Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221386
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221386.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky I. S., nar.

XX.X.XXXX, bytom K. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom
v Prešove, Floriánova č. 12, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa a.s., IČO:31690904, so sídlom
v Košiciach, Garbiarska 2, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., IČO:
47231785, so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v H. zo dňa 19.1.2012, sp. zn. XC/XXXX/XXXX,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v H. zo dňa 19.1.2012, sp. zn. XC/

XXXX/XXXX až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu vo
výške 485,41 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 19.7.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
vydaného Arbitrážnym súdom v H. zo dňa 19.1.2012, sp. zn. XC/XXXX/XXXX odkladu vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, písomnými
vyjadreniami,poistnouzmluvou,záznamomopožiadavkáchapotrebáchklienta,všeobecnýmipoistnými
podmienkami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 17.4.2008 uzatvorila navrhovateľka s odporcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. O zrušenie tejto

poistnej zmluvy požiadala navrhovateľka 15.10.2009. Odporca jej listom zo dňa 19.10.2009 oznámil,
že na základe jej žiadosti dôjde ku dňu 18.12.2009 k zániku poistenia. Následne si odporca podal
návrh na Arbitrážny súd v H. dňa 2.1.2012 s tým, aby zaviazal navrhovateľku k úhrade istiny 61,74
Eur. Rozhodcovský súd vydal dňa 19.1.2012 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX, kde
vyhovel návrhu a zaviazal v tomto konaní navrhovateľku na zaplatenie istiny 61,74 Eur a k náhrade trov
rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke
21.6.2013. Navrhovateľka dňa 19.7.2013 podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že návrh si podala z dôvodu, že jej prišla obálka z Arbitrážneho
súdu v H. a bolo to dosť veľa. Volala právnej zástupkyni, tá sa na to pozrela a uviedla, že by bolo dôvodné
podať takúto žalobu, pretože čiastky, ktoré sú tam uvedené, nie sú dôvodné. Čo sa týka uzatváraniasamotných zmlúv s poisťovňou, zmluvu s ňou uzavrela bývalá kolegyňa v roku 2008, bola to jej prvá
poistka, prišla za ňou domov, spísali papiere. Uviedla jej, čo bude mesačne platiť a cieľovú sumu do
dôchodku. Vypísali zdravotný dotazník, podpísala papiere a následne prišla z poisťovne podpísaná

poistka. Bola poistená asi rok. Následne keď si s manželom chcela zobrať hypotéku, tak finančný
poradca im prehodnocoval veci a povedal, že tá poistka je nevýhodná a vysvetlil prečo. Následne
zrušili túto poistku a poslali výpoveď. Bola upozornená, že z poisťovne nedostane žiadne peniaze, s
čím súhlasila. Následne jej prišiel z poisťovne doklad o tom, že stav je nulový a považovala túto vec
za vybavenú. Až po rokoch jej prišla tá obálka z Arbitrážneho súdu, medzitým neprišlo nič. Ak by ju

poisťovňa vyzvala, že tam má nejaký nedoplatok, tak by ho riadne vyplatila a nie po toľkých rokoch jej
pošlú trovy a ďalšie sumy na zaplatenie z Arbitrážneho súdu. Predtým jej neprišlo žiadne upozornenie,
že bude prebiehať takéto arbitrážne konanie. Pri podpisovaní zmlúv nebola upozornená kolegyňou
o arbitrážnom konaní, aj keď si tie podmienky mohla prečítať, nečítala to a nebola na to špeciálne
upozornená.

Navrhovateľka uviedla, že zmluva bola vopred pripravená, predtlačená, veci ktoré boli v zmluve
vypísané, tak tie vypisovala jej kolegyňa, ona ju podpisovala. Mala možnosť si tú zmluvu prečítať, ale
neurobila to. Myslela si, že všetko podstatné jej kolegyňa povedala.

Právna zástupkyňa navrhovateľky poukazovala na skutočnosť, že dohodu o riešení sporu Arbitrážnym

súdom považuje za neplatnú. Poukazovali pritom na viacero rozhodnutí tunajšieho súdu. Bola to
formulárová zmluva ako celok, nedalo sa na tom nič zmeniť. Pred podpísaním navrhovateľka nebola
oboznámená s tým, čo znamená rozhodcovská doložka.

Súd vo veci vypočul aj svedkyňu M. G., rod. P., ktorá navrhovateľku pozná, pracovali v jednej firme.

Vtedy boli kamarátky, teraz spolu nepracujú, nestretávajú sa, sú známe. V tom čase začala pracovať
pre poisťovňu, ponúkla navrhovateľke zmluvu. Boli u navrhovateľky doma spolu s jej mamou a vysvetlili
jej to, pretože ona iba začínala a jej mama tam pracovala dlhšie. Zmluva sa jej páčila, preto ju uzatvárali.
Nevedela sa vyjadriť, či si navrhovateľka zmluvu prečítala. Čo sa týka rozhodcovskej doložky uviedla,
že hoci absolvovala školenia v poisťovni, nepamätá si, že by tam bolo niečo také spomenuté. Ona ani

vlastne nevie, čo je to rozhodcovská doložka. Mala so spoločnosťou Rapid life dohodu, bola školená na
to, aby vysvetľovala klientom veci ohľadne produktu, vedela o samotnom produkte a nie o podmienkach.
O tom sa na školení nerozprávalo. Jej mama však bola skúsenejší agent sprostredkovania, ak niečo
nevedela, tak ona jej to dovysvetľovala. Pracovala pre poisťovňu 3 mesiace, táto práca ju neoslovovala,
absolvovala niekoľko školení, potom skončila.

Odporca vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je
spotrebiteľským sporom, nakoľko rozhodcovský rozsudok nie je hmotno-právnym úkonom a je celkom
vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná o individuálny právny akt rozhodcovského
súdu svojimi účinkami postavený na roveň rozsudku súdu všeobecného. Nakoľko konanie o zrušení

rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, nejde o konanie oslobodené od súdnych
poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. z, a zák. o súdnych poplatkov. Zároveň petit žalobného
návrhu považuje za neurčitý a nezrozumiteľný pre absenciu právneho dôvodu, na základe ktorého sa
navrhovateľka domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, čo podľa názoru odporcu má za následok
jeho nepreskúmateľnosť a vznik právnej neistoty. Žalobný petit musí dať jednoznačne odpoveď na

otázku, ktorý orgán bude ďalej po zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej, keďže v
zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v prípade, ak sa zruší rozhodcovský rozsudok
z dôvodov v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. a) a c) pokračuje všeobecný súd v konaní vo veci samej, avšak
v zmysle ust. § 43 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu,
rozhodcovská zmluva ostáva v platnosti a v konaní ďalej pokračuje rozhodcovský súd.

Súčasne sa domáhal priameho účinku smernice 93/13/EHS v horizontálnej úrovni, ktorého sa môžu
jednotlivci dovolávať, pokiaľ je smernica síce správne implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia
nie sú aplikované spôsobom, ktorý je so smernicou v súlade. Uvedené sa týka aj odseku 19 Smernice
93/13/EHS v súvislosti so smernicou nesúladne aplikovanými ustanoveniami vnútroštátneho práva vo

veci jednak rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách, ale osobitne aj v poistnej zmluve.

19. odôvodnenie smernice formuluje jeden z jej zámerov, ktorým medzi iným je, aby poistné zmluvy,
ktorých podmienky definujú a popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa neboli podriadenétakému hodnoteniu, pokiaľ sa tieto podmienky berú do úvahy pri výpočte poistného plateného
spotrebiteľom. Uvedená výnimka sa však v rámci implementácie smernice 93/13/EHS do vnútroštátneho
práva nepremietla.

Zároveň poukázal na to, že samotná transpozícia predmetnej smernice bola zaťažená hrubou
prekladovou chybou pri preklade tejto smernice so slovenského jazyka, konkrétne v čl. 3.1 bodu q)
tejto smernice. Slovenské znenie nesprávnym prekladom a nadväzujúc na jej nesprávnu implementáciu
medzi tzv. neprijateľné podmienky takmer vylúčil použitie rozhodcovského konania v spotrebiteľských

zmluvách a to napriek tomu, že rozhodcovské konanie je v slovenskom právnom poriadku upravené
právnym predpisom, pričom aj občiansky súdny poriadok s rozhodcovským konaním výslovne počíta a
tak ako je aj ďalej uvedené, rozhodcovské konanie v spotrebiteľských vzťahoch nie je len dovoleným,
ale aj želaným stavom. Preto samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže ani spôsobiť hrubý
nepomer v právach zmluvných strán, nakoľko ide o aplikáciu zákonom upravených práv a pravidiel a to
aj v prípade rozhodcovského konania. Podľa názoru odporcu pre nesprávnu implementáciu smernice

do právneho poriadku SR došlo na Slovensku k tendencii, ktorá je v rozpore so zámerom Európskej únie
uplatňovať v čo najväčšej miere mimosúdne prostriedky pri riešení sporov zo spotrebiteľských zmlúv s
poukazom na smernicu 2008/48/ES o spotrebiteľských úveroch, ktorá v čl. 24 s príznačným názvom
mimosúdne riešenie sporov uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedol primeraný a účinný
postup pre mimosúdne riešenie sporov na urovnanie spotrebiteľských sporov alebo smernice 2002/92/

ES o sprostredkovaní poistenia v čl. 23, v zmysle ktorej by členské štátny mali povzbudzovať verejné
a súkromné orgány zriadené za účelom mimosúdneho urovnania sporu medzi sprostredkovateľmi
poistenia a zákazníkmi.

Rovnako nesprávnemu rozšírenému presvedčeniu o generálnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

odporuje aj vnútroštátne, doposiaľ nezrušené ust. § 93a Zákona o bankách pojednávajúceho o
prípustnosti rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská doložka medzi navrhovateľkou a odporcom bola dojednaná individuálne, preto nie
je neprijateľnou podmienkou a je platná. Rozhodcovská doložka bola uvedená a dojednaná vrámci

osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 obsahujúcich len dva body, pričom bod 2 obsahuje
rozhodcovskú doložku a priamo odkazuje na čl. XV všeobecných poistných podmienok.

Táto časť sa platne vzťahuje na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka osobitnými
zmluvnými dojednaniami, pričom tento súhlas preukazuje vlastnoručný osobitný podpis poistníka hneď

za textom týchto dojednaní.

Zo znenia všeobecných poistných podmienok osobitných zmluvných dojednaní je zrejmé, že v tomto
prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačné individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, keďže
navrhovateľka podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú

v osobitných zmluvných dojednaniach a v takomto prípade by jej nepodpísanie nemalo žiaden vplyv na
zvyšok všeobecných poistných podmienok a teda na poistný vzťah ako taký.

Poistník síce podpisuje celý súvislý text všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný
len tými ustanoveniami, na ktoré poistná zmluva poukazuje.

Individuálne vyjednanie zmluvnej podmienky podľa názoru odporcu preukazuje aj záznam o
požiadavkách a potrebách klienta v poistnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania, podpisom
ktorého navrhovateľka potvrdila, že jej boli o poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany
finančného agenta a zároveň je v tomto zázname uvedené, že žiadne ďalšie vysvetlenia, doplnenia

alebo dojednania nežiadala.

Zároveň jej bolo vrámci tohto záznamu dané aj poučenie v písomnej forme o možnostiach riešenia
sporov mimosúdne - v rozhodcovskom konaní.

Keďže bola odborne poučená finančným agentom o všetkých podstatných náležitostiach poistnej
zmluvy, pričom nežiadala žiadne doplňujúce vysvetlenia ohľadom uzatvoreného poistenia, preto
druhá zmluvná strane oprávnene predpokladala, že vstupuje do zmluvného vzťahu s poistníkom ako
informovaným spotrebiteľom.Na individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky podľa názoru odporcu nič nemení ani skutočnosť,
že jej obsah bol vopred pripravený odporcom, nakoľko návrh znenia navrhovateľku nezaväzoval a táto

sa mohla slobodne rozhodnúť, či takýto návrh akceptuje alebo nie.

Zároveň upriamil pozornosť na skutočnosť, že zo strany navrhovateľky bola poistná zmluva uzatvorená
platne už samotným pripojením jej podpisu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s
podpisom sprostredkovateľa poistenia vystupujúcim za odporcu, pričom je nepochybné, že tieto ich

podpisy mali konštitutívny charakter. V zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou
poistnej zmluvy sú ex lege aj všeobecné poistné podmienky a na to, aby sa stali jej súčasťou ich nebolo
potrebné osobitne vyjednávať, pričom text nad podpisom predmetnej zmluvy jednoznačne uvádza
návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy prijímam a vyhlasujem, že som bol oboznámený so všeobecnými
poistnýmipodmienkamipreživotnépoisteniePrvejČeskoslovenskejpoisťovneRapid,ktorésúsúčasťou
poistnej zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočností má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k
individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky a preto súd nemôže skúmať prípadnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobkyňa so znením rozhodcovskej doložky súhlasila a
teda aj keby táto založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nie je súd oprávnený

ju skúmať v s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

Záverrozhodcovskejdoložkyakoneprimeranejzmluvnejpodmienkynevyplývazjejsamotnejexistencie,
ale musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu
spôsobiť, že procesné postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere k procesnému postaveniu

dodávateľa.

Okrem iného samotná navrhovateľka bola v priebehu rozhodcovského konania pasívna a nevyužila
žiadne zo svojich procesných práv garantovaných rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu.

Navrhovateľka sa svoju vlastnú pasivitu snaží prekryť údajným porušením práv, pričom prehliada fakt,
že nikto jej nebránil využiť jej procesné právo a ani jej túto možnosť nikto neuprel a v skutočnosti sama
neurobila žiaden úkon na svoju právnu obranu.

Zdôraznil,žerozhodcovskýrozsudokbolvydanýnezávislýmrozhodcovskýmorgánom,ktoréhovýberom

poveril odporcu tretiu osobu v súlade s dohodnutým spôsobom ustanovenia rozhodcov.

Rozhodovací proces nemohol žiaden z účastníkov ovplyvniť viac ako druhý účastník a každý z
účastníkov rozhodcovského konania sa mohol k veci vyjadriť a to aj opakovane a navrhovateľka mohla
podať vo veci odpor. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka mala v rozhodcovskom konaní obdobné práva,

aké by mala v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom, pričom zákon takúto požiadavku
ani neukladá.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná vrámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré
účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo

vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že odporca ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a navrhovateľka je

spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia
rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy
konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľkou

ako spotrebiteľom a z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodený
od ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku odporcu súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust.§ 4 ods. 2

písm. z) a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým,
že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si
uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie auvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky
proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh
bol podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej
bol doručený 21.6.2013 a žaloba bola podaná dňa 19.7.2013.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,

ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1

veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu

dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase

uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa vrámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a

cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou
zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo

štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný,
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek odporcu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutiami pod sp. zn. 3Cdo1/2012 zo dňa 21.3.2012 5Cdo61/2012, 6Cdo13/2013 a to aj s
poukazom na tvrdenie odporcu, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť
všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej
doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj

odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi odporcom a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV bolo
to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je
aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany

ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa,

keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len odporca bez
možnosti navrhovateľa podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010 vyplýva,
že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre

spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky
procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá
procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného odporcom tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu

avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka
nepresahujúca 66.500,- EUR a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského
konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich

zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho
konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie vrámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

S poukazom na všetky uvedené vyššie právne závery súd v zmysle citovaných ustanovení
predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a rozhodol aj o návrhu navrhovateľky o odložení jeho
vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku. Súd nemal za
preukázanú argumentáciu navrhovateľa, že v danom prípade bola rozhodcovská doložka individuálne
dojednaná. Nepotvrdzuje to nielen výpoveď samotnej navrhovateľky, ale aj svedkyne, ktorá bola

sprostredkovateľkou pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy. Svedkyňa uviedla, že bola na
školeniach, ale len vo vzťahu k jednotlivým poistným produktom a vyplňovania poistných zmlúv,
na rozhodcovskú doložku upozorňovaná nebola. Súd poukazuje už na ustálenú judikatúru v týchto
konaniach. V tomto prípade sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia,

čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Ak výnimočne
spotrebiteľ uplatňuje svoje práva, využíva štátny súd.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným
jednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných

podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď jej spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných
praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej

len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti
formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma, a odsudzuje ako
konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ
práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval

rozhodcovskú doložku.

Súd v tejto súvislosti ešte chce na dôvažok poukazovať na spoločné stanovisko občiansko-právneho a
obchodného kolégia Krajského súdu v K.:
,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo

všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. ...“Na základe uvedeného súd predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a zároveň rozhodol o odklade jeho
vykonateľnosti v zmysle ust. § 40 a § 41 zák. č. 244/2002 Z.z.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej pomoci:
- prevzatie a príprava veci 60,07 Eur
- podanie žaloby dňa 19.7.2013 60,07 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 9.12.2013 60,07 Eur

- písomné vyjadrenie zo dňa 11.2.2014 61,04 Eur
- ústne pojednávanie dňa 19.2.2014 61,04 Eur
- vyjadrenie zo dňa 19.2.2014 k podaniu odporcu zo dňa 14.2.2014 61,04 Eur
- písomné vyjadrenie zo dňa 19.3.2014 61,04 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 9.6.2014 61,04 Eur
- režijný paušál 3x 7,81 Eur a 5x 8,04 Eur 63,23 Eur.

Spolu: 485,41 Eur.

Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 485,41 Eur zodpovedá ustanoveniam vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. § 11, 13, 16, 17 a 18.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.