Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/69/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209749
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312209749.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, právne zast. Fridrichom
Paľkom, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žalobným návrhom zo dňa 27.9.2012 v prvom rade upozornil na fundamentálnu skutočnosť

spojenú s argumentom o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne
príslušný súd podľa ustanovenia §-u 85 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. z. (Občiansky súdny poriadok, ďalej
len „O.s.p.“).

Vecne a miestne príslušný súd, ktorý by bol inak oprávnený vec prejednať, je štátnym orgánom,
ktorý svojim konaním podľa tvrdenia navrhovateľa vyvolal skutočnosť zakladajúcu právo uplatňované
touto žalobou. Okresný súd Čadca zapríčinil podľa tvrdenia navrhovateľa svojim nelegálnym konaním

(nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu a preto nemôže byť zároveň orgánom
súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom
v spore medzi žalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný
spor. Nerešpektovaním tejto premisy by došlo k negácii zásady „nemo debet esse uidex in propri causa.“
Ústavný súd k potrebe uplatňovania objektívneho hľadiska pri posudzovaní skutočností významných
pre rozhodovanie o nezaujatosti sudcov v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 65/05 z 20.4.2005 uviedol cit.: „Pri
skúmaní podstatných náležitostí pojmu „zákonný sudca“ treba brať do úvahy nielen príslušnú zákonnú

úpravu, ale predovšetkým ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky a dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd o nezávislom a nestrannom výkone súdnictva.“

Existencia nestrannosti musí byť určená jednak podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe
osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci a jednak podľa objektívneho
hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť. V tomto smere navrhovateľ tvrdil, že ide o zvažovanie zistiteľných

skutočností, ktoré môžu nestrannosť sudcu spochybniť a z uvedeného pohľadu môže mať dokonca
určitý význam aj zjav (zdanie). Je to inými slovami vyjadrený výstižný výrok Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci Delcourt v. Belgicko, 1971, séria A, č. 11, podľa ktorého „spravodlivosť má byť nielenže
vykonávaná, ale aj sa musí javiť, že je vykonávaná.“ Podstatnou je dôvera, ktorú musia súdy vdemokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať. Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného
súdu Čadca by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože
podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.

Žalobca preto v zmysle §-u 12 O.s.p. žiada, aby nadriadený súd rozhodol pred prvým pojednávaním
vo veci veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Čadca sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci
a účastníkom konania.

Žalobca v návrhu ďalej tvrdil, že ako oprávnený subjekt - veriteľ zo zmluvy o úvere č. 5850681
navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa §-u 38 a nasl. zák. č. 233/1995
Zb. z. (ďalej len Exekučný poriadok) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu
oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č.508600287 dlžníkom, ktorého meno ako povinného je B. S. nar. XX.X. XXXX Po

prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci EX 6820/2011
ExekútorpodalžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienaOkresnýsúdvČadci,čímdošlok
zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe.

Navrhovateľ poukázal ďalej na ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011
ako aj na ustanovenie §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, ktoré
ustanovenia v návrhu cituje. V návrhu sa ďalej navrhovateľ zaoberá odbornou literatúrou, ktorá odborne
rozoberá vykonateľné rozhodnutie rozhodcovskej komisie, resp. zmierom ňou schváleným, ktorý bol v
tomto prípade exekučným titulom. Poukazuje na literatúru a komentár k Občianskemu zákonníku, II.

diel. Praha, Panorama 1985, na strane 298.

Navrhovateľ hodnotil postup súdu ako neodôvodnený z hľadiska nevykazovania prvkov nadmernej
právnej zložitosti veci a rovnako podľa jeho názoru vec si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu

a rozhodnutiu vo veci a aj napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až 7.10.2011 pričom k tomuto rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty (omeškanie viac ako 135 dní/. Ako dôkaz navrhuje obsah exekučného spisu
Okresného súdu v Čadci, keď neuvádza číslo konania a špecifikuje toto exekučné konanie iba
označením oprávneného a povinného pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením

záväzku povinného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.5086000287 (registrácia súdneho exekútora EX
6820/2011 ktorý aj napriek tomu, že navrhovateľ v tomto konaní bol oprávnený a mal možnosť zistiť
spisovú značku, pod akou na Okresnom súde v Čadci bola táto exekučná vec vedená, takúto značku
neuviedol. Hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s §-
om 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nečinnosť po dobu 8 mesiacov považoval za neospravedlniteľnú,

pretože súd počas tohto obdobia vo veci nevykonával také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty oprávneného a poukázal opäť na ústavné záruky uvedené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I.ÚS 13/05. Uvedené navrhovateľ
tvrdil v návrhu i napriek skutočnosti vyplývajúcej zo spisu 8 Er 537/2011 z ktorej je preukázané, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa

13.6.2011 a súd uznesením zo dňa 22.3.2012 návrh súdneho exekútora zamietol a v dôvodoch
uznesenia uvádzal, že z úradnej povinnosti preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
najmä exekučný titul a jeho súlad so zákonom - rozhodcovský rozsudok. Exekučný titul bol súdom
preskúmaný tak ako keby materiálne právoplatný nebol, pretože exekučný súd v zmysle § 159 OSP
nie je ním viazaný a môže ho preskúmať z hľadísk § 45 ZoRK. Súlad rozhodcovského rozsudku

ako exekučného titulu je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je teda
oprávnenýazároveňajpovinnýposudzovaťčirozhodcovskýrozsudoknezaväzujeúčastníkanaplnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto posudzovanie
je potom neoddeliteľne spojené aj s preskúmaním zmlúv, prípadne iných právnych úkonov, ktoré sú
hmotnoprávnym základom nároku, priznaného rozhodcovským rozsudkom

Exekučný súd vo svojom uznesení podrobne odôvodnil zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V uznesení uviedol riadne poučenie o možnosti podať
odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu aj s poukazom na § 374 ods. 4 O.s.p. Uznesenie bolo
doručené právnemu zástupcovi oprávneného /v tomto konaní navrhovateľovi/ a súdnemu exekútorovi.Opravnýprostriedoknevyužiliauznesenienadobudloprávoplatnosťdňa1.6.2012.Následneuznesením
z 11.7.2012 súd exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie opäť bez využitia opravného prostriedku
nadobudlo právoplatnosť, konkrétne dňa 11.3.2012 vydané vyšším súdnym úradníkom proti ktorému

bolo možné postupovať podľa§ 202 OSP /podaním odvolania sa uznesenie zrušuje a vo veci opätovne
rozhodne sudca/, navrhovateľ svoje právo nevyužil.

Navrhovateľ aj napriek tomu z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčísľuje nasledovne:

A) Majetkovú škodu, v celkovej výške 2362,97 € predstavujúca náhradu istiny s prísl., ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom
proti dlžnikovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež
nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu
B) Zároveň si navrhovateľ ako poškodený uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože

samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, zaručeného čl 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručené čl.6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný

postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv
poškodeného.
Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímneočakávaniapoškodeného,žesprávnympostupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku poškodeného,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencií poškodeného.

Uvedené tvrdenie nie je navrhovateľom preukázané, nepravdivé a nerealizované.

Na základe ďalších tvrdených skutočností a stanovísk Ústavného súdu SR dospel v žalobnom návrhu

navrhovateľ k záveru, že súd pri rozhodovaní o tomto nároku navrhovateľa má rozhodnúť v prvom
rade medzitýmnym rozsudkom v zmysle §-u 152 ods. 2, veta druhá in fine O.s.p. na základe veci tak,
že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598,
ako škoda z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Čadci, ktorý nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením

záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 508600287 dlžníkom a na základe tvrdených skutočností
vyplývajúcich z obsahu žalobného návrhu mal by súd rozhodnúť rozsudkom tak, že žalovaná je povinná
zaplatiťžalobcoviztitulumajetkovejškody2362,97€aztitulunemajetkovejujmysumu472,59€do3dní
po právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote hradiť žalobcovi trovy súdneho konania, ktoré poukáže
na účet právneho zástupcu, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.

Súd doručil kópiu návrhu žalovanej, ktorá sa vo veci vyjadrila k žalobnému návrhu navrhovateľa.

Vo svojom vyjadrení žalovaná zaujala stanovisko, že pokiaľ navrhovateľ namieta činnosť Okresného
súdu Čadca spočívajúcu v tom, že okresný súd v jednotlivých exekučných konaniach rozhodol o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom poverenie
vydal, na základe uvedeného sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Poukazovala na špecifikáciu
žalobného návrhu spočívajúcu v materiálnej škode určenej sumou 792 € a nemajetkovej ujme 158,40 €
ako spravodlivá satisfakcia za vnútorné zásahy do spoločnosti.

Žalovaná poukázala na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, zák. č. 99/1963 Zb. z., ktorý
dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie
je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesnépodmienky konania. Poukázal na zmätočnosť podania žalobného návrhu navrhovateľa, pretože v
žalobách uplatnených hromadne žalobcom sa vyskytujú viaceré nedostatky. Sú napríklad zmätočné
označenia povinných, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky

príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná namieta, že žalobca
nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a podobne. Žalobca síce uviedol časť dôkazov,

najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná zdôraznila, že tvrdenia žalobcu uvádzané,
že nemá vedomosť o spisovej značke ním namietaného exekučného konania, sa nezakladá na pravde,
je zavádzajúce tvrdenie minimálne z toho dôvodu, že práve oprávnený v exekučnom konaní, ktorý
si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a
jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. Neoznačenie

spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo
strany exekučného súdu, teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, bolo jedným z dôvodov,
pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu pre porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou
exekučného súdu a uviedol príklady rozhodnutia Ústavného súdu SR ako sp. zn. II. ÚS 212/2012, IV.
ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, pretože

žalobca si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, avšak na druhej
strane z dôvodu nerozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote. Pokiaľ uvádza navrhovateľ prieťahy v
konaní, v prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu. Neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany
žalovanej,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočnéprieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedovi

okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či vyučil účinné právne prostriedky
nápravy na urýchlenie konania. Žalovaná poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR, konkrétne v
náleze z 3.5.2011 č. konania III. ÚS 69/2011-25 a tiež poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR a takýto postup navrhovateľ nevyužil.

Žalovaná tiež poukázala na podmienky uplatnenia nároku na súde, náhrady škody zo zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to v zmysle §-u 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. z.,
poukázala vo svojom vyjadrení na ďalšie ustanovenia citovaného zákona a povinnosti, ktoré vyplývajú
poškodenému pri uplatňovaní si správa na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktoré

vo svojom vyjadrení presnejšie špecifikovala.

K nesprávnemu úradnému postupu tvrdenému zo strany navrhovateľa poukazovala na posudzovanie
otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinností súdu vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, keď odkázala na ustanovenie §-u 9 ods. 2 zák. č. 514/2003

Zb. z. v znení zák. č. 412/2012 Zb. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre
posúdenie tejto otázky predpokladané týmto ustanovením nepredložil. Žalovaná poukázala na prax, že
lehotanapoverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosť

exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch
existenciedôvodovpodľa§-u45ods.1písm.c)zák.č.244/2002Zb.z.orozhodcovskomkonaní.Vtomto
kontexte poukázala na ustanovenie Exekučného poriadku a vo všeobecnosti na judikatúru Ústavného
súdu SR.

K existencii prieťahov v konaní žalovaná zaujala stanovisko, že v konaní o náhradu škody v zmysle
zák. č. 514/2003 Zb. z. podľa §-u 9 ods. 2 je treba vychádzať z existencie prieťahov len v prípade, ak
tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatnom rozhodnutí Európskeho súd pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti žalobca k predpokladom posúdenia existencie zbytočnýchprieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a žalovaná teda k
tomuto tvrdeniu žalobcu zaujala stanovisko, že nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú
a zaoberala sa týmto svojim tvrdením podrobnejšie.

Žalovaná tiež vzniesla námietku premlčania, pretože ako to vyplýva zo skutočnosti uvádzaných
žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v
období pred marcom 2009, v prípade ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty,

lehota na uplatnenie tohto nároku, premlčacia lehota uplynula v každom jednotlivom prípade po
troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
K otázke materiálnej škody zaujala stanovisko, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
podľa zák. č. 514/2003 Zb. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody, túto riadne
vyčísliť, rovnako ako v otázke nemajetkovej ujmy, ktorú pri posudzovaní takéhoto nároku sa prihliada
najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť

vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Žalovaná sa vo vyjadrení podrobnejšie zaoberá jednotlivými predpokladmi a poukazuje na aspekt
prihliadnutia na dobré mravy, pričom nemajetková ujma má byť priznaná s prihliadnutím na poškodenú
osobu. Žalovaná v tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu vyjadrenia k žalobe dokladá list Európskej

komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod. č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 adresovaný
stálemupredstaviteľoviSlovenskejrepublikypriEurópskejúnii,vktoromEurópskakomisiapoukázalana
to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov
ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa
o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý

podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (VEC C-76/10) a dáva do pozornosti žalovaná
celý text priloženého listu, pričom poukazuje príklady niektorých výňatkov. Napríklad formulár zmluvy
Pohotovosť, s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné podmienky poskytovania úveru (VP),
ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a) alebo pomerne flagrantne
znevýhodňujú spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektoch, z ktorých niektoré uvádza vo svojom

vyjadrení v ďalšej časti. Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj
špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov, napr. Spotrebiteľské centrum, svedčí napr.
článok v denníku SME zo dňa 16.7.2012, ktorý žalovaný prikladá v prílohe svojho vyjadrenia, z
ktorého vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku
Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadnu závažnú nečestnú činnosť,

pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich
práv s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v
zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie a úroky. Z článku vyplýva aj nemenej významná
skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním žalobcu,
vylúčila žalobcu zo svojich radov. S prihliadnutím na ďalej popísanú charakteristiku podnikateľskej

činnosti žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaná vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
zaujala stanovisko, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad
postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Rovnako k

príčinnej súvislosti poukázala žalovaná na ustanovenie §-u 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. z. a podľa
ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama
väzba javov (objektívnych súvislostí, v rámci ktorého jeden jav ako príčina vyvoláva druhý jav ako
následok). Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaná zaujala stanovisko, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol
o návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/93 Zb. z., považuje žalovaná žaloby za

právne neopodstatnené a žiada, aby Okresný súd Čadca žalobu proti žalovanej v celom rozsahu
zamietol.

Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.Súd na daný právny vzťah primárne aplikoval zák. č. 514/2003 Zb. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý

nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004.

K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, že prieťahom v konaní malo dôjsť po účinnosti
uvedeného zákona, zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa §-u 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

Okresný súd okrem osobitného zák. č. 514/2003 Zb. z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o náhrade škody, 3. diel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a jeho

právneho zástupcu na vzniku škody, čl. 48, ods. 2, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Exekučný poriadok.

Právomoc Okresného súdu v Čadci na konanie a rozhodnutie podľa §-u 8 O.s.p. a §-u 15, 16
zák. č. 514/2003 Zb. je daná.

Súd toto konanie nezastavil podľa §-u 103, §-u 104 ods. 1, prvá veta O.s.p. Ku dňu rozhodovania
súdu podľa §-u 154 ods. 1 O.s.p. uplynula lehota šiestich mesiacov od podania žiadosti nadriadenému
súdu. Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie
právomoci súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejedanie

nároku v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2, druhá veta zák. č. 514/2003 Zb. z.): „Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho
časti na súde.“ Na okresný súd v Čadci navrhovateľ doručil kópie žiadosti o predbežnom prejednaní
nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadosti potvrdila vo svojom vyjadrení
aj odporkyňa. Súčasťou žiadosti bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú

podmienku zo strany navrhovateľa podľa §-u 15, 16 zák. č. 514/2003 Zb. z. predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Okresný súd v Čadci neodmietol návrh navrhovateľa podľa §-u 43 ods. 1, 2 O.s.p. Z rozsudočného
návrhu je zrejmé, že žiada náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Je zrejmé aj to, v akej výške

náhradu škody a nemajetkovej ujmy žiada. Z obsahu návrhu vyplýva aj základ uplatneného nároku,
keď navrhovateľ žiada priznať nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom
konaní, v dôsledku čoho mu nevymožením nároku vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné
konať a rozhodnúť. Skutočnosť, že navrhovateľ prenáša svoje dôkazné bremeno na súd, je otázkou
vyhodnotenia unesenia dôkazného bremena navrhovateľa za výsledok sporu. Dokazovanie súdu

slúži na dokazovanie existujúcich konkrétnych tvrdení. Súd nie je povinný namiesto navrhovateľa
zhromažďovať skutkový stav, ktorý má byť obsiahnutý v návrhu (§ 79 ods. 1 a 2 O.s.p.). Takýmto
postupom by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania. Naviac navrhovateľ je
právne zastúpený, účtuje úkony právnej pomoci v každom prípade samostatne, nie hromadne. Súd voči
navrhovateľovi nemá poučovaciu povinnosť ani čo do hmotného ani čo do procesného práva (§ 5 ods.

2 O.s.p.).
Na nariadený termín pojednávania sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nedostavili, predvolanie
prevzali dňa 9.6.2014, lehota v zmysle § 115 ods. 2 OSP bola zachovaná. Neúčasť na pojednávaní
neospravedlnili. .Dňa 20.6.2014 doručili súdu návrh na zrušenie nariadeného termínu pojednávania z
dôvodu podania ústavnej sťažnosti pre porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu a zároveň navrhol

prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm.b/ a § 109 ods. 2 písm./c/ OSP.
Súd návrh na zrušenie termínu pojednávania zamietol a vo veci konal v zmysle § 101 ods.2 OSP v
neprítomnosti účastníkov a konanie neprerušil keď nepovažoval za dôvodné prerušenie konania v
zmysle citovaných zákonných ustanovení.
Súd vo veci rozhodol prvým rozsudkom zo dňa 16.7.2013, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania navrhovateľa zo dňa
11.11.2013 II. stupňový súd rozsudok zrušil uznesením 6Co 88/2014 zo dňa 2.4.2014.
Súd prvého stupňa vo veci nariadil nový termín pojednávania na deň 26.6.2014, keď po
doručení vyjadrenia odporcu navrhovateľovi opätovne predvolal navrhovateľa, jeho právneho zástupcua odporkyňu. Odporkyňa z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnila svoju neprítomnosť na
pojednávaní. Navrhovateľ elektronickou poštou doručil súdu kópiu ústavnej sťažnosti s návrhom na
zrušenie termínu pojednávania a zároveň žiadal konanie prerušiť.

Súd z dôvodov, ktoré uviedol aj v predchádzajúcom rozhodnutí návrh na prerušenie konania zamietol
a nepovažoval za dôvodné zrušenie termínu pojednávania. Konal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu a aj v neprítomnosti odporkyne, ktorá s takým procesným postupom súhlasila.

Súd v zmysle §-u 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vykonal opätovné dokazovanie prečítaním

listinných dôkazov, žalobného návrhu z 27.9.2012 a dôkazov, ktoré zopakoval v zmysle vykonaného
dokazovania na predchádzajúcom pojednávaní dňa 16.7.2013.
Z vyjadrenia žalovanej z č.l. 24 až č.l. 32 vyplýva, že žalovaná považuje žalobný návrh navrhovateľa
za nepreukázaný a popiera, že by činnosťou Okresného súdu v Čadci v namietanom konaní došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, zaujala stanovisko, že žalobca nepreukázal výšku skutočnej škody
ani prípadnej nemajetkovej ujmy a vzhľadom na to neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o návrhu na vydanie poverenia po zákonom
stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

.

Súd sa v súvislosti s vyjadrením žalovanej k žalobnému návrhu oboznámil aj s prílohami, ktoré boli
žalovanou k svojmu vyjadreniu v kópii pripojené a to stanovisko Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť, ktoré vo svojom liste konštatuje, že útvary komisie dostali v súvislosti s
podnikateľskými praktikami spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. a ďalších nebankových inštitúcií pôsobiacich
na trhu, spotrebiteľských úverov sťažnosť od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského

združenia na ochranu spotrebiteľov, keď v liste cituje čísla uvedených sťažností ako (CHAP 2010) 651
a 829 ako aj od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov (HOOS, CHAP 2010) 1208 a útvary
komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove vo veci C-76/210. Ďalej sa konštatuje
v uvedenom liste, že sa javí, že týmito praktikami je postihnutá veľká časť obyvateľov Slovenska,

pričom ide najmä o občanov s nízkymi príjmami. Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú
predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných
podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich
zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií,

okrem iného prostredníctvom systematického využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako
predpojaté a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľov.
Uvedené sťažnosti a vec, ktorá bola predložená na prejudiciálne konanie, súvisia predovšetkým
so smernicou č. 87/102/EHS a smernicou č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, so
smernicou č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj s právnymi

predpismi prostredníctvom, ktorých sa tieto smernice transponovali do slovenského právneho poriadku.
Relevantné môžu byť aj ďalšie slovenské právne predpisy a právne predpisy EÚ, predovšetkým
smernica 2005/2009/ES o nekalých obchodných praktikách. V ďalších prílohách sú pripojené relevantné
právne predpisy EÚ a právne predpisy Slovenskej republiky, keď okrem iných skutočností sa uvádza, že
základnou podstatou pravidiel na ochranu spotrebiteľa je navyše to, že pokiaľ neexistujú ustanovenia,

ktoré by to stranám umožňovali, nesmie sa uplatňovanie týchto pravidiel vylučovať alebo obchádza
prostredníctvom zmluvných dojednaní. To znamená, že vo všeobecnosti sa zmluvné strany v zmluve
uzavretej medzi obchodníkom a spotrebiteľom nemôžu od takýchto ustanovení odchýliť tak, aby to bolo
na škodu spotrebiteľa.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zák. č. 514/2003 Zb. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3
ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb. z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť
splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základným

predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú: 1/ porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré
spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný
postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy § 3 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 514/2003 Zb. z., § 5 ods.1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Zb. z.), 2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zák. č. 514/2003
Zb. z. ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka), 3/ príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla a k týmto bodom je treba uviesť, že
v tomto prípade navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti: a) nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíva v nečinnosti, prieťahov v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie
nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale až s omeškaním 11 mesiacov, b) nesprávnym úradným postupom
súdu, nesprávnou aplikáciou zákona napriek žiadosti o vydanie poverenia na základe právoplatného

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý je rovnocenný s inými exekučnými titulmi, žiadosť o
vydanie poverenia zamietol. Porušil tým zásadu právnej istoty a prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa §-u 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa§-u5ods.1zák.č.514/2003Zb.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa §-u 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa §-u 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb. z., právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V súdenom prípade navrhovateľ tvrdil skutočnosti, ktoré sú v rozpore s obsahom exekučného spisu,
vydaného poverenia na vykonanie exekúcie.
Bez ohľadu na vykonané dokazovanie všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny
úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované,
tak ako je uvedené vyššie, v rámci vybavovania sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho

konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti. Navrhovateľ uvedené dôkazy nepredložil. Tým nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny
úradný postup podľa §-u 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb. z.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v

konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Je potrebné skúmať všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy, neefektívny postup (I. ÚS 16/02, I. ÚS 63/00). V danom prípade nešlo o taký prieťah, aký má na
mysli zákon a vzhľadom na náročnosť sporu, ktorý sa týkal posúdenia rozhodcovského rozsudku, súd

ani nevyhodnotil, že by došlo k prerokovaniu veci bez zbytočného prieťahu. Súd mal ďalej preukázané,
že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím, t. j. že nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné
rozhodnutie. Sám nevyužil zákonné možnosti riadnych opravných prostriedkov proti uzneseniu, ktorým
bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá, rovnako i proti uzneseniu o zastavení

exekučného konania, prípadné sťažnosti adresované predsedovi súdu, Ústavnému súdu SR resp.
možnosť občiansko-právnou žalobou su zo zmluvného vzťahu svoj nárok proti účastníčke úverovej
zmluvy na zaplatenie.Vzhľadom na to, že všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikovaní logického výkladu
je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť
pri nesplnení čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje nad

rámec zákonnej povinnosti.

Podľa §-u 3 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 514/2003 Zb. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa §-u 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
ju uspokojiť inak. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 §-u 17 za
predpokladu ods. 3 uvedeného §-u sa prihliada najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a

prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej škody a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom postavení.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto konaní

navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol
exekvovanej sumy, ani to, že sa nemôže domôcť takto vymáhanej škody pri aplikácii iných právnych
prostriedkov, iného exekučného titulu v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda už vznikla.
Nepreukázal ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporkyne. Vyúčtované
režijné náklady navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú a skutočnú škodu, pretože sú

vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt
a náklady vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno
považovať za škodu. Nie každý obchodný prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný. Podnikateľ
znáša aj primerané podnikateľské riziko - možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov.
Navrhovateľ v tomto prípade nepreukázal ani vznik podmienok podľa §-u 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb.

z. na náhradu nemajetkovej ujmy.

Návrh je v tomto smere všeobecný a nepreskúmateľný. Navrhovateľ nekonkretizoval, prečo samotné
konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ v návrhu vychádzal len z
predpokladov a nepredložil žiadne dôkazy ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková

(morálna) ujma mu vznikla vzhľadom na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou, závažnosť
ujmy, závažnosť následkov. Všetky kritériá je potrebné vyhodnotiť z hľadiska navrhovateľa a jeho
právneho postavenia ako právnickej osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako
konateľov spoločnosti. Z úradnej činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré navrhovateľ ako
nebankový subjekt poskytuje, výška zmluvných pokút a zmluvných úrokov. Príjmy navrhovateľa z

týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu
mať zásadný ekonomický dopad na navrhovateľa a jeho ďalšiu existenciu. Je preto povinnosťou
navrhovateľa preverovať solventnosť subjektov (návratnosť), tak ako to robia iné bankové peňažné
ústavy. Skutočnosť, že navrhovateľ poskytuje úvery bez zabezpečenia, bez preverenia solventnosti,
spôsobilosti na právne úkony dĺžnikov nemožno vykladať na ťarchu odporkyne. Súd dospel k záveru,

že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy podľa §-u 17 ods. 2 a 3 písm.
b) zák. č. 514/2003 Zb. z. a podmienky podľa §-u 17 ods. 3 citovaného zákona písm. a), c), d) sa podľa
názoru súdu nedajú vzťahovať na právnickú osobu ale iba na fyzickú osobu.

Rozpor s dobrými mravmi podľa §-u 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka videl súd na strane navrhovateľa

a nie na strane odporkyne, resp. konajúceho súdu. Navrhovateľ opakovane v rozpore so zákonom
poskytoval úver osobám nedostatočne finančne zabezpečeným, opakovane poskytoval úvery v rozpore
s platnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov. Takémuto konaniu súd nemôže poskytnúť
právnu ochranu. Vyplýva to aj zo stanoviska, ktoré bolo oboznámené ako príloha k vyjadreniu žalovanej,
keď Európska komisia má takéto poznatky, konkrétne o činnosti navrhovateľa. Nemožno konštatovať,

že na strane navrhovateľa došlo k morálnej ujme, nemožno konštatovať, že postupom súdu bolo
poškodené jeho obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym spotrebiteľom, s
ktorými uzavrel alebo uzatvára spotrebiteľské zmluvy. Práve naopak, toto dobré meno bolo poškodené
samotnoučinnosťouazmluvnýmipodmienkaminavrhovateľa,takakotovyplývaajzprílohpredloženýchodporcom vo svojom vyjadrení a z verejnej mienky, ktorá je už v súčasnej dobe notoricky známou. Súd
je toho názoru, že navrhovateľ svoje dobré meno poškodil sám svojou činnosťou v rozpore s predpismi
na ochranu spotrebiteľa a obchodné meno navrhovateľa nepoškodil exekučný súd konajúci v tejto veci,

ktorý rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi chrániacimi spotrebiteľa.

Súd na základe dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie druhej podmienky pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup a nezákonné
rozhodnutie a to vznik a existenciu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným

postupom, podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnych povinností
(nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom) a škodou, ktorá mala vzniknúť
navrhovateľovi porušením povinností. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamo príčinnú súvislosť
s rozhodnutím exekučného súdu a tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania

rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdení prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku
tvrdenej škody. Práve naopak, z viacerých prejednávaných vecí navrhovateľa z obdobného skutkového
stavu, kedy sa na pojednávanie dostavili ako svedkovia povinní, ktorí boli v obdobnej situácii ako v
tomto konaní povinný Q. C., mal súd preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený z poskytnutého úveru
si vôbec žiadnym spôsobom neoveroval, či uvedené osoby sú schopné poskytnuté úvery splatiť a či nie

sú proti ním vedené rôzne ďalšie exekučné konania pre vymáhanie dlhov iných veriteľov. Navrhovateľ
bol v tomto konaní povinný preukázať, že pred rozhodnutím exekučného súdu pre tvrdenými prieťahmi
bola majetková situácia povinného taká, že by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom
rozsahu. Bol povinný preukázať, že len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu
došlo k takému zmenšeniu majetkové príjmu povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť

pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila mu škodu. Toto dôkazné bremeno navrhovateľ neuniesol a
preto súd konštatoval, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností
exekučného súdu a navrhovateľom tvrdenou škodou. Práve naopak, súd zaujal stanovisko, že žalovaná
a v podstate Slovenská republika ako taká, nemôže suplovať splácanie úverov navrhovateľovi, ktorý
bez potrebnej opatrnosti dodržiavania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, primeraných a v

súlade so zákonom poskytovaných úrokov a nákladov na takéto úvery, nemôže zodpovedať štát, ktorý
podnikateľskému subjektu takýmto spôsobom, aký si uplatňuje navrhovateľ, ušlý zisk nahradil.

Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany odporkyne súd sa zaoberal aj premlčaním nároku,
keď premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd dospel k záveru,

že nárok navrhovateľa na náhradu škody je neexistentný a preto vznesenou námietkou premlčania sa
podrobne nezaoberal.

Navrhovateľ opakovane tvrdí, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v
Čadci.Odmietaplatiťsúdnypoplatokzavznesenúnámietkuzaujatosti,avšakneakceptujerozhodovanie

vo veci sudcami Okresného súdu v Čadci a z tohto dôvodu o vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu
v Čadci nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky navrhovateľa, ale na
základe toho, že sudcovia Okresného súdu v Čadci z vlastnej iniciatívy podľa §-u 15 O.s.p. z dôvodov
uvedených v §-e 14 ods. 1 Os.p. predložili vec predsedovi Okresného súdu v Čadci a ten následne
nadriadenému súdu na rozhodnutie o vylúčení.

Navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie sudcov Okresného súdu v Čadci, ktoré mu patrí podľa §-u 15
a) ods. 1 O.s.p. v spojení s §-om 14 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že neuplatnil navrhovateľ procesné
právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý vec prejednáva, vec nebola nadriadenému
súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke navrhovateľa. Nadriadený súd a ani predseda

Okresného súdu v Čadci nerozhodoval o procesnom práve navrhovateľa. Teda procesné právo
navrhovateľa rozhodnutím tak predsedu okresného súdu ako aj rozhodnutím nadriadeného súdu
nemohlo byť porušené.

Zákonná sudkyňa v tejto veci tieto rozhodnutia rešpektuje, považuje ich za rozhodnutia v súlade so

zákonom a nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, resp. Ústava SR, zákonné
práva na vylúčenie sudkyne z prejednania a rozhodovania vo veci.
Podľa §-u 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo akosúd dal na takéto konanie podnet. Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa §-u
109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Toto ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť, avšak nejde o kogentné
ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie

je obligatórne a preto súd v tomto prípade konanie neprerušil.

Prejudiciálnu otázku si môže súd vyriešiť aj sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.). V tomto prípade touto otázkou
je zaujatosť zákonnej sudkyne, ktorá už bola vyriešená zákonným postupom. Zákonná sudkyňa nie
je vylúčená z rozhodovania veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide o konanie o náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, resp. prieťahmi v konaní, nečinnosťou súdu.
Prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú navrhovateľ podal. Navrhovateľ
tvrdíprieťahyvkonaníasámtietoprieťahyspôsobujevznášanímprocesnýchnávrhov,ktorésúvrozpore
s účelom samotného konania, ktoré začalo na návrh navrhovateľa. Súd v tejto súvislosti zamietol aj
návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania.

Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná právo na náhradu
účelne vynaložených trov na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Úspešnou účastníčkou konania je odporkyňa, ktorej patrí právo na náhradu trov konania, táto si však

náhradu trov konania neuplatnila a preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania neprisúdil.

Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona podľa §-u
4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch: „Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom.“

Podľa §.u 2 ods. 2 Poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Výsledok konania je taký, že súd návrh voči odporkyni zamietol a nezaviazal ju ako úspešnú účastníčku
konania s poukazom na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona k zaplateniu súdneho poplatku za návrh.
Rovnako je zrejmé, že od poplatku je oslobodené celé konanie a nielen navrhovateľ, čo je ďalší dôvod,
pre ktorý súd nezaviazal odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na

plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).