrušujúcom uznesení a po opätovnom vypočutí svedkov K. N. M. P.Š. O. tieto svedecké výpovede
vyhodnotiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vo veci rozhodnúť a následne rozhodnutie
podľa zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné odvolacím
súdom.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, súd doplnil dokazovanie opakovaným výsluchom
svedkovP.O.M.K.Š.,opakovanesaoboznámilslistinnýmidôkazmi,správouod Okresnéhoriaditeľstva
Policajného zboru - Okresného dopravného inšpektorátu v V. zo dňa 05.10.2004 č.l. 29 a 06. 09. 2005,
ústrižkami poštových poukážok o zaplatení štvrťročného poistného zo dňa 18. 12. 2001 a 03. 04. 2002
predloženými žalovaným č.l. 38, správou od Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. , Regionálne riaditeľstvo

H. zo dňa 12. 09. 2005 č.l. 62 a 01. 02. 2011, originálom splnomocnenia zo dňa 19. 03. 2001 daného
žalobcom žalovanému v prílohovej obálke č. l. 254, vyžiadanou správa od Allianz Slovenská poisťovňa,
a.s. zo dňa 01. 02. 2011 č. l. 286.
Z obsahu správy od Okresného riaditeľstva Policajného zboru - Okresného dopravného inšpektorátu v
V.zodňa5.10.2004 vyplýva,žemotorovévozidloznačkyM.XXS., EVČ: V.-XXX-M.bolozaevidované

dňa 8.4.1998 ako obytné vozidlo.
Zo správ od Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Regionálne riaditeľstvo H. zo dňa 12.9.2005 a 1.2.2011
vyplýva, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX - poistník V. H. bola uzatvorená s počiatkom poistenia
1.1.2002 a bola platná do 2.11.2002, kedy zanikla z dôvodu nezaplatenia následného poistného v
stanovenej lehote. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 4.760,- Sk s dohodnutými štvrťročnými

splátkami vo výške 1.190,- Sk. Splatnosť splátok bola 1.1., 1.4., 1.7., a 1.10. bežného roka, poistné bolo
uhradené celkom 3x, dňa 31.12.2001, dňa 5.4.2002 a dňa 2.7.2002. Následne poistné nebolo uhradené,
preto poistná zmluva zanikla. Nedoplatok na poistnom, bol uhradený dňa 30.12.2003 a pripísaný na
účet poisťovne dňa 8.1.2004.
Z predložených ústrižkov poštových poukážok žalovaným vyplýva, že boli uhradené dve štvrťročné

splátky poistného po 1.190,- Sk dňa 18.12.2001 a dňa 3.4.2002 v mene žalobcu.
Zo splnomocnenia zo dňa 19.3.2001 daným žalobcom žalovanému vyplýva, že žalobca splnomocnil
žalovaného k používaniu motorového vozidla značky M. XX J., U., hnedej pastelovej farby, EVČ: V.-
XXX- M., rok výroby XXXX, k cestám v Slovenskej republike, ako aj v zahraničí.
Svedok K. Š., bol prvýkrát vypočutý na pojednávaní dňa 16.11.2005. Uviedol, že potreboval sa stretnúť

so svojim priateľom, žalobcom, ktorý sa zdržiaval u S. Š., preto išiel za ním. Keď prichádzal na dvor
rodinného domu, žalobca a žalovaný už tam boli a rozprávali sa. Okrem účastníkov konania boli prítomní
aj svedok O. a ďalšia osoba s priezviskom L., ktorého menom nepozná a o ktorom vie iba toľko, že
je z V. a je postihnutý nervovou poruchou v dôsledku čoho celým telom kmitá. Z rozhovoru žalobcu a
žalovaného pochopil, že žalobca sa pýtal od žalovaného, či mu nevie sprostredkovať kupca na svoju

M.. Žalovaný na to povedal, že on by aj mal záujem o M., ale nemá peniaze. Na to mu žalobca povedal,
že to nevadí, je ochotný počkať aj 1 rok na zaplatenie kúpnej ceny. Na to žalovaný uviedol, že do 1
roka bude môcť uhradiť kúpnu cenu, pretože práve vychováva malé žriebä, ktoré keď bude môcť predať,
bude mať na zaplatenie kúpnej ceny. Žalobca navrhol kúpnu cenu 50.000,- Sk a žalovaný s tým zjavne
súhlasil, iba poznamenal, že možno ju bude plniť na dve splátky. Žalovaný povedal, že keď M. kúpi od

žalobcu, prerobí si ju na prevoz koní.
Svedok opakovane bol vypočutý na pojednávaní dňa 19.10.2010, ktorý opakovane potvrdil, že žalovaný
povedal žalobcovi, že keď predá žriebä, vtedy mu zaplatí 50.000,- Sk za M.. Trval na tom, že pri tejto
dohode účastníkov okrem neho bola prítomná ešte osoba s priezviskom L. alebo L.. K vyjadreniužalovaného, ktorý k jeho svedeckej výpovedi uviedol, že nehovoril pravdu, pretože nebol pritom, keď sa
žalovaný rozprával so žalobcom, svedok Š. uviedol, že trvá na svojej výpovedi a žalovanému povedal:
„ Bol som na dvore a povedal si to, že dáš mu 50.000,-Sk, keď sa ti narodí žriebä.“

Tretíkrát bol svedok bol opakovane vypočutý na pojednávaní dňa 23.6.2014. Uviedol, že so žalobcom
v minulosti udržiaval priateľské vzťahy, ale už asi 10 rokov sa nestreli a neudržiavajú žiaden kontakt.
Tvrdil, že žalovaného nepozná, nepamätal sa ako vyzeral predtým. Vedel, že žalovaný sa volá
priezviskom Á. a tohto človeka spoznal tak, že žalobca ho k nemu doviedol do V.. Nepamätal sa, či

u žalovaného bol viackrát alebo iba v jednom prípade. Potvrdil, že žalobca mal motorové vozidlo zn.
Á., ktoré zrejme predal žalovanému. Počul ako sa žalobca so žalovaným dohadujú, avšak presne si
nepamätal na čom všetkom sa dohodli, ale pamätal si, že sa dohodli na kúpnej cene 50.000,- Sk.

Uviedol, že naposledy, keď bol vypočutý v tejto veci na pojednávaní, povedal žalovanému do očí, aby
neklamal, pretože tak sa dohodli s V. H., že žalovaný zaplatí žalobcovi kúpnu cenu za Á. v sume 50.000,-

Sk. Trval na obsahu svojej predchádzajúcej výpovedi.
Svedok Š. L. na pojednávaní dňa 7.3.2007 uviedol, že má iba sprostredkované informácie od žalobcu,
že jeho Á. mal kúpiť žalovaný, pretože potreboval toto vozidlo na prevoz koní a žalovaný sľúbil žalobcovi
zaplatenie kúpnej ceny po odpredaji jedného alebo viacerých koní. Svedok tvrdil, že sa so žalovaným
na túto tému nikdy nerozprával a žalobca mu poskytol informácie, ktoré uviedol vo svojej svedeckej

výpovedi pol roka alebo rok predtým, ako svedok vypovedal na súde.
Svedok P. O. na pojednávaní dňa 20.07.2010 potvrdil, že počul, ako sa účastníci dohodli, na potrebe
prerobenia Á., pretože sa ho pýtali, či zadné dvere bude možné prerobiť a na tom, že žalovaný zaplatí
kúpnucenužalobcovi,keďpredákoňa.Ztohousúdil,žesadohodlinapredajiakúpeÁ..Tvrdil,žepritejto
dohode účastníkov konania boli prítomní aj iní priatelia, ktorých nevedel uviesť. Svedok potvrdil, že pred

pojednávaním telefonicky sa rozprával so žalobcom, pretože sa ho žalobca pýtal, či bude svedčiť alebo
nie. Svedok potvrdil pravdivosť tvrdenia svedka Š., že pred Š.H. sa vyjadril, že on hoci je predvolaný
na súd ako svedok, nikde nejde, pretože nič nevidel a nič nepočul. Povedal to preto, lebo chcel, aby sa
účastníci konania medzi sebou dohodli.
Svedok O. na pojednávaní dňa 25.10.2013 bol opakovane vypočutý. Uviedol, že s účastníkmi konania

už 3 - 4 roky neudržiava skoro žiadne vzťahy, z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného ako aj psychického
stavu , nakoľko prekonal ťažký infarkt a v januári 2013 bol aj operovaný.

Uviedol, že dohoda medzi účastníkmi konania bola uzavretá už dávno, preto presné okolnosti tejto
dohody si už nepamätá. K dohode došlo vtedy, keď kopali jamu pre záhradné jazero na pozemku Š..

Pri dohode nebol prítomný Š. ani jeho družka.

Potvrdil, že V. H. povedal žalovanému, že odchádza do zahraničia, že žalovanému Z. Á. nechá Á. a
žalovaný sľúbil, že po určitom čase vyplatí H. nejaké peniaze. Nevedel uviesť presnú sumu na akej
sa účastníci konania dohodli, ktorú sumu mal vyplatiť Z. Á. V. H.. Uviedol, že si myslí, že to mohla byť

suma 20.000,- Sk až 30.000,- Sk. Okrem toho, rozprávali sa aj o tom, že žalovaný Z. Á. prerobí Á.,
aby mohol na tejto Á. prevážať kone. Svedok tvrdil, že rozhovor účastníkov konania počul, pretože bol
od nich na 3 - 4 metre.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté

inak.

Kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať do vlastníctva a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptácia

návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna
zmluva je zásadne zmluvou neformálnou, možno ju uzavrieť písomne, ústne i konkludentne.Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a právneho názoru odvolacieho súdu v prejednávanej súd
dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli na jar roku 2001 kúpnu zmluvu ústnou formou predmetom
ktorej bol predaj a kúpa motorového vozidla zn. M. za dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- Sk, na základe

ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu odovzdaním. Svedčí o
tom skutočnosť, že žalobca odviezol predmetné motorové vozidlo na dvor k žalovanému, odovzdal mu
všetky doklady od vozidla, technický preukaz, osvedčenie o motorovom vozidle, aj kľúče, nakoľko v
zmysle ich ústnej dohody kúpna cena mala byť uhradená do jedného roka. Od odovzdania motorového
vozidla žalobca nežiadal o vydanie tejto veci od žalovaného, ani žalovaný nežiadal žalobcu, aby

odstránilpredmetnémotorovévozidlozjehopozemku.Splnomocneniezodňa19.3.2001danéžalobcom
žalovanému na používanie motorového vozidla predložené žalobcom nie je možné hodnotiť ako dôkaz
svedčiaci o tom, že žalobca žalovanému umožnil iba užívanie motorového vozidla, pretože z výpovede
žalobcu vyplýva, že v evidencii motorových vozidiel motorové vozidlo malo byť prepísané na žalovaného
až po zaplatení kúpnej ceny, preto je logické, že žalobca dal žalovanému splnomocnenie na to, aby
mohol používať predmetné vozidlo v cestnej preprave, ktoré bolo v evidencii motorových vozidiel

vedené ne jeho meno. Splnomocnenie je datované 19.3.2001, teda je predpoklad, že v tento deň
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Údaje uvádzané v evidencii motorových
vozidiel sú právne irelevantné vo vzťahu k zmene vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, teda k
zmene vlastníckeho práva došlo v danom prípade odovzdaním veci žalovanému bez zmeny v evidencii
motorových vozidiel.

Onadobudnutívlastníckehoprávakmotorovémuvozidlužalovanýmsvedčíajto,žežalovanýdisponoval
s vecou, na vlastné náklady si dal prerobiť vozidlo tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky na prevoz koní,
čo bolo v jeho prospech.

Za predmetné motorové vozidlo zaplatil aj 2 splátky poistného dňa 18.12 2001 a 3.4.2002, ktoré
platil dovtedy, kým sa vykonávalo prerobenie motorového vozidla a kým zistil, že s týmto motorovým
vozidlom napriek vykonaným zmenám na ňom nebude možná preprava koní z dôvodu nevyhovujúceho
technického stavu vozidla.

Dohoda účastníkov konania o výške kúpnej ceny, o spôsobe a termínu jej zaplatenia bola preukázaná
výpoveďousvedkaK.Š.,ktorývkonaníbolvypočutítrikrát,avšakvždytrvalnatom,žebolnadvoreS.Š.,
kde sa účastníci konania dohodli a počul, že kúpna cena bola medzi nimi dohodnutá sumou 50.000,- Sk,
ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi do jedného roka z peňazí, ktoré získa predajom žriebätka. Svedok
trval na svojej prvotnej výpovedi, ktorú nemožno považovať za neurčitú, pokiaľ svedok uviedol, že

„žalobcanavrholkúpnucenu50.000,-Skažalovanýstýmzjavnesúhlasil“,pretožedohodapredpokladá
návrh zo strany predávajúceho a prijatie návrhu zo strany kupujúceho, pričom slovo „zjavne“ znamená,
že žalovaný prejavil súhlas s návrhom žalobcu. Svedok svoje tvrdenie zopakoval aj na pojednávaní dňa
19.10.2010, aj dňa 23.6.2014. Svedok prvýkrát bol vypočutý po 4 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy dňa
16.11.2005, preto nemohol si pamätať všetky okolnosti prípadu. Na obsahu svojej prvotnej výpovede

trval aj na pojednávaní dňa 23.6.2014 a žalovanému pripomenul, že už na pojednávaní dňa 19.10.2010
mu povedal, aby neklamal, pretože sa dohodol so žalobcom, že zaplatí žalobcovi za M. 50.000,- Sk do
jedného roka, potom, ako sa narodí žriebä, ktoré speňaží.

Opakovaným výsluchom svedkov K. Š. a P. O. súd považoval za preukázané, že účastníci uzavreli

kúpnu zmluvu predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. M., a výpoveďou K. Š. bolo preukázané, že
účastníci konania sa dohodli na kúpnej cene motorového vozidla v sume 50.000,- Sk.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k dohode o podstatných náležitostiach
kúpnej zmluvy, k dohode o predmete a cene, pričom žalovaný nadobudol vlastnícke právo k veci

odovzdaním, avšak nezaplatil žalobcovi kúpnu cenu veci, preto súd žalobe vyhovel a žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.659,70 Eur, ktorú sumu žalovaný je povinný zaplatiť so 17,6 % úrokmi z
omeškania od 01. 07. 2002 do zaplatenia, nakoľko žalovaný s plnením sa dostal do omeškania, pokiaľ
kúpnu cenu nezaplatil v dohodnutej ročnej lehote od uzavretia kúpnej zmluvy a žalobca žiadal zaplatiť
úroky z omeškania od 1.7.2002. Za obdobie od 1.7.2001 do 1.7.2002 žalobca žalobu ohľadom úrokov

z omeškania vzal späť, a súd konanie v tejto časti zastavil rozsudkom zo dňa 12.4.2011, ktorý výrok
nadobudol právoplatnosť, pretože nebol napadnutý odvolaním.Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého úspešný
účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

V danom prípade žalobca bol v konaní úspešný. Trov konania vzniknuté na strane žalobcu pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku 82,98 Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v zmysle vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V zmysle § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky v platnom znení, ak nie je ustanovené inak, považuje sa

za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba
týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky,
hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom
súdneho sporu.

Tarifná hodnota konania je v danej veci 1.659,70 Eur.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú z nasledujúcich položiek:

- tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky po 71,37 Eur za nasledujúce úkony právnej

služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty konania:

1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 27. 12. 2003
v trvaní od 14.00 hod. do 14.45 hod., celkom v trvaní 45 min ...................................71,37 Eur,

21 písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 17. 01. 2004 ...........................................71,37 Eur,

3/ ďalšia porada s klientom v V. dňa 03. 09. 2004 v trvaní od 13.15 hod do 13.40 hod.,celkom v trvaní
25min......................................................................................... 71,37 Eur,

4/ písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu zo dňa 06. 09. 2004......................71,37 Eur,

5/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 13. 10. 2004 v trvaní od 08.30 hod. do 09.30
hod., celkom v trvaní 1 hod. .......................................................................................71,37 Eur,

6/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 24. 02. 2005 v trvaní od 08.30 hod. do 09.00
hod., celkom v trvaní 30 min., vo výške 1 tarifnej odmeny ...................................... 17,84 Eur

7/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 26. 08. 2005 v trvaní od 09.00 hod. do 10.30

hod., celkom v trvaní 1 hod a 30 min ........................................................................71,37 Eur,

8/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 16. 11. 2005 v trvaní od 11.00 hod. do 13.15
hod., celkom v trvaní 2 hod a 15 min, 2x71,37 Eur ............................................... 142,74 Eur,

9/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 04. 01. 2006 v trvaní od 08.30 hod. do 08.50
hod., celkom v trvaní 20 min. vo výške 1 tarifnej odmeny.................................... 17,84 Eur,

10/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 18. 01. 2006 v trvaní od 11.00 hod. do 11.30
hod., celkom v trvaní 30 min., vo výške 1 tarifnej odmeny..........................17,84 Eur,

11/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 05. 04. 2006 v trvaní od 08.30 hod. do 09.00
hod., celkom v trvaní 30 min., vo výške 1 tarifnej odmeny..........................17,84 Eur,

12/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 04. 05. 2006 v trvaní od 08.30 hod. do 09.00

hod., celkom v trvaní 30 min., vo výške 1 tarifnej odmeny..........................17,84 Eur,

13/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 24. 08. 2006 v trvaní od 08.30 hod. do 08.45
hod., celkom v trvaní 45 min., vo výške 1 tarifnej odmeny..........................17,84 Eur,14/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 04. 10. 2006 v trvaní od 08.30 hod. do 08.50
hod., celkom v trvaní 20 min., vo výške 1 tarifnej odmeny..........................17,84 Eur,

15/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 07. 03. 2007 v trvaní od 13.30 hod. do 14.30
hod., celkom v trvaní 1 hod. ...................................................................................... 71,37 Eur,

16/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 15. 03. 2007 v trvaní od 10.00 hod. do 12.15

hod., celkom v trvaní 2 hod. a 15 min., 2x 71,37 Eur.............................................. 142,74 Eur,

17/ účasť na vyhlásení rozhodnutia na OS Rožňava dňa 19. 03. 2007 vo výške 1 tarifnej
odmeny........................................................................................................................ 35,67 Eur,

18/ ďalšia porada s klientom v Rožňave dňa 25. 04. 2007 v trvaní od 13.45 hod. do 14.30

hod., celkom v trvaní 45 min. .................................................................................... 71,37 Eur,

19/ písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 26. 04. 2007.................................... 71,37 Eur,

20/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 26. 11. 2008 v trvaní od 13.30 hod. do 13.50

hod., celkom v trvaní 20 min., vo výške 1 tarifnej odmeny..........................17,84 Eur,

21/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 04. 03. 2009 v trvaní od 13.30 hod. do 13.40
hod., celkom v trvaní 10 min., vo výške 1 tarifnej odmeny..........................17,84 Eur,

22/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 06. 05. 2009 v trvaní od 13.30 hod. do 13.50
hod., celkom v trvaní 20 min., vo výške 1 tarifnej odmeny..........................17,84 Eur,

23/ Účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 16. 07. 2009 v trvaní od 09.00 hod. do 09.30

hod., celkom v trvaní 30 min. .................................................................................... 71,37 Eur,

24/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 18. 06. 2010 v trvaní od 09.00 hod. do 09.30
hod., celkom v trvaní 30 min. .................................................................................... 71,37 Eur,

25/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 20. 07. 2010 v trvaní od 13.30 hod. do 16.05
hod., celkom v trvaní 2 hod. 35 min. 2x71,37 Eur................................................... 142,74 Eur,

26/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 17. 08. 2010 v trvaní od 13.30 hod. do 13.45
hod., celkom v trvaní 15 min., vo výške 1 tarifnej odmeny.................................... 17,84 Eur,

27/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 19. 10. 2010 v trvaní od 14.05 hod. do 15.30
hod., celkom v trvaní 1 hod a 25 min., ..................................................................... 71,37 Eur,

28/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 25. 01. 2011 v trvaní od 13.45 hod. do 15.05

hod., celkom v trvaní 1 hod a 20 min., ..................................................................... 71,37 €,

29/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 22. 03. 2011 v trvaní od 13.38 hod. do 14.05
hod., celkom v trvaní 27 min., ................................................................................. 71,37 Eur,

30/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 12. 04. 2011 v trvaní od 14.30 hod. do 14.40
hod., celkom v trvaní 10 min., vyhlásenie rozsudku - 1 tarifnej odmeny..................35,68 Eur,

31/ písomné podanie na súd - Odvolanie zo dňa 26. 04. 2011................................... 71,37 Eur,

32/ účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom na K S v Košiciach dňa 21. 11. 2012 v trvaní
od 10.40 hod. do 12.05 hod., celkom v trvaní 1 hod 25 min., ................................... 71,37 Eur,

33/ účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom na K S v Košiciach dňa 19. 12. 2012 v trvaníod 11.25 hod. do 11.35 hod., celkom v trvaní 10 min., vo výške 1 tarifnej
odmeny...................................................................................................................... 17,84 Eur,

34/ účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom na K S v Košiciach dňa 15. 05. 2013 v trvaní
od 10.45 hod. do 11.15 hod., celkom v trvaní 30 min., ............................................. 71,37 €,

35/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 25. 10. 2013 v trvaní od 09.00 hod. do 10.30
hod., celkom v trvaní 1 hod 30 min ............................................................................71,37 Eur,

36/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 15. 11. 2013 v trvaní od 09.00 hod. do 09.20
hod., celkom v trvaní 20 min., vo výške 1 tarifnej odmeny.........................17,84 Eur,.

37/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 20. 03. 2014 v trvaní od 11.10 hod. do 11.30

hod., celkom v trvaní 20 min., .....................................................................................71,37 Eur,

38/ účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 23. 06. 2014 ........................................71,37 Eur

tarifná odmena celkom.........................................................................................2.087,54 Eur

- režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky za každý úkon právnej služby špecifikovanej

pri vyčíslení tarifnej odmeny:

za 1 úkon vykonaný v roku 2003 po 4,25 Eur,
za 4 úkony vykonané v roku 2004 po 4,51 Eur,
za 3 úkony vykonané v roku 2005 po 4,98 Eur,

za 6 úkonov vykonaných v roku 2006 po 5,44 Eur,
za 5 úkonov vykonaných v roku 2007 po 5,91 Eur,
za 1 úkon vykonaný v roku 2008 po 6,31 Eur
za 3 úkony vykonané v roku 2009 po 6,95 Eur
za 4 úkony vykonané v roku 2010 po 7,21 Eur

za 4 úkony vykonané v roku 2011 po 7,41 Eur
za 2 úkony vykonané v roku 2012 po 7,63 Eur
za 3 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 Eur
za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 Eur
celkom režijný paušál ...............................................................................239,83 Eur,

- cestovné náhrady v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky vykonané osobným
motorovým vozidlom zn. J. K. s EČV: V. XXX G. z V. do H.U. a späť, 2 x 70 = 140 km, ktorého spotreba
paliva je 9,8 l/100 km, cena paliva dňa 21. 11. 2012 po 1,448 Eur, dňa 19. 12. 2012 po 1,432 Eur a dňa
15. 5. 2013 po 1,346 Eur, pri sume základnej náhrady za 1 km jazdy 0,183 Eur, za cesty:

21. 11. 2012 cestovanie na pojednávanie V. - H. a späť - 140 km, priemerná cena paliva 1,448 Eur/l,

amortizácia vozidla : za 140 km x 0,183 Eur = 25,62 Eur,
spotreba pohonných hmôt : 9,8 : 100 = 0,098 x 140 km = 13,72 x 1,448 Eur/l = 19,86 Eur,

celkom : 25,62 Eur + 19,86 Eur = 45,48 Eur,

19. 12. 2012 cestovanie na pojednávanie V. - H. a späť - 140 km, priemerná cena paliva 1,432 Eur/l,

amortizácia vozidla : za 140 km x 0,183 Eur = 25,62 Eur,

spotreba pohonných hmôt : 9,8 : 100 = 0,098 x 140 km = 13,72 x 1,432 Eur/l = 19,64 Eur,
celkom : 25,62 Eur + 19,64 Eur = 45,26 Eur,

15. 5. 2013 cestovanie na pojednávanie V. - H. a späť - 140 km, priemerná cena paliva 1,346 Eur/l,amortizácia vozidla : za 140 km x 0,183 Eur = 25,62 Eur,
spotreba pohonných hmôt : 9,8 : 100 = 0,098 x 140 km = 13,72 x 1,346 Eur/l = 18,46 Eur,

celkom : 25,62 Eur + 18,46 Eur = 44,08 Eur,

Celkom cestovné náhrady .................................................................... 134,82 Eur.

- náhrada za stratu času v zmysle § 17 citovanej vyhlášky:

21. 11. 2012 - V. - H. a späť za 4 polhodiny po 12,71 Eur = 50,84 Eur
19. 12. 2012 - V. - H. a späť za 4 polhodiny po 12,71 Eur = 50,84 Eur
15. 5. 2013 - V. - H. a späť za 4 polhodiny po 13,01 Eur = 52,04 Eur

Náhrada za stratu času za 3 cesty celkom ...................................................153,72 Eur

- 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3/ citovanej vyhlášky, nakoľko právny zástupca žalobcu
preukázal, že je platiteľom DPH, DPH počítané z tarifnej odmeny, z režijného paušálu, náhrady

cestovného a náhrady za stratu času, teda zo sumy 2.615,91 Eur, z ktorej 20 % DPH predstavuje
sumu ..........................................................523,18 Eur.

Celkové trovy právneho zastúpenia činia ...................................................3.139,09 Eur.

Súd nepriznal náhradu trov konania žalobcovi za nasledovné uplatnené úkony právnych služieb:

1. písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 24. 5. 2004 proti uzneseniu súdu o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku, nakoľko náhradu trov konania za tento úkon nie je možné považovať

za účelne vynaložené trovy konania, pretože súdny poplatok je splatný podaním žaloby na súd, avšak
žalobca ho nezaplatil ani v súdom určenej dodatočnej lehote na základe výzvy súdu, ale súdny poplatok
zaplatil až v priebehu odvolacej lehoty, ktorá plynula po doručení uznesenia o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku.
2. Ďalšia porada s klientom v V. dňa 15. 3. 2007 v trvaní od 15,50 hod. do 16,30 hod., celkom v trvaní 40

minút, nakoľko zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15. 3. 2007 vyplýva, že žalobca dňa 15. 3. 2007 nebol
prítomný na pojednávaní, ktoré trvalo od 13,30 hod. do 14,30 hod., o porade s klientom bola predložená
iba fotokópia záznamu z porady s klientom a takto súd nepovažoval za preukázané, že žalobca sa v ten
deň zdržiaval v V. a že porada s klientom dňa 15. 3. 2007 bola uskutočnená.
3. Písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 16. 3. 2007 - ide o písomné vyjadrenie, v ktorom je

zhrnuté stanovisko žalobcu, ktoré už bolo prednesené na predchádzajúcich pojednávaniach, preto nejde
o účelne vynaložené trovy konania.
4. Písomné podanie na súd - oznámenie zo dňa 2. 12. 2008, ktorým právny zástupca žalobcu oznámil
súdu v ktorom termíne sa bude môcť žalobca zúčastniť ďalšieho pojednávania, ktoré podanie nie je
možné považovať za podanie vo veci samej, teda za úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1/ písm. c/

citovanej vyhlášky.
5. Písomné podanie na súd - oznámenie zo dňa 29. 6. 2009 - ktorým bolo oznámené v ktorom termíne sa
bude môcť žalobca zúčastniť ďalšieho pojednávania, ktoré podanie nie je možné považovať za podanie
vo veci samej, teda za úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1/ písm. c/ citovanej vyhlášky.
6. Písomné podanie na súd - oznámenie zo dňa 22. 7. 2009. ktorým bola oznámená adresa svedka, nie

je možné považovať za podanie vo veci samej, teda za úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1/ písm.
c/ citovanej vyhlášky.
7. Písomné podanie na súd - dodatok k odvolaniu zo dňa 26. 4. 2011, ktorým bolo doplnené odvolanie
z toho istého dňa 26. 4. 2011, súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania, nakoľko obsah
dodatku mohol byť uvedený v odvolaní.

8. Uplatnenú náhradu trov za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom na
Krajskom súde v Košiciach dňa 5. 12. 2012 v trvaní od 12,00 do 12,05 hod., celkom v trvaní 5 minút, a s
týmto úkonom súvisiacu uplatnenú náhradu cestovného a straty času na vyššie uvedené pojednávanie
súd nepriznal, nakoľko zo zápisnice o pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach zo dňa 5. 12. 2012nevyplýva účasť právneho zástupcu žalobcu, ani advokátskeho koncipienta na pojednávaní a bola
predložená iba fotokópia potvrdenia Krajského súdu v Košiciach o účasti advokátskeho koncipienta Z..
M. D. na tomto pojednávaní.

9. Písomné podanie na súd - návrh zo dňa 19. 12. 2012 na náhradu trov konania vo výške 100,- Eur v
zmysle § 147a O. s. p., ktoré podanie nie je možné považovať za podanie vo veci samej, teda za úkon
právnej služby podľa § 14 ods. 1/ písm. c/ citovanej vyhlášky.

Celkové trovy konania, vzniknuté na strane žalobcu činia 3.222,07 Eur, k náhrade

ktorých bol žalovaný zaviazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p./, uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O. s.
p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,

rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti.