Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/670/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212676
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 14C/148/2012 - 35 zo dňa 19. 08. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal z titulu majetkovej škody sumy
125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 330,- Eur, zamietol, o trovách konaniach rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej uznesením č. k. 14C/148/2012 - 35 zo dňa 19. 08. 2013
návrh navrhovateľa zo dňa 14. 08. 2013 na prerušenie konania zamietol keď mal za to, že nie sú dané

dôvody na prerušenie konania, keďže o námietke žalobcu bolo rozhodnuté zákonným postupom, a to
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým rozhodnutím nadriadený súd zákonného sudcu,
ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie, z prejednávania a rozhodovania v tejto veci
nevylúčil. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/
O. s. p.

Čo sa týka žaloby vo veci samej, okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danej

veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Okresný súd zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota
vedeného pod sp. zn. 19Er/4/2009 mal preukázané, že žiadosť súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresného súdu doručil dňa 09. 01. 2009. Súdny exekútor
doručil dňa 27. 03. 2009 opravenú zápisnicu, ktorej obsahom bol opravný návrh na vykonanie exekúcie
v horeuvedenej exekučnej veci a súd následne dňa 14. 04. 2009 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Súd poukázal na to, že opravený návrh na vykonanie exekúcie bol doručený na súd dňa

27. 03. 2009, zákonná lehota na vydanie poverenia tak uplynula dňa 14. 04. 2009, pretože tomuto
dňu predchádzala sobota, nedeľa a pondelok, kedy bol sviatok, pričom dňa 14. 04. 2009 poverenie na
vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu bolo vydané.O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s
poukazom na to, že žalovaná strana, hoci bola úspešná v konaní a vzniklo by jej právo na náhradu trov
konania, tieto si neuplatňovala.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní, okrem iného, namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom
strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby,
ale zároveň musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami

a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko
pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu
bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený
so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia

akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však
v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu
mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek

tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok
spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič

nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej situácie, okresný súd
preto nemal vec meritórne prejednať. Konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho
vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodoval aj o zamietnutí návrhu žalobcu

na prerušenie konania vydaním meritórneho rozhodnutia pred právoplatným rozhodnutím o prerušení
konania zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Vo vzťahu k existencii zbytočných
prieťahov a neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment,
kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu
exekútorovi. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu pre nedostatok dôvodov vo

vzťahu k náhrade skutočnej škody, pričom uvádza, že súd v odôvodnení rozhodnutia zaoberá sa
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka. Podľa žalobcu súd ignoroval všetky
tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného
systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov, urgencií, publikačné výdaje spojené

s vyhotovením urgencií na poštovné a telekomunikačné výdaje. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku
nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková
škoda nevznikla, rovnako sa to týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca ďalej v
odvolaní uviedol, že nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník. Poukázal na to, že pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup

exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Namietal, že žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to
aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného
súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,

zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedeného v odvolaní odvolací súd
nepovažuje za dôvodné a prijateľné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd
porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť

sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť
súdne konanie. Na pojednávanie dňa 19. 08. 2013 bol právny zástupca žalobcu riadne predvolaný a
predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 02. 08. 2013 je zrejmé, že bola dodržaná lehota v zmysle §
115 ods. 2 O. s. p. a žalobca mal tak dostatok času na prípravu na pojednávanie.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín na deň 19. 08. 2013, na toto pojednávanie účastníci
boli riadne predvolaní.

Keďže žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre
ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne
pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť prejednanie veci

bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný považované za
postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa s
obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a podobne a teda nebola žalobcovi odňatá
možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá
účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v primeranej lehote bez prieťahov.

Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred
ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania, okresnému súdu nič nebránilo,
aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a vo veci aj rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Žalobca v
návrhu na začatie konania tvrdil, že okresný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie až dňa 14. 04. 2009, a to rozhodnutím o poverení, k rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Odvolací súd však z exekučného
spisu sp. zn. 19Er/4/2009 zistil, že o žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená súdnym exekútorom dňa 9. januára 2009, súd následne vyzval súdneho exekútora, aby
postupompodľa§40Exekučnéhoporiadkuvyzvaloprávnenéhonauvedeniesúdunavymoženievmene

Eur, nakoľko od 01. 01. 2009 je zákonným platidlom mena Eur. Súdny exekútor dňa 27. 03. 2009 doručil
súdu zápisnicu spísanú pred súdnym exekútorom, ktorá obsahovala návrh na vykonanie exekúcie v
predmetnej exekučnej veci podľa výzvy súdneho exekútora. Súd zistil, že poverenie súdom bolo vydané
dňa 14. 04. 2009, t. j. v zákonnej lehote ako správne konštatoval okresný súd, pričom súd zistil, žepoverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnym exekútorom súdu vrátené dňa 31. 01. 2011 z dôvodu
skončenia exekučného konania vymožením pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ako aj trov
exekučného konania. Odvolací súd ešte dopĺňa, že poverenie na vykonanie exekúcie súdny exekútor

prevzal dňa 05. 05. 2009. Hoci poverenie bolo vydané v zákonom stanovenej lehote, odvolací súd
poukazuje na to, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia, ktorá je upravená v Exekučnom poriadku na
udeleniepoverenianavykonanieexekúciesprihliadnutímajktomu,žesajednáoporiadkovúlehotu,ako
aj expedovanie tohto poverenia a doručenie poverenia súdnemu exekútorovi tak, ako to bolo uvedené
vyššie, nemožno za žiadnych okolností považovať za konanie súdu, ktoré by malo za následok zbytočné

prieťahy v súdnom konaní. Správne okresný súd konštatoval, že poverenie exekútora na vykonanie
exekúcie bolo vydané v lehote, ktorá neprevyšuje 6 mesačnú lehotu a ktorá je považovaná ustálenou
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky za
lehotu, ktorá spôsobuje subjektívne prieťahy v konaní.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že

zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom (v
súdenej veci škoda mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, keď súd vo veci nekonal bez
prieťahov), je zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti
za škodu, a to nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené, že by okresný
súd rozhodoval vo veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom, nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto
okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti a teda existenciou

škody príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Keďže v súdenej veci nebola zistená neodôvodnená nečinnosť exekučného súdu, nebolo potrebné v
konaní sa zaoberať výškou škody, prípadne výškou nemajetkovej ujmy a v tomto smere vykonať aj
dokazovanie, na čo odvolací súd poukazuje vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že hodlal v konaní

pred súdom prostredníctvom vykonávaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a
to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenia zabezpečil. Okrem toho odvolací súd
poukazuje, že žalobca, pokiaľ tvrdil už v žalobe vznik majetkovej škody, výšku tejto škody mal dôkazmi
aj podložiť a preukázať; nič žalobcovi nebránilo, aby takýto dôkaz - znalecký posudok predložil súdu už
pri podaní žaloby vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc

ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.