Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. jún 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211619
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5113211619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., so sídlom v Českej republike, Praha, K červenému dvoru 3269/25a, IČO: 26 429 705,
právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti odporkyni: O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom v G. U. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť zmenkovú
sumu 968,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 28. 03. 2013, sa navrhovateľ prostredníctvom právneho

zástupcu domáhal voči odporkyni splnenia povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu 968,61 eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 968,61 eur od 17. 05. 2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy
968,61 eur od 31. 07. 2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,23 eur (1 / 3 % zmenkovej
sumy) a náhrady trov konania. Pohľadávku voči odporkyni si uplatnil v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 11. 12. 2008 na zmenkovú sumu 968,61 eur, pričom sa

zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17. 05. 2009. Indosovaná zmenka
je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka
bola vystavená dňa 11. 12. 2008 na sumu 968,61 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %
denným úrokom od 17. 05. 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom na zmenkovú sumu a na úroky neuhradil nič.

Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 10. 04. 2013 postúpil vec Okresnému súdu Žilina ako súdu
kauzálne príslušnému podľa § 10 ods. 1, 2 písm. e) Zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky, nakoľko sa predmet konania týka zmenky. V spore o príslušnosť Krajský
súd v Žiline uznesením zo dňa 31. 07. 2013, č. konania 13Ncb/146/2013-24 rozhodol, že námietka
navrhovateľa proti postúpeniu veci z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Žilina je
dôvodná. Nesúhlas Okresného súdu Žilina s postúpením veci je dôvodný. Miestne príslušným súdom
na prejednanie veci je Okresný súd Liptovský Mikuláš.

V zmysle čl. 4 ods. 4 citovaného nariadenia súd na tlačive B vyzval navrhovateľa na doplnenie tlačiva
na uplatnenie pohľadávky tak, že v opise rozhodujúcich skutočností je potrebné uviesť právny dôvod
záväzkového vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky, špecifikovať žalovanú sumu uvedením presnéhospôsobu jej výpočtu, ako aj položiek z ktorých pozostáva, pričom pri každej položke je potrebné uviesť
výšku, dátum, právny dôvod vzniku a odôvodniť počiatok uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej
sumy.

V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 05. 12. 2013, navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke,
ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Navrhovateľ predložil súdu
originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky a preto

neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Navrhovateľ uplatňuje v konaní majetkové práva zo
zmenky a nie z pohľadávky. Navrhovateľ disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné
primerané a presnú údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu
uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporkyne, že za zmenku
zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,

čipodmieňovaťinýmiokolnosťami,nežsúnazmenkeuvedené.Nazmenkejeuvedenázmenkovásuma,
ktoránepozostávazožiadnychzložiek,častí,čidielov.SúčasnepoukázalnarozsudokNajvyššiehosúdu
Českej republiky zo dňa 28. 02. 2002, sp. zn. 25Cdo/1839/2000.

V zmysle čl. 5 ods. 2 a 3 citovaného nariadenia súd doručil odporcovi tlačivo C na odpoveď, na ktoré

odporkyňa žiadnym spôsobom nereagovala.

Vsúlades čl.5bod1nariadeniasúdnenariadilpojednávanie,keďžepredmetomkonaniajevecsnízkou
hodnotou sporu podľa citovaného nariadenia č. 861/2007. V zmysle nariadenia je konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu zásadne písomné. Súd nenariadil ústne pojednávanie, keďže to nepovažoval za

potrebné a ani žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania. Oznámenie o mieste a
čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 29. 05. 2014 a rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 13. 06. 2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmenkou, podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš 3Er/781/2010 a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 11. 12. 2008 v Liptovskom Mikuláši odporkyňa vystavila zmenku na sumu 29.180,35 Sk (968,61
eur). Odporkyňa sa zaviazala, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 29.180,35,- Sk (968,61 eur) a zmenkový

úrok 0,25 % denne od 17. 05. 2009. Údaj o zročnosti je na zmenke vyznačený nasledovne: splatné:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku previedol na navrhovateľa. V ľavej dolnej časti zmenky je uvedený údaj
č. zmluvy XXXXXXX.

Dňa 11. 12. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598 a dlžníčkou O. G., nar. XX. XX. XXXX, č. zmluvy XXXXXXX. Na základe zmluvy o úvere sa veriteľ
zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 16.000,- Sk (531,10 eur) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 15.440,- Sk (512,51 eur), t. j. celkovo zaplatí čiastku

31.440,- Sk (1.043,62 eur) v 12 mesačných splátkach po 2.620,- Sk (86,97 eur) počnúc dňom 12. 01.
2009. Dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve
dňa 11. 12. 2008. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené
ako formulár. V zmysle čl. 14 všeobecných podmienok, označeného ako dohoda o vyplnení zmenky,
na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej

zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať

zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.Nazákladevšeobecnýchobchodnýchpodmienokvystavilaodporkyňadňa11.12.2008neúplnúzmenku
(tzv. blankozmenku), kde spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vystupovala ako remitent.

Odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, čím sa stal dlh splatný, preto spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. vyplnila ďalšie údaje zmenky, a to zmenkovú sumu 968,61 eur a dátum začiatku úročenia od 17.
05. 2009.

Rozsudkom SRS, sp. zn. SR 15890/09 zo dňa 04. 11. 2009 bola odporkyni O. G. uložená povinnosť

zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu vo výške 968,61 eur spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25 % denne zo sumy 968,61 eur od 17. 05. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6
% ročne zo sumy 968,61 eur od 31. 07. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 03. 12. 2010, č. konania 3Er/781/2010-14 súd
exekúciu zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 02. 2011.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

Na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS:Zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažujezanekalú,aknapriekpožiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred

a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS:

V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS:

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

Na súdenú vec je dôvodná aplikácia hmotnoprávnych predpisov Slovenskej republiky, pretože zmenka

bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na
území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú
právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá
rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o

voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú
jeho dôvodnosť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporkyňa uzatvorili dňa 11. 12. 2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazala poskytnúť odporkyni ako dlžníkovi sumu 531,10 eur, ktorú
sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 512,51 eur, t. j. celkovú sumu 1.043,62 eur v mesačných
splátkach vo výške 86,97 eur, v počte splátok 12. Uvedený záväzkový vzťah bol zabezpečený zmenkou,
ktorú vystavil odporca v zmysle bodu 14 všeobecných podmienok poskytovania úverov. Z úradnej

činnosti súdu je známe, že predmetom podnikania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov. Hoci je uzatvorená zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodným záväzkovým
vzťahom v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na právnu formu je súčasne aj
spotrebiteľskou zmluvou. Súd mal preukázané, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je dodávateľom,
keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca

je spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Hoci je v úverovej zmluve uvedené, že odporcovi sa poskytol úver
na výkon zamestnania, navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali, že úver bol skutočne poskytnutý na uvedený účel. Je na ťarchu navrhovateľa,
aby preukázal, že úver bol poskytnutý odporcovi na účely výkonu zamestnania. Z vyššie uvedených

dôvodov je potrebné kvalifikovať právny vzťah, ktorý vznikol medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporcom ako spotrebiteľskú zmluvu a preto na tento vzťah aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Uzavretý záväzkový vzťah súčasne spĺňa všetky definičné znaky
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Indosovanie zmenky, ktoré má za následok zmenu veriteľa, nemení nič
na povahe záväzku, vyplývajúceho z predmetného záväzkového vzťahu. V prejednávanej veci zmenka

slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.

I keď odporca nenamietal neplatnosť zmenky, súd ex offo skúmal jej platnosť. Vo veciach vyplývajúcich
zo spotrebiteľských zmlúv princíp „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. právo patrí bdelým, ustupujedôležitejšiemu princípu založenom na ochrane práv spotrebiteľa, čo opakovane zdôraznil vo svojej
rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora, sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14. 03. 2013 (vec Česká sporitelna,
a.s. proti Geraldovi Teichterovi), Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie odporcu, ako spotrebiteľa. Napriek tomu, že v danom prípade išlo
o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu
skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky

ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého
najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht
191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische Wochenschrift, 1965 str. 1125.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nemecký rozsudok: Z 1965 podľa ktorého, ak bola zmenka
prevedená na iný subjekt, (čo je prípad súdenej veci, pretože prvý zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ,

s.r.o. ju previedol na navrhovateľa) a pritom existujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo
pôžičku pre spotrebiteľa, (zo samotnej zmenky doloženej navrhovateľom vyplýva, že prvotný zmenkový
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. má v predmetnej činnosti poskytovanie úverov), nie je možné poskytnúť
ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so
spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol

tieto zmenky od subjektov (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich
činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek.

Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. 11. 2010 práve vo veci
POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, podľa ktorého má vnútroštátny súd v každom štádiu konania, vrátane

výkonu rozhodnutia, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (nielen sankcií, ale
akýchkoľvekzmluvnýchdojednaní)obsiahnutýchvzmluveoúvere,akmásúdktomutoúčelukdispozícii
nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.

Z európskych právnych noriem ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa vyplýva

súdom vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktnú kontrolu
zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 OSP) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré
zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ v čl. 6 citovanej smernice Rady 93/13/EHS, t.j. postarať sa, aby
spotrebiteľom neprijateľné klauzuly - neprijateľné podmienky nevznikali. Tak sa má, cez súdnu kontrolu
zabezpečiť reálna rovnosť práv a povinnosti účastníkov spotrebiteľských vzťahov.

Súd upozorňuje na prednostnú aplikáciu ustanovení na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú
povahu a špeciálny charakter a uplatňujú sa aj pred ustanoveniami napríklad obchodného práva, či
zákona o šekoch a zmenkách a inými právnymi normami.

Z vyššie uvedených skutočností, ako aj súdnych rozhodnutí vyplýva, že nie je možné izolovať zmenkový
abstraktný vzťah od vzťahu spotrebiteľského. Ich vzájomný vzťah je vyjadrený aj v samotnom zákone
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ust. § 4 ods. 6. Citované ustanovenie
rieši nielen vzájomný vzťah zmenky a záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ale súčasne
vyjadruje limity, podľa ktorých je možné dlh, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečiť zmenkou.

Nemožno opomenúť skutočnosť, že v čase prijatia zmenkového a šekového zákona (ktorý je z roku
1950) nebola v podmienkach Slovenskej republiky otázka ochrany spotrebiteľa aktuálnou. Do popredia
sa dostala v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Zákonom č. 150/2004
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 04. 2004 sa zakotvil do právneho poriadku SR inštitút
spotrebiteľských zmlúv, čím došlo k zosúladeniu nášho právneho poriadku s právnymi predpismi

Európskej únie.

Súd poukazuje aj na pripomienku Európskej komisie k veci vedenej na Európskom súdnom dvore pod
sp. zn. C-558/13 a predmetom ktorej je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 zmluvy
o fungovaní Európskej únie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 29. 10. 2013 súvisiaci

s konaním CD Consulting s.r.o. proti Marián Vasko, ktorá sa týka výkladu článku 6 ods. 1 Smernice
rady 93/13/EHS a čl. 4 Smernice rady 87/102/EHS. Európska komisia k predmetnému konaniu zaujala
stanovisko, podľa ktorého hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný
charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodnéhoprávneho vzťahu, t. j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje
nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ tak isto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t. j. veriteľovi, ktorý poskytol

pôvodný spotrebiteľský úver. Súdny dvor už vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
nemôžu predstavovať skutočnosť ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice 87/102/EHS. Podľa názoru
komisie je zrejmé, že ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec

nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa
spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať
nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa,
nadobúdateľa indosovanej zmenky a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle § 17 Zákona

zmenkového a šekového by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, ale neprimerane
sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že táto požiadavka nie je v súlade s právom únie,
keďže ochrana spotrebiteľa nie je závislá od zavinenia veriteľa. Zdá sa, že podobnými úvahami sa riadil
aj slovenský zákonodarca, keďže § 17 Zákona č. 129/2010 s účinnosťou od 01. 01. 2011 zakazuje

veriteľom zabezpečiť spotrebiteľské úvery zmenkou. V tomto smere sa komisii javí, že táto vnútroštátna
úprava dosahuje ciele predpokladané týmito smernicami. V súvislosti s predchádzajúcou vnútroštátnou
úpravou považuje komisia za podstatné doplniť, že abstraktný charakter zmenky bol spochybnený
už v predchádzajúcej úprave spotrebiteľských úverov. Pôvodná právna úprava umožňovala dlžníkovi
napraviť nezákonný stav tak, že dlžník mohol v akomkoľvek okamihu požiadať veriteľa, resp. nového

majiteľa zmenky o vydanie zmenky. Ak by však došlo k súdnemu sporu o platnosť takto vydanej
zmenky, bolo by potrebné, aby príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby mohol posúdiť,
či ide vôbec o spotrebiteľskú zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom
právnom predpise. Dokonca aj v situácii, keď zmenka medzičasom zmenila majiteľa. Komisii sa javí, že
zhodnotenie, či je spotrebiteľ dostatočne chránený vnútroštátnym právnym poriadkom v prípade, ak na

zabezpečenie jeho úveru bola vystavená zmenka závisia od toho, či vnútroštátna úprava umožňuje súdu
v rámci konania o návrhu zo zmenky ex offo zohľadniť neplatnosť zmenky zabezpečujúcej spotrebiteľský
úver. Ak vnútroštátna úprava dotknutá vo veci samej neumožňuje, tak ako načrtol vnútroštátny súd, aby
súd ex offo zamietol návrh zo zmenky v rámci konania o návrhu zo zmenky, potom táto vnútroštátna
úprava nie je v súlade so zásadou efektivity, keďže v konaniach o návrhu zo zmenky, v ktorých sú

žalovanými spotrebitelia znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatnenie ochrany, ktorú spotrebiteľom
priznáva smernica Rady 93/13 EHS.

Čo sa týka zmenky ako cenného papiera, treba rozlišovať neplatnosť zmenky, alebo jej jednotlivých
časti pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a

šekoch a na druhej strane neplatnosť dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov, či už pre rozpor s dobrými mravmi, resp. po
vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľné podmienky, resp. výslovného zákazu zabezpečovacej
zmenky podľa aktuálneho zákona o spotrebiteľských úverov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podmienky pre prijatie zmenky od spotrebiteľa stanovené
zákonom neboli splnené. Istina poskytnutého úveru predstavovala 531,10 eur, pričom zmenka bola
vystavená na sumu 968,61 eur. Navyše súd dáva do pozornosti, že zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v ust. § 17 zakazuje v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru splniť
dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Preto aj dohody o vyplnení zmenky, uzatvorené pred týmto

zákazom, je možné potom hodnotiť ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi alebo ako neprijateľné
zmluvné podmienky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje zmluvné dojednanie, a to dohodu o vyplnení
zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa. Je zrejmé, že primárnym cieľom uzatvorenia uvedenej dohody je obchádzať ustanovenia
právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v
ktorom nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovúsumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia
veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie za zisteného skutkového stavu je
neprijateľné a tým aj neplatné podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na zistený skutkový

stav súd dospel k názoru, že zmenka, titulom ktorej navrhovateľ uplatňuje žalovanú sumu je neplatná,
nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navrhovateľ uplatňuje právo z neplatnej zmenky, preto
je potrebné návrh zamietnuť bez toho, aby súd skúmal výšku žalovanej sumy.

Vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, pretože veriteľ ako právny

predchodca navrhovateľa vyplnením zmenky zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25 % denne, ktorý
jevzhľadomnavýškuvrozporesdobrýmimravmianeprípustnývspotrebiteľskýchzmluvnýchvzťahoch.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Odporkyni ako v
konaní úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, v konaní

neúspešnému. Súd nepriznal odporkyni náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.