Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/59/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105207778
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7105207778.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobkyne: O. O., C.. XX.X.XXXX,

S. I., D. Č.. X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova č. 20, Košice proti žalovanému:
NIKÉ, spol. s r.o., Bratislava, Ilkovičova č. 34 IČO 00 603 741, zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír
Macejka, Panenská č. 7, Bratislava v konaní o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného
pomeru takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou súdu dňa XX.X.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, ktorým odporca okamžite ukončil
pracovný pomer s navrhovateľkou je neplatné.
V žalobe uviedla, že dňa XX.X.XXXX jej bolo doručené žalovaným zrušenie pracovného pomeru zo dňa
XX.X.XXXX. V predmetnom liste žalovaný uviedol, že s ňou ruší pracovný pomer uzavretý M. H. H. Q.
XX.X.XXXX z dôvodu, že sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Ako
dôvod uviedol, že dňa XX.X.XXXX bola vykonaná kontrola bezpečnostnej schránky, v ktorej mala byť

uloženásuma50.000,-Sk,ktorátamnebola.Vzhľadomnato,žežalobkyňabolajedinousplnomocnenou
osobou pre manipuláciu s uvedenou bezpečnostnou schránkou, vyplynulo žalovanému, že neoprávnene
zasahovala do účtovných dokladov a hrubo porušila pracovnú disciplínu.
Q. X.XX.XXXX došlo k lúpežnému prepadnutiu pobočky žalovaného, ktorá bola pracoviskom žalobkyne.
Od uvedeného obdobia trpí žalobkyňa vážnymi zdravotnými ťažkosťami, M. O. M., opätovne bola u nej
diagnostikovaná K., má veľké problémy s orientáciou v čase, aj poruchy pamäti. Prácu u žalovaného
naposledy vykonávala v X. XXXX. A. B. XXXX mala dovolenku a následne bola práceneschopná.

Q. X.X.XXXX poukázala na účet žalovaného sumu 50.000,- Sk, ktorá jej bola odovzdaná deň predtým
vodičom taxíka, v ktorom uvedenú sumu, ktorú prevážala z pobočky odporcu do A. Ú. S. X..O.., zabudla.
Vzhľadom na jej zdravotné problémy má za to, že popis skutočností, ktoré žalovaný kvalifikuje ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny nie sú jej zavineným konaním.
Zrušenie pracovného pomeru považovala za neplatné aj z dôvodu, že nebola splnená podmienka
stanovená v § 74 ZP (Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo

okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňadoručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo).

Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému návrhu (č. l. 27) uviedol, že § 74 ZP dodržaný v jeho postupe
bol a vopred prerokoval ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou so zástupcami zamestnancov, o
čom predložil súdu písomný dôkaz (list zástupcovi zamestnancov zo dňa XX.X.XXXX).
Ďalej uviedol, že nie je pravda, že žalobkyňa naposledy u neho pracovala A. X. XXXX. V máji 2004
žalobkyňa manipulovala s účtovnými výkazmi, a to

zo dňa 4.5.2004, kde vykázala 30.000,- Sk v bezpečnostnej schránke
zo dňa 6.5.2004, kde vykázala 40.000,- Sk v bezpečnostnej schránke
zo dňa 17.5.2004, kde vykázala 40.000,- Sk v bezpečnostnej schránke.
Dôkazom, že tieto výkazy boli nepravdivé je fakt, že naposledy manipulovala s bezpečnostnou
schránkou dňa XX.X.XXXX a v tento deň vykázala stav peňažných prostriedkov v schránke 0,- Sk.
Najbližší vstup do schránky bol vykonaný X. XX.X.XXXX pracovníkmi odporcu, ktorí zistili, že tam nie sú

žiadne finančné prostriedky. Žalobkyňa bola jedinou osobou oprávnenou na manipuláciu so schránkou.
Žalobkyňa teda vedome skresľovala údaje v účtovnej evidencii žalovaného, zrejme s úmyslom zakryť
manko vo výške 50.000,- Sk, ktoré uhradila až dňa X.X.XXXX potom, ako žalovaný na ňu podal trestné
oznámenie dňa XX.X.XXXX, teda až pod vplyvom začatého trestného konania.
Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 27.6.2008 č.k. 18 C 59/2005-148

určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 26.1.2005, ktorým žalobca okamžite zrušil
pracovný pomer so žalobkyňou, doručené žalovanej dňa XX.X.XXXX je n e p l a t n é . Žalobu žalobkyne
o náhradu mzdy za dobu dvoch mesiacov súd vylúčil na samostatné konanie spolu s trovami celého
konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Krajský súd v Košiciach svojim uznesením zo dňa 28.1.2009 č.k. 4 Co 297/2008- 167 zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.
Z tohto zrušujúceho uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd nevyhodnotil fakt, že žalobkyňa bola
v dňoch X.X.XXXX, X.X.XXXX X. XX.X.XXXX, teda v dňoch kedy skresľovala údaje v účtovnej

evidencii, riadne schopná svoju prácu vykonávať, od doby XX.X.XXXX X. Q. XX.X.XXXX bola riadne
práceschopná, riadne si vykonávala svoju prácu, viedla bežný rutinný život občana, v rámci ktorého
sa starala o rodinu, zabezpečovala nákup, teda vstupovala do množstva občianskoprávnych vzťahov,
ako každý iný občan, doklady o jej práceneschopnosti boli vystavené praktickým lekárom a nie
lekárom špecialistom, napr. psychiatrom, z týchto dokladov nemohol žalovaný zistiť zdravotný dôvod

jej práceneschopnosti a ak jej ošetrujúci lekár ukončil jej práceneschopnosť, musel byť jej zdravotný
stav taký, aby mohla neobmedzene pracovať a viesť normálny život. Pokiaľ súd si osvojil výsledky
znaleckého dokazovania v trestnom spise, tieto nepostačujú pre hodnotenie základnej zodpovednosti
žalobkyne z hľadiska jej pracovnoprávnej zodpovednosti. Preto bude potrebné, aby súd vypočul a
zaoberal sa výsluchom praktického lekára, na základe čoho stanovil práceneschopnosť žalobkyne a na

základe akých okolností túto práceneschopnosť ukončil, potom v zmysle týchto okolností a hodnotenia
aktuálneho zdravotného stavu opätovne hodnotiť otázky okamžitého zrušenia pracovného pomeru
žalobkyne.

V zmysle uvedených záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, súd opätovne vyhodnotil

vykonané dokazovanie: výsluch žalobkyne, O. Y.. U. S. (Č..T.. XX), doplnil dokazovanie: výsluchom
žalobkyne (Č..T.. XXX) opätovným výsluchom O. S. (Č..T.. XXX), A. O.: B.. B. P. (Č..T.. XXX,XXX), W. O.
(Č..T.. XXX), I.I. X. (Č..T.. XXX), O. U.. S. N. (Č..T.. XXX), znaleckými posudkami z odboru psychiatrie:
B.. Y. B. I. (Č..T.. XXX X. C..) X. B.. B. B. (Č..T.. XXX X. C..), listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi
konania a vyžiadanými súdom, a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX
L. XX.X.XXXX ako pracovníčka stávkovej kancelárie s miestom výkonu práce prevádzkareň
zamestnávateľa v obci I. A.. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
žalobkyňa od uvedeného dátumu začala pracovať X. A. O. I. O. B. A. M. I.. Okamžitým zrušením

pracovného pomeru, ktoré vyhotovil žalovaný dňa XX.X.XXXX bol tento pracovný pomer žalobkyne
zrušený podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým
spôsobom. V písomnom vyhotovení okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalovaný porušenie tejto
pracovnej disciplíny popísal tak, že dňa XX.X.XXXX bola vykonaná kontrola bezpečnostnej schránkypobočky 673 - Košice 16, ktorá sa nachádza A. M.Ň. Ú. A. Ú. S. C. O. P.. Č.. XX A. I., pri ktorej
bolo zistené, že v bezpečnostnej schránke sa nenachádza žiadna finančná hotovosť napriek tomu,
že žalobkyňa v účtovných dokladoch žalovaného vykazovala sumu 50.000,- Sk. Podľa potvrdenia A.

Ú. S. žalobkyňa navštívila naposledy bezpečnostnú schránku dňa XX.X.XXXX, napriek tomu v účtoch
žalovaného vykazovala sumy uložené v bezpečnostnej schránke aj dňa X.X.XXXX v sume 30.000,- Sk,
Q. X.X.XXXX v sume 40.000,- Sk a Q.X. XX.X.XXXX sumu 50.000,- Sk. Z toho žalovaný vyvodil, že
žalobkyňa neoprávnene zasahovala do účtovných dokladov, hlavne v pohyboch peňažných prostriedkov
v bezpečnostnej schránke, čím hrubo porušila prevádzkové predpisy žalovaného a ustanovenia

Zákonníka práce § 81 písm. a/, c/, e/ a § 82 písm. e/, f/. Zároveň oznámil, že celú záležitosť postúpil
orgánom činným v trestnom konaní.

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo
žalobkyni doručené dňa XX.X.XXXX. Svedčí o tom aj doručenka o doručení do vlastných rúk, ktorú dňa
XX.X.XXXX žalobkyňa vlastnoručne podpísala. V rámci vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne

dôvody formálnej neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalobkyne. Túto skutočnosť
potvrdil aj odvolací súd, preto sa súd ďalej posudzovaním tejto otázky nezaoberal.

Ďalej medzi účastníkmi konania bola nesporná aj tá skutočnosť, že dňa X.XX.XXXX došlo k lúpežnému
prepadnutiu pobočky žalovaného C. P.. T.. C. Č.. XX A. I., ktoré bolo pracoviskom žalobkyne.

Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne preukazovala, že práve po tomto dátume začala
trpieť vážnymi zdravotnými problémami, ktoré spočívali v tom, že po 11-tich rokoch sa jej vrátili K.
H., ktoré mávala aj 7x v denných alebo nočných hodinách, trpela M. O. M. X. Q., predložila súdu
lekárske svedectvá o tom, že je liečená C. X. M. a z toho dôvodu bola aj hospitalizovaná, dlhú dobu

bola práceneschopná a naposledy u žalovaného pracovala v X. XXXX. Pre tento zdravotný stav nebola
spôsobilá výsluchu na súdnom pojednávaní, preto ju súd vypočul u nej doma, dňa XX.X.XXXX.
Od tohto času sa žalobkyňa nezúčastňovala pojednávaní súdu, dostavila sa až na pojednávanie dňa
X.X.XXXX, pretože na základe vyjadrenia H., B.. B. už bola schopná pred súdom vypovedať, jej
zdravotný stav jej v tom už nebránil.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného M. L. U. XXXX, najprv ako U. H. X. C. X. A. M.
C. P.. T.. C. A. I.. Spočiatku na tomto pracovisku pracovali dve, avšak po prepade tejto pobočky A. Q.
XXXX zostala tam pracovať sama, pretože druhá zamestnankyňa odišla. Q. X.XX.XXXX po prepade
pobočky žalovaného ešte niekoľko dní pracovala, ale potom dostala epileptický záchvat, ktorý už 11

rokov nemala a samotní lekári spájali obnovenie týchto epileptických záchvatov s tým, čo prežila po
prepade pobočky žalovaného. Stala sa práceneschopnou, avšak v priebehu práceneschopnosti jej
vyvolávali H. R. C., že kedy už nastúpi do práce, a preto sa rozhodla napriek tomu, že jej to lekár
veľmi neodporúčal, že do práce nastúpi. Žalobkyňa nepopierala, že v zmysle jej pracovnej náplne bola
oprávnená manipulovať s bezpečnostnou schránkou vo A. Ú. S. a na základe svojho podpisového

vzoru mohla do tejto schránky chodiť iba ona sama. Do tejto schránky sa vkladali peniaze a aj
vyberali. Žalobkyňa potvrdila, že vyhotovila a podpísala denné príjmové a výdavkové pokladničné
Q. H. XX.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX X. XX.X.XXXX. Potvrdila aj skutočnosti tam uvedené, o
stave hotovosti v bezpečnostnej schránke. Ďalej potvrdila, že práceneschopnou sa opätovne stala dňa
XX.X.XXXX a počas jej práceneschopnosti ju žalovaný vyzýval sprístupniť bezpečnostnú schránku,

pretože tam mal byť zostatok finančných prostriedkov v hotovosti. Ona na tieto výzvy nereagovala z
toho dôvodu, že najprv ju volali, keď bola v nemocnici a vtedy, keď bola u lekára. Nespomínala si
na písomné výzvy žalovaného. To, že po obdŕžaní okamžitého zrušenia pracovného pomeru zaplatila
žalovanému 50.000,- Sk popísala žalobkyňa tak, že pred poslednou návštevou sejfu nejaký jej známy,
ktorý sa A. A. a ktorý chodil do pobočky žalovaného stávkovať, ju mal odviezť do A.Š. Ú. S., tieto peniaze

museli zostať u neho, pretože ich jej potom vrátil. Na okolnosti tohto prípadu sa žalobkyňa nepamätala
a nevedela žiadnym spôsobom vysvetliť, prečo vznikol 1-ročný rozdiel medzi časom, kedy mala tieto
peniaze uložiť do bezpečnostnej schránky a časom, kedy tieto peniaze žalovanému vrátila. Nič bližšie
o osobe uvedeného A. uviesť nevedela, pretože ho bližšie nepoznala. Tento pán jej tvrdil, že počul,
že v C.É. sa rozpráva, že žalobkyni chýbajú nejaké peniaze, preto ich jej doniesol, lebo ich nechala u

neho. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že predtým, než sa stala práceneschopnou dňa XX.X.XXXX sťažovala
sa asistentke svojho priameho nadriadeného p. S., že nevládze sama robiť a že má stále strach kvôli
tomu prepadu. Ďalej uviedla, že hotovosť, ktorú mala postupne odvádzať do bezpečnostnej schránky, si
nechávala v obálke a potom to chcela odniesť naraz. Prečo sa tak nestalo, si jednoducho nepamätala.Uviedla, že celý čas, kým ju vyzývali na sprístupnenie bezpečnostnej schránky, bola presvedčená o tom,
že tieto peniaze sa tam nachádzajú až do toho času, kým jej uvedenú sumu nevrátil M.. A.. Ďalej tvrdila,
že po prepade upozorňovala aj svojho nadriadeného na to, že sa bojí na pracovisku robiť sama, že tam

niekoho ďalšieho potrebuje a keď mala epileptický záchvat, upozornila aj na tieto zdravotné problémy
svojho nadriadeného.

Žalovaný predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce oprávnenie žalobkyne pre manipuláciu s
bezpečnostnou schránkou na základe podpisového vzoru zo dňa XX.XX.XXXX, denný, príjmový a

výdavkový pokladničný doklad zo dňa XX.X.XXXX so zostatkom v bezpečnostnej schránke nula,
zo dňa X.X.XXXX so zostatkom v bezpečnostnej schránke 30.000,- Sk, zo dňa X.X.XXXX X.
XX.X.XXXX so zostatkom v bezpečnostnej schránke 40.000,- Sk a zo dňa XX.X.XXXX so zostatkom
50.000 Sk. vyhotovený jej I. M.. O., protokol o vykonaní kontroly stavu finančných prostriedkov v
bezpečnostnej schránke zo dňa XX.X.XXXX L. XX.XX N.., ktorú vykonali zamestnanci žalovaného a
pri ktorej bolo zistené, že v bezpečnostnej schránke sa nenachádza žiadna finančná hotovosť, prehľad

vstupov do bezpečnostnej schránky č. 108A, ktoré potvrdzujú, že naposledy sa s bezpečnostnou
schránkou manipulovalo v dňoch X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX X. XX.X.XXXX
žalobkyňou, dokladmi o práceneschopnosti žalobkyne L. X.XX.XXXX Q. XX.X.XXXX X. L. XX.X.XXXX
Q. XX.X.XXXX, ako aj evidenciou dochádzky za obdobie od W. XXXX Q. W. XXXX. Z nich súd zistil,
že žalobkyňa podľa evidencie dochádzky pracovala naposledy dňa XX.X.XXXX, A. Q. XX.,XX.,XX. X.

XX.X.XXXXmávyznačenúdovolenkuaodXX.X.XXXXpráceneschopnosť.Podľapoznámokuvedených
na predmetnej evidencii dochádzky v období L. XX.X. Q. XX.X.XXXX na tomto pracovisku mala pracovať
O. X. H. M. I. XX X. L. XX.X. Q. XX.X.XXXX O. W. H. M. I.Y. X. K. Q. A. O. W..

Z denných pokladničných dokladov zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že stav v bezpečnostnej schránke bol

žalobkyňou vykazovaný 0 Sk, zo dňa X.X.XXXX stav bol vykazovaný 30.000 Sk, zo dňa X.X.XXXX-
40.000 Sk, zo dňa XX.X.XXXX -40.000 Sk a zo dňa XX.X.XXXX- 50.000 Sk

Z protokolu o vykonaní kontroly stavu finančných prostriedkov v bezpečnostnej schránke zo dňa
XX.X.XXXX súd zistil, že v schránke A., X..O.. Č.. XXXA sa po otvorení nenachádzala žiadna hotovosť.

Z potvrdenia A., X..O.. H. Q. XX.X.XXXX súd zistil, že žalobkyňa manipulovala so schránkou naposledy
dňa XX.X.XXXX.

Z predložených listinných dôkazov (č.l. 46) súd zistil, že účastníci konania uzavreli Q. XX.XX.XXXX

dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej žalobkyňa mala vykonávať funkciu vedúcej stávkovej
kancelárie. Z jej popisu pracovnej náplne zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že medzi jej povinnosti patrilo
vynaložiť maximálne úsilie pri ochrane finančných prostriedkov spoločnosti a viesť presnú evidenciu
prijatých, vyplatených a odvedených finančných čiastok.
Q. XX.XX.XXXX uzavrela žalobkyňa so žalovaným Dohodu o hmotnej zodpovednosti, podľa

ktorej žalobkyňa prevzala plnú hmotnú zodpovednosť za všetky hodnoty, ktoré jej boli zverené
zamestnávateľom na vyúčtovanie. Hmotnú zodpovednosť prevzala za všetky jej zverené hodnoty,
ktoré sú majetkom spoločnosti, ako aj za hodnoty, ktoré v priebehu svojho hospodárenia v prevádzke
kedykoľvek neskôr prevezme. Zaviazala sa zároveň všetky hodnoty riadne vyúčtovať, odvádzať presne
a včas tržby.

Žalobkyňa v priebehu konania preukázala, že v dôsledku svojho ochorenia sa stala od XX.X.XXXX
invalidnou dôchodkyňou z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou a následne L. XX.X.XXXX bolo rozhodnuté, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť už nie je 70% ale 75%.

O. Y.. U. S. vo svojej výpovedi uviedol, že riadil prácu žalobkyne ako A.J. O. J.. Okrem toho mal na
starosti aj ďalšie pobočky žalovaného na Východnom Slovensku, asi 70. Uviedol, že žalobkyňa sa v
práci javila ako nadštandardne šikovná, nebol žiaden problém ani s jej disciplínou, ani s nakladaním
s finančnými prostriedkami žalovaného. Práve z toho dôvodu počas jeho pôsobenia sa stala vedúcou

pobočky. Svedok uviedol, že po prepade banky okrem počiatočného šoku nezaregistroval u žalobkyni
žiadne zmeny, nemal vedomosti o jej zdravotných problémoch.Zo svedeckej výpovede svedka B.. P. B., praktického ošetrujúceho lekára žalobkyne, vyplýva, že svedok
na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vypovedal bez toho, aby so sebou zobral zdravotnú dokumentáciu
žalobkyne. Po nahliadnutí do dokladu o práceneschopnosti, ktorý bol ním vystavený dňa X.XX.XXXX

a ktorá práceneschopnosť trvala Q. XX.X.XXXX uviedol, že dôvodom práceneschopnosti bola nejaká
psychiatrická diagnóza a určite na základe toho odporúčal, aby žalobkyňa navštívila odborného lekára,
neurológa alebo psychiatra. Od žalobkyne sa pri prvej návšteve A. Q. XXXX dozvedel, že sa dostavila z
dôvodu,žejevystresovaná,preľaknutá,pretoženapracovisku,kdepracovala,bolozbrojenýprepadajej
reakcia bola bežná, taká, ako u každého, kto prežije ozbrojený prepad. M. XX.X.XXXX došlo k ukončeniu

práceneschopnosti, bolo to zrejme z dôvodu, že bola žalobkyňa schopná výkonu práce. Svedkovi sa
marilo, že žiadala žalobkyňa o ukončenie práceneschopnosti z dôvodu, že sa uchádzala o prácu na
polícii, kde mala robiť nejakú zapisovateľku. Keďže nie je bežné, aby za ním chodili pacienti, ktorí boli
prepadnutí, tak okolnosti tohto prípadu mu utkveli v pamäti.
Na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX už so znalosťou zdravotnej dokumentácie žalobkyne, svedok
uviedol, že dňa X.XX.XXXX, kedy začala práceneschopnosť žalobkyne, jeho diagnóza bola reakcia

na stres v dôsledku prepadu, keď je človek vyľakaný, má bolesti hlavy, nespavosť a tieto následky
pretrvávali aj u žalobkyni. Sú však u každého individuálne. Počas práceneschopnosti bola žalobkyňa u
neho na kontrole veľakrát. Mal vedomosti o tom, že bola vedená P. C. Q.. O. a liečená aj psychiatricky
P. Q.. Š.. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že dňa XX.X.XXXX žalobkyňa bola objednaná na
EEG, až do obdobia XX.X.XXXX mala epileptické záchvaty a dňa X.X.XXXX X. X.X.XXXX bola

hospitalizovaná,malaveľkýepileptickýzáchvat.AždoXX.X.bolabezzáchvatov,vtedybolaopätovnena
kontrole, mala nasadené lieky atiepileptiká a sama hovorila, že jej zdravotný stav je zlepšený. Následne
dňa XX.X.XXXX sa dala vypísať do práce, sama žiadala ukončiť práceneschopnosť kvôli nejakým
problémom v práci. Svedok uviedol, že pokiaľ by sa mal sám rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti,
nebol by to urobil, pretože lieky proti epilepsii ovplyvňujú bdelosť, lieky sa nastavujú dlhšiu dobu a

správnosť nastavenia sa kontroluje kontrolným EEG vyšetrením. Keďže toto žalobkyňa neabsolvovala,
nebol by ju uschopnil do práce. Kontrolné EEG vyšetrenie bolo vykonané dňa X.X.XXXX so záverom
bez špecifických epigrafoelementov, avšak X.X.XXXX žalobkyňa mala ďalší záchvat, kedy boli zvýšené
dávky X.. Znova sa dostavila dňa XX.X.XXXX z toho dôvodu, že mala epileptický záchvat, že sa
jej pridružili ďalšie problémy, a to nespavosť a bolesti hlavy. Preto ju dňa XX.X. vypísal a dôvodom

práceneschopnosti už bola v tom čase epilepsia. Jemu sa javila v čase začatia práceneschopnosti
XX.X.XXXX žalobkyňa zdravotne rovnako ako vtedy, keď ju uschopnil do práce XX.X.XXXX. X., ktoré
žalobkyňa brala, boli Q., C., ktorý utlmuje, znižuje koncentráciu, má rovnaké účinky ako Q.. Okrem toho
vzhľadom na to, že sa u nej vyvíjala depresia, tak jej bol nasadený aj J.. Zo zdravotnej dokumentácii
vyplýva, že ďalšia hospitalizácia žalobkyne bola z dôvodu K. V. L. XX.X. Q. XX.X.XXXX vo A. C. A.

I. X. M. X.X.XXXX X. XX.X.XXXX. Svedok uviedol, že v čase prvej práceneschopnosti žalobkyne sa
jej zdravotný stav postupne upravoval, avšak potom pribudli epileptické záchvaty a žalobkyňa začala
mať strach z týchto záchvatov. Zdravotný stav u epileptikov je ťažko hodnotiť, avšak najväčším O. O.
pacienta epileptika je EEG. K otázke ukončenia pracovnej neschopnosti žalobkyne dňa XX.X.XXXX
svedok uviedol, že žalobkyňa sa sama žiadala do práce, upozorňoval ju, že nebude vedieť doterajšiu

prácu vykonávať plnohodnotne. Keďže žalobkyňa na tom trvala, uviedol, že on sa s ňou naťahovať
nebude, a preto ju do práce vypísal. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vykonávala sedavé zamestnanie, nie
je tam podľa neho vyslovene kontraindikácia, určite by nevypísal do práce s takouto diagnózou vodiča.

O. W.Á. O., manžel žalobkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX uviedol, že po

prepade M. C. A. I. bol zdravotný stav jeho manželky veľmi zlý. Napriek tomu, že sa necítila dobre ešte
2 - 3 dni po prepade chodila do práce, aj keď ju odhováral. Nakoniec jej však v práci prišlo zle, sám išiel
pre ňu do práce a išli spolu k lekárovi. Žalobkyňa sa strhávala v noci, dostávala záchvaty a keď bola
uznaná práceneschopnou, začala navštevovať aj C. Q.. Š.I.. V tom čase mala záchvaty často, niekedy aj
5 - 6krát za deň, tieto prišli z ničoho nič, zmodrali jej pery, hodilo ju na zem a museli jej vyťahovať jazyk,

aby sa nezadusila. Počas práceneschopnosti jej vyvolávali H. M. C., I. M.. I., ktorá bola zástupkyňou O.
A. M.. S., riešila s manželkou rôzne problémy, napr. tabelačný papier, pásky do počítača, dochádzku.
S týmito papiermi on dochádzal na pobočku, dokonca nosil aj peniaze na poštu. Namietal proti tomu u
svojej manželky a nakoniec zavolal X. M.. I., že to takto ďalej nejde. Povedal, že nech ju nevolajú, že
nech to robia zamestnanci, ktorí tam pracujú a za to berú plat. Upozornil M.. I. aj na to, že jeho manželka

je na práceneschopnosti a nesmie vykonávať žiadnu prácu, že má často záchvaty a keď budú nejaké
nezrovnalosti v papieroch, tak nevie čo s tým budú robiť. M.. I. vyvolávala aj z toho dôvodu, že chcela,
aby manželka nastúpila, lebo nemala kým túto pobočku obsadiť. Svedok sa pamätal na to, že niekedy
vo februári alebo marci opäť volali z M. C., že treba zo schránky vybrať 50.000,- Sk, tak išiel spolu smanželkou, vybrali tieto peniaze H. S. X. M.. S. mal prísť pre tieto peniaze. Nakoniec pre ne neprišiel,
tak peniaze odosielali späť cez poštu.
Všetky pripomienky predostieral M.. I., tá sa však vyhovárala, že sa nevie dovolať k A.Ú. O. M.. S., on

priamo naňho telefón nemal. Svedok uviedol, že O. M.. S. sa dobre pozná a sám ho upozornil na to,
že v akom zdravotnom stave je jeho manželka, že sa môže stať, že dostane záchvat aj na pracovisku
a že je potrebné, aby s ňou tam pracovala ďalšia osoba. Žalobkyňa záchvat dostávala obyčajne, keď
sa vrátila z práce vo večerných hodinách. On už vedel, aké sú príznaky, keď má prísť záchvat a práve
z toho dôvodu vysvetlil túto skutočnosť aj kolegyniam manželky, a D. M.. S., ako začiatok záchvatu sa

prejavuje. Keď manželka stihla, mohla si zobrať tabletku a záchvat oddialiť. Pokiaľ sa však stretli O. M..
S. osobne po skončení práceneschopnosti jeho manželky, tak B. M.. S. sľúbil, že niekto s manželkou
stále na pracovisku bude, že sa nemusí báť.
Vďaka liekom, ktoré brala, sa potom zdravotný stav manželky stav zlepšoval, avšak keď nastúpila do
práce, po ukončení práceneschopnosti, po dvoch, troch týždňoch sa to znova zhoršilo. Uviedol, že sám
odhováral manželku od toho, aby nastúpila do práce a ukončila práceneschopnosť P. Q.. P.. Vie o tom,

že jej lekár vysvetľoval, že spôsob liečenia ochorenia je dlhodobý, takže záchvaty môžu sa znova vrátiť
v krátkej dobe. Keďže manželka sa bála, že ju prepustia, žiadala ukončenie práceneschopnosti, lebo
nechcela prísť o prácu. Jeho manželka brala asi 5 druhov liekov, z ktorých bola ospalá a vie, že dávky
týchto liekov sa post upne aj zvyšovali. Keď sa jej zhoršil zdravotný stav, nebola schopná vykonávať ani
domáce práce, pretože hoci kedy jej niečo vypadlo z rúk, niečo sa rozbilo a pri jednom záchvate stiahla

so sebou aj hrniec zo šporáka. Preto tieto veci robil namiesto nej.

Ďalejsvedokuviedol,ževie,ževobdobíB.XXXXmanželkariadnepracovala,neviečosaudialoohľadne
finančnej hotovosti 50.000,- Sk, ktoré neodviedla do banky. Uviedol, že o týchto okolnostiach nevie nič.
Manželka mu o tom, že jej niekto vrátil peniaze 50.000,- Sk, nikdy doma nerozprávala, preto o tom nemá

žiadne vedomosti.

Z výpovede svedkyne X. I. vyplýva, že pracovala ako H.X. A. O. J. Y.. S. s tým, že O. J. S. A. M.. Pracovný
pomer ukončila XX.X.XXXX. Pobočky, ktoré podliehali satelitnému centru, ona riadila administratívne.
A. D. O. J. S. Y.. S. a patrilo pod neho 79 pobočiek. Svedkyňa uviedla, že v nejakom bližšom kontakte so

žalobkyňou nebola, kontakt uskutočňovali najmä telefonicky, faxom alebo emailom a osobne ju mohla
stretnúť možno raz v živote. Nemala ani bližšie vedomosti o prepade M. A. I., ani v súvislosti s tým
neprišla do kontaktu so žalobkyňou. Zabezpečovala predovšetkým náhradných zamestnancov v čase,
keď bola žalobkyňa práceneschopná. Nepozná ani manžela žalobkyne. Svedkyňa ďalej uviedla, že
vie o tom, že žalobkyňa mala zdravotné problémy, že tieto zdravotné problémy mala po prepadnutí

pobočky a tie sa prejavovali tým, že mala labilnejšiu povahu. Svedkyňa uviedla, že nevie potvrdiť tú
skutočnosť, že by sa jej žalobkyňa sťažovala na svoje zdravotné problémy a tieto vedomosti nemala ani
od Y.. S.. Keďže pod ňu spadalo 150 zamestnancov, čo boli prevažne ženy, bolo pomerne komplikované
ich vedenie, pretože sa riešilo spústu mnohých rôznych problémov a niekedy si pripadala ako bútľavá
vŕba. Pokiaľ manžel žalobkyne uviedol, že vyzývala žalobkyňu na vystavenie dochádzkového listu

počas práceneschopnosti, svedkyňa túto skutočnosť nevylúčila. Či počas práceneschopnosti mala
žalobkyňa vykonávať nejaké účtovné uzávierky, k tomu sa vyjadriť nevedela, lebo si to jednoducho
nepamätala, nevedela sa vyjadriť ani k spôsobu odvádzania peňazí z pobočky, pretože jej to nepatrilo
do kompetencie. Nepamätala si ani žiaden konflikt s manželom žalobkyne. . Pokiaľ zamestnanci mali
nejaký problém, mohli sa dovolať aj jej, aj satelitnému vedúcemu, bolo to jedno, komu problém povedali.

Pamätala sa na to, že Y.. S. naznačil, že po návrate pani žalobkyne z práceneschopnosti, by bolo vhodné
ju viac alebo častejšie kontaktovať. Nebolo však vyslovene povedané, že to bolo kvôli prepadu.

Súd vypočul aj O. N. O., ktorá poznala žalobkyňu ako svoju kolegyňu, pretože pracovali na jednej
pobočke u žalovaného a žalobkyňa jej robila vedúcu pobočky. Svedkyňa bola zamestnaná u žalovaného

od B. XXXX s tým, že A. R. alebo B. XXXX prestúpila na inú M. M. O.. Svedkyňa mala vedomosti
o tom, že X.XX. XXXX bolo lúpežné prepadnutie na uvedenej pobočke, v tom čase však ona v
práci nebola, bola práceneschopná. Charakterizovala žalobkyňu ako zodpovednú pracovníčku, ktorá
nikdy nič nezameškala a dalo sa na ňu spoľahnúť. Keď sa po prepade stala práceneschopnou, bola
práceneschopná pomerne dlho a následne ju už nestretla. Nevedela, z akého dôvodu bola PN a

nepamätala sa ani to, že by sa jej niekedy žalobkyňa sťažovala na svoje zdravotné problémy, o jej
zdravotných problémoch ona nič nevedela. S ukladaním peňažnej hotovosti do banky neprichádzala
vôbec do kontaktu.Súd doplnil výsluch priameho nadriadeného žalobkyne Y.. U. S. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, ktorý
potvrdil na základe výpovede O. O. tú skutočnosť, že sa osobne poznali a tykali si. Na pobočke sa
stretávali úplne náhodou, keď prišiel svedok za žalobkyňou. Pokiaľ žalobkyňa a jej manžel tvrdili, že z

práce vyvolávali telefonicky žalobkyni domov počas práceneschopnosti, podľa neho to bolo len z toho
dôvodu, že chceli vedieť, kedy ukončí práceneschopnosť. Väčšinou bol tento telefonický kontakt práve
O. M.. O. z toho dôvodu, že žalobkyňa nebrala telefón a p. O. bol naštvaný, že jej vyvolávajú. Stále
sľuboval, že žalobkyňa príde ďalší týždeň a ďalší týždeň. Preto sa tie telefonáty opakovali. Svedok
vylúčil, že by žalobkyňa počas práceneschopnosti bola povinná vyplňovať nejaké doklady a už vôbec

nie doklady týkajúce sa pohybu financií na pobočke. Namiesto nej tam bol stále zastupujúci pracovník,
ktorý bol povinný tieto veci robiť. Pokiaľ ju vyvolávali počas druhej práceneschopnosti, bolo to z toho
dôvodu, že žiadali od nej, aby sprístupnila bezpečnostnú schránku. Svedok ďalej uviedol, že M.. O. ho
mohol upozorniť na to, že žalobkyňa nemôže pracovať sama, to nevylúčil, avšak sa na to nepamätá.
Nepoznal zdravotný stav žalobkyne, nevedel o tom, že by jej zdravotný stav mal byť nejaký zlý, pokiaľ
mal byť jej zdravotný stav zlý, potom mala zostať doma. O tom nakoniec nerozhoduje on, ale lekár.

Svedok vyvrátil aj tú skutočnosť, že by sa on mal dostaviť pre 50.000,- Sk hotovosť, pretože on pre
hotovosť nikdy nechodí, s peniazmi narábali iba tie pracovníčky, ktoré boli poverené narábať s peniazmi
v bezpečnostnej schránke, bez jeho účasti. Ukladanie peňazí do bezpečnostnej schránky má vlastne
ten účel, aby na pobočke nebola vysoká hotovosť a v prípade, že hotovosť na pobočke je potrebná, tak
potom sa idú peniaze vybrať z tejto bezpečnostnej schránky. Čo sa týka žalobkyne, bola vždy dobrou

pracovníčkou, práve preto sa stala po určitom čase vedúcou pobočky a on ju v tom podporoval. Podľa
jeho vedomostí po lúpežnom prepadnutí ani po prvej maródke nejaké rozdiely vo vykonávaní práce
žalobkyňou nenastali, nikým na to upozorňovaný nebol, nebola tam žiadna signalizácia nedostatkov.

Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zodpovedania otázok týkajúcich sa duševnej

choroby, alebo poruchy žalobkyne, ktorou by mala trpieť v čase od X. Q. B. XXXX, v ktorom
období došlo podľa žalovaného k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, či bola v tomto období
schopná vykonávať svoju prácu riadne a bez problémov, robiť právne úkony v tomto období, posúdiť
zodpovednosťzasvojekonanie,čivčaseukončeniapráceneschopnostižalobkyneboljejzdravotnýstav
taký, aby mohla pracovať bez obmedzenia a viesť normálny život, s čím mohla žalobkyňa v dôsledku

svojej choroby trpieť stratou pamäti v súvislosti so stratou finančných prostriedkov tak, ako to uviedla vo
svojej žalobe a vo svojej výpovedi, resp. aby znalec vysvetlil priebeh udalostí, ktoré sa stali v období apríl
až B. XXXX, či tieto možno dať do súvislosti s ochorením žalobkyne, alebo užívaním liekov v tomto čase.

Prvý znalecký posudok v tejto veci vyhotovila znalkyňa B.. Y. B.Í. I., znalkyňa z odboru Zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie Psychiatria Q. XX.X.XXXX. Z jej znaleckého posudku vyplýva, že u žalobkyne
sa od prepadu X.XX.XXXX postupne rozvinula reaktívna zmiešaná úzkostne depresívna porucha,
ktorá bola u žalobkyni prítomná aj v čase apríl až B. XXXX. Táto porucha vznikla ako následok
stresujúceho faktora - prepad pobočky. V tomto období bola žalobkyňa vedená aj neurologicky z dôvodu
primárnej epilepsie s koincidenciou epileptických záchvatov a pseudozáchvatov, kde väčšina mala

charakter práve pseudozáchvatov (hysterických). L. Q. XXXX bola menovaná vedená a liečená aj ako
depresívnaporucha,ktorásprepadomnesúvisíaktorámákolísavýcharakter.Žalobkyňabolaznalkyňou
psychiatricky vyšetrená a znalkyňa aktuálne u žalobkyni nezistila žiadnu duševnú poruchu ani chorobu.
Znalecký posudok obsahuje podrobný rozpis všetkých vyšetrení a hospitalizácií, ktoré absolvovala
žalobkyňa v období od prepadu až do X.X.XXXX, kedy bola zistená posledná kontrola u psychiatra.

Všetky tieto údaje vyplývajú zo štúdia zdravotnej dokumentácie žalobkyne.
Znalkyňa sa oboznámila aj so znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
neurológia, ktorý vypracovala B.. N. dňa XX.XX.XXXX pre potreby súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Košice I, sp. zn. 17C 180/2005 v ktorom znaleckom posudku sa posudzoval zdravotný
stav žalobkyne v konaní o nároku žalobkyne na náhradu škody z poškodenia zdravia voči žalovanému.

Ďalej sa oboznámila aj so znaleckým B.. S. S. z odvetvia psychiatria, ktorý bol taktiež vypracovaný v
konaní 17C 180/2005. Oba tieto znalecké posudky boli na návrh žalobkyne pripojené do tohto spisu a
stali sa jej súčasťou.
Zo záverov znaleckého posudku B.. Y. B. I. vyplýva, že v čase X. X. B. XXXX bola u navrhovateľky
prítomná reaktívna zmiešaná úzkostne depresívna porucha, táto porucha mohla u menovanej viesť

k zníženiu výkonnosti, spomaleniu aktivity a prejavovala sa tým, že menovaná žiadala nadriadeného
o posilu, že nevládze sama viesť prevádzku. Manipulácia s financiami a vystavenie nepravdivého
dokladu však nie je prejavom tejto poruchy, ide o úmyselné a účelné konanie. Táto porucha mohla
mierne znížiť výkonnosť menovanej v práci v zmysle spomalenia a potreby dlhšieho času na výkonpovinnosti.Vzhľadomnatietozistenézáverypodľaznalkynebolažalobkyňaschopnárobiťprávneúkony
v tomto období, bola schopná vzhľadom na svoj zdravotný stav posúdiť zodpovednosť za svoje konanie,
nevýrazná a úzkostná a depresívna symptomatika jej umožňovala pracovať a viesť bežný život aj keď

s poklesom výkonnosti v zmysle spomalenia činnosti, zistená duševná porucha sa neprejavuje stratou
pamäti, a to ešte selektívnou, len na určitú udalosť a podľa znalkyne udalosti, ktoré sa stali v období X.
X. B. XXXX, nie je možné dať do súvislosti s jej poruchou v tom čase, resp. liečbou, toto konanie nebolo
motivované duševnou poruchou.

Po vypracovaní znaleckého posudku žalobkyňa so závermi znaleckého posudku nesúhlasila, podľa nej
znalkyňa nezodpovedala na všetky otázky týkajúce sa jej zdravotného stavu. Závery znalkyne sú v
rozpore so znaleckým posudkom B.. Š. O., Č.. XXX/XX, z ktorého jednoznačne vyplýva, že schopnosť
rozpoznať protiprávnosť svojho konania mala žalobkyňa zmenšenú približne o 25%, nie však podstatne
a schopnosť ovládať svoje konanie bola zmenšená asi o 75%. Namietala aj odbornú stránku posudku,
nesprávne informácie znalkyne. Podľa žalobkyne znalkyňa nezodpovedala na všetky otázky položené

súdom a v súvislosti s jej závermi, poukázala na to, že tieto nie sú nestranné, sú zaujaté, predpojaté a
nekompetentné. Žalobkyňa preto navrhla kontrolné znalecké dokazovanie.

Na pojednávaní súdu dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobkyne predniesol, že považujú znalkyňu za
zaujatú, pretože žalobkyňa im telefonicky oznámila, že po príchode na vyšetrenie k znalkyni, ju znalkyňa

prijala s tým, že ona jej „nebude žrať všetky tie výmysly, ktoré uviedla, že ona vie, že chce dosiahnuť
niečo,načonemánárok“atýmvlastnevyslovilasvojnázorvtejtoveciužvopredacelýznaleckýposudok
potom vypracovala ako zaujatá. V písomnom podaní dňa XX.X.XXXX právna zástupkyňa žalobkyne
uviedla, že o skutočnostiach svedčiacich o zaujatosti znalkyne B.. Y. B. I. sa dozvedela od žalobkyne
telefonicky dňa X.XX.XXXX.

Na výzvu súdu sa znalkyňa vyjadrila jednak k námietkam žalobkyne, uviedla, že na záveroch svojho
znaleckého posudku trvá, tento vypracovala nezaujato a nestranne.
Vyjadrila sa osobitne k námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou tak, že slová, ktoré uviedla právna
zástupkyňa voči jej osobe, sa nezakladajú na pravde a sú klamstvom. Osobne nemá problém ani s
konfrontáciou so žalobkyňou, takúto konfrontáciu by uvítala. Slová, ktoré uviedla právna zástupkyňa

nemá ani v slovníku, ktorý používa vo vzťahu s ľuďmi alebo s pacientmi. Vo svojej doterajšej
profesionálnej kariére lekára a znalca vykonala stovky až tisíce vyšetrení a nikdy ju nikto takto neobvinil.
Je tiež na pováženie, prečo táto námietka neodznela už vo vyjadrení žalobkyne, voči ktorému podávala
stanovisko, ale prichádza až dodatočne. Preto zváži podniknutie krokov na ochranu svojej osobnosti
voči žalobkyni, resp. jej právnej zástupkyni. K námietke zaujatosti môže len znova zopakovať, že nemá

žiadne väzby ani na jednu zo zúčastnených strán procesu a teda v tomto prípade sa považuje za
absolútne nezaujatú.

Vzhľadom na námietky vyslovené žalobkyňou, súd vo veci nariadil ďalšie znalecké dokazovanie B..
B. B., znalcom z odboru psychiatria, ktorý mal zodpovedať na tie isté otázky, ako predchádzajúca

znalkyňa. V úvodnej časti znaleckého posudku, ktorý znalec podal dňa X.X.XXXX znalec uvádza
údaje zistené štúdiom spisu, potom uvádza vlastné psychiatrické vyšetrenie, rozbor a záver. Znalec v
znaleckom posudku uvádza, že u menovanej od prepadu A. Q. XXXX X. A. U.. XXXX sa objavovali
a dynamicky menili rôznorodé príznaky, ktoré popisuje psychiatria v kapitole neurotických porúch, stav
však najviac vystihujú dve poruchy, a to zmiešaná anxiózne depresívna porucha označovaná Q. R..X

X. Q. M., I. W. L. R..X, alebo sa zvykne označovať aj ako Q. I., X. D. W. R..X. Znalec uviedol, že pri
znaleckom posudzovaní nezistil u menovanej posttraumatickú stresovú poruchu, čo však pre posúdenie
zdravotného stavu u žalobkyne pre tento prípad nijako významné nie je. Pre tieto diagnózy je typické,
že v rámci záchvatu sú zmenené viaceré psychické funkcie, je zmenené vnímanie, psychomotorický
prejav, emočné reakcie aj pamäťové schopnosti. Teda počas disociačného záchvatu sú možné poruchy

pamäte, ktoré mohli byť prítomné u žalobkyni a zrejme v U. XXXX aj boli prítomné. Poruchy pamäte sú
rôznej závažnosti, môže to byť porucha pamäte čiastočná, alebo aj celková strata pamäte, vždy je len
prechodná a viazaná na disociačný záchvat. Je faktom, že žalobkyňa začala byť liečená psychiatricky
až v Q. XXXX, to však neznamená, že nemala psychické problémy skôr. Lieky proti úzkosti začala
užívať už v Q. XXXX, čo ukazuje na prítomnosť psychických ťažkostí už v tomto období. Lieky, ktoré

žalobkyňa mala odporúčané a dávkovanie, ktoré mala odporúčané, podstatne nemohli ovplyvniť jej
konanie. Aktuálne žalobkyňa netrpí žiadnymi poruchami zdravia z psychiatrického hľadiska. V období
L. Q. XXXX X. J. U. XXXX trpela prejavmi úzkostnej poruchy, ktorá celkovo ovplyvnila jej schopnosť
sústredia, jej výkonnosť v práci aj rodinnom živote. Podstatnejšie ju ovplyvnila disociatívna porucha L.W. XXXX, kedy počas disociatívneho záchvatu prechodne môžu nastať výrazné zmeny vo vnímaní, vo
vyhodnotení reality, aj významné poruchy pamäti, ktoré mohli výrazne ovplyvniť život menovanej, mohli
sa navonok prejaviť závažnou nepriliehavosťou alebo poruchovosťou správania. Intenzita v čase kolíše,

je nepredpokladateľná a navrhovateľka v tomto období užívala lieky proti úzkosti, lieky proti depresii,
lieky na liečbu epilepsie a protizápalové lieky, ktoré znalec v znaleckom posudku vymenoval. Úzkostná
porucha a disociatívne kŕče mohli byť prítomné v období od apríla do B. XXXX a ich prejav v živote
žalobkyne, mohol podstatnou mierou ovplyvniť jej pracovnú výkonnosť. Preto podľa znalca v období
L. X. Q. B. XXXX vzhľadom na uvedené poruchy, nebola menovaná schopná vykonávať svoju prácu

riadne a bez problémov. Práve v tomto období v čase disociatívneho záchvatu bola schopnosť žalobkyne
vykonávať právne úkony podstatne znížená. Odporúčané psychofarmaká užívané v odporúčaných
dávkach však nemohli ovplyvniť vykonávať právne úkony. Počas disociatívneho záchvatu mohol nastať
prechodne stav, kedy schopnosť posúdiť zodpovednosť za svoje správanie, bola podstatne znížená.
V období takéhoto záchvatu môže dôjsť na nepredpokladateľne dlhý čas k čiastočnej alebo závažnej
poruche pamäti. Porucha pamäti mohla negatívne prispieť k situácii, s ktorou súvisí strata finančných

prostriedkov. Rovnako v období disociatívneho záchvatu tieto mohli ovplyvniť kvalitu vnímania reality,
ich emočného prežívania, ako aj presného zapamätania si, preto si znalec myslí, že tieto stavy mohli
ovplyvniť priebeh udalostí v inkriminovanom období.
Umenovanejsanejednalooposttraumatickústresovúporuchu,pretoženeboliprítomnétypicképríznaky
pre túto poruchu. Neprítomnosť typických fleschbekov vylučuje diagnózu posttraumatickej stresovej

poruchy. U menovanej boli prítomné zážitky, ktoré boli skôr traumatizujúcimi spomienkami v rámci
širšieho disociatívneho prežívania prekonanej psychickej traumy.

Z písomného vyjadrenia žalovaného k tomuto znaleckému posudku vyplýva, že v niektorých častiach
súhlasí so závermi znaleckého posudku, ale podľa neho, pokiaľ znalec uzavrel, že pracovná schopnosť

navrhovateľky v období X. X. B. XXXX bola ovplyvnená v zmysle zníženia výkonnosti, stále zostala
nezodpovedaná otázka závažnosti a miery ovplyvnenia tejto výkonnosti. Žalovaný za významnú
skutočnosť považuje záver znalca o tom, že žalobkyňa trpela disociatívnymi kŕčovými stavmi L.
W. XXXX, ktoré mohli, ale vždy len prechodne ovplyvniť vykonávanie pracovných činností, ale v
medzizáchvatovom období nebola prítomná významná patologická zmena prežívania, teda ani strata

pamäte. Preto, pokiaľ sa budú akceptovať závery znalca o možnej strate pamäte žalobkyne v
záchvatovom období, je otázne, či o tom, že jej chýbajú peniaze vedela v medzizáchvatovom období a
či fakt chýbania peňazí nemohol byť pre ňu psychotraumatizujúcim faktorom, ktorý prispel k zhoršeniu
jej zdravotného stavu.
Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola v období od XX.X.XXXX Q. XX.X.XXXX práceschopná,

za ukončenie PN nezodpovedá zamestnávateľ, ale ošetrujúci lekár, nie je vecou zamestnávateľa
skúmať zdravotný stav zamestnanca a zamestnanec by mal zamestnávateľa informovať o limitoch
svojho zdravotného stavu pri výkone práce. Pokiaľ tak žalobkyňa neurobila, ale naopak sama žiadala o
ukončenie PN, potom takéto jej konanie je na ťarchu jej zodpovednosti, takéto zatajovanie zdravotného
stavu bolo jej vedomým procesom.

Súd vypočul H. B.. B., ktorý uviedol, že na záveroch svojho posudku trvá, vychádzal z obsahu spisu,
a keďže sa v posudku nenachádza osobitná časť o zdravotnej dokumentácii, zrejme žalobkyňa ju so
sebou nedoniesla. Pokiaľ vo svojom znaleckom posudku uviedol, že v období X. XXXX X. B. XXXX
výpadky pamäte u žalobkyni v záchvatovom období mohli byť, je to jeho konštatovanie, ale či skutočne

tie výpadky pamäte tam boli, to uviesť nevie. Len podľa zdravotného stavu žalobkyne v tomto období
dospelktomutozáveru,alenevieuviesť,akodlhotietostavytrvali,akejboliintenzity.Všetkytietoprejavy
sú individuálne, kolísavé. Aj znížená schopnosť žalobkyne vykonávať prácu v tomto období mohla byť
kolísavá, a navonok sa to na výsledku jej práce nemuselo prejaviť. Pokiaľ by sa žalobkyňa pamätala
na stratu peňazí žalovaného, mohla, vzhľadom na svoj zdravotný stav, túto udalosť vytesniť zo svojej

pamäte, čo je súčasťou disociácie.
Znalec ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť k tej otázke, či žalobkyňa skutočne v období tých dní, kedy mala
odviesť hotovosť do banky trpela disociačnými kŕčami, resp. stratou pamäte, pretože takáto skutočnosť
sa dá vyšetriť iba následne po týchto udalostiach.

Súd doplnil na pojednávaní dňa X.X.XXXX aj výsluch žalobkyne, ktorá uviedla, že jej zdravotný stav
v súčasnosti je podstatne lepší ako po prepade pobočky. Invalidný dôchodok už nepoberá, v priebehu
konania sa jej narodilo ďalšie dieťa, s ktorým bola 3 roky na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti
je dlhodobo nezamestnaná. K veci uviedla, že keď nastúpila pracovať po prvej práceneschopnosti,XX.X.XXXX, myslela si, že prácu zvládne a že prácu robí dobre. Bola však oťapená od liekov a triasli
sa jej ruky. Na pracovisku však nikdy záchvat epilepsie nemala. Chcela stále, aby jej tam dali niekoho
ďalšieho pracovať, to však bol problém, lebo sa kolegyne po prepade pobočky báli tam pracovať.

Žalobkyňa nevedela vysvetliť, prečo vznikol problém pri výkone jej práce práve pri vykazovaní výšky
hotovosti v peňažnej schránke a nie pri iných náročných finančných operáciách, uviedla, že to nevie.
Ani v priebehu konania sa nerozpamätala na presnejšie označenie osoby, ktorá jej vrátila 50.000,- Sk, v
tomto sa na jej strane nič nezmenilo. Nevedela sa vyjadriť ani k tomu, prečo mala u seba naraz 50.000,-,
ktoré podľa ňou vyhotovených výkazov mala postupne odvádzať do banky.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi popísala aj priebeh stretnutia so H.Ň. B.. B. tak, že táto sa jej od začiatku
vypytovala na osobu jej advokátky JUDr. Rajtákovej, ako sa k nej dostala, potom ju presviedčala,
prečo stále bojuje O. C. a nakoniec sa ani veľmi nevenovala jej zdravotnej dokumentácii. Žalobkyňa sa
nevedela vyjadriť k tomu, či znalkyňa sa vopred nejako vyjadrila k jej zdravotného stavu. Napriek tomu
mala taký dojem, že znalkyňa je zaujatá a túto skutočnosť oznámila svojej advokátke.

Podľa § 68 ods. 1,2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom v čase okamžitého skončenia
pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy,
ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa ust. § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť

písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b) ZP odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa

pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase
a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 81 písm. a) ZP, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny
nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného

predpisu,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa.

Podľa § 82 písm. e) ZP, vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä
zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Podľa § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Podľa § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

Podľa § 182 ods. 3 ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.Ust. § 422 ods. 1 OZ rieši zodpovednosť osoby postihnutej duševnou poruchou a upravuje, že táto
zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone.

Z dikcie zákona vyplýva, že na to, aby zamestnávateľ platne okamžite skončil pracovný pomer so
zamestnancom musia byť splnené tieto podmienky:
1. závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom
2. v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však
do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol

3. písomné skončenie PP s uvedením dôvodu skončenia
4. doručenie okamžitého skončenia zamestnancovi
5. prerokovanie okamžitého skončenia PP zamestnávateľom vopred so zástupcami zamestnancov.

Žalovaný, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne uvádza jej manipulovanie s účtovanou

evidenciou a peňažnými prostriedkami v sume 50.000,- Sk, ktoré neuložila do bezpečnostnej schránky
žalovaného tak, ako to uviedla v účtovnej evidencii. O skutočnosti, že tieto finančné prostriedky do
schránky neuložila sa dozvedel dňa XX.X.XXXX (č. l. 36 - 37) a oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené dňa XX.X.XXXX (č. l. 55), teda lehota dvoch mesiacov
bola dodržaná.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca [§ 47 ods. 1
písm. b), § 81 a 82]. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené
konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia
pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo

základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej
disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť
v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod.
Za takéto porušenie možno nepochybne považovať aj vznik škody, ktorá zamestnávateľovi vznikla
zavineným porušením povinností zamestnanca pri plnení pracovných úloh, dôsledkom ktorého je

schodok na zverenej hotovosti vo výške 50.000,- Sk. Uvedenie nesprávnych údajov v účtovnej evidencii,
následne neuloženie finančných prostriedkov v uvedenej výške v bezpečnostnej schránke odporcu a
ich navrátenie odporcovi až viac ako pol roka po neoprávnenej manipulácii s nimi možno bez ďalšieho
považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uvedená skutočnosť napokon ani nebola medzi
účastníkmi sporná.

Sporné bolo medzi účastníkmi, či žalobkyňa nesie zodpovednosť za škodu, ktorá žalovanému v
danom čase vznikla a teda, či nesie zodpovednosť za hore uvedené závažné porušenie disciplíny.
Zodpovedanie tejto otázky je kľúčové pre rozhodnutie podstaty sporu medzi účastníkmi, nakoľko z
ustálenia sa, či niesla zodpovednosť za vzniknutú škodu vyplýva odpoveď na otázku, či zavinene
závažne porušila pracovnú disciplínu a následne na otázku, či bol pracovný pomer s ňou okamžite

skončený platne.

Podľa citovaného § 182 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu za splnenia
nasledovných podmienok:
1. zavinenie

2. porušenie pracovných povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
3. písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti zamestnanca.
Podmienky 2. a 3. boli splnené, nakoľko preukázateľne došlo k porušeniu pracovných povinností zo
strany žalobkyne, keď nevložila do bezpečnostnej schránky hotovosť, ktorú uviedla v evidencii. Písomnú
dohodu o hmotnej zodpovednosti uzavretú mala. Sporná otázka, ktorú je potrebné vyriešiť je zavinenie

žalobkyne pri uvedenom skutku.

V prípade, ak ide o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 179 ZP, zamestnávateľ je povinný
preukazovať jeho zavinenie.V prípade osobitného typu zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 182 ZP, t. j. zodpovednosť
zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, zavinenie zamestnanca sa predpokladá a teda
zamestnávateľ nie je povinný ho preukázať. Zamestnanec sa však môže vyviniť, ak preukáže, že

schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Otázka zavinenia žalobkyne pri vzniku predmetného schodku predstavuje preto základnú otázku,
ktorú treba na rozhodnutie veci zodpovedať. Podstatnou skutočnosťou je zároveň fakt, že povinnosť
preukázať, že zavinenie na jej strane nebolo prítomné má žalobkyňa, teda ona nesie v otázke
preukázania neexistencie svojho zavinenia dôkazné bremeno.

Zavinenie môžeme charakterizovať ako vnútorný psychický vzťah jednajúceho ku svojmu konaniu, ktoré
je protiprávne a ku škode ako následku takéhoto konania.
Z hľadiska foriem zavinenie vychádza ustálená súdna prax z toho, ako je upravený v §15 a 16 Trestného
zákona. Čiže poznáme zavinenie vo forme úmyslu, ktoré je dané vtedy, ak konajúci vedel, že môže
škodu spôsobiť a chce ju spôsobiť (priamy úmysel) alebo vtedy, ak vedel, že môže škodu spôsobiť a
v prípade, ak sa tak stane, je s tým uzrozumený (nepriamy úmysel). Zavinenie vo forme nedbanlivosti

je dané vtedy, ak konajúci vie, že môže spôsobiť škodu, ale bez primeraného dôvodu sa domnieva, že
tak neurobí (vedomá nedbanlivosť) alebo vtedy, ak nevie, že môže škodu spôsobiť, ale vzhľadom na
okolnosti by to vedieť mohol a mal (nevedomá nedbanlivosť).
Zavinenie je subjektívna kategória. Keďže ide o záležitosť vnútorného psychického sveta konajúceho,
nie je možné existenciu alebo neexistenciu zavinenia a jeho formy zistiť priamo a určiť jednoznačne,

aký bol v dobe udalosti vzťah konajúceho k svojmu konaniu a jeho následku. Zavinenie možno
teda posudzovať iba nepriamo na základe skutkových okolností vonkajšieho sveta. Zavinenie a jeho
forma spravidla vyplynú z konkrétnych okolností daného prípadu ; dôkazné bremeno, teda povinnosť
preukazovať skutočnosti, z ktorých možno odvodzovať neexistenciu zavinenia spočíva v prípade
osobitnej zodpovednosti zamestnanca podľa § 182 ZP na zamestnancovi.

Zuvedenéhovyplýva,žepovinnosťpreukázať,ževdanomprípadenebolonastranežalobkyneprítomné
zavinenie spočíva na žalobkyni. V konaní mal súd k dispozícii znalecké posudky týkajúce sa aj tejto
otázky a výpovede svedkov popisujúcich správanie žalobkyne v danom prípade. Ani jeden z týchto
dôkazných prostriedkov nepreukázal v podstatne pravdepodobnej miere skutočnosť, že na strane

žalobkyne v čase konania nebola prítomná buď ovládacia alebo rozpoznávacia zložka konania.

V konaní mal súd k dispozícii nielen znalecké posudky vypracované v tomto konaní, ale aj znalecké
posudky vypracované v konaní sp. zn. 17 C 180/2005 a znalecký posudok vypracovaný v trestnom
konaní, týkajúcich sa zdravia navrhovateľky:

1. znalecký posudok B.. Š. O., J.. X. B.. B. I. (č. l. 123) vypracovanom v roku 2007 na účely trestného
konania, v ktorom znalci uviedli, že v čase údajnej sprenevery finančných prostriedkov bola schopnosť
navrhovateľky rozpoznať protiprávnosť svojho konania zmenšená, nie však podstatne. Schopnosť
menovanej ovládať svoje konanie bola podstatne zmenšená.

2. znalecký posudok č. 2/2009 B.. B. N. (č. l. 216) vypracovanom pre účely konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 17C/180/2005, v ktorom znalkyňa uviedla, že je možné konštatovať, že
navrhovateľkou uvedený stres v deň prepadu dňa X.XX.XXXX nezhoršil bezprostredne jej zdravotný
stav v nasledujúce dni ani týždne. U navrhovateľky ide o cerebrálne - mozgové poruchy, ktoré sú viac

psychogénneho charakteru, a teda nie epileptické, ale hysterické. Je isté, že sa prevažne jednalo o
hysterické záchvaty, ktoré si vyžiadali pozornosť okolia - laickej verejnosti, neznamenali ale odkázanosť
na pomoc inej osoby, skôr tieto stavy vzbudzujú dojem účelovosti v konaní z pohľadu znalca neurológa.

3. znalecký posudok č. 16/2010 B.. S. S. (č. l. 235) vypracovanom pre účely konania vedeného na

tunajšom súde pod sp. zn. 17C/180/2005, v ktorom znalec uviedol, že po prepade sa u navrhovateľky
rozvinuli prejavy reaktívnej úzkostne depresívnej poruchy. V čase znaleckého dokazovania bola
navrhovateľka liečená na depresívnu poruchu, ktorá priamo s prepadom nesúvisí.

4. znalecký posudok č. 109/2012 B.. Y. B. I. (č. l. 297), v ktorom znalkyňa uviedla, že u navrhovateľky

sa od prepadu postupne rozvinula reaktívna zmiešaná úzkostne depresívna porucha, ktorá bola u nej
prítomná aj v čase X. - B.Á. XXXX a ktorá má kolísavý charakter. Táto porucha mohla viesť k zníženiu
výkonnosti, spomaleniu aktivity. Manipulovanie s financiami a vystavenie nepravdivého dokladu nie je
prejavom tejto poruchy, ide o úmyselné a účelné konanie. V danom období bola navrhovateľka schopnávzhľadom na svoj zdravotný stav posúdiť zodpovednosť za svoje konanie. Zistená duševná porucha
u navrhovateľky sa neprejavuje stratou pamäti, to znalkyňa hodnotila ako účelovú výpoveď. Udalosti,
ktoré sa stali v období X. X. B.Á. XXXX nie je možné dať do súvislosti s jej poruchou, išlo o úmyselné

konanie, ktoré nebolo motivované duševnou poruchou.
V súvislosti s týmto znaleckým posudkom a námietkou zaujatosti vznesenej voči osobe znalkyne
žalobkyňou až po vypracovaní znaleckého posudku súd uvádza, že v tomto štádiu konania bolo právne
irelevantné o tejto námietke rozhodovať. Preto sa súd musel s touto námietkou vysporiadať pri hodnotení
znaleckého posudku ako jedného z vykonaných dôkazov. Súd dospel k tomu záveru, že znalkyňa pri

vypracovaní znaleckého posudku postupovala v súlade so zákonom, žalobkyňou vznesené námietky
neuznala a naviac tvrdenia žalobkyne a jej právneho zástupcu sa dostali do vzájomného rozporu.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uvádzala iné skutočnosti ohľadne zaujatosti znalkyne (ňou uvádzané
skutočnosti zaujatosť znalkyne nemohli spôsobiť), než jej právny zástupca, ktorý interpretoval pred
súdom to, čo sa mal dozvedieť od žalobkyne. Preto námietky žalobkyne vznesené po vypracovaní
znaleckého posudku, ktorý vyšiel v jej neprospech je možné hodnotiť skôr, ako jej nespokojnosť so

závermi znaleckého posudku. Súd aj z dôvodu pochybností vznesených žalobkyňou následne nariadil
v konaní ďalšie znalecké dokazovanie.

5. znalecký posudok č. 12/2013 B.. B. B. (č. l. 399), v ktorom znalec uviedol, že disociatívne kŕčové stavy
navrhovateľky mohli komplexnejšie ovplyvniť vykonávanie pracovných aktivít navrhovateľky a mohli sa

prejaviť zmenou schopnosti vnímania reality a poruchami pamäti. V období disociatívneho záchvatu
môže dôjsť na nepredpokladateľne dlhý čas k čiastočnej alebo závažnej poruche pamäti. Porucha
pamäti mohla negatívne prispieť k situácii, s ktorou súvisí strata finančných prostriedkov.

Z výpovede H. B.. B. B. H. Q. X.X.XXXX súd zistil, že znalec nevie uviesť, či u žalobkyni skutočne

boli prítomné v čase údajnej sprenevery disociatívne záchvaty spojené s poruchami pamäti a zníženou
schopnosťou ovládať svoje konanie. Môže len povedať, že takéto problémy u nej v danom čase mohli
byť, ale či skutočne boli a akého charakteru, to uviesť nevie. Na otázku, či v prípade disociačného
záchvatu je strata pamäte totálna alebo sa viaže len na okolnosť straty peňazí uviedol, že v prípade
záchvatu by bola strata pamäti totálna. Určiť však, či takýto záchvat a stav u žalobkyni nastal sa už určiť

nedá, znalec vie len uviesť, že sa stať mohol, ale nevie uviesť, či sa to skutočne aj stalo.

Jednotlivé znalecké dokazovania sa nedokázali zhodnúť v zodpovedaní otázky, či bola žalobkyňa
schopná ovládať svoje konanie a následne si na skutok pamätať. M. B.. N. X. B.. S. boli skôr zamerané
na zodpovedanie otázky súvisiacej s posúdením prepadu stávkovej kancelárie ako pracovného úrazu,

a teda nemali pre toto konania vysokú výpovednú hodnotu. Vychádzajúc z posudku B.. O. X. B.. B.
I. bola žalobkyňa schopná rozpoznať protiprávne dôsledky svojho konania. B.. O. uviedol, že toto
nebola v zmenšenej miere schopná ovládať, B.. B. I. bola presvedčená, že žalobkyňa konala vedome
a účelovo. Posledný posudok vypracovaný B.. B. sa ustálil v tvrdení, že vzhľadom na jej stav sa
mohlo stať, že v danom momente si na vykonané skutočnosti nemusela pamätať, avšak to sa nedá ani

potvrdiť, ani vylúčiť. Postupne bolo znaleckými posudkami vyvrátená prítomnosť žalobkyňou tvrdenej
posttraumatickej stresovej poruchy, ako aj epileptických záchvatov.

Pokiaľ súd hodnotil svedeckú výpoveď manžela žalobkyne, dospel k záveru, že táto výpoveď je
tendenčná,čojepochopiteľnévzhľadomnato,žesvedok,akomanželžalobkynemázáujemnavýsledku

tohto konania. Tendenčnosť jeho výpovede spočívala v tom, že svedok uviedol rôzne podrobnosti
ohľadne neschopnosti manželky vykonávať prácu u žalovaného, ohľadne nárokov, ktoré mal žalovaný
voči nej aj počas PN, ako aj na svoje námietky proti takémuto konaniu žalovaného, ale nemal žiadne
informácie ohľadne straty 50.000,- Sk jeho manželkou, ani o vrátení týchto peňazí neznámym človekom
jeho manželke, ani o dodatočnom odvode týchto peňazí žalovanému. Odôvodnil túto nevedomosť tým,

že mu o tom manželka nič nepovedala. Takéto tvrdenie je neuveriteľné, pretože svedok bol z jej strany
informovaný o rôznych iných skutočnostiach menšieho významu a strata nie malej sumy peňazí, ale
najmä požiadavka žalovaného na vrátenie takejto sumy peňazí, musela žalobkyňu rozrušiť a určite sa
o tom potrebovala zveriť svojmu životnému partnerovi. Preto súd svedkovi uveriť nemohol.
Ani jedna svedecká výpoveď, okrem výpovede manžela žalobkyne, nepodporila tvrdenia žalobkyne a

nepreukázala skutočnosť, že by žalobkyňa v danom období skutočne trpela výpadkami pamäte a stratou
ovládania vlastného konania. Túto situáciu vyselektovala žalobkyňa len na inkriminované konanie, čo sa
javí ako nedôveryhodné. Z hľadiska zdravotného samozrejme, vzhľadom na posudok B.. B., nemožnotakúto situáciu vylúčiť, ale nemožno ju ani potvrdiť. Bolo úlohou žalobkyne, aby tieto dôkazné prostriedky
podporila ďalšími dôkazmi, nakoľko nesie v tejto otázke dôkazné bremeno. To sa jej však nepodarilo.
Žalobkyňa nepreukázala, že by jej zamestnávateľ mal vedomosti o tom, že nie je spôsobilá, pre svoje

zdravotné problémy, zodpovedne prácu vykonávať. Pokiaľ tieto zdravotné problémy pred ním zatajila, na
vlastnú žiadosť ukončila práceneschopnosť, sama sa vystavila nebezpečenstvu vzniku škody, prípadne
iných následkov spôsobených jej prácou, najmä za tej situácie, že v pobočke žalovaného vykonávala
funkciu vedúcej pobočky a dennodenne nakladala s účtovnými údajmi a finančnou hotovosťou. V tejto
súvislosti treba dať za pravdu žalovanému, že napriek tvrdeniam žalobkyne o jej zlom zdravotnom stave

a nespôsobilosti prácu vykonávať, žiadne ďalšie nezrovnalosti v práci žalobkyne zistené neboli.
Dôveryhodnosť konania žalobkyne je oslabená aj tvrdením o D. A., ktorý jej viac ako šesť mesiacov
po uvedenej udalosti vrátil predmetné peniaze. Výpadok jej pamäte sa mal pri tom vzťahovať len na
inkriminovanú situáciu, nie na osobu tohto pána, preto bolo v jej možnostiach v bývalom pracovisku zistiť
totožnosť, resp. bydlisko tohto človeka a podporiť tým svoje tvrdenia. To však neurobila a celé konanie
bolopríznačnéjejpasivitou,kedysaodzačiatkusporuA.U.XXXXsazúčastnilapojednávaniaibaraz,Q.

X.X.XXXX, napriek tomu, že v priebehu konania času sa riadne začlenila do života, pracovala, dokonca
porodila druhé dieťa. Taktiež opakovane v konaní uvádzala nepravdivé, resp. nepresné informácie
týkajúce sa napr. obdobia kedy už v práci nebola, nevysvetlila manipulovanie účtovných dokladov, ktoré
nezodpovedalo realite, ani skutočnosť, prečo sa na opakované požiadanie zamestnávateľa nedostavila
za účelom otvorenia bezpečnostnej schránky. Na konkrétne otázky položené jej pri jedinom výsluchu,

ktorý sa v konaní realizoval odpovedala prevažne „nepamätám si“, čo vzbudzuje nedôveru voči nej
tvrdeným skutočnostiam. Žalobkyňa nevedela vysvetliť tú podstatnú skutočnosť, prečo mala u seba v
čase straty celú sumu 50.000,- Sk, keď podľa jej výkazov mala mať v deň straty u seba iba 10.000,-
(pred touto udalosťou mala odviesť X.X.XXXX- 30.000,- Sk a dňa X.X.XXXX- 10.000,- , keď vykázala
končený stav v bezpečnostnej schránke 40.000,- Sk).

Na základe uvedeného možno mať za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v otázke
preukázania neexistencie svojho zavinenia pri závažnom porušení pracovnej disciplíny a spôsobení
škody zamestnávateľovi. Z uvedeného dôvodu nemožno posudzovať okamžité skončenie pracovného
pomeru za neplatné, nakoľko sa javí, že skutočne závažne porušila pracovnú disciplínu, tento krok

žalovaného bol v súlade s právnymi predpismi. Opak sa žalobkyni v konaní preukázať nepodarilo.

Z uvedeným dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).