Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Čisovská
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/234/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109226166
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7109226166.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: B. G., T.. XX.X.XXXX, H.
D. Y., F. XX, zast. JUDr. Vincent Lechman, advokát, so sídlom v Košiciach, Popradská 80 proti odporcovi:
N. B.Y., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., Y. X, zast. JUDr. Peter Braxatoris, advokát, so sídlom v Košiciach,
Slavkovská 14, v konaní o zaplatenie 526 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 178,05 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 19.11.2009 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie sumy 127,16 EUR z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej osobitným
rozhodnutím.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.10.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 526 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25.6.2009 až do
zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že dňa 6.12.2008 vypožičal odporcovi osobné motorové
vozidlo. V tento deň odporca s vozidlom havaroval a spôsobil na vozidle škodu. Odporca čestným
prehlásením vyslovil, že vzniknutú škodu nahradí v plnej výške. Motorové vozidlo dal opraviť navrhovateľ
na vlastné náklady. Oprava spočívala v kompletnej výmene prednej kapoty, oboch blatníkov, predných
svetlometov, dvoch homokinetických kĺbov, sady manžiet, poloosí, tesnení, predného skla, ľavého
spätného zrkadla, chladiča a držiaka motora, pretože tieto časti boli úplne zničené. Vzhľadom na rozsah
poškodenia bolo nevyhnutné vozidlo aj kompletne nalakovať. Celková výška škody pozostávajúca z
ceny náhradných dielov a ceny práce dosiahla sumu 1.204 EUR. Odporca dobrovoľne uhradil časť ním
spôsobenej škody vo výške 580,31 EUR. Navrhovateľ odporcu opakovane vyzýval na úhradu zvyšnej
časti spôsobenej škody vo výške 623,69 EUR a to aj písomne, výzvou zo dňa 1.6.2009. Odporca zvyšnú
časť spôsobenej škody neuhradil. Z dôvodu dôkaznej núdze a opatrnosti si navrhovateľ uplatnil náhradu
škody len vo výške 526 EUR s poukazom na faktúru č.3/09 zo dňa 23.4.2009, vystavenú opravcom.
Odporca vo vyjadrení k návrhu potvrdil, že si vozidlo vypožičal od syna navrhovateľa. Uviedol, že nehodu
nespôsobil on, ale nezistený vodič, ktorý ho z cesty vytlačil. Poukázal tiež na to, že v danom čase
bolo vozidlo poistené a navrhovateľ spôsobenú škodu nenahlásil, čím prišiel o možnosť, aby mu bola
škoda uhradená z garančného fondu poisťovne. Taktiež poukázal na to, že v čase dopravnej nehodymalo vozidlo viac ako 17 rokov; uplatnená výška škody teda nezodpovedá reálnej hodnote motorového
vozidla.
Navrhovateľ na obranu odporcu reagoval vyjadrením, v zmysle ktorého si nárok na náhradu škody
nemohol uplatniť z poistenia v spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., pretože s touto spoločnosťou mal
uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona č.381/2001 Z.z., na základe ktorého poisťovňa
plnípoškodenému,akjepoistenýmvozidlomspôsobenáškoda,zapredpokladu,žezaškoduzodpovedá
vodič, resp. prevádzkovateľ poisteného motorového vozidla, čo v danom prípade nebolo splnené.
Havarijnú poistku navrhovateľ uzavretú nemal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním
a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov
zistil skutkový stav veci:
Z osvedčenia o evidencii súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom osobného motorového vozidla zn.
SUZUKI SWIFT, evidenčného čísla Y. XXX Q., rok výroby vozidla 25.9.1991, od 11.6.2008.
Z čestného prehlásenia odporcu (bez uvedenia dátumu) súd zistil, že odporca prehlásil, že dňa
6.12.2008 havaroval na vyššie uvedenom vozidle, ktorého majiteľom je navrhovateľ, s tým, že vzniknutú
škodu nahradí v plnej výške.
Zo záznamu dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach I č.DÚ 5801/08/3106
súd zistil, že dňa 4.12.2008 o 8,00 hod. došlo k nehode na Moldavskej ulici v Košiciach v smere od
OC Optima ku kruhovému objazdu, pričom podľa údajov od vodiča (odporcu) k dopravnej nehode došlo
tak, že odporca viedol vozidlo po ceste v smere od OC Optima ku kruhovému objazdu, kde ho z pravej
strany vytlačil neznámy vodič na čiernej Škode Octávii, nezisteného evidenčného čísla. Zodpovedný
subjekt nebolo možné zistiť. Vozidlo po nehode bolo nepojazdné. Opis poškodenia jednotlivých dielov:
ľavá časť vozidla, predná časť vozidla, spodná časť - podvozková. Odhad škody na vozidle 995,82 EUR.
Súčasťou tohto protokolu bola aj fotodokumentácia z miesta nehody (č.l.45 až 48 spisu).
Odporca vo výpovedi potvrdil, že v deň, kedy si vypožičal od svojho priateľa N. G. (syna navrhovateľa)
predmetné motorové vozidlo, s vozidlom havaroval a na vozidle vznikla škoda. K nehode došlo tak,
ako je uvedené v zázname o dopravnej nehode. Odporca išiel smerom od obchodného centra Optima
ku kruhovému objazdu, kde ešte len vchádzal do objazdu a vodič, ktorý jazdil na motorovom vozidle
Škoda Octavia, ho doslova vytlačil z cesty. Odporca sa zľakol, vyletel na obrubník, šmykol sa, bolo
mokro, nevedel tomu zabrániť. Mal za to, že kolíziu motorových vozidiel zavinil vodič tohto iného vozidla,
ktorý z miesta nehody ušiel, preto odporca privolal na miesto nehody políciu, ktorá nehodu prešetrila a
zdokumentovala. Čestné prehlásenie podpísal z dôvodu, že boli so synom navrhovateľa dobrí kamaráti.
Kamarát syna navrhovateľa, Š. D. sa ponúkol, že našiel automechanika, ktorý auto opraví a to F. I..
U neho bolo auto opravované asi po dobu jedného mesiaca. Auto vyklepával, opravoval podbeh pod
sedadlom vodiča, ktorý bol zahnutý, striekal karosériu a vyváral podlahu. Odporca sa snažil zohnať
náhradné diely na vozidlo. Tieto chodili so synom navrhovateľa hľadať na vrakoviská. Takto zohnali
napríkladkapotu.Nezohnalľavésvetlo,pretohoriadnekúpilvobchodeabolonamontované.Nepamätal
sa, koľko zaplatil za toto svetlo. Keďže auto nebolo riadne opravené, jeho priateľ I. V. mu odporučil
riadneho automechanika, ktorý sa mal vyznať vo svojej práci - C. H., ku ktorému bolo následne auto
dopravené a ktorý sa postaral o jeho ďalšiu opravu. Tento urobil ďalšie opravy - nápravu, rameno, ložiská
a ďalšie veci. Odporca uviedol, že C. H. urobil aj také veci, ktoré nesúviseli s nehodou, rôzne tuningové
záležitosti ako napríklad výfuk, športové sedadlá a podobne. U C. H. bolo motorové vozidlo od februára
do konca marca a vyšlo od neho pojazdné. Uviedol, že po oprave vozidla syn navrhovateľa N. G. na
letisku v Košiciach pri „šantení“ s autom spálil spojku. Odporca uviedol, že svojmu priateľovi - synovi
navrhovateľa dal sumu vo výške 13.000,- Sk. Uvedenú sumu mal k dispozícii zo svojej životnej poistky.
Následne otec odporcu dal synovi navrhovateľa N. G. ešte sumu 8.000,- Sk. Syn navrhovateľa N. G.
totiž vyhľadal otca odporcu a žiadal ho, aby mu zaplatil za opravu auta sumu 8.000,- Sk. V mesiaci
február 2009 otec odporcu zaplatil N. G. sumu 8.000,- Sk (265 EUR) v prítomnosti Z. C.. Zároveň mu
zabezpečil aj niektoré náhradné diely na opravu auta. Napriek tomu navrhovateľ žiadal od otca odporcu
ešte ďalšie peniaze za opravu, čo jeho otec odmietol.Z oznámenia spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s o výplate poistného plnenia zo dňa
19.3.2009 súd zistil, že dňa 2.3.2009 odporcovi zaniklo poistenie z dôvodu dožitia konca dojednanej
poistnej doby a vznikol mu nárok na výplatu poistného plnenia vo výške 829,85 EUR, ktorú mu poisťovňa
poukázala k výplate.
Navrhovateľ vypovedal, že vozidlo bežne požičiaval svojmu synovi N. G.. Dňa 6.12.2008 jeho syn so
súhlasom navrhovateľa požičal vozidlo svojmu dobrému kamarátovi - odporcovi. V rovnaký deň odporca
s vozidlom havaroval. Auto bolo v nepojazdnom stave. Navrhovateľ nepredpokladal, že škoda bude až
taká vysoká. Na prvý pohľad bolo zrejmé len to, že poškodené boli svetlá, ktoré boli rozbité, napríklad
smerovky, ďalej kapota, blatníky; celá predná náprava bola rozbitá. O ďalší postup v tejto veci sa už
následne veľmi nestaral, pretože syn mu sľúbil, že dá veci do poriadku. Z rozprávania svojho syna
vedel, že následne sa hľadal opravca vozidla, začali sa zháňať potrebné súčiastky po rôznych bazároch.
Navrhovateľ súhlasil s tým, že súčiastky, ktoré sa týkajú plechového zariadenia auta, nemusia byť úplne
nové, avšak čo sa týka riadiacej jednotky, chcel, aby táto bola nová a aby bolo auto bezpečné. Cena za
opravu vozidla sa neustále navyšovala, pretože poškodenie vozidla bolo horšie, ako sa na prvý pohľad
zdalo. Odporca tvrdil, že súčiastky, ktoré zohnal syn navrhovateľa, sú predražené a chcel dodať vlastné
súčiastky, ktoré však v prevažnej miere neboli použiteľné. Navrhovateľ žiadal odporcu, aby oslovil svojho
otca, aby škodu uhradil, keďže odporca nemal dostatok finančných prostriedkov. Navrhovateľ tvrdil,
že z vlastných finančných prostriedkov uhradil cenu za opravu, ktorá vyplynula z predloženej faktúry
a príjmového pokladničného dokladu vo výške 526 EUR. Záznam svedčiaci o rozsahu škody, o stave
vozidla po havárii medzi účastníkmi konania spísaný nebol. Navrhovateľ uviedol, že on osobne od
odporcu, ani od jeho otca neprevzal žiadne finančné prostriedky. Vo vzťahu k svojmu synovi uviedol, že
nevie, či a v akom rozsahu prevzal finančné prostriedky za opravu vozidla.
Z výpovede svedka N. G., syna navrhovateľa, súd zistil, že svedok požičal odporcovi, ktorý bol
jeho najlepším kamarátom motorové vozidlo, ktorého vlastníkom bol navrhovateľ. Odporca s autom
havaroval. Následne sa dohodli, že to utaja pred svojimi otcami, pretože sa báli ich reakcie a chceli celú
záležitosť riešiť na vlastnú päsť. Zháňali mechanikov, ako aj diely na opravu. Auto bolo v katastrofálnom
stave aj vzhľadom na svoj vek; v čase nehody malo 17 rokov. Bol rozbitý celý predok vozidla, náprava,
prasknuté sklo, vylomené koleso, rozbité spätné zrkadlo, rozbitá podlaha. Potvrdil výpoveď odporcu
v tom, že najprv bolo auto odtiahnuté k mechanikovi F. I., kde bolo asi po dobu jedného mesiaca,
pričom spolu s odporcom svedok zháňal náhradné diely po autovrakoviskách. Tento automechanik
naoko vlastne opravil všetko. Prácu však odflákal, čo zistili po tom, čo sa na aute povozili. Auto ťahalo
do boku, škrípalo, koleso bolo do šikma. Z tohto dôvodu bolo potrebné zabezpečiť opätovnú opravu
u ďalšieho mechanika (H.), ktorého im pomohol zohnať kamarát I. V.. Tento mechanik potom opravu
dotiahol až do konca. Odporca uviedol, že F. I. zaplatili za opravu celkovo 13.000,- Sk, z čoho 7.000,- Sk
zaplatil sám svedok z vlastných finančných prostriedkov, pretože dal auto kompletne celé nastriekať a
zvyšok-6.000,-Sk,mudalodporca.Svedoktaktiežpotvrdil,ženeskôrmudalotecodporcusumu8.000,-
Sk. Pamätal sa tiež ešte na nejaké výdavky zo strany odporcu na niektoré diely, najmä na plechy, aké
presne a v akom rozsahu, však uviesť nevedel. Nevedel tiež uviesť, koľko zaplatil zo svojich finančných
prostriedkov za opravu jeho otec (navrhovateľ). Nepamätal sa konkrétne, aké náhradné diely, resp.
súčiastky priniesol odporca. Išlo asi o dve alebo tri súčiastky. Tieto nosil aj otec odporcu, avšak boli
staré, zhrdzavené a prehnité, pričom mechanik odmietol tieto namontovať do auta. Auto od druhého
automechanika vyšlo pojazdné. Svedok nevedel uviesť, prečo bolo motorové vozidlo dané na opravu
ešte aj tretiemu automechanikovi; v tom čase totiž už nastúpil do výkonu väzby.
Z výsluchu svedka F. I. súd zistil, že predmetné motorové vozidlo priniesli k nemu do opravy syn
navrhovateľa a odporca. Vozidlo nebolo pojazdné, bolo po havárii. Bol rozbitý celý predok auta,
zdeformovaná podlaha. Svedok vykonal opravu celej prednej časti, ktorá bola zatlačená, opravu svetiel,
ktoré boli rozbité. Takisto opravu kapoty, ako aj podbehy. Auto bolo u neho asi po dobu dvoch mesiacov.
Svedok nemá živnostenské oprávnenie na výkon činnosti automechanika. Za opravu prijal sumu okolo
15.000,- Sk až 16.000,- Sk, ktorú mu zaplatil syn navrhovateľa. Potvrdenie o zaplatení tejto sumy
vystavené nebolo. Bola to cena kompletne za celú opravu. Všetky náhradné diely priniesli odporca spolu
so synom navrhovateľa. Išlo o blatníky, kapotu, svetlá a chladič. Auto kompletne nastriekal aj novou
farbou. Navrhovateľ však nebol spokojný s opravou, preto svedok následne vyhľadal svojho kamaráta D.
R., zobral k nemu auto do opravy spolu s peniazmi, ktoré mu chlapci vyplatili a tieto kompletne odovzdal
D. R.. Z vyplatených peňazí si neponechal žiadnu čiastku.Z výpovede svedka C. H. súd zistil, že jeho syn (syn svedka) a odporca boli kamaráti, pričom syn
ho poprosil, či by nepomohol odporcovi s opravou motorového vozidla, ktoré bolo predtým u iného
automechanika, avšak nebolo v poriadku. Keď k nemu auto priviezli, bolo evidentné, že je nanovo
nastriekané červenou farbou, avšak celková oprava bola vykonaná veľmi zle; na prvý pohľad bolo
zrejmé, že pravé predné koleso je nakrivo. Uviedol, že každý riadny mechanik by sa za takúto prácu
hanbil. Svedok vykonal práce, na ktorých sa dohodli, auto spojazdnil a urobil aj práce na viac, tzv.
tuningové záležitosti, ako napríklad výmenu volantu, športové sedadlá. Auto bolo u neho asi po dobu
troch týždňov, na jar. Zmluva o oprave v písomnej forme urobená nebola. Svedok vykonal opravu
náboja pravého predného kolesa s ložiskom, vyváral nosník, vymenil predné sedadlá za športové,
volant za nový, urobil športové pásy, vo vzťahu k motoru výmenu rozvodov, filtra, oleja a ešte mnohé
drobnosti, ktoré si už nepamätal. Bolo potrebné opraviť predné brzdy, ako aj svetlá, ktoré neboli riadne
upevnené. Káblovanie nebolo zapojené, predná kapota nesedela, nelícovala. Svedok sa dohodol so
synom navrhovateľa N. G., že za opravu zaplatí 7.000,- Sk. Uvedená suma predstavovala cenu za
vykonanú prácu; za materiál nie, ten mu priniesli. Cenu za opravu v dohodnutej výške mu zaplatil syn
navrhovateľa. Chlapci priniesli z vrakoviska náboj, ktorý nepasoval do kolesa. Následne mu odporca
priniesol nový náboj do kolesa. Iné náhradné diely odporca nedodal. Syn navrhovateľa mu priniesol
materiál potrebný na práce naviac, ako sedadlá, volant, olej, filtre. Lakovanie nevykonával. Svedok
prehlásil, že vozidlo od neho odišlo v dobrom technickom stave, spôsobilé na cestu a bezpečné. Podľa
názoru svedka s poškodením motorového vozidla v dôsledku havárie súvisela len práca na pokrivenom
náboji s ložiskom.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že ani po oprave u druhého mechanika (H.) nebolo motorové vozidlo v takom
technickom stave, aby mohlo byť bezpečne pustené do premávky, o čom svedčí aj fakt, že sa zúčastnil
technickej kontroly, kde mu boli vytknuté niektoré vady. Samotnou technickou kontrolou však prešiel.
Navrhovateľ nebol spokojný najmä s klampiarskymi prácami. Za jazdy sa mu otvorila kapota. Jeho syn
bol spokojný s výzorom auta, pretože bolo vytuningované.
Navrhovateľ preto oslovil F. I., aby auto rozobral a dal ho do poriadku. F. I. potom auto odviezol do
riadneho servisu k D. R. v Slanskom Novom Meste. V priebehu konania navrhovateľ o vyššie uvedenej
skutočnosti vypovedal inak, keď uviedol, že svojmu synovi oznámil, že s opravou nie je spokojný a
povedal mu, aby to ďalej zariadil sám. Jeho syn potom zrejme vo veci ďalšej opravy oslovil F. I., ktorý
zase oslovil D. R..
Z faktúry č.3/09, vystavenej dodávateľom Autoservis - D. R., so sídlom Slanské Nové Mesto 121, zo dňa
23.4.2009 súd zistil, že opravca vyúčtoval navrhovateľovi za opravu predmetného motorového vozidla
sumu 526 EUR, z čoho cena za náhradné diely predstavuje 212,15 EUR (predná kapota, blatník pravý
a ľavý, nárazník predný komplet, svetlomety predné dva kusy), cena za prácu 96 EUR (1 hod./20 EUR,
celkovo 4,8 hodín), cena za prácu na príprave a lakovaní 84 EUR (1 hod./20 EUR, celkovo 4,2 hodiny)
a cena lakovacieho materiálu 133,85 EUR (farba + lak + tužidlo + riedidlo).
Z príjmového pokladničného dokladu č.3/09 súd zistil, že vyššie uvedený opravca dňa 23.4.2009 prijal
sumu 526 EUR za opravu automobilu. V príjmovom pokladničnom doklade nie je uvedené, od koho bola
uvedená suma prijatá.
ZvýsluchusvedkaD.R.súdzistil,žepredmetnémotorovévozidlomupriniesoldojehoservisunaopravu
F. I. s tým, že zákazník nebol spokojný s jeho prácou. Svedok konštatoval, že práca bola urobená naozaj
zle. Písomná objednávka na opravu urobená nebola. Svedok opravoval prednú časť vozidla, blatník,
kapotu, nárazník. Po oprave vystavil faktúru na meno, ktoré mu uviedol F..I. a vyúčtoval za opravu sumu
526 EUR, ktorú mu zaplatil F..I.. O tejto skutočnosti svedčí príjmový pokladničný doklad. Náhradné diely
použité pri oprave a uvedené vo faktúre, dodal svedok ako nové z dôvodu, že tie, ktoré mu priviezol
I., neboli dobré. Išlo o staré diely, ktoré boli len následne vyklepané a zákazník mal záujem o nové
nepoškodené diely. Na motorovom vozidle neboli nové svetlomety, lebo by potom nemal dôvod dávať
tam nové svetlomety sám.
Z protokolu o technickej kontrole vozidla zo dňa 31.3.2010, vyhotovenou Stanicou technickej kontroly
č.8051 (Slovdekra, s.r.o.) súd zistil, že na vozidle boli konštatované ľahké chyby a vozidlo je na
premávku na pozemných komunikáciách spôsobilé. V roku 2009 navrhovateľ technickú kontrolu na STK
neabsolvoval.ZvýpovedesvedkaN.B.st.-otcaodporcu,súdzistil,žepodopravnejnehodemusyn(odporca)povedal,
že potrebuje na opravu 13.000,- Sk; finančné prostriedky v tejto výške mu dala matka z poistky. Odporca
povedal svedkovi, že tieto peniaze dal synovi navrhovateľa, N. G.. Následne však prišiel za svedkom syn
navrhovateľa N. G. a požiadal ho, aby za škodu spôsobenú odporcom zaplatil ešte sumu výške 8.000,-
Sk, s tým, že všetko by už bolo potom vyrovnané. Svedok sa N. G. spýtal, čo je ešte potrebné opraviť a
tento mu povedal, že spodné náhradné diely, s tým, že opravu bude vykonávať pán H.. Svedok súhlasil
s tým, že zaplatí 8.000,- Sk s podmienkou, že od neho už nebude pýtať nič. So synom navrhovateľa
sa začiatkom roka 2009 stretli v prítomnosti Z. C. a dcéry svedka I. B. na parkovisku a v prítomnosti
týchto svedkov mu vyplatil 8.000,- Sk. Následne svedok zisťoval, ako postupuje oprava u pána H. v
H.. H. mu povedal, že je potrebné kúpiť ešte ložisko s predným nábojom a ľavé predné rameno. Tieto
náhradné diely svedok kúpil a odovzdal ich H.. Vtedy videl, že auto bolo vo veľmi zlom stave, išlo o
staré auto, ktoré malo podbehy úplne zničené, zhrdzavené. Po oprave u H. bolo auto v poriadku. Bolo
nastriekané, bol tam nový svetlomet, boli urobené aj plechy, takže povrchová úprava bola v poriadku. Z
rozprávania svojho syna svedok vedel, že po oprave u H. syn navrhovateľa zničil auto v Barci so svojimi
priateľmi, spálil spojku. Svedok nevedel uviesť, či jeho syn zabezpečoval aj nejaké náhradné diely za
účelom opravy.
Súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel,
nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel a na vypracovanie znaleckého posudku
ustanovil súdneho znalca Ing.N. I., C... Jeho úlohou bolo určiť rozsah a výšku primeraných nákladov,
potrebných na opravu motorového vozidla, vychádzajúc z opisu jeho poškodenia uvedeného v zázname
dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu Košice I, vrátane fotodokumentácie, ďalej určiť,
či cena za opravu motorového vozidla vyúčtovaná faktúrou č.3/09 zo dňa 23.4.2009 zodpovedá rozsahu
poškodenia tohto vozidla, ktoré vzniklo v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 4.12.2008 a určiť výšku
škody na motorovom vozidle, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou.
Zo znaleckého posudku č.61/2013 zo dňa 31.5.2013 súd zistil, že v dôsledku dopravnej nehody dňa
4.12.2008 boli na motorovom vozidle poškodené prinajmenšom predný nárazník, ľavý svetlomet, ľavý
predný blatník, mriežka chladiča, predný znak, predná kapota, náboj ľavého predného kolesa, chladič
a ľavý podbeh. K oprave uvedených poškodení boli potrebné pri použití náhradných dielov výrobcu
a predpísanej technológie opravy celkove náklady vo výške 2.356 EUR, z toho náklady na materiál
vo výške 1.813,92 EUR, náklady na opravárenské práce vo výške 204 EUR, náklady na lakovanie vo
výške 337,53 EUR a náklady na likvidáciu nepotrebného odpadu vzniknutého pri oprave 0,48 EUR.
Výšku škody znalec určil na 626 EUR, vychádzajúc z všeobecnej hodnoty vozidla pred poškodením,
resp. reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla pred poškodením vo výške 1.216 EUR, po odpočítaní
hodnoty predajných zvyškov a nákladov na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vo výške 590,53 EUR.
Z výpovede súdneho znalca Ing.N. I. súd zistil, že tento zotrval v celom rozsahu na záveroch svojho
znaleckého posudku. Súdny znalec uviedol, že položky uvedené vo faktúre č.3/09 zo dňa 23.4.2009
boli spôsobilé na odstránenie škody na predmetnom motorovom vozidle. Účtovaná bola veľmi nízka
cena náhradných dielov. Tie poškodenia, ktoré zaručene nastali v súvislosti s dopravnou nehodou, boli
zistiteľné z prístupného dôkazového materiálu. Náklady na ich odstránenie presiahli samotnú hodnotu
vozidla.
Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 1.6.2009 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu
na zaplatenie zvyšnej časti spôsobenej škody vo výške 624 EUR do 10 dní od doručenia výzvy.
Z podacieho lístka súd zistil, že predmetný list podal navrhovateľ na pošte dňa 1.6.2009 vo forme
doporučenej zásielky. Táto sa vrátila navrhovateľovi neprevzatá v odbernej lehote dňa 24.6.2009.
Navrhovateľ tvrdil, že mu nemožno vyčítať to, že sa vykonali tri opravy, nakoľko nemal možnosť ovplyvniť
ich priebeh. Na vykonanie prvej ani druhej opravy sám nedal pokyn. Nevedel, u koho sa oprava
vykonáva. Navyše, odporca sa zaviazal na navrátenie veci do pôvodného stavu, preto navrhovateľ
nebol povinný priebeh prác kontrolovať. Odporca bol voči navrhovateľovi zodpovedný za výsledok
opravy. Navrhovateľ bol toho názoru, že finančné prostriedky, ktoré odporca zaplatil vo výške 14.000,-
Sk (6.000,- Sk + 8.000,- Sk od jeho otca) nie je možné započítať na náhradu škody, pretože tieto
prostriedky boli vynaložené v podstate zbytočne; ich vynaložením nedošlo k zníženiu výšky škody.
Navrhovateľ na záver uviedol, že pokiaľ v návrhu na začatie konania uviedol, že odporca uhradil časťním spôsobenej škody vo výške 580,31 EUR, tak táto suma bola vlastne len domnienkou navrhovateľa o
poskytnutých finančných prostriedkov zo strany odporcu. Navrhovateľ od odporcu nikdy žiadne peniaze
priamoneprevzal,pretonemalanivedomosťopresnýchsumách,ktoréodporcavynaložilnaodstránenie
ním spôsobenej škody.
V priebehu konania navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 127,16 EUR späť. Späťvzatie
návrhu v časti odôvodňoval tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca účelne vynaložil
prostriedkynaodstránenieškodyspoluvovýške227,16EURpozostávajúcejzosumy6.000,-Sk(199,16
EUR) + 28 EUR za výmenu náboja ľavého predného kolesa (oficiálna cena podľa znaleckého posudku).
Podľa ust. § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po
dohodnutú dobu bezplatne užívať.
Podľaust.§661ods.1Občianskehozákonníka,vypožičiavateľjeoprávnenýužívaťvecriadneavsúlade
s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením,
stratou alebo zničením.
Podľa ust. § 662 ods.1 Občianskeho zákonníka, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju
nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania.
Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa ust. § 521 Občianskeho zákonníka, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom
jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
Podľa ust. § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa ust. § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že navrhovateľ je od 11.6.2008 vlastníkom motorového vozidla zn. Suzuki Swift, evidenčného čísla Y.
XXX Q., rok výroby vozidla 25.9.1991. Vozidlo bežne požičiaval svojmu synovi N. G. a dňa 4.12.2008 pri
telefonickom rozhovore so synom navrhovateľ súhlasil s tým, aby si auto vypožičal odporca. Odporca
s autom v tento deň havaroval a na vozidle vznikla škoda. Predmetom tohto konania bola náhrada
spôsobenej škody v rozsahu 526 EUR, predstavujúcej náklady na odstránenie škody na motorovom
vozidle jeho opravou v zmysle faktúry vystavenej opravcom D. R. č.3/09 zo dňa 23.4.2009.
Súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania, navrhovateľom ako požičiavateľom a odporcom ako
vypožičiavateľom vznikol záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o výpožičke podľa ust. § 659 Občianskeho
zákonníka. Predmetom výpožičky bolo motorové vozidlo. Ust. § 661 ods.1 Občianskeho zákonníka
ukladá vypožičiavateľovi právo aj povinnosť vypožičanú vec riadne užívať a povinnosť chrániť ju pred
poškodením, stratou alebo zničením. Riadne užívanie veci pritom znamená udržovať vec v stave, v
akom bola požičiavateľovi odovzdaná, aby nedošlo k zhoršeniu jej podstaty (s bežným opotrebením sa
počíta). Ust. § 662 ods.1 Občianskeho zákonníka ukladá vypožičiavateľovi vec vrátiť požičiavateľovi a
to v stave, v akom mu bola vec odovzdaná. Pokiaľ došlo k strate, zničeniu, prípadne poškodeniu veci,
požičiavateľovi vzniká nárok na náhradu škody podľa ust. § 420 a nasl., event. § 415 Občianskeho
zákonníka.V súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie odporcu a teda, v súvislosti s otázkou, či odporca je
subjektom zodpovedným za škodu je potrebné uviesť, že odporca sa primárne bránil tvrdením, že za
spôsobenú škodu nenesie zodpovednosť, pretože nehodu nezavinil; zavinil ju iný vodič, ktorý ho vytlačil
z vozovky a z miesta nehody ušiel. Súd konštatuje, že uvedená obrana je irelevantná. Špecifickosť
záväzkovoprávneho vzťahu zo zmluvy o výpožičke totiž spočíva v tom, že vypožičiavateľ zodpovedá
za vznik škody aj vtedy, ak v čase výpožičky škodu na veci spôsobila iná osoba. Jeho zodpovednosť
je daná dokonca aj v takom krajnom prípade, kedy vec nemôže vrátiť, pretože mu bola odcudzená
neznámym páchateľom. Porušenie právnej povinnosti vypožičiavateľa totiž nespočíva v tom, či a akým
spôsobom zabezpečil ochranu vypožičanej veci, ale v tom, že porušil zmluvnú povinnosť vrátiť vec v
stave, v akom mu bola odovzdaná. Ide o prípad osobitnej objektívnej zodpovednosti v zmysle ust. §
421 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý, kto prevzal od iného vec, ktorá má byť predmetom
jeho záväzku (v danom prípade predmetom záväzku odporcu bola jeho povinnosť vec vrátiť v stave, v
akom mu bola odovzdaná), zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie. V prípade tohto typu
zodpovednosti je otázka zavinenia odporcu irelevantná. Jediným liberačným dôvodom (oslobodzujúcim
od zodpovednosti) je v zmysle ust. § 421 Občianskeho zákonníka prípad, že by škoda na veci nastala
aj inak, teda aj v prípade, že by k výpožičke nedošlo, napr. ak príčinou škody bola vada spočívajúca vo
vnútornej povahe veci alebo, že k nej došlo v dôsledku tzv. vyššej moci (živelná pohroma). V danom
prípade takéto liberačné dôvody neboli tvrdené ani preukázané.
Bez ohľadu na vyššie uvedené však nemožno vylúčiť ani zavinenie odporcu za vznik škody; ako to
vyplynulo zo záznamu z dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach I č.DÚ
5801/08/3106, zodpovedný subjekt v danom prípade nebolo možné zistiť.
Podľa ust. § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, pod ktorou treba rozumieť
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch. V prípade, že nejde
o novú vec a ide o opraviteľné poškodenie, skutočnú škodu obvykle reprezentuje majetková hodnota,
ktorú bolo potrebné vynaložiť na opravu tak, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu
(stavu pred poškodením).
V danom prípade medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že škoda vznikla. Sporný bol rozsah škody,
ktorú predstavujú náklady potrebné na opravu vozidla.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že motorové vozidlo bolo opravované u troch
opravcov. Prvým opravcom bol F. I., druhým C. H. a tretím D. R..
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že F. I. prevzal od syna navrhovateľa N.
G. a odporcu za opravu sumu vo výške cca 16.000,- Sk (530 EUR). Uvedené vyplynulo z ( dva krát
opakovanej a totožnej) výpovede svedka F. I., v spojení s výpoveďou D. R. a príjmovým pokladničným
dokladom zo dňa 23.4.2009, v zmysle ktorých rovnakú sumu (526 EUR) F. I. odovzdal D. R. s tým, že I. si
z peňazí, ktoré dostal za opravu, nič neponechal. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje napokon aj výpoveď
svedka N. G., ktorý uviedol, že F..I. vyplatili 13.000,- Sk. Čo sa týka opravcu C. H., vyhodnotením
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že za opravu (vykonanú prácu) mu bola zaplatená suma
7.000,- Sk (232,36 EUR) prostredníctvom syna navrhovateľa N. G.. Nesporné bolo aj to, že po oprave
u druhého opravcu C. H. navrhovateľ nebol spokojný s technickým stavom vozidla a prostredníctvom
F. I. si objednal ďalšiu opravu, ktorú vykonal D. R.. Tento vyúčtoval navrhovateľovi za opravu sumu vo
výške 526 EUR.
Zhrnúc vyššie uvedené je zrejmé, že preukázateľné náklady na opravu vozidla boli spolu vo
výške 758,36 EUR (H. + R.). Keďže odporca namietal rozsah nákladov na opravu, uplatnených
navrhovateľom, súd výšku škody ustálil na základe záverov znaleckého posudku č.61/2013 zo dňa
31.5.2013 vypracovaného súdnym znalcom Ing.N. I.Í., C.., z ktorého vyplynulo, že oprava poškodení,
ktoré nepochybne súviseli s dopravnou nehodou, pri použití náhradných dielov výrobcu a predpísanej
technológie opravy, vyžadovala celkové náklady vo výške 2.356 EUR. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľom tvrdená výška nákladov na opravu sa javí ako primeraná.
Súd sa v ďalšom zaoberal otázkou, v akom rozsahu už odporca náhradu škody uhradil.Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že odporca bol voči navrhovateľovi zodpovedný za výsledok
opráv, pretože sa zaviazal nahradiť škodu uvedením do predošlého stavu a teda, sám sa podujal na
zabezpečenie opravy a teda, navrhovateľ nebol povinný priebeh týchto prác kontrolovať; keďže oprava
vykonaná u prvých dvoch opravcov nebola dostačujúca a kvalitná, peňažné prostriedky, ktoré takto
neúčelne vynaložil odporca, nemožno v plnej miere započítať so sumou, ktorú je povinný uhradiť titulom
škody. Súd konštatoval, že navrhovateľ síce skutočne uviedol, že o priebeh opráv sa veľmi nestaral,
nemal na ne vplyv, ani na ne nedal pokyn. Z jeho výpovede je však zrejmé, že priebeh opravy ponechal
plne na svojho syna N. G., s tým, že škodu spôsobil odporca, synov kamarát, pričom syn navrhovateľovi
sľúbil, že to dá do poriadku. To, že vo vzťahu k priebehu opravy sa navrhovateľ spoliehal na svojho syna
a nie na odporcu, potvrdzuje aj to, že navrhovateľ po vykonaní druhej opravy svojmu synovi oznámil, že
s opravou nie je spokojný a povedal mu, aby to aj ďalej zariadil sám. V konaní teda nebolo preukázané,
že by v súlade s ust. § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka navrhovateľ výslovne odporcu požiadal, aby
škodu uhradil uvedením do predošlého stavu (vyžaduje sa výslovná žiadosť, nielen súhlas s uvedením
do predošlého stavu). Ani z čestného vyhlásenia odporcu nevyplýva, že by sa zaviazal uhradiť škodu
uvedením do predošlého stavu; prehlásil len, že škodu nahradí.
Odporca tvrdil, že zaplatil synovi navrhovateľa N. G. sumu 13.000,- Sk (431,52 EUR) a otec odporcu
N. B. G.. zaplatil synovi navrhovateľa sumu 8.000,- Sk (265,55 EUR), teda spolu 21.000,- Sk (697,07
EUR). Okrem toho tvrdil, že niektoré náhradné diely buď zohnal, alebo kúpil a dodal priamo opravcom.
Súd mal nesporne za preukázané a ani navrhovateľ nespochybňoval, že odporca zaplatil
prostredníctvom svojho otca sumu 8.000,- Sk (265,55 EUR). Uvedenú skutočnosť jednoznačne potvrdila
aj zhodná svedecká výpoveď syna navrhovateľa a otca odporcu. Čo sa týka ostatnej sumy vo výške
13.000,-Sk,svedokN.G.,synnavrhovateľa jupotvrdillenvrozsahučodo6.000,-Sk.Priamymidôkazmi
bolo teda nesporne preukázané a ani navrhovateľ nespochybňoval, že odporca zaplatil 14.000,- Sk
(464,71 EUR). Odporca nedisponoval priamym dôkazom, ktorý by svedčil o tom, že za opravu zaplatil
aj ostatnú sumu vo výške 7.000,- Sk. Je zrejmé, že v tomto smere sa odporca spoliehal na svojho
priateľa, syna navrhovateľa a o odovzdaní peňazí medzi nimi navzájom (ani medzi nimi a opravcami)
nebol vyhotovený žiaden listinný doklad.
Súd však napriek neexistencii priameho dôkazu ustálil, že odporca za opravu zaplatil minimálne 580,31
EUR. Súd pritom vychádzal zo súhrnu nepriamych dôkazov, ktoré nasvedčujú tomu, že odporca
skutočne zaplatil viac, než len sumu 14.000,- Sk (pozostávajúcu zo sumy 8.000,- Sk od otca odporcu
a sumy 6.000,- Sk potvrdenej synom navrhovateľa). Súd pri tom vychádzal jednak z oznámenia
spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., z ktorého vyplynulo, že dňa 2.3.2009 odporcovi zaniklo
poistenie z dôvodu dožitia konca dojednanej poistnej doby a vznikol mu nárok na výplatu poistného
plnenia vo výške 829,85 EUR, ktorú mu poisťovňa poukázala k výplate. Odporca teda v danom čase
(oprava vykonávaná od decembra 2008 do apríla 2009) skutočne disponoval finančnými prostriedkami
v potrebnom rozsahu. Súd ďalej prihliadol na svedeckú výpoveď otca odporcu N. G. G.., ktorý potvrdil,
že jeho syn zaplatil z vlastných finančných prostriedkov, ktoré dostal z poistky, sumu 13.000,- Sk. Pri
hodnotení uvedených dôkazov v súvislosti s tvrdením odporcu napokon súd prihliadol na skutočnosť,
že sám navrhovateľ už v návrhu na začatie konania priznal, že odporca do podania žaloby zaplatil viac,
než len sumu 14.000,- Sk (464,71 EUR) a to sumu vo výške 580,31 EUR.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd ustálil, že odporca preukázal, že zaplatil na nákladoch za opravu sumu
vo výške 580,31 EUR. To, že zaplatil viac, odporca nepreukázal. Odporca nedisponoval ani žiadnymi
dôkazmi, ktoré by preukázali, v akom rozsahu sa podieľal na nákladoch na opravu dodaním náhradných
dielov. Keďže navrhovateľ preukázal, že náklady na opravu vozidla boli spolu vo výške 758,36 EUR a
odporca už zaplatil sumu 580,31 EUR, súd uzavrel, že odporcovi ostáva ešte zaplatiť sumu vo výške
178,05 EUR. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie uvedenej sumy. Po späťvzatí návrhu v časti o
zaplatenie sumy 127,16 EUR ostal predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 398,84 EUR. Keďže
súd priznal navrhovateľovi sumu 178,05 EUR, v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 220,79 EUR návrh
zamietol.
V časti o zaplatenie sumy 127,16 EUR vzal navrhovateľ návrh späť, preto súd v súlade s ust. § 96
ods.1,2 a 3 O.s.p. so súhlasom odporcu konanie v tejto časti zastavil.Okrem istiny si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne počnúc od 25.6.2009 až do
zaplatenia. Úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo istiny v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho
zákonníka.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania
je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Nakoľko odporca nezaplatil nárok navrhovateľa na náhradu škody riadne a včas, dostal sa do omeškania
a navrhovateľovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky
z omeškania. Omeškanie a jeho počiatok sa odvíja odo dňa splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom
zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné vychádzať zo
všeobecného ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je škodca povinný nahradiť
škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi
zo dňa 1.6.2009 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie zvyšnej časti spôsobenej škody.
Dňom splatnosti pohľadávky je preto až deň nasledujúci po doručení žaloby odporcovi. Žaloba bola
odporcovi doručená dňa 17.11.2009. Dňom splatnosti dlhu je teda nasledujúci deň - 18.11.2009 a prvým
dňom omeškania je 19.11.2009. Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania zo
sumy 178,05 EUR až od 19.11.2009. Keďže odporca v období od 25.6.2009 do 18.9.2009 v omeškaní
nebol, súd návrh o zaplatenie úrokov z omeškania za uvedené obdobie zamietol. Výšku úrokov z
omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom
od 1.1.2009. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnenímpeňažnéhodlhubolavovýške1%;pozvýšenío8percentuálnychbodovjejvýškačiní9%ročne.
V súlade s ust. § 151 ods.3 O.s.p. súd zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.