Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/206/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112220995
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112220995.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu E.. D. H., F..

X.XX.XXXX, T. C. XX, P., zastúpeného JUDr. Janou Zimmermannovou, advokátkou so sídlom Trieda
KVP 1, Košice, proti žalovaným 1/ D. M., F.. X.XX.XXXX, T. C. XX, P., X/ P. A.E., F.. XX.X.XXXX, T. C.
XX, P., X/ Z. D., F.. XX.XX.XXXX, T. C. XX, P. I. X/ E.. E. P., F.. X.XX.XXXX, T. C. XX, P., všetci zastúpení
JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom Murgašova 3, Košice, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 14.8.2012 domáhal ochrany osobnosti a náhrady majetkovej ujmy v
peniazoch. Svoj návrh odôvodnil tým, že je od roku 1996 predsedom ATON Spoločenstva vlastníkov
bytov C. XX - XX. Ž. sú členmi rady J. I.. C. XX.X.XXXX bola žalovanými v 1. - 4. rade a p. Q. C.

vyhotovená revízna správa o kontrole hospodárenia Spoločenstva vlastníkov T. I. C. XX - XX, R. P.,
ktorá bola dňa 30.4.2012 doručená k rukám žalobcu ako predsedu J. I.. Obsahom tejto revíznej správy
boli nepravdivé zavádzajúce a skresľujúce tvrdenia týkajúce sa žalobcu a jeho výkonu činnosti ako
predsedu J. I. P. za spoločenstvo vlastníkov bytov. Žalobca s obsahom revíznej správy nesúhlasil a
jej obsah považoval za zasahujúci do jeho dobrej povesti, dobrého mena a cti. Napriek nesúhlasu
žalobcu došlo k zverejneniu tejto revíznej správy a jej distribúcie medzi vlastníkov bytov J. I., teda medzi
osoby z blízkeho okolia žalobcu, medzi osoby, s ktorými sa žalobca stretáva, medzi jeho susedov a

spoluobčanov, ktorí sú žalobcovi dlhoroční známi. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR má každý právo na
zachovanie osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena. Revízna správa vyhotovená žalovanými v 1.
- 4. rade, ktorá bola zverejnená a rozdistribuovaná všetkým vlastníkom bytov vo vchodoch C. XX -
XX R. P. t.j. spolu 78 rodinám obsahovala nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia v rozpore so zákonom,
ktoré sa týkali výkonu činnosti predsedu J. I. konajúceho za Spoločenstvo vlastníkov bytov a to žalobcu.
Vychádzajúc z právnej úpravy a to najmä zákona č. 182/1993 Zb.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov je nesporné, že tvrdenia uvedené v revíznej správe boli a sú

nepravdivé, skresľujúce a neobjektívne a to z nasledovných dôvodov:
bod a/ revíznej správy - samostatný bankový účet nie je všeobecne záväzným právnym predpisom
vyžadovaný,
bod b/ revíznej správy - je na rozhodnutí predsedu ako štatutárneho orgánu spoločenstva, v
jeho zodpovednom prístupe a manažérskom rozhodnutí ako uložiť finančné prostriedky uhrádzané
spoločenstvu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a tiež rozhoduje o výpisoch a
poplatkoch,

bod c/ revíznej správy - žiadny všeobecne záväzný právny predpis nevyžaduje na manipulovanie s
finančnou hotovosťou spoločenstva uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, tiež nie je zakázané
zriadiť pre spoločenstvo pokladňu a nie je stanovená žiadna povinnosť prevádzať peňažné prostriedky
z pokladne na bežný účet,bod d/ revíznej správy - za spoločenstvo koná ako štatutár predseda a úhrady vykonávané
spoločenstvom nepodliehajú ani odsúhlaseniu ani vedomiu rady a už vôbec nie členom rady; pri platnej
zmluve so spoločenstvom je predseda spoločenstva povinný faktúru za úhradu ceny za tovar alebo dielo

zaplatiť,
bod e/ revíznej správy - žiadna iná osoba ako štatutár nemôže uzatvárať dohody a ani iné právne vzťahy
za spoločenstvo a predseda nie je povinný oznamovať rade, ani informovať radu o skutočnostiach ako o
potrebe údržby a opráv, o cenových ponukách, o dohodách a už vôbec nie dávať takéto skutočnosti rade
na schválenie; ak boli na základe rozhodnutia predsedu vykonané práce na základe dohody o vykonaní

práce, bolo to rozhodnutie plne v rámci kompetencií predsedu a takéto rozhodnutie predsedu bolo plne
v súlade so zmluvou,
bod f/ revíznej správy - za spoločenstvo koná výlučne predseda ako štatutár,
bod g/ revíznej správy - viď ad bod d/ revíznej správy.
Je nepochybné, že žalovaní pri vyhotovovaní revíznej správy vykonávali kontrolnú funkciu rady, avšak
realizácia kontrolnej funkcie rady nevylučuje neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti;

ak je právo rady pri výkone kontroly zneužité, ide o neoprávnený zásah do osobnosti. Všetky práva
sa chránia v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva nedôjde k neprimeranému zásahu
do iného práva. Napriek nesúhlasu žalobcu došlo k zverejneniu tejto revíznej správy a jej distribúcii
medzi osoby z blízkeho okolia žalobcu, medzi jeho susedov a spoluobčanov, ktorí sú žalobcovi dlhoroční
známi. Žalobca býva v byte na ul. C. XX R. P. od roku 1979 a od toho času sa samozrejme spoznal so

všetkými susedmi a vlastníkmi bytov v okolí. Funkciu predsedu J. I. vykonáva od roku 1996 a počas tejto
doby výrazne pozdvihol úroveň bývania v bytovom dome, pri výkone funkcie predsedu dôsledne dbal
a dbá na zákonnosť, svedomitosť a poctivosť o čom nesporne svedčí aj fakt, že túto funkciu vykonáva
viac ako 15 rokov. Žalobca medzi vlastníkmi bytov požíval dôveru, úctu a rešpekt. Žalobca je osobou
s vysokým morálnym, humánnym, občianskym a profesionálnym kreditom. Je držiteľom viacerých

vyznamenaní, pričom 11 rokov bol predsedom okresného Červeného kríža. Revízna správa obsahuje
klamlivé, zavádzajúce a osočujúce tvrdenia týkajúce sa Č. J. I., ktoré zastupuje a za ktoré navonok koná
žalobca ako predseda a ktorá bola zverejnená vlastníkom bytov na ul. C. XX - XX R. P., bola objektívne
spôsobilá zasiahnuť česť a dobré meno žalobcu a je zrejme, že u žalobcu zverejnením nepravdivých
tvrdení v revíznej správe došlo k zníženiu vážnosti a dôstojnosti jeho osobnosti v spoločnosti a blízkom

okolí u jeho susedov a známych, narušeniu jeho dobrej povesti a mena a tak zásahu do práva na
ochranu osobnosti a do jeho občianskej cti a dôstojnosti. Možno konštatovať, že u žalobcu tak došlo
aj k vzniku nemajetkovej ujmy. Pri posudzovaní nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné vychádzať
zo skutočnosti, že následkom zverejnenia nepravdivých tvrdení v revíznej správe došlo k zásahu do
osobnosti žalobcu, jeho osobnostných práv. Preto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a to vo výške

1.200 eur (4 x 300 eur) je s ohľadom aj na spoločenské pomery spôsobilá vyvážiť a zmierniť nemajetkovú
ujmu žalobcu. Navrhuje teda, aby súd vydal tento rozsudok:
Žalovaný v 1. rade je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sa žalobcovi písomne
ospravedlniť v tomto znení: „., D. M., T. C. XX, P. sa ospravedlňujem E.. D. H., T. C. XX, P. za nepravdivé
tvrdenia a nepravdivé skutočnosti uvedené v revíznej správe o kontrole hospodárenia Spoločenstva

vlastníkov bytov I., C. Č.. XX - XX R. P. W. C. XX.X.XXXX.“.
Žalovaný v 2. rade je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sa žalobcovi písomne
ospravedlniť v tomto znení: „ D., P. A., T. C. XX, P. sa ospravedlňujem E.. D. H., T. C. XX, P. za nepravdivé
tvrdenia a nepravdivé skutočnosti uvedené v revíznej správe o kontrole hospodárenia Spoločenstva
vlastníkov bytov I., C. Č.. XX - XX R. P. W. C. XX.X.XXXX.“

Žalovaný v 3. rade je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sa žalobcovi písomne
ospravedlniť v tomto znení: „D., Z.A. D., T. C. XX, P. sa ospravedlňujem E.. D. H.Á., T. C. XX, P.
W. nepravdivé tvrdenia a nepravdivé skutočnosti uvedené v revíznej správe o kontrole hospodárenia
Spoločenstva vlastníkov bytov ATON, C. Č.. XX - XX R. P. W. C. XX.X.XXXX.“.
Žalovaný v 4. rade je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sa žalobcovi písomne

ospravedlniť v tomto znení: „Ja, E.. E. P., T. C. XX, P. ospravedlňujem E.. D. H., T. C. XX, P. za nepravdivé
tvrdenia a nepravdivé skutočnosti uvedené v revíznej správe o kontrole hospodárenia Spoločenstva
vlastníkov bytov I., C. Č.. XX - XX R. P. W. C. XX.X.XXXX.“.
Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu titulom porušenia práva na ochranu
osobnosti vo výške 300 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu titulom porušenia práva na ochranu
osobnosti vo výške 300 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu titulom porušenia práva na ochranu
osobnosti vo výške 300 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Žalovaný v 4. rade je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu titulom porušenia práva na ochranu
osobnosti vo výške 300 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaní v 1. - 4. rade sú povinní nahradiť trovy konania.

Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.10.2012 uviedli, že v zmysle ust. § 7c ods. 5 zákona
č. 182/1993 Zb.z. je rada dozorný orgán spoločenstva, pričom medzi inými najmä kontroluje činnosť
spoločenstva vrátane vedenia účtovníctva a iných dokladov a navrhuje opatrenia na opravu nedostatkov.
Žalovaní s poukazom na vyššie označené ustanovenie zákona o vlastníctve bytov plniac si svoje

zákonné povinnosti vykonali v období od 28.11.2011 do 7.3.2012 kontrolu vedenia účtovníctva a iných
dokladov spoločenstva za rok 2011 ako aj spätne až do roku 2005 a svoje zistenia a návrhy na
odstránenie zistených nedostatkov vyjadrili v revíznej správe. Žalobca sa k obsahu revíznej správy
vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 14.5.2012, v ktorom všetky zistenia rady vyjadrené v revíznej
správe bez ďalšieho označil za lživé tvrdenia a vo vzťahu k týmto iba uviedol, že nebol porušený
zákon. Vzhľadom na stanovisko žalobcu následne žalovaní revíznu správu v záujme objektivity spolu so

stanoviskom doručili vlastníkom bytov. Aj napriek názoru žalobcu o nepravdivosti a klamlivosti obsahu
revíznej správy, ktorej doručením vlastníkom bytov sa cíti byť dotknutý na svojej cti, žalovaný na
všetkých skutočnostiach uvedených v revíznej správe, ktoré vyplynuli z výkonu ich kontrolnej činnosti
bez ďalšieho naďalej trvajú. Revízna správa resp. jej obsah sa týkal výlučne činnosti spoločenstva
a účelom návrhov členov rady na odstránenie zistených nedostatkov je zefektívnenie jej činnosti

ani nie v poslednom rade dosiahnutie podľa možnosti čo najefektívnejšieho a najtransparentnejšieho
spôsobu nakladania s peňažnými prostriedkami spoločenstva. Cieľom revíznej správy nijako nebolo
spochybnenie ľudských a morálnych kvalít žalobcu ako fyzickej osoby občana ako ani jeho pracovných
zásluh v miestach jeho predošlých zamestnaní a už vôbec nie i jeho celospoločenských zásluh, či jeho
spoločenského postavenia. Avšak nakoľko žalobca vykonáva funkciu predsedu spoločenstva už od roku

1996 v súvislosti s činnosťou spoločenstva a výkonu funkcie predsedu spoločenstva je povinný strpieť
určitú (vyššiu mieru) kritiky, pokiaľ sa táto inak nevymkýna pravidlám slušného správania (nejedná sa
o používanie vulgarizmov, hrubých slov a pod.) obzvlášť, ak je táto oprávnená a sleduje legitímny cieľ.
Zákon o vlastníctve bytov upravuje hospodárenie spoločenstva iba rámcovo čo znamená, že nakladanie
s peňažnými prostriedkami vlastníkov musí byť v zmysle § 7a ods. 3 zákona ďalej upravené v zmluve

o spoločenstve, prípadne to môže byť ešte podrobnejšie, jasnejšie a tým aj presnejšie upravené v
stanovách, práve na podnet rady. Tú skutočnosť samu o sebe, že žalobca sa nestotožňuje s obsahom
revíznej správy, ktorú žalovaní aj spolu s jeho stanoviskom spôsobom doručenia poskytli jednotlivým
vlastníkom bytov ako osobám, ktorých záujmov sa táto priamo týka nemožno považovať za porušenie
práv na ochranu jeho osobnosti ako občana. V opačnom prípade resp. chápanie obsahu revíznej správy

(zistených nedostatkov a návrhu na ich odstránenie) ako skutočnosti objektívne spôsobilé zasiahnuť
do práv na ochranu osobnosti predsedu spoločenstva, by bránilo výkonu práv a povinnosti rady ako
dozorného orgánu a v konečnom dôsledku by viedlo k celkovej strate, jej účelu a významu. Napokon
radou bytového domu bola zvolaná aj schôdza vlastníkov bytov dňa 25.5.2012 pokiaľ ide o C. XX - XX I.
X.X.XXXX H. O. Z. C. XX - XX, predmetom ktorej mal byť resp. bola okrem iného aj diskusia o revíznej

správe vrátane stanoviska žalobcu, na ktorej sa predseda spoločenstva mal možnosť k nej vyjadriť čo
aj urobil. Je však už vecou vlastníkov bytov či a ak áno, aké dôsledky a závery na základe im doručenej
revíznej správy vyvodia. Na základe týchto skutočnosti je zrejme, že niet žiadneho dôvodu na to, aby
sa žalovaní žalobcovi za obsah nimi vypracovanej revíznej správy a jej doručenie vlastníkom bytov aj
spolu s jeho stanoviskom ospravedlňovali, preto navrhujú žalobu zamietnuť.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 18.2.2014 žalobca uviedol, že revízna správa je nepravdivá a osočujúca a
obsahuje len subjektívne tvrdenia, pričom v nej úplne absentujú konkrétne fakty, skutočnosti, argumenty
či dôkazy o pochybeniach žalobcu ako predsedu spoločenstva, na základe ktorých by vlastníci bytov
mohli obsah tejto správy aj objektívne preskúmať a tak dospieť k správnym záverom, či názorom na

výkon činnosti žalobcu a tak aj na jeho osobu. S ohľadom na absenciu objektívnych faktov a tvrdení v
revíznej správe, tak ani žalobca nemohol k tejto revíznej správe zaujať konkrétne stanovisko a reagovať
na ňu účinne, argumentačne. Pretože na všeobecné tvrdenia je možné reagovať len všeobecne a tak
sa ani nemohol účinne brániť voči poškodzovaniu jeho dobrého mena, povesti a jeho cti. Tvrdenie
žalovaných, že žalobca sa mohol obhájiť na zhromaždení, ktoré nasledovalo cca po dvoch týždňoch

od doručenia revíznej správy vlastníkom bytov nemôže obstáť, pretože väčšina vlastníkov bytov sa
zhromaždenia nezúčastňuje a ani nezúčastnila a tiež preto, že ide o dosť dlhú dobu na utvrdenie
sa v postoji k veci a názore na žalobcu. Ak aj žalovaní vo svojich výpovediach či výpoveďami na
pojednávaní vypočutých svedkov chceli preukázať konkrétne pochybenia žalobcu ako predsedu, takje potrebné uviesť, že práve táto argumentácia (nie až argumentácia pred súdom) s odkazom na
nimi udávané (údajné) pochybenia, mala byť obsahom revíznej správy (o to viac, ak táto 15-stranová
revízna správa bola radou aj reálne spracovaná). Okolnosť zo strany rady, že skrátili revíznu správu

len na 4 strany bez uvedenia konkrétnych pochybení žalobcu a v tejto podobe doručili revíznu správu
vlastníkom bytov, je významným pochybením a skutočnosťou, že týmto konaním žalovaných došlo k
zásahu do osobnosti žalobcu. Právne relevantným v konaní je obsah a spôsob doručenia revíznej
správy a okolnosť akým dojem, či názor táto doručená revízna správa zanechala vo vedomí vlastníkov
bytov. Vlastníci bytov boli pravidelne informovaní o pohyboch a stave finančných prostriedkov na účtoch

bytového domu a to napr. aj každoročným vyúčtovaním nákladov za služby spojené s užívaním bytu,
prílohou ktorého boli údaje o dome podľa jednotlivých položiek a to aj v položkách príjem a náklady.
O pohyboch a stave finančných prostriedkov na účtoch bytového domu taktiež každoročne informovala
rada svojou revíznou správou o kontrole hospodárenia, pričom rada nikdy nezistila nedostatky vo vedení
účtovníctva, skontrolovala faktúry fond prevádzky, údržby a opráv, účtovné doklady, tiež mzdovú agendu
atď. Nedostatky zistené neboli. Rovnako tak každoročne bola na zhromaždení predložená a schválená

správa o hospodárení, ktorej súčasťou bolo aj položkovito a podrobne uvedené nakladanie s finančnými
prostriedkami bytového domu ich tvorba a čerpanie. Uloženie finančných prostriedkov na termínovanom
účteboloodsúhlasenéuznesenímzodňa13.1.2000,pričomprikaždomtermínovanomvkladevbankeje
zrejme, že termínovaný vklad nepodlieha žiadnym poplatkom a preto sa ním nezvyšujú režijné náklady.
Zmluva o spoločenstve a ani zákon neukladajú predsedovi vykonávať výbery a vklady s oznámením

rade. Každoročne bola na zhromaždení predložená a schválená správa o hospodárení, ktorej súčasťou
bolo uvedenie stavu termínovaného vkladu a výnosy na ňom. Žalobca tak ako predseda nekonal
svojvoľne a bez vedomia vlastníkov bytov. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis nevyžaduje na
manipulovanie s finančnou hotovosťou spoločenstva uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, taktiež
nie je zakázané zriadiť pre spoločenstvo pokladňu. Aj keď peňažné prostriedky sú súčasťou pokladne,

tak nedochádza k znižovaniu finančných prostriedkov spoločenstva, nakoľko tieto prostriedky stále
tvoria majetok spoločenstva a sú takto účtované. Všetky žalobcom a predsedom spoločenstva prijaté
finančné prostriedky boli správou o hospodárení a tvorbe a použití fondu prevádzky, údržby a opráv v
SVB prezentované a vysvetlené vlastníkom bytov každoročne na zhromaždení, pričom táto správa o
hospodárení a tvorbe a použití fondu prevádzky, údržby a opráv bola na tomto zhromaždení vlastníkmi

bytov schvaľovaná. Pokiaľ ide o tvrdenia, že žalobca porušil povinnosti uvedené v čl. IV v bode 9,
v čl. X v bode 3 a čl. XI v bode 9 - 11 zmluvy o spoločenstve, tieto tvrdenia nepreukázali, pretože
správna réžia, režijné náklady, odmeny a náklady na správu boli vždy schvaľované na zhromaždeniach,
takže to nebolo zo strany žalobcu ako predsedu svojvoľné konanie. Tvrdenie žalovanej v 3. rade, že
výber dodávateľa na výmenu ... bol zo strany predsedu svojvoľný je nepravdivý - výberové konanie

sa uskutočnilo za účasti aj žalovaných ako rady a to dňa 10.7.2007 a následne tiež dňa 25.7.2007
prebehlo v bytovom dome písomné hlasovanie. Tvrdenie žalovanej v 3. rade, že výber dodávateľa na
ošetrenie fasády domu a to M. H.. T. bol zo strany predsedu svojvoľný nie je pravdivé - oboznámenie
o pripravovanom ošetrení obvodového plášťa domu a výber firmy H.. T. bol vykonaný na zhromaždení
dňa 29.5.2008. Tvrdenie žalovaných v revíznej správe o chybnom výpočte DPH, neoprávnenej úhrade

DPH a chýbajúcich objednávkach a tým neoprávnených úhradách faktúr bez súhlasu rady a vlastníkov
bytov sú tiež nepravdivé - k žiadnej škode na majetku v spoločenstve nedošlo, čo priznala aj žalovaná
v 3. rade vo svojej výpovedi. Žalobca ako predseda konal vždycky v súlade so zmluvou o spoločenstve.
Všetky nedostatky vytýkané v bode e/ revíznej správy nie sú pravdivé, pretože žalobca každoročne na
zhromaždeniachinformovalvlastníkovbytovopotrebeoprávaúdržbyataktiežvždyvsúladesozmluvou

o spoločenstve pri väčších opravách a údržbe nad 300 eur a mimo havarijného stavu prerokoval a nechal
na zhromaždení schváliť dodávateľov prác. V prípade ak žalobca ako predseda postupoval tak, že zadal
výkon prác dodávateľovi či vykonával práce bez prejednania potreby týchto prác vlastníkmi bytov a to
aj vtedy, ak túto prácu vykonával on sám, tak postupoval v súlade so zmluvou o spoločenstve, pretože
išlo o výkon prác do 300 eur, či je riešenie havarijného stavu, preto tvrdenie o potrebe kontroly prác a

zadávanie prác v súčinnosti s členom rady nie je pravdivé. O skutočnosti, že odmena pre predsedu, tiež
členov rady a aj pre ekonómku spoločenstva bude vyplácaná v konkrétnej výške a na základe dohôd,
boli vlastníci bytov informovaní a uvedené bolo schválené aj na zhromaždeniach. Výška vyplácaných
odmien bola vždy schválená na zhromaždeniach a bola zahrnutá buď v položke výkon správy alebo
výkonsamosprávy.To,žeekonomickúagenduspoločenstvazabezpečujemanželkažalobcubolotaktiež

vlastníkom známe, pretože táto bola vždy menovite uvedená a podpísaná pod každoročnou správou o
výsledku hospodárenia, ktorá bola prejednávaná na zhromaždení a taktiež bola vyvesená vo výveskách
v bytovom dome. Odmena za výkon ekonomickej agendy bola súčasťou poplatku za správu domu, o
čom vlastníci bytov mali vedomosť.Vo svojom stanovisku zo dňa 5.3.2014 žalovaní uviedli, že žalobca už teraz bývalý predseda I.
Spoločenstvo vlastníkov bytov vo svojom vyjadrení okrem iného najmä tvrdí, že revízna správa z

23.04.2012 obsahuje len subjektívne tvrdenia, bez uvedenia konkrétnych skutočností, či dôkazov a
spôsobom jej doručenia vlastníkom bytov malo dôjsť k poškodeniu jeho dobrého mena, povesti a
cti. V danom prípade sa tak jedná o konkurenciu práva žalobcu na ochranu osobnosti a právom
žalovaných ako členov dozorného orgánu na výkon kontrolnej činnosti nad hospodárením a činnosťou
spoločenstva. Z hľadiska rozhodnutia o veci je preto podstatné spoľahlivé posúdenie dodržania princípu

primeranosti (proporcionality), pri ktorom musia byť brané do úvahy všetky okolnosti prípadu, to
znamená, že nie len spôsob (formu) akým sa zistenia rady oznamovali vlastníkom bytov a samotnú
skutkovú okolnosť doručenia revíznej správy priamo vlastníkom, ale najmä, či obsah revíznej správy
zodpovedá skutočnému stavu veci, či skutočnosti, ktoré boli v správe prezentované ako nedostatky v
činnosti spoločenstva sú, resp. či tieto rozumne možno považovať za nedostatky [bez ohľadu na to, či
tieto nedostatky zakladajú alebo nezakladajú porušenie zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov"),
viď ďalej], ako na revíznu správu reagoval žalobca, a tiež, čo žalovaní doručením revíznej správy (nimi
navrhovanými opatreniami) sledovali ako aj celkové „pozadie" udalostí.
1.Kobsahurevíznejsprávy:Napriektomu,žežalobcavosvojomvyjadrenípoukazujúcnato,žesprávyo
výsledkoch hospodárenia spoločenstva boli za predchádzajúci kalendárny rok každoročne schvaľované

na schôdzach vlastníkov bytov ako aj na to, že v (iných) revíznych správach rady za predchádzajúce
obdobia,kedyjejčlenmineboližalovaní,zásadnénedostatkyvčinnostispoločenstvaajehohospodárení
vytknuté neboli, sa snaží vyvolať „...dojem...", že revízna správa je nepravdivá a osočujúca, vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obsah revíznej správy o činnosti a hospodárení spoločenstva (nie
predsedu, pozn.) zodpovedal skutočnému stavu veci a teda: - prostriedky fondu prevádzky, údržby

a opráv neboli vedené oddelene od prostriedkov zhromaždených na úhrady za plnenia (§10 ods. 4
zákona o vlastníctve bytov), resp. nevyhovujúci počítačový software nebola tvorba a čerpanie fondu
v ktoromkoľvek čase skontrolovateľná, pokiaľ žalobca namieta, že jednotlivým vlastníkom bytov boli
každoročne doručované „ Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaní bytu podotýkajú, že tieto
vyúčtovania boli zamerané predovšetkým na náklady, toho ktorého bytu, pričom v revíznej správe

uvedené nedostatky z vyúčtovania nemali vlastníci možnosť zistiť; presuny peňažných prostriedkov v
sumách 3000 € až 15.000 € z bežného účtu (Poštová banka, a.s.) na termínovaný vklad (Tatra banka,
a.s.) v priebehu kalendárneho roka žalobca uskutočňoval len na základe vlastných rozhodnutí bez
vedomia členov rady, či zhromaždenia vlastníkov bytov, pričom peňažné prostriedky v týchto sumách
prenášal medzi bankami v hotovosti, čo nemožno považovať za postup s odbornou starostlivosťou. Na

týchto nedostatkoch nič nemení tá okolnosť, že „ Správy o výsledku hospodárenia ..." , z ktorých inak
tieto nijako neboli pre vlastníkov bytov zistiteľné, boli na zhromaždeniach vlastníkov bytov schválené.
Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že uloženie peňažných prostriedkov vo forme termínovaného vkladu
bolo odsúhlasené uznesením z 13.01.2000, zdôrazňujeme, že tu išlo len o jednotlivý prípad (sumu
200.000 Sk), t.j. nešlo o udelenie súhlasu do budúcna na dobu neurčitú; - pokiaľ žalobca namieta, že

nijaký všeobecne záväzný právny predpis neukladá povinnosť pre účely disponovania s peňažnými
prostriedkami spoločenstva mať uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, dodáva, že ani žiadny
právny predpis nevylučuje, aby v záujme zvýšenia právnej ochrany majetku spoločenstva takáto dohoda
bola uzavretá. Pokiaľ žalobca namieta, že nie je zakázané zriadiť pre spoločenstvo pokladňu, uvádza,
že pre stav peňažných prostriedkov v pokladni žiaľ nebol stanovený nijaký limit, pričom v „Správach

o výsledku hospodárenia... "je pri pokladni uvedený len stav peňažných prostriedkov na začiatku,
toho ktorého kalendárneho roka a stav ku koncu toho ktorého kalendárneho roka, avšak už nijako
nebol zistiteľný vývoj a pohyb stavu finančných prostriedkov v pokladni počas kalendárneho roka.
Žalobca priamo v hotovosti vyberal od vlastníkov bytov peňažné prostriedky, ktoré neukladal na bankový
účet spoločenstva, čo sám uznal aj na pojednávaní. Vlastníci bytov ako ani členovia rady nemali

nijakú vedomosť o tom, že žalobca disponuje s dvoma bankomatovými kartami až do vykonania
kontroly, resp. vypracovania revíznej správy; žalobca sa síce odvoláva na ustanovenie článku IV. ods. 8
Zmluvy o spoločenstve, v zmysle ktorého „Predseda môže samostatne rozhodovať o údržbe a oprave
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu ... do výšky 300 € ..." (bez ďalšieho bližšieho
určenia časového limitu, či počtu takýchto prípadov, pozn.), avšak práve vágnosť tohto ustanovenia,

bola dôvodom, pre ktorý žalovaní v rámci nápravných opatrení navrhli toto ustanovenie zmluvy o
spoločenstvezrušiť,prípadnezmeniť.Pokiaľžalobcapoukazujenato,že„správnaréžia,režijnénáklady,
odmeny a náklady na správu boli vždy schvaľované na zhromaždeniach, žalovaní zdôrazňujú, že na
základe „Zápisov zo zhromaždení..." vlastníci bytov nemali vedomosť o tom, že žalobca (zamestnanec)opakovane uzatváral so spoločenstvom (zamestnávateľom) dohody o vykonaní práce, prípadne dohody
o pracovnej činnosti, predmetom ktorých bola okrem iných výmena meračov tepla, výmena vykurovacích
telies, oprava a natieranie strešnej plechovej krytiny, izolačné práce, elektrikárske práce, premastenie

bremenových ložísk výťahu, čistenie výťahových šácht a podobne, za ktoré si sám podľa vlastnej
úvahy určoval aj odmenu, pričom tieto dohody, s ktorými bolo spojené aj odvodové zaťaženie, si
výlučne sám aj podpisoval. Na žiadnom zo zhromaždení vlastníkov bytov nebolo schválené, že práce
v bytovom dome spojené s údržbou a opravami (viď vyššie) nad rámec výkonu funkcie predsedu
spoločenstva má vykonávať práve žalobca. V zmysle článku VII. ods. 8 Zmluvy o spoločenstve

„...Spoločenstvo môže vykonávať údržby a opravy cez dodávateľské subjekty, ktoré vyberie predseda a
členovia rady výberovým konaním z ponúk dodávateľských subjektov.", tu poznamenávajú, že v zmysle
ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom v rozhodujúcom
období so zamestnancom, ktorý je štatutárnym orgánom, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v
pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila, žalobca vyššie
uvedeným spôsobom obchádzal ustanovenie § 7c ods. 7 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého

predseda nesmie vo vlastnom mene ani na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s činnosťou
spoločenstva ako ani sprostredkúvať pre iné osoby obchody, ktoré sú predmetom činnosti spoločenstva
alebo s ním súvisia. Pokiaľ ide o výber dodávateľa okien uvádzajú, že písomné hlasovanie nebolo
schválené na zhromaždení vlastníkov bytov v súlade so zákonom o vlastníctve bytov, a priložené tzv.
„hlasovacie lístky", ktoré predložil žalobca vlastníkom bytov, sa týkali iba súhlasu alebo nesúhlasu s

výmenou okien, avšak vlastníci bytov nerozhodli o výbere firmy a cene zákazky, lebo tieto informácie
mali byť schválené až na ďalšom zhromaždení vlastníkov bytov (viď Zápisnica z 20. 6. 2007, str. 4, b),
neschváli preddavkovú faktúru pre dodávateľskú firmu INTERIÉRY ROUTER, s. r. o. vo výške 262 000,-
Sk), aj keď v Zápise zo zhromaždenia vlastníkov bytov z 29.05.2008 „C. K. Č.. XX-XX" prítomní vlastníci
vyjadrili súhlas „spredloženým návrhom na ošetrenie domu firmou H.. T.Ň. R. čo najkratšom čase " bez

uvedenia ceny a akýchkoľvek zmluvných podmienok faktom je, že na základe Zmluvy o dielo č. T., XXX/
XXXX W. XX.XX.XXXX K. E. J. I. Z. I. Patrikom T. XX, P. ako zhotoviteľom, napriek tomu, že v Zmluve
o dielo č. 005/2008 z 10.07.2008 uzavretej medzi Spoločenstvom a Patrikom Bujňákom, je výslovne
uvedené, že zhotoviteľ nie je platcom DPH, spoločenstvo, resp. žalobca uhradil zhotoviteľovi DPH v
sume 54.813 Sk, ktoré zhotoviteľ spoločenstvu až do jeho zániku nevrátil, pričom žalobca nevyvíjal

žiadne úsilie o vrátenie DPH, t.j. tvrdenie žalobcu, že ku žiadnej škode nedošlo nie je pravdivé. Faktom
tiež je, že kým na základe Zmluvy o dielo č. 005/008 z 10.07.2008 a Zmluvy o dielo č. 006/2008 z 10.07.
2008 stálo vlastníkov bytov C. XX-XX dielo sumu (573.108 Sk) 19.023,70 €, na základe Zmluvy o dielo
č. 001/2009 z 25.06.2009 a Zmluvy o dielo č. 002/2009 z 25.06.2009 uzavretých medzi spoločenstvom
a H. T. J. R. T. C. Č.. XX-XX dielo o rovnakom predmete a rozsahu už sumu (26.296,61 € bez DPH)

31.292,97 € spolu s DPH. Žalobca v rozpore s ustanoveniami Dodatku č. 1 z 03.11.2009 k Zmluve o
dielo č. 002/2009 podľa ktorého práve z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov vo fonde prevádzky,
údržby a opráv po dokončení diela mala byť čiastka v sume 5.576,52 € uhradená v splátkach vo výške
464,71 € najneskôr do 30.11.2010, uhradil zhotoviteľovi cenu diela vopred v jednej čiastke. Žalovaní v
revíznej správe nijako nevytýkali žalobcovi odmenu a jej výšku za výkon funkcie predsedu spoločenstva,

ktorá bola tak isto ako odmena žalovaných ako členov rady schvaľovaná zhromaždením vlastníkov
bytov, ale to, že žalobca na základe dohôd o vykonaní prác, prípadne o pracovnej činnosti, bez odbornej
spôsobilosti realizoval v bytovom dome práce spojené s opravami a údržbou, avšak výkon týchto prác
priamoosoboužalobcuakoaniodmenuzavýkontýchtoprácprežalobcunikdyzhromaždenievlastníkov
bytov neschválilo, pričom táto skutočnosť pre vlastníkov bytov zo žalobcom predložených zápisov zo

schôdzí vlastníkov bytov nijako nebola poznateľná (odmena žalobcu za tieto práce bola totiž iba skryto
subsumovaná pod položku náklady správy, alebo do položky režijné náklady, prípadne pod iné položky,
pozn.). V súvislosti výkonom účtovníctva manželkou žalobcu poukazujú najmä na to, že tieto práce boli
realizované na základe zmlúv o pracovnej činnosti, v podstate bez toho, že by s tým zhromaždenie
vlastníkov bolo vyslovilo súhlas (vlastníci to iba pasívne zobrali na vedomie, pozn.), pričom pre tieto

dohody bolo spoločenstvo zaťažené aj odvodovými povinnosťami. Uvedené dohody boli uzatvárané,
podpisované žalobcom, napriek tomu, že jeho manželka v rozhodujúcom období vykonáva vedenie
účtovníctva aj ako podnikateľskú činnosť pod obchodným menom O.. Z. H. - M.. Manželke žalobcu
uhrádzalo spoločenstvo náhradu za používanie jej počítača, spotrebu elektrickej energie, internet, ako
aj za využívanie softwaru bez schválenia zhromaždenia vlastníkov bytov, dôsledkom čoho sa navyšovali

režijné náklady spoločenstva. Vedenie účtovníctva spoločenstva manželkou žalobcu je taktiež v rozpore
s ustanoveniami § 7c ods. 7 zákona o vlastníctve bytov. V tejto súvislosti podotýka, že zákon o
vlastníctve bytov upravuje činnosť a hospodárenie spoločenstva iba rámcovo a preto rade, ktorá je
kontrolným a dozorným orgánom, nič nemožno vytknúť, ak v revíznej správe v medziach zákona vzáujme dosiahnutia, čo najefektívnejšieho a najtransparentnejšieho spôsobu nakladania s finančnými
prostriedkami spoločenstva navrhovala zhromaždeniu vlastníkov prijať konkrétne opatrenia (uhrádzanie
faktúr s vyššími obnosmi viazať na súhlas alebo na vedomie rady, interná kontrola (obmedzenie)

predsedu pri výkone jeho právomocí a pod. neznamená, že keď niečo zákon neukladá, tak to
spoločenstvo nemôže mať). K doručeniu revíznej správy zdôrazňujú, že každý vlastník bytu má právo
na informácie o činnosti a hospodárení spoločenstva. Pokiaľ sa teda o revíznej správe, ktorá obsahovala
výlučne informácie o spoločenstve a jeho činnosti, mala na zhromaždení vlastníkov viesť vecná diskusia,
je úplne logické a rozumné, že táto bola vopred doručená každému vlastníkovi bytu alebo nebytového

priestoru za účelom riadneho oboznámenia sa s jej obsahom. Žalobca sa síce vo svojej argumentácii
odvoláva na to, že podľa zmluvy o spoločenstve rada správy o svojej činnosti predkladá zhromaždeniu,
nijako nie je možné opomenúť, že zhromaždenie tvoria práve vlastníci bytov a nebytových priestorov
bytového domu. V tomto postupe rady, resp. jej členov, teda v doručení revíznej správy podľa nášho
presvedčenia nijako nemožno vzhliadať porušenie zákona o vlastníctve bytov a už vôbec nie zásah
do práva žalobcu na ochranu osobnosti, (zákon o vlastníctve bytov neukladá povinnosť predkladať

revíznu správu výlučne iba na zhromaždení vlastníkov bytov, a teda poskytnutím revíznej správy priamo
vlastníkom bytov pred zhromaždením tento zákon porušený nebol. Uvedené platí o to viac, že v
záujme zachovania objektivity revízna správa bola vlastníkom bytov doručovaná spolu so stanoviskom
žalovaného. Členov rady, okrem iných priviedla k doručeniu revíznej správy priamo vlastníkom najmä
tá okolnosť, že žalobca odmietol s nimi o obsahu revíznej správy viesť akúkoľvek diskusiu. Nie je teda

pravdou, že žalobca sa nemal možnosť k obsahu revíznej správy a jej jednotlivým bodom vyjadriť, resp.
vyjadriť sa iným spôsobom než ako sa vyjadril, čoho dôkazom je práve aj jeho vyjadrenie z 18.02.2014.
Okrem toho žalobca svoju právnu zástupkyňu na zastupovanie v danej právnej veci poveril písomným
plnomocenstvom už 24.05.2012, t.j. ešte pred konaním schôdzí vlastníkov bytov 24. mája 2012 (C.
XX-XX) a 5. júna 2012 (C. XX-XX), na ktorých bola revízna správa prerokovávaná. Napokon každý

jeden vlastník bytu sa mal tak možnosť oboznámiť s revíznou správou rady ako aj so stanoviskom
žalobcu k nej. Revízna správa a jej obsah sa týkal výlučne činnosti spoločenstva a účelom návrhov
členov rady na odstránenie zistených nedostatkov bolo zefektívnenie jej činnosti, a v nie poslednom
rade dosiahnutie podľa možností čo najefektívnejšieho a najtransparentnejšieho spôsobu nakladania
s peňažnými prostriedkami spoločenstva, resp. vlastníkov. Inými slovami povedané cieľom revíznej

správy nijako nebolo spochybnenie ľudských a morálnych kvalít pána E.. D.Ú. H. ako fyzickej osoby
- občana ako ani jeho pracovných zásluh v miestach jeho predošlých zamestnaní a už vôbec nie
jeho celospoločenských zásluh, či jeho spoločenského postavenia. Žalobca v súvislosti s činnosťou
spoločenstva a výkonom funkcie predsedu spoločenstva bol povinný strpieť určitú (vyššiu) mieru kritiky,
pokiaľ sa táto inak nevymkýna pravidlám slušného správania (nejedná sa o používanie vulgarizmov,

hrubých slov a podob.), obzvlášť, ak je táto oprávnená a sleduje legitímny cieľ. Tú skutočnosť samu o
sebe, že predseda spoločenstva sa nestotožňuje s obsahom revíznej správy, ktorú žalovaní spôsobom
doručenia poskytli jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov ako osobám, ktorých záujmov
sa táto priamo týka, nemožno považovať za porušenie práv na ochranu jeho osobnosti ako občana.
V opačnom prípade, resp. chápanie obsahu revíznej správy (zistených nedostatkov, a návrhov na ich

odstránenie)bezďalšiehoakoskutočnostiobjektívnespôsobilejzasiahnuťdoprávnaochranuosobnosti
predsedu spoločenstva, by bránilo výkonu práv a povinností rady ako dozorného orgánu a v konečnom
dôsledku by viedlo k celkovej strate jej účelu a významu. Tvrdenie žalobcu, že o tom, že na základe
revíznej správy sa vlastníci dozvedeli, že je „...zlodej, defraudant, ziskuchtivec...", vychádza len z jeho
subjektívnej domnienky, pocitov, pretože revízna správa takéto tvrdenia vôbec neobsahovala. Tu je na

mieste položiť si aj otázku, čo sa dozvedeli vlastníci bytov o členoch rady na základe jeho stanoviska
k tejto revíznej správe, resp. aký dojem zanechalo vo vlastníkoch bytov stanovisko žalobcu. Napokon
radou bytového domu bola zvolaná aj schôdza vlastníkov na 24. mája 2012 (C. XX-XX) a 5. júna 2012
(C. XX-XX), predmetom ktorej mala byť, resp. bola okrem iného aj diskusia o revíznej správe, na ktorej
sa predseda spoločenstva mal možnosť k nej vyjadriť, čo aj urobil. Avšak je už vecou vlastníkov bytov

a nebytových priestorov bytového domu, či, a ak áno, aké dôsledky a závery na základe im doručenej
revíznej správy vyvodia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov a oboznámením sa s návrhmi a s
vyjadreniami žalobcov, s vyjadreniami žalovaných, s revíznou správou zo dňa 23.4.2012 a s ďalšími

listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z revíznej správy zo dňa 23.4.2012 (revízna správa o kontrole hospodárenia spoločenstva vlastníkov
bytov I. C. XX - XX R. P.O.) súd zistil, že členovia rady a to žalovaní v 1. - 4. rade vykonali v dobe od28.11.2011 do 7.3.2012 kontrolu vedenia účtovníctva a iných dokladov predmetného spoločenstva až
do roku 2005 za bytové domy C. XX - XX. Členovia rady zamerali kontrolu na efektívne a hospodárne
použitie finančných prostriedkov a tiež na stav a pohyb finančných prostriedkov na bežnom účte v

Poštovej banke a.s., na termínovanom účte v Tatra banke a.s., na hotovosť v pokladni, uhrádzanie
došlých faktúr, uzatváranie dohôd o vykonaní práce, uzatváranie dohôd o pracovnej činnosti a režijne
náklady:
a/ na bežnom účte v Poštovej banke - príjem mesačných zálohových platieb vlastníkov bytov, z ktorých
sa uhrádzajú faktúry zaslané zmluvnými partnermi (TEHO VSE), pohotovostná služba, výťahy, revízie,

členské poplatky, odvody do sociálnej poisťovne a daňovému úradu atď. nedostatky: Nie je možnosť
odkontrolovať tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv, nárast a úbytok finančných prostriedkov, ktoré
majú byť vedené oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome na úhrady za plnenia.
b/ na termínovanom účte v Tatra banke - úročenie minimálne, výpoveď termínovaného účtu, 1-mesačná
výpovedná lehota, nedostatky: výbery a vklady bez oznámenia rade, zbytočné navýšenia režijných

nákladov - finančné prostriedky SVB za mesačné výpisy, poštovné poplatky (postačilo by žiadať výpisy
štvrťročne, polročne alebo ročne).
c/ hotovosť v pokladni - do pokladne správca prijíma finančnú hotovosť od vlastníkov bytov, vyplácanie
finančných prostriedkov za upratovanie, odmena členom rady, nákupy v maloobchode, navyšovanie
finančnej hotovosti výberom bankomatovou kartou. Nedostatky: do pokladne správca prijíma finančnú

hotovosť od vlastníkov bytov za ním vykonané práce na základe dohôd o vykonaní práce (napr. montáž
a demontáž meračov tepla KMT-1, zaslanie, spracovanie objednávky na úpravu, vypísanie podacieho
lístka, odnesenie na poštu, poštovné, práce na viac, spotreba materiálu za každú položku osobitne).
Prijímané finančné prostriedky sú účtované ako tvorba fondu prevádzky, údržby a opráv a nie sú
odvádzané na bežný účet, ale zostávajú ako hotovosť v pokladni na ďalšie výdavky, čím nedochádza k

navyšovaniu finančných prostriedkov na fond prevádzky, údržby a opráv a k znižovaniu RN, osoba, ktorá
manipuluje s finančnou hotovosťou J. I. nemá dohodu o hmotnej zodpovednosti za finančnú hotovosť.
d/ uhrádzanie došlých faktúr - nedostatky: za akékoľvek stavebné práce, služby, tovary, revízie a iné sú
uhrádzané bez odsúhlasenia a vedomie členov rady spoločenstva hlavne rozsah investičných prác a
služieb a tiež hotovostné platby, čo konštatovali už členovia rady správe o kontrolnej činnosti za rok 2005

na 1. strane a schvaľuje uznesením zo dňa 29.9.2011 na stretnutí členov rady C. XX - XX I. H. J. I., výber
firmy bez finančného krytia na uhradenie vysokej finančnej čiastky zálohovou faktúrou na realizáciu prác
bez odsúhlasenia členov rady a vlastníkov bytov, neoprávnená úhrada DPH a prispôsobenie cenovej
ponuky zhotoviteľom po dohode s členom rady, nedostatočná finančná kontrola pred rozúčtovaním a
úhradou (chybný výpočet DPH), nekompletné účtovné doklady napr. objednávka a tým neoprávnené

úhrady faktúr bez odsúhlasenia členov rady a schválenia zhromaždenia vlastníkov bytov.
e/ dohody o vykonaní práce - nedostatky: uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu na niektorých
dohodách nie je presne zadefinované miesto vykonania práce napr. montáž a demontáž meračov tepla,
dohody spracoval ako zamestnávateľ pre seba ako zamestnanca a prevzal originál za zamestnanca
E.. H. (dohody sú podpísané samým sebou), neinformoval radu o potrebe údržby a opráv, ktoré zistil,

nepredložil cenové ponuky s finančným rozpočtom na ich odstránení, neinformoval radu o potrebe
uzatvoriť takéto dohody na základe zistených skutočností, nedal odsúhlasiť členom rady práce, ktoré
vykonával sám na základe neodsúhlasených dohôd o vykonaní práce boli vykonané neodborne a bez
záruky za vykonané práce, po vykonaní prác tieto boli prevzaté inou kompetentnou osobou, ktorá by
reálne zhodnotila, či boli práce vôbec vykonané v súlade s dohodou o vykonaní práce, následne bola

dohodnutá suma odsúhlasená na vyúčtovanie a preplatenie.
f/ dohody o pracovnej činnosti - nedostatky: dohody a dodatky spracováva ako zamestnávateľ pre seba
ako zamestnanca prevzal originál za zamestnanca E.. H., dohody sú uzatvárané na dobu neurčitú a
nie na 3-ročné volebné obdobie, neinformoval radu o potrebe uzatvoriť takéto dohody a dodatky nedal
odsúhlasiť členom rady, dohodu pre účtovníčku - svoju manželku ako zamestnankyňu spracoval sám a

sám sa podpísal ako zamestnávateľ bez prítomnosti tretej osoby, s ktorou nie sú v príbuzenskom pomere
- člena rady, niektoré práce a pracovné činnosti uvedené v personálnom doklade popis práce - rozpis a
rozsah pracovných povinností boli preplatené duplicitne.
g/ režijné náklady - nedostatky: vysoké režijné náklady na nákup materiálu v maloobchodnej sieti
(tmely, maliarske farby atď.), poštovné, nákup poštovných známok, kolkov, kancelárske papiere, tlačivá

a kopírovanie, nákup tonerov, telefónnych kariet Easy, dobíjanie čipovej karty MHD, členský príspevok
ako člen združenia spoločenstva a vlastníkov bytov, finančná odmena za spracovanie dodatku č. 3 k
zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov vyplatená zamestnancovi združenia vlastníkov bytov so sídlom
v Košiciach, posypový materiál na zimnú údržbu - kuchynská soľ, úhrada poštovného za expresnúprepravu balíkov. Ďalej bolo zistené, že na výkon účtovných prác bola uzatvorená dohoda o pracovnej
činnosti s fyzickou osobou, ale táto činnosť vykonávaná živnostníčkou, ktorá spoločenstvu fakturuje
bez kalkulácie, objednávky príp. zmluvy, použitie vlastného počítača, spotrebu elektrickej energie

a prenájom účtovného softwaru Money S3 na vedenie podvojného účtovníctva o potrebe, ktorého
predseda pravdivo neinformoval zhromaždenie vlastníkov bytov a pre SVB nebolo ustanovené zákonom
o účtovníctve, ale potrebné pre podnikateľské účely účtovníčky. Členovia rady na základe kontroly
zistených nedostatkov a porušenia ustanovení zákona o vlastníctve bytov navrhujú zhromaždeniu
vlastníkov bytov, aby na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov schválilo tieto opatrenia

na odstránenie nedostatkov: vytvoriť osobitné účty a sprehľadniť fond prevádzky, údržby a opráv,
rok 2012 účtovať v jednoduchom účtovníctve v súlade so zákonom o účtovníctve, zrušenie styku
predsedovi a správcovi J. I. s peňažnými ústavmi vrátane prístupových práv na internetbanking, zrušenie
podpisového práva predsedovi a správcovi SBD k peňažným účtom v Tatra banke, a.s. a Poštovej
banke, a.s., zrušiť bankomatové karty s dispozičným právom predsedu a správcu prípadne ďalšieho
disponenta, zrušiť právomoc predsedu a správcu rozhodovať o práve a údržbe samostatne do výšky

300 eur aj v prípade vzniknutej havarijnej situácie, pred uzatvorením pracovnoprávnych vzťahov na
zabezpečenie investičných prác, služieb a iné súvisiace s činnosťou spoločenstva vykonať výberové
konanie alebo cenové ponuky medzi odborníkmi v danej profesii a v odbore spoločníkmi rady, akékoľvek
pracovnoprávne úkony podpisuje aj člen rady, dohody o vykonaní práce uzatvárať iba v nutných
prípadoch, v oblasti personálnej odstrániť nedostatky v personálnych dokumentoch v súvislosti so

zákonom o ochrane osobných údajov, skompletizované faktúry uhrádzať len na základe schválenia
členov rady, po prípade zhromaždeniu vlastníkov bytov, spresniť postavenie právomoc E.. H. R. J.
I. - predseda a správca, prepracovať personálne dokumenty aj v nadväznosti na finančné náklady,
okamžitepoprijatíakejkoľvekpoštyinformovaťčlenovradydo3dníemailom,prehodnotiťnákladyzarok
2011, vypracovať nový dodatok ako plné znenie zmluvy o spoločenstve. Na základe zistenia uvedených

skutočností navrhujeme vlastníkom bytov R. J. I. C. XX - XX, aby sa vyjadrili k porušeniam právomoci
predsedu, správcu a účtovníčky a tiež, aby predložili svoje návrhy na zamedzenie ďalšieho porušenia
zákona č. 182/1993 Z.z..

Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov J. I. C. C. XX - XX R. P. zo dňa 24.5.2012 súd zistil, že

revízna správa o činnosti SVB bola na tomto zhromaždení prerokovaná. V tejto revíznej správe zaujal
stanovisko aj žalobca keď uviedol, že táto je lživá a nezmyselná.

Z dohody o vykonaní práce zo dňa 31.3.2005 súd zistil, že I. spoločenstvo vlastníkov bytov C. XX -
XX ako zamestnávateľ uzatvoril s O.. Z. H., F.. XX.X.XXXX ako zamestnancom dohodu o vykonaní

práce s tým, že dojednanou pracovnou úlohou bolo prevod podvojného účtovníctva z roku 2004 do roku
2005 a zabezpečenie kontinuity strediskového účtovníctva podľa obytných domov SVB a spracovanie
účtovníctva za mesiac január až máj 2005. Pracovná úloha mala byť vykonaná v období od 7.4.2005
do 30.6.2005.

Z dohody o vykonaní práce zo dňa 30.6.2005 súd zistil, že I. spoločenstvo vlastníkov bytov C. XX - XX
ako zamestnávateľ uzatvorilo J. E.. D. H., ako zamestnancom dohodu o vykonaní práce s dojednanou
pracovnou úlohou spracovanie a nahlásenie spotreby TUV v domoch J. I. W. H. H. XXXX F.a TEHO
Košice, spätná montáž opravených bytových meračov tepla KMT-1 na vykurovacie telesá v bytoch,
zabezpečenie vykonania následnej odbornej skúšky osobných výťahov v domoch J. I. prostredníctvom

technickej inšpekcie SR pracovisko Košice po odstránení nedostatkov, vyčistenie výťahových šachiet
v domoch J. I. pred následnou kontrolou technickej inšpekcie SR, spracovanie a doručenie na MV SR
Štátny archív Košice, registratúrny poriadok a registratúrny plán SVB ATON s tým, že pracovná úloha
mala byť vykonaná v období od 1.7.2004 do 30.9.2004.

Z dodatku č. 2 zo dňa 27.6.2009 k dohode o pracovnej činnosti zo dňa 27.12.2007 súd zistil, že I. J. I. W.
K. J. E.. D.Ú. H. ako zamestnancom dohodu o pracovnej činnosti s dojednanou pracovnou úlohou výkon
správy strediska 10 I. - C. C. - XX, R. J.Á. J. I. - C. C. XX - XX R. C. rozsahu mesačného pracovného
času 32 hodín s dojednanou odmenou vo výške 220 eur.

Súd právne vec posúdil nasledovne:Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť

fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 26 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez

ohľadu na hranice štátu.

Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
zneníplatnomod1.4.2010spoločenstvojeprávnickáosobazaloženápodľatohtozákona,ktoráspravuje
spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo

a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s
užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra
spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa
sídla spoločenstva (ďalej len "register").

Podľa ustanovenia § 7c ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení platnom od 1.4.2010 orgánmi spoločenstva sú a) predseda, b) rada, c) zhromaždenie, d) iný
orgán, ak tak ustanoví zmluva o spoločenstve.

Podľa ustanovenia § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení platnom od 1.4.2010 predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v
jeho mene. Predsedu volí zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome na tri roky. Za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je
spôsobilá na právne úkony a je bezúhonná. Predseda rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva,
akniesútýmtozákonom,zmluvouospoločenstvealebostanovamizverenéinémuorgánuspoločenstva.

Predseda navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie a) rozpočet spoločenstva na
príslušnýkalendárnyrok,b)ročnúúčtovnúzávierkuspoločenstva,c)výškumesačnýchúhradzaplnenia,
d) výšku mesačných platieb za správu, e) použitie prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, f)
výšku príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, g) vyúčtovanie úhrad za plnenia, h) podanie
návrhu na exekučné konanie, i) vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome

na uspokojenie pohľadávok podľa § 15.

Podľa ustanovenia § 7c ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení platnom od 1.4.2010 rada je dozorný orgán spoločenstva. Rada a) zvoláva zhromaždenie
najmenej raz za rok, b) kontroluje vedenie účtovníctva a iných dokladov, c) navrhuje odvolanie predsedu,

d) kontroluje činnosť spoločenstva a navrhuje opatrenia na nápravu nedostatkov. Rada má najmenej
troch členov. Členom rady môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Členom
rady nemôže byť predseda. Funkčné obdobie rady je tri roky. Na platné rozhodnutie rady je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Členovia rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a
záznamov týkajúcich sa činnosti spoločenstva a kontrolujú, či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade

s týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami spoločenstva.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení platnom od 1.4.2010 z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmina prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu
a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií.

Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené
s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí
nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky,
údržby a opráv. Spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene
od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za

plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov,
zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.

Podľa dodatku č. 4 zmluvy o spoločenstve vlastníkov T. I. J. vlastníkov bytov C. XX - XX, P. zo dňa
26.5.2011 predseda je štatutárnym orgánom a riadi činnosť spoločenstva I. J.Č. R. T. C. XX - XX, P. so
sídlom C. XX, P.Š., IČO: 35 532 874.

Predseda navrhuje po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie:
a/ rozpočet spoločenstva na príslušný kalendárny rok,
b/ ročnú účtovnú uzávierku za plnenia spojené s užívaním bytov,
c/ výšku mesačných úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov,

d/ výšku mesačných platieb za správu,
e/ použitie fondu prevádzky, údržby a opráv,
f/ výšku príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv,
g/a vyúčtovanie úhrad za plnenia spojené s užívaním bytov,
h/ podanie návrhu na exekučné konanie, atď.

Podľa čl. IV. bodu 8 zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov pre styk s peňažným ústavom sú
poverení podpisovým právom a/ predseda samostatne pre každý zriadený účet SVB, b/ dvaja členovia
rady kolektívne dva podpisy spolu k účtom za príslušný začlenený bytový dom SVB. Podľa bodu 9
predseda môže samostatne rozhodovať o údržbe a oprave spoločných častí každého bytového domu

spoločenstva, jeho spoločných zariadení a príslušenstva do výšky 300 eur v jednotlivých samostatných
prípadoch. Riešenie havarijnej situácie v dome nie je týmto limitom obmedzené.

Podľa čl. V. bodu 1 zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov rada je dozorný orgán spoločenstva.

Podľa čl. V. bodu 3 zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov rada vo svojej právomoci zvoláva
zhromaždenie vlastníkov najmenej raz za rok, kontroluje vedenie účtovníctva dokladov, kontroluje
činnosť spoločenstva a navrhuje opatrenia na nápravu nedostatkov. Podľa bodu 6 rada zodpovedá
za svoju činnosť zhromaždeniu a podáva mu správy o svojej činnosti. Podľa bodu 9 členovia rady sú
oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločenstva a kontrolujú

či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade so zákonom, so zmluvou o spoločenstve a stanovami.

Podľa čl. VII. bodu 8 zmluvy o spoločenstvo, spoločenstvo môže vykonávať údržbu a opravy
cez dodávateľské subjekty, ktoré vyberie predseda a členovia rady výberovým konaním z ponúk
dodávateľských subjektov, ak si toto právo nevymedzí zhromaždenie vlastníkov.

Podľa čl. X. bodu 3 zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov s majetkom spoločenstva hospodári
predseda spoločenstva do výšky tvorby mesačných úhrad za správu. Predchádzajúci súhlas
zhromaždenia vlastníkov bytov predseda spoločenstva potrebuje, ak vynaložené finančné prostriedky
prevýšia v jednotlivom prípade sumu uvedenú v ods. 3.

Podľa čl. XI. bodu 9 a 10 zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov s fondom prevádzky, údržby a opráv
je predseda spoločenstva oprávnený hospodáriť do výšky 300 eur v jednotlivom prípade. Riešenie
havarijnej situácie v dome nie je týmto limitom obmedzené. Predseda spolu s členmi rady môžu spoločne
rozhodnúť o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu do výšky 1.000 eur

v jednotlivom prípade. Predchádzajúci súhlas zhromaždenia vlastníkov bytov predseda spoločenstva
potrebuje, ak finančné prostriedky prevýšia v jednotlivom prípade sumu uvedenú v bodoch 9 a 10, ak
ide o prenájom spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných priestorov domu sú
príslušenstvá priľahlého pozemku.Predmetom konania je ochrana občianskej cti, mena a dobrej povesti fyzickej osoby.

Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé
čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej
osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť,
dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne,
zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na

ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.

Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, ktorého
obsahom je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej
všestranný slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu článkov 7, 8, 10, 11, 13 a 14
Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce čiastkové

práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzické osoby ako
neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko - morálnej integrity osobnosti.

Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba u zásahov do osobnosti
chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené

(protiprávne). Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom, tj s právnym poriadkom. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti
takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe.

K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej

osoby podľa § 13 obč. zák. musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie
zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len
ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený
(protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou na chránených
osobnostných právach fyzickej osoby. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje

možnosť sankcií podľa ustanovenia § 13 obč. zák.. Ak nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti
fyzickej osoby môže byť zmiernená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia podľa ustanovenia §
13 obč.zák., je potrebné zvoliť takú jeho formu, ktorá je podľa okolností každého konkrétneho prípadu
primeraná a postačujúca k relatívnej sanácii nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom, a
ktorátaksúčasnebudeajúčinná(obdobnenapr.pozriKarelKnap,JiříŠvestkaakol.:Ochranaosobnosti

podľa občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, str 163 a 180násl.).

Ustanovenia § 11 až 13 OZ chránia aj právo fyzickej osoby na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých
spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému
zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade

zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť
právne prostriedky ochrany.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané

zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ), ktorej sa
žalobca domáha aj v prejednávanej veci. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Dôvody priznania náhrady

sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie
nezdá postačujúce (§ 13 ods. 3 OZ).

Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 OZ je určitá ujma.

Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov
dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo
stupňom závažnosti: a) neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b) opodstatňujú
(len) nemateriálnu satisfakciu, c) opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu satisfakciu.Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v
závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu

treba podľa právneho názoru súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za
ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či
by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení
a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky
vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti
(pozri znenie § 13 ods. 2 OZ). Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie alebo do práva na
podobizne alebo do práva na ochranu mena môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo
vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným právne

akceptovateľným prejavom (jedinou právne relevantnou formou prejavu) závažnosti ujmy spôsobenej
fyzickej osobe na týchto chránených právach.

V určitých prípadoch však o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, a to ani
vtedy, ak by sa zásah ako odporujúci objektívnemu právu zdanlivo javil. Hovorí sa o okolnostiach

vylučujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej
osoby ospravedlňujú. V tomto smere zostáva na pôvodcovi zásahu, aby preukázal, že k zásahu došlo
po práve, teda, že je daná okolnosť, ktorá neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu vylučuje.

Okolnosti, ktoré majú tieto právne následky a ktoré vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu a

funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na strane jednej a
zvláštnych verejných záujmov na strane druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách, alebo
z nich vyplývajú.

Neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej všeobecným osobnostným

právom vylučujú konkrétne tieto okolnosti, keď:
a) dotknutá fyzická osoba k zásahu do svojej osobnosti, resp. do jednotlivých hodnôt, tvoriaci jej
osobnosť v jej fyzickej a morálnej jednote (integrite), súhlasila, alebo

b) je zásah s ohľadom na rôzne verejné záujmy dovolený zákonom, pričom do tejto kategórie spadajú

tzv. zákonné licencie, ktoré sú výslovne zakotvené v § 12 ods 2 a 3 obč. zák. alebo napr. v § 67 a
nasl. tr. poriadku, v § 23 ods 3 a 4, § 24 zákona č. 20/1966 Zb., o starostlivosti o zdravie ľudu v znení
neskorších predpisov, § 191a a nasl. Osp., a pod. V týchto prípadoch (ak nie sú prekročené zákonom
stanovené medze) ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do
ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejšie, významnejšie a funkčne vyšší verejný záujem,

odôvodnený naliehavými sociálnymi potrebami, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné,

c) k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom, prípadne, kde iný
subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon (ako je to v prejednávanej veci). Prípustnosť
týchto prípadov je odôvodnená zvláštnym verejným záujmom ako na nerušenú a plynulú realizáciu

subjektívnych práv, tak na plynulom plnení právnych povinností uložených zákonom. Ide najmä o výkon
práva kritiky (článok 17 Charty základných práv a slobôd), o všeobecnú svojpomoc (§ 6 obč.zák.), o
odvracanie škody (§ 417 obč. Zák.), o nutnú obranu a krajnú núdzu (§ 418 ods 1 obč. zák.), o výkon
práv účastníkov konania (v konaní súdnom alebo správnom pred povolanými orgánmi s rozhodovacou
mocou), ako aj výkon povinnosti svedeckej a znaleckej (ak sú odôvodnené predmetom veci), o výkon

činnosti advokáta v rámci ochrany oprávnených záujmov svojho mandanta, resp. klienta, o výkon
rozhodovacej činnosti štátnych orgánov (Karel Knap, Jiří Švestka a kol.: Ochrana Osobnosti podľa
občianskeho práva, Linde Praha, as 2004, pozri stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpjn 13/2007).

U zásahov do cti treba uznať za dôvod vylučujúce neoprávnenosť difamačných urážajúcich skutkových
tvrdení, ak k zásahu do cti došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov, či vlastných,
cudzích, či verejných, pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva alebo pri plnení zákonom
uloženej právnej povinnosti. Aj v týchto prípadoch je však potrebné dbať o uplatnenie a rešpektovanieprincípu spoločenskej adekvátnosti. Hájenie chránených záujmov vlastných, cudzích alebo verejných
však nemôže nikdy ospravedlniť zásah do cti, ku ktorému došlo bez potreby alebo pri ktorom konajúci
nebol v dobrej viere o správnosti svojho tvrdenia, poprípade ktorého priamym účelom bolo ujmu na cti

spôsobiť (obdobne napr. pozri Karel Knap , Jiří Švestka a kol.: Ochrana osobnosti podľa občianskeho
práva, Linde Praha, as 2004, str 314 až 320).

Tak ako je vyššie uvedené dobrá povesť, meno a česť fyzickej osoby patria k primárnym
individualizujúcim znakom každej fyzickej osoby. Do osobnostných práv fyzických osôb podľa § 11 a

nasl. Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale aj neprimeranými
hodnotiacimiúsudkami.Idespravidlaonepravdivéskutkovétvrdeniaaotakéhodnotiaceúsudky,ktorým
chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný
charakter.Toznamená,žetvrdeniemusíbyťobjektívnespôsobilézasiahnuťdodobrejpovestiprávnickej
osoby (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II US 211/2008 z 18.9.2008).

Úlohou súdu je, aby na základe konkrétnych okolností prípadu zvážil, či sporné výroky žalovaných
dosahujú takú intenzitu, že zasahujú do práva na ochranu dobrej povesti, mena a cti žalobcu, alebo či
sú situácii primerané. Pri skúmaní tejto otázky je potrebné v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové
tvrdenie, alebo hodnotiaci súd, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa
líšia.

Skutkovétvrdeniesaopieraofakt,objektívneexistujúcerealitu,ktorájezistiteľnápomocoudokazovania,
pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že pravdivá informácia nezasahuje do
posudzovaného práva fyzickej osoby, pokiaľ tento údaj nie je napr. podaný tak, že skresľuje skutočnosť.

Hodnotiaci súd naopak vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý
postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych)
kritérií. Hodnotiaci súd preto nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na
pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do práv právnickej osoby
je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, tzn. či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie

danej osoby. K otázke pravdivosti zverejnených údajov sa vyslovil Ústavný súd ČR v náleze I. ÚS
156/99, podľa ktorého v týchto prípadoch k zásahu do práva síce zásadne môže dôjsť aj objektívne,
teda s vylúčením zavinenia narušiteľa práva, avšak každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí
automaticky znamenať neoprávnený zásah; takýto zásah je daný iba vtedy, ak (1.) existuje medzi
zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak (2.) tento zásah v konkrétnom prípade

presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti tolerovať nedá
(analogicky pozri napr . nález Ústavného súdu Českej republiky zo 4. apríla 2005, sp.zn. IV. ÚS 146/04,
resp. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2007, č.j. 30 Cdo 2951/2006- 137).

Právo a sloboda prejavu sú obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto práva plynú ako

ústavne zaručené z ústavného poriadku republiky či z iných zábran daných zákonom chrániacich
celospoločenské záujmy či hodnoty. Právo vyjadrovať názory však môžu zbaviť právnej ochrany nielen
obsahové obmedzenia, ale aj forma, ktorou sa názory navonok vyjadrujú. Ak tak vybočí publikovaný
názor z medzí všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti v demokratickej spoločnosti, stráca tým
charakter korektného úsudku (správy, komentáre) a ako taký sa spravidla ocitá už mimo medze právnej

ochrany (obdobne pozri nález sp. zn III. ÚS 359 / 96, Ústavný súd ČR: Zbierka nálezov a uznesení, sv. 8,
CH Beck, 1998, str 367). Právo podľa článku 17 Charty základných práv a slobôd (ďalej len "Charta") je
zásadne rovné základnému právu podľa článku 10 charty (porovnaj nález sp. zn II. ÚS 357/96, Ústavný
súd ČR: Zbierka nálezov a uznesení, sv. 9, CH Beck, 1998, str 355), pričom je potrebné dbať na to, aby
s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu jednému z týchto práv nebola bezdôvodne daná prednosť

pred právom druhým (obdobne pozri nález sp. zn IV. ÚS 154/96, Ústavný súd ČR: Zbierka nálezov a
uznesení, sv. 10, CH Beck, 1998, str 113).

Prípady týkajúce sa slobody prejavu, prípadne v užšom zmysle prípady týkajúce sa vzťahu slobody
prejavu a ochrany osobnosti patria do výkladnej skrine judikatúry ústavných súdov a súdov ústavného

typu a nemenej významné miesto im patrí v učebniciach ústavného práva. V tejto súvislosti sú značne
známe napríklad rozhodnutia ESĽP Handyside v. UK, von Hannover v. Nemecko (sťažnosť č. 9320/00,
rozsudokz24.júna2004),Feldekv.SlovenskočiHricov.Slovensko;rozhodnutiaSpolkovéhoústavného
súdu Nemecko Lüth (7 Bverf GE 198) či Lebach (35 Bverf GE 202) alebo nález Ústavného súdu Českejrepubliky Rejžek v. Vondráčková (I. ÚS 367/03). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o tak významnú
slobodu a slobodu limitovateľnú, ktorú je nutné vyvažovať s inými základnými právami, je rozhodovanie
o slobode prejavu veľmi zložité a náročné.

V konkrétnom prípade je preto vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia práva na
dobrú povesť, meno a česť fyzickej osoby, a to práve v kontexte so slobodou prejavu, resp. s právom
kritiky a s právom na informácie resp. v prejednávane veci s právom rady vykonávať kontrolnú činnosť
spoločenstva a navrhovať opatrenia na nápravu nedostatkov, so zreteľom na požiadavku proporcionality

uplatňovania týchto práv (a ich ochrany). Zároveň je potrebné, aby príslušný zásah bezprostredne
súvisel s porušením chráneného základného práva, tj aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi
(analogicky pozri napr nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 156/99, rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 27. septembra 2006, č.k. 30 Cdo 1490/2006).

Ústavný súd v spomínanom náleze predovšetkým pripomína, že k problematike slobody prejavu existuje

bohatá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "Súd"), v ktorej vyzdvihuje význam
spomínanej slobody, ako aj určené jej medze, ktoré sú dané nutnosťou rešpektovať jednak spoločnosťou
chránené záujmy definované v článku 10 odsek 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a jednak práva tretích osôb. Súd zdôrazňuje úlohu slobody prejavu ako jedného zo
základných kameňov demokratickej spoločnosti; absencia tejto slobody ju pojmovo vylučuje. Sloboda

prejavu platí nielen pre "informácie "alebo" myšlienky ", prijímané priaznivo alebo považované za
neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujú či znepokojujú: tak tomu chce
pluralita, tolerancia a duch otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti
(Handyside v. UK, sťažnosť č. 5493/72, rozsudok zo 7. decembra 1976, § 49).
Slovenský právny poriadok zaručuje v článku 17 Charty základných práv a slobôd v rámci slobody

prejavu a vyjadrovania názorov akýmkoľvek spôsobom (slovom, písmom, tlačou, obrazom, karikatúrou
či inak) každému aj právo na kritiku. Kritika ako súčasť slobody prejavu aj širokej verejnej informovanosti
tak tvorí dôležitý nástroj miery a kvality demokracie v spoločnosti. Výkon práva na kritiku je jedným
z dôležitých predpokladov pre vytváranie celkového ovzdušia vysokej náročnosti v spoločnosti,
pre potrebnú konfrontáciu názorov, súťaživosť, informovanosť, pre nezmieriteľnosť k negatívnym

spoločenským javom a nešvárom, apod, teda pre všestranný slobodný rozvoj osobnosti fyzickej osoby,
práve tak ako pre rozvoj demokracie v celej spoločnosti. Na druhej strane však rovnako platí, že
aj sloboda prejavu, vrátane slobody prednášať kritiku (tj hodnotiace úsudky, ktoré majú nutne vždy
subjektívny charakter) majú v demokratickej spoločnosti svoje medze (pozri Karel Knap, Jiří Švestka a
kol. "Ochrana osobnosti" Linde Praha, as, 2004, str 159).

Právom prípustná (oprávnená) kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej
a konkrétnej kritiky a ďalej, že je primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy i miesta, tj,
že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutie sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného
(legitímneho) účelu. Za vecnú kritiku možno považovať kritiku, ktorá vychádza z pravdivých

východiskových podkladov (premís) a ktorá z nich zároveň logicky vyvodzuje zodpovedajúce hodnotiace
úsudky - závery (konklúzie). Kritika je potom konkrétna, pri ktorej potrebné východiskové podklady tvoria
konkrétne uvedené skutočnosti.

Vychádzajúc zo záväznosti ústavy pre všeobecné súdy ako ochrancov základných práv platí, že v

sporoch o ochranu osobnosti musí byť zohľadnená aj sloboda prejavu, ak sú na to splnené podmienky.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti teda nemožno aplikovať izolovane, ale je
nutné ich vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pri strete práva na ochranu osobnosti so
slobodou prejavu resp. s právom na informácie (ktoré boli v predmetnej veci zistené na základe práva
rady vykonávať kontrolnú činnosť spoločenstva) je nutné v zásade skúmať KTO, O KOM, ČO, KDE,

KEDY a AKO hovorí, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou testu proporcionality
určiť, ktorá sloboda má byť uprednostnená. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
152/08 z 15. decembra 2009).

Podstatou sporu je teda stret slobody prejavu žalovaných (členov dozornej rady spoločenstva vlastníkov

bytov) resp. ich slobody šíriť informácie, ktoré (právo) sa navyše v danej veci opiera o ustanovenia § 7c
ods. 5 a 6 vyššie cit. zákona č. 182/1993 Z.z. ako aj čl. V. bodov 3 a 9 zmluvy o spoločenstve vlastníkov
bytov, s ochranou občianskej cti, mena a dobrej povesti žalobcu, ktorý je predsedom spoločenstva
vlastníkov bytov.Súd konštatuje, že k tvrdenému zásahu do cti, mena a dobrej povesti žalobcu došlo pri výkone zákonom
stanovenéhosubjektívnehoprávažalovanýchakočlenovrady,ktorájedozornýmorgánomspoločenstva

vlastníkov bytov, ktorí boli oprávnení kontrolovať vedenie účtovníctva a iných dokladov, kontrolovať
činnosť spoločenstva, navrhovať opatrenia na nápravu nedostatkov (§ 7c ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993
Z.z.), nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločenstva, kontrolovať, či
spoločenstvovykonávačinnosťvsúladesozákonom,sozmluvouospoločenstveastanovamiapodávať
správy o svojej činnosti (čl. V. bodu 3 a 9 zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov).

Zásah do cti, mena a dobrej povesti žalobcu mal byť spôsobený tým, že žalovaní v medziach svojho
zákonného oprávnenia vypracovali predmetnú revíznu správu zo dňa 23.4.2012, ktorej predmetom bola
kontrola hospodárenia spoločenstva vlastníkov bytov I. C. XX - XX R. P., ktorého predsedom bol v
rozhodnom čase žalobca, so zameraním na kontrolu na efektívne a hospodárne použitie finančných
prostriedkov, na stav a pohyb finančných prostriedkov na bežnom účte v Poštovej banke a.s., na

termínovanom účte v Tatra banke a.s., na hotovosť v pokladni, na uhrádzanie došlých faktúr, na
uzatváranie dohôd o vykonaní práce, na uzatváranie dohôd o pracovnej činnosti a na režijné náklady.

Ako súd uviedol vyššie u zásahov do cti treba uznať za dôvod vylučujúci neoprávnenosť, ak k tvrdenému
zásahu do cti došlo okrem iného aj pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva, pri súčasnom

rešpektovaní princípu spoločenskej adekvátnosti. Podľa názoru súdu teda nebol splnený predpoklad
zodpovednosti podľa ustanovenia § 13 OZ a to neoprávnený (protiprávny) zásah žalovaných. Ide o
okolnosť, ktorá vylučuje neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry žalobcu.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že predmetná revízna správa je nekonkrétna (teda všeobecná) súd

konštatuje, že je pravdou, že revízna správa zo dňa 23.4.2012 nie je vyhotovená s ekonomickou,
štatistickou, právnou ani účtovnou presnosťou, ale na druhej strane zákon neupravuje jej náležitosti
(formálne ani obsahové) ako ani neukladá podmienku minimálneho dosiahnutého vzdelania člena rady.
Predmetná revízna správa obsahuje množstvo skutkových tvrdení prevažne všeobecného charakteru
týkajúcich sa stavu finančných prostriedkov spoločenstva na bežnom účte v Poštovej banke s uvedením

nedostatkov, stavu finančných prostriedkov spoločenstva na termínovanom účte v Tatra banke, a.s. s
uvedením nedostatkov, stavu hotovosti v pokladni s uvedením nedostatkov, uhrádzania došlých faktúr
s uvedením nedostatkov, dohôd o vykonaní práce s uvedením nedostatkov, dohôd o pracovnej činnosti
s uvedením nedostatkov, režijných nákladov s uvedením nedostatkov spolu s návrhom členov rady na
schválenie tieto opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

Vykonaných dokazovaním, predovšetkým výsluchom žalovanej v 3. rade na niekoľkých pojednávaniach,
ktorá navyše na podporu svojich tvrdení resp. tvrdení, ktoré obsahovala revízna správa, produkovala
množstvo listinných dôkazov (napr. dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti na č.l. 78
až 94 na čl. 122 až 125, príjmové pokladničné doklady, ktorými preukazovala prijímanie hotovosti z

č.l. 128 až 140), má súd za to, že tieto prevažne všeobecné skutkové tvrdenia obsiahnuté v revíznej
správe vychádzajú z objektívne existujúcich skutkových podkladov a v nadväznosti na to, tieto nemohli
neoprávnene zasiahnuť do osobnostnej sféry žalobcu, ktorý bol navyše povinný strpieť vyššiu mieru
kritiky, keďže bol v tom čase predseda spoločenstva vlastníkov bytov v J. I. C. XX - XX s rozsiahlymi
právami a povinnosťami vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov, pričom obsah revíznej správy sa týkal

výlučne činnosti (hospodárenia) tohto spoločenstva vlastníkov bytov.

Predmetná revízna správa bola vyhotovená členmi dozornej rady v súlade s ich zákonným a zmluvným
oprávnením, bola doručená žalobcovi a následne ostatným vlastníkom bytov na ul. C. XX I. XX R. P.,
pričom zákon výslovne nezakazuje doručovať správu o činnosti rady (revíznu správu) spôsobom ako

to urobili žalovaní, t.j. priamo vlastníkom pred zhromaždením vlastníkov bytov (podľa článku 2 ods. 3
Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,
čo zákon neukladá), teda námietka žalobcu, že revízna správa bola doručovaná vlastníkom jednotlivých
bytov na K.. C. XX I. XX R. P. priamo do schránok a teda v rozpore so zákonom, je bez relevancie. Každý
vlastník bytu má právo na informácie o činnosti a hospodárení spoločenstva, ktoré v prevažnej miere

vykonáva a zabezpečuje predseda spoločenstva.

Podľa názoru súdu skutkové tvrdenia uvedené v predmetnej revíznej správe nedosahujú takej intenzity,
že by zasahovali do práva na ochranu cti, mena a dobrej povesti žalobcu, a to aj z dôvodu, že sa týkajúhospodárenia spoločenstva, ktoré je právnickou osobou. Na základe vyššie uvedeného so zreteľom na
to, že súd konštatoval existenciu okolnosti, ktorá vylučuje neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry
žalobcu, pričom výkonom práva žalovaných na informácie o činnosti a hospodárení spoločenstva (širšie

práva na slobodu prejavu) títo priamo nesledovali cieľ, ktorým by chceli spôsobiť ujmu na cti žalobcovi
a boli v dobrej viere v správnosť svojho tvrdenia, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

Žalovaní navrhli vykonať vo veci ďalšie dokazovanie a to znaleckým dokazovaním zameraným na
zistenie súladu vedenia účtovníctva so zákonom. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol,

nakoľkomalzadostatočnýzistenýskutkovýstavprerozhodnutievoveciavykonanieuvedenéhodôkazu
považoval za nehospodárne, neúčelné.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené

vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.