Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110218123
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4110218123.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátmi: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako advokát
konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: L. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko U. Z. E., G. XXX/X, o

vymoženie sumy 666,70 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra z 31. októbra 2013 pod č. k. 19Er/529/2010 - 42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odvolací súd návrhy na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvého stupňa exekúciu vedenú

JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
Bratislava pod spisovou značkou EX 6666/10 zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi
JUDr. Rudolfovi Krutému nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, §
57 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“); § 45 ods. 1až 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“); § 25 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 1 ods. 1 a
2, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 3 ods. 1, § 52 ods.

1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/ a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); čl. 2 písm.
a/, čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, ako aj zisteným skutkovým stavom. V posudzovanej
veci mal súd riadne preukázané zo Zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
boli súčasťou zmluvy o úvere, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnená v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu je aj
rozhodcovská doložka - článok 18. Mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky uvedenej v danom

článku Obchodných podmienok, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľky. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne
nevyjednalanemalnavýber,vzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami,pričomv
zmyslejejzneniasavopredvzdalprávavýberu,kdesabudúmožnésporymedzistranamiriešiť.Povinný

mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda
aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že neprijateľná rozhodcovská
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že exekúciu vedenú pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým je potrebné zastaviť, nakoľko dojednanie rozhodcovskej doložky
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere,

na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bolo v rozpore s dobrými mravmi, vyššie citovanými
ustanoveniami slovenského právneho poriadku ako aj právneho poriadku Európskeho spoločenstva,a to najmä s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého súd
rozhodol tak, že mu ich nepriznal, pretože súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, a to aj napriek

výzve súdu, aby tak urobil.

Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním, v ktorom uviedla, že súd prvého stupňa
rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP a že sa nepodal návrh
na zažatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/. Tvrdila, že svojim

postupom jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože
prvostupňový súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Odvolanie
podalaajpreodňatiemožnostikonaťpredsúdom,nakoľkoexekučnýsúdneumožnilúčastníkomkonania
viesť kontradiktórne konanie. Mala za to, že súd svojim rozhodnutím založil prekážku rozhodnutej

veci. Uviedla, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do
situácie, ako by bol exekučný titul zrušený. Tvrdila, že právna úprava, ktorá umožňuje bez časového
obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo

povinnosti individuálne určeným adresátom uplatnením mimoriadnych opravných prostriedkov alebo
iných prostriedkov nápravy je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná. Zákonodarca priznal
všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci
konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Súdy nie sú oprávnené vykonávať priame zásahy do
právoplatných rozhodnutí rozhodcovských súdov. Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom

nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiadala postupom podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh

na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1
veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred
súdom namietala predovšetkým porušenie princípu legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh,
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania.

Vytýkala, že aj keď výkon a ochrana jej práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mala v
konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ňou zaobchádzané odlišne.
Mala za to, že exekučný súd rozhodoval o jej práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jej právne
postavenie, preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne
ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatovala aj porušenie princípu rovnosti

zbraní, na základe ktorého bola uvedená do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie
ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Nesúhlasila s právnym
posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch.Tvrdila,žerozhodcovskádoložkajeplatná.Poukázalananesprávneposúdenieneprimeranosti
úrokov z omeškania. Zdôraznila, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti

vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.
Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu,
ktorý zotrváva právoplatným a vykonateľným. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie
prerušil podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a predloženie

prejudiciálnych otázok v nasledujúcom znení: „ 1/ Má sa ust. písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za
každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej
doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2/ V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na
prvú otázku, je možné ust. písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej
rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva
svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnémusúdu podľa zákona, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu

podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba
na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu? 3/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47
ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej

pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko napadnuté rozhodnutie považovala za vecne

správne.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti

preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie na

základeexekučnéhotitulu-rozsudkuvydanéhostálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a. s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8 v Bratislave, zo dňa
11.11.2009 pod sp. zn. SR 15882/09.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená,musíbyťvkaždomštádiukonaniaibeznávrhuzastavená.VrozhodnutiachNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky č.k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 a č.k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012
Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd.

Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ OSP bol
už niekoľkokrát predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR a judikatúra v danej veci je
ustálená a konštantná. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané v exekučnom konaní,v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona. Vzhľadom na uvedené nie je
opodstatnenétvrdenieoprávnenejoexistenciivadykonaniavzmysle§205ods.2písm.b/OSP,nakoľko
súd rozhodoval vo veci, ktorá patrí do jeho právomoci.

K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne
právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na
ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok.

Oprávnená v odvolaní uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle
§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Oprávnená tvrdí, že k odňatiu jej
možnosti pred súdom konať došlo tým, že pred súdom nebola vypočutá, nebola oboznámená so
stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi, nemala možnosť ovplyvniť prípravu rozhodnutia, súd vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti. Rovnako vytýkala, že
v súvislosti s tým jej znemožnil vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Odvolací súd v tejto súvislosti

zdôrazňuje, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich
súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný.
Exekučný súd v tomto štádiu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza z tvrdení oprávnenej v návrhu
na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu

osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených
listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či daný
exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti
oprávnenej a povinnej.

Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1
písm. d/ OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva ani, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté.
Exekučný súd nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávnenej, že jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 EP) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti
dostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadom
na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok

konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusívykonávaťnapojednávaní.Súdprizastavení exekúcieskúmaexistenciudôvodovnazastavenie
exekúcie. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť
za tým účelom pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez
vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné. Exekučné konanie má charakter sporového

konania, ktorý sa prejavuje iba v riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným,
či možno vykonávať exekúciu. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd v 3 rovinách, a to ako spor
o začatí exekúcie, spor o zastavení exekúcie a odklad exekúcie. Podľa názoru odvolacieho súdu v
danom prípade prvostupňový súd nemal dôvod vo veci nariadiť pojednávanie, vykonávať dokazovanie
na pojednávaní, preto ani túto vadu konania namietanú odvolateľkou odvolací súd nezistil.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrenéurčito,jasneazrozumiteľnealebo,

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, nakoľko správne zistil skutkový stav

a správne vec posúdil po právnej stránke. Súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný
vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje
rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle §52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá
do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí
byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na
dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý

oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č.
258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený
vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Súd prvého stupňa preukázaný

skutkový stav správne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd
poukazuje a s ktorým sa stotožňuje. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. Odvolací súd predovšetkým poukazuje
na rozhodcovskú doložku v bode 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v znení: „Všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj

spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky..., budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným..., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisom rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (OSP).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie o
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky... na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,

v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu“. Táto rozhodcovská doložka je neprijateľná, a tým absolútne
neplatná zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľky.
Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto

podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa aj tým, že jej znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľky, t. j. oprávnenej. Rozhodcovská doložka uvedená

v zmluve umožňujúca dodávateľke výber rozhodcovského konania nenapĺňala záujem na ochrane
spotrebiteľa, pretože z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú
Zmluvné dojednania napísané - a to drobným, ťažko čitateľným, husto popísaným textom, už sama

osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte
obsiahnutými. Takto formulovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53
ods. 4 písm. r/ OZ a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná a bráni tomu, aby na základe nej
vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Nakoľko oprávnená podala návrhy na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ OSP, odvolací

súd bol povinný o týchto návrhoch rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné
poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku
špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa aplikujú v
prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje v § 36ods. 5 a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného dôvodu
je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný poriadok
vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností

konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis. Odvolací
súd navyše dodal, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť
zasúdnerozhodnutie,posúdiťnevyhnutnosťrozhodnutiaoprejudiciálnejotázkeprevydanierozhodnutia
vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanom prípade
neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko

všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou judikatúrou vyriešené,
z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už zodpovedané (doktrína
acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie konania o predbežnej
otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie
je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté clairé - konanie jasné
alebo zrozumiteľné).

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo
výroku vecne správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.