Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Noema Turanovičová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/121/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010372

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3811010372.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a
prísediacich Bc. Tomáša Vavra a Mgr. Miroslava Klamára, trestnej veci obžalovaného Y. V. na hlavnom
pojednávaní dňa 28.5.2014 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Y. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., Ul. U. č. X/X,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 22.8.2010 okolo 7:00 hod. v L., na U. ulici č. X/X, v spálni bytu prišiel za poškodenou U. Q., nar.
XX.X.XXXX, ľahol si k nej na manželskú posteľ, počas spánku jej vyzliekol tepláky a nohavičky a vykonal
s ňou súlož, a to až do času, keď sa poškodená zobudila, po čom ho odsunula rukami, obliekla sa a

ušla do kúpeľne,

t e d a :

na vykonanie súlože zneužil bezbrannosť ženy a čin spáchal na chránenej osobe, pretože ho spáchal
na dieťati,

t ý m s p á c h a l :

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona, v spojení s § 139 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú U. Q., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, trvale
bytom D., N. XX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Y. V. (ďalej len „obžalovaný“), vypočul svedkov U.
Q. (ďalej len „poškodená“), K. D., G. Q., E. R., D. E., PhDr. A. G., vykonal ohliadku miesta bytu na Z.
U. č. X/X v obci L., s ktorou na hlavnom pojednávaní oboznámil, vypočul znalca MUDr. E. N., oboznámil
sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti jednoznačne poprel. Pripustil, že s poškodenou mal pohlavný
styk, no tento bol dobrovoľný, to súhlasom poškodenej, vzájomne sa pri styku i bozkávali, poškodenú
i vyzliekol. Obžalovaný rovnako nepoprel, že vedel, koľko má poškodená rokov, teda že ešte nemá 18
rokov.

Poškodená vypovedala, že s kamarátmi mala ísť stanovať. Mama ju spočiatku nechcela pustiť, nakoniec
ju však prehovorila a pustila ju. Cestou autom sa dozvedela, že sa stanovať nejde, ale sa ide na byt. Išli
do bytu obžalovaného. Tam sa zabávali, konzumovali i alkohol, ona pila víno, no nebola opitá. Boli i na
diskotéke, obžalovaný ostal v byte, nešiel s nimi. Keď sa vrátili, spal, mali problém ho zobudiť. Ona išla
spať do izby so svedkyňou E. R.. Vo vedľajšej izbe spali K. D. a D. E.. Obžalovaný spal v obývacej izbe.

Zaspala, lebo bola unavená. Spala v teplákoch, nohavičkách a tričku. Ráno okolo 7:00 hod. sa zobudila
na to, ako niekoho cítila na sebe i v sebe. Uvidela obžalovaného, ten bol pohlavným údom vniknutý v nej
- vo vagíne, ona ležala na chrbte, mala roztiahnuté nohy, obžalovaný bol na nej. Rukami ho odsunula,
pýtala sa ho, čo robí, aby prestal. Obliekla sa, ušla do kúpeľne, kde plakala, prišlo jej zle. Do kúpeľne,
keď plakala, prišla za ňou svedkyňa E. R., tej povedala, čo sa jej stalo. Rozhodne poprela, že by s

obžalovaným mala styk s jej súhlasom, obžalovaný zneužil to, že spala a proti jej vôli vykonal s ňou
súlož. Obžalovaný ju vyzliekol, ako bol oblečený resp. vyzlečený obžalovaný, si nevedela spomenúť.
Obžalovaný vedel, koľko má rokov, teda že nemá ešte 18 rokov, pretože v priebehu večera sa rozprávali,
že chodí robiť diskotéky a mohol by prísť zahrať aj na oslavu jej 18-tych narodenín. Keď spí, má veľmi
tvrdý spánok, a tak sa nezobudila hneď, ako ju obžalovaný vyzliekal, resp. ako začal so stykom, zobudila

sa až neskôr. Bola na vyšetrenie u gynekológa, žiadne zranenie jej nebolo obžalovaným spôsobené.
Nemala poškodené oblečenie. V dôsledku konania obžalovaného pre to, čo sa jej stalo, mala určité
psychicképroblémy,prektoréivyhľadalapomocpsychológa,malaivýčitkyvovzťahukmatke,uzatvorila
sa do seba, má problémy vo vzťahu k chlapcom.

Svedkyňa G. Q., matka poškodenej, vypovedala, že o skutku sa mala dozvedieť od dcéry. Tá mala ísť
stanovať, keď sa ráno vrátila, bola akási iná. Pýtala sa jej, čo sa jej stalo, najprv jej nechcela povedať,
nakoniec jej s plačom povedala, čo sa jej v byte obžalovaného stalo. Popísala udalosť zhodne, ako
vypovedala poškodená. Bola s dcérou na lekárskom vyšetrení, žiadne zranenie u dcéry nebolo zistené,
boli podať trestné oznámenie. Dcére verí, nemyslí si, že by ju klamala, a to, čo uvádza, by si dcéra

vymyslela. Dcéra máva veľmi tvrdý spánok, na prirovnanie uviedla, že mladší syn dokáže po nej skákať a
ona spí. Dcéra mala určité psychické problémy, a tak vyhľadali pomoc psychológa PhDr. G.. V súvislosti
s ujmou, ktorú utrpela dcéra, požadovala ako jej zákonný zástupca náhradu škody vo výške 33.000,-
eur, túto však bližšie nedokladovala, neupresnila jej právny podklad.

Svedkovia E. R., D. Q., K. D., C. L. potvrdili vo svojich výpovediach, že boli i spolu s poškodenou a
obžalovaným v byte obžalovaného, zabávali sa tam. V priebehu večera popíjali alkohol, chlapci pili viac,
no nikto z nich nebol opitý. Obžalovaný v priebehu večera sa hral na počítači, o žiadne z dievčat nejavil
nejaký väčší záujem, nejavil záujem ani o poškodenú. Boli sa zabaviť i v bare G., obžalovaný však s nimi
nebol, keď sa vrátili nadránom, spal a mali problém ho zobudiť, búchali mu na dvere možno i hodinu.

Nadránom išli spať. Poškodená išla do izby spať so svedkyňou E. R.. Svedkovia D. a E. spali vedľa,
obžalovaný spal na gauči v obývacej izbe. Nepočuli, že by povedal, že keď mu bude zima, príde za
dievčatami. Svedkyňa E. R. vypovedala, že ona sa zobudila na to, ako obžalovaný ležal vedľa nej a
obchytával ju, otlačila ho a z izby odišla. V izbe ostala poškodená a obžalovaný. Ráno počula, ako z
izby s plačom vybehla poškodená U. Q., tá bola na WC, tam jej prišlo zle, povedala jej, čo sa jej stalo.

Po chvíli išla poškodená za obžalovaným a s plačom mu vyčítala, čo jej to urobil, ten najprv popieral, nopotom len skonštatoval, že „...jáj, viem - zajebal som si....“. Tieto skutočnosti vo výpovediach potvrdili na
hlavnom pojednávaní i ostatní vypočutí svedkovia, ktorí neboli priamo svedkami konania obžalovaného
a čo sa malo poškodenej stať, sa dozvedeli až po skutku od poškodenej, keď tá plakala a vyčítala, čo

urobil obžalovaný. Svedkovia L. a D. potvrdili, že takáto oslava u obžalovaného nebola po prvýkrát,
aj inokedy tam boli dievčatá, oslavy organizoval obžalovaný. Svedkyňa R. vypovedala, že je dobrou
kamarátkou poškodenej, vie o tom, že máva poškodená veľmi tvrdý spánok, keď u nich spala, mala ju
problém zobudiť, nikdy sa nestalo, že by jej poškodená ako kamarátka klamala, verí jej.

Svedkyňa PhDr. A. G. vypovedala, že v jej ambulancii psychológa ju vyhľadala U. Q. aj s matkou,
poškodenáposkutkumalabyťuzavretá.Vyšetrenímzistila,žejeplačlivá,žemávýčitky,ženeuposlúchla
matku. Nechcela o tom všetkom rozprávať, nechcela to znovu prežívať. Ku skutku sa však poškodenej
nič bližšie nepýtala.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - č.l. 52, z ktorého vyplýva, že už pri prvovyšetrení, ktoré prebehlo

22.8.2010 o 13:25 hod., poškodená udávala popis udalosti zhodne ako pri výsluchu, lekárom neboli
zistené žiadne stopy po násilí v oblasti genitálií. Oboznámil sa i s výpoveďou svedka MUDr. Y. M. č.l.
99-100, ktorá potvrdzuje i obsah listinného dôkazu o prvovyšetrení.

Súd v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Trenčín č.l. 188, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného

súdu Prievidza sp. zn. 3T/121/2011 zo dňa 16.12.2011 a vrátená vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, vykonal dňa 10.4.2013 ohliadku miesta činu - bytu na
Ulici U. č. X/X v obci L., pribral vo veci znalcov z Odboru zdravotníctvo - psychiatria.

Na hlavnom pojednávaní sa potom oboznámil sa s danou zápisnicou o ohliadke miesta činu a

fotodokumentáciou, v rámci ktorej polohovo, rozmerovo zadokumentoval byt, v ktorom malo ku skutku
dôjsť, rozmiestnenie izieb, ich usporiadanie, zadokumentoval posteľ v izbe spálne.

Vypočul znalca MUDr. E. N., znalca z Odboru zdravotníctvo - psychiatria, ktorý vypovedal, že pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzali ako znalci z trestného spisu, zdravotnej dokumentácie

poškodenej, ako i z posudku nimi požiadaného konzultanta z Odboru klinickej psychológie, závery
ktorého si jednoznačne osvojili a dospeli k záveru, že u poškodenej ani v minulosti ani v súčasnosti nešlo
o žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Išlo u nej v čase skutku v osobnostnej štruktúre
k štádiu dozrievania na hranici puberty a adolescencie. Bola u nej nimi zistená neurotická adaptačná
symptomatológia vo sfére afektivity a emotivity, ktorá bola situačne posttraumaticky sýtená. Poškodená

nemápatologickyzmenenúschopnosťobjektívnevnímaťvonkajšiepodnety,jejpamäťovéschopnostisú
neporušené. V čase skutku išlo u nej o simplexnú ebrietu (jednoduchú opitosť) ľahkého stupňa. Úroveň
intelektových schopností spadá do pásma vyššieho priemeru až nadpriemeru. Nezistili u poškodenej
sklony ku skresľovaniu výpovede, nezistili sklony k fantazírovaniu, je schopná rozoznať hranice medzi
fantáziou a skutočnosťou. Spánok je stav, o ktorom sa vie veľmi málo, vychádzali pri svojich záveroch

z poznatkov od poškodenej ako i jej okolia o povahe spánku poškodenej a zistené údaje vzhľadom na
nezistené sklony k patologickej konfabulácii, fantazírovaniu, hodnotia ako vierohodné a potom došli k
záveru (v spojitosti i s ovplyvnením, i keď nie výrazným poškodenou požitým alkoholom), hodnotiac
schopnosťpoškodenejreagovaťnakonanieobžalovanéhokzáveru-neschopnosťpoškodenejreagovať
na konanie obžalovaného v dôsledku hlbokého spánku. Vývojom osobnosti nie je vylúčené, že mohlo

dôjsť k zmene povahy spánku u poškodenej, v čase skutku išlo o osobu v štádiu dozrievania na hranici
puberty a adolescencie.

Aj keď obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu v podanej obžalobe, jednoznačne
poprel, súd vzhľadom na dôkazy, vykonané na hlavnom pojednávaní jednotlivo i súhrnne, z nich

predovšetkým s prihliadnutím na výpoveď poškodenej, podporne i ostatných všetkých vyššie uvedených
svedkov, ktorí potvrdzujú výpoveď poškodenej, závery znalcov z Odboru zdravotníctvo - psychiatria, mal
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný vykonal s poškodenou súlož, došlo k spojeniu
ich pohlavných orgánov, na vykonanie súlože zneužil bezbrannosť ženy, pretože využil okolnosť, že
poškodená spala veľmi tvrdým spánkom. Že išlo o takýto spánok preukazuje fakt, že sa poškodená

nezobudila ani na to, keď ju obžalovaný v dolnej časti tela vyzliekal, vyzliekol jej oblečené tepláky a
nohavičky, vynikol do nej. Že mohlo ísť o tak tvrdý spánok, ktorý bránil v okamžitej reakcii poškodenej,
nasvedčujú i skúsenosti o povahe spánku, o ktorých vypovedala matka poškodenej G. Q., ale i svedkyňa
R.. Jednoznačne i znalci z Odboru zdravotníctvo - psychiatria nevylúčili, nezistiac u poškodenej sklonyku konfabulácii, fantazírovaniu, že v spojitosti i s požitým alkoholom, i keď nie výrazným (o ktorom
obžalovaný vedel, veď bol v daný večer v spoločnosti s poškodenou), poškodená nebola schopná na
konanie obžalovaného v úvode reagovať. Zo žiadneho predchádzajúceho konania obžalovaný nemohol

usúdiť, že poškodená chce a má s obžalovaným dobrovoľný pohlavný styk. Celý večer sa s poškodenou
ani nebavil, venoval sa hre na počítači, ani poškodená mu nedala žiadnym konaním náznak záujmu
o obžalovaného, vôle mať s ním pohlavný styk (vypovedala tak poškodená, potvrdzujú to i výpovede
ostatných vypočutých svedkov v byte v čase skutku resp. v daný večer prítomných). Ako vyplynulo z
výpovede i svedkyne R., spolu s poškodenou spali, prišiel za nimi obžalovaný, ľahol si do postele, kde

ležalispoškodenouaakoprvousapokúšalmať(tiežspiacou)pohlavnýstyksňou,noonaobžalovaného
odtlačila a z izby odišla. Poškodená vtedy spala. Poškodená sa zo spánku prebrala v čase, keď cítila
pohlavný úd vniknutý v nej - vo vagíne, ona ležala na chrbte, mala roztiahnuté nohy, obžalovaný bol
na nej. Takýto čin spáchal obžalovaný na chránenej osobe - osobe mladšej ako 18 rokov, vykonanými
dôkazmi, výsluchmi svedkov, ale i výpoveďou samotného obžalovaného bola preukázaná vedomosť
obžalovaného o veku poškodenej. Takýmto konaním potom obžalovaný, podľa názoru súdu, tak po

stránkesubjektívnejakoiobjektívnejnaplnilzákonnéznakyskutkovejpodstatyzločinuznásilneniapodľa
§ 199 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona, v spojení s § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona. Obrana obžalovaného, že nemal na také správanie dôvod,
že aj v minulosti v jeho byte prebehli viaceré oslavy aj za účasti dievčat a k ničomu takému ako je
popísané v skutku nedošlo, je len účelová, vyvrátená napr. i výpoveďou svedkyne R., ktorá vypovedala

o snahe, pokuse bližšieho kontaktu s ňou v čase pred skutkom, keď aj ju mal obžalovaný v posteli, kde
prišiel (a neskôr o pár minút sa dopustil skutku), pokúšal sa ju obchytávať. S poukazom na tieto dôkazy,
skutočnosti, súd obžalovaného uznal vinným z vyššie uvedeného zločinu.

Objektom zločinu znásilnenia je slobodná vôľa ženy, právo ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom

pohlavnom živote.

Súdsaoboznámilslistinnýmidôkazmi,zktorýchvyplývacharakteristikaobžalovaného.Odpismiregistra
trestov č.l. 103, 262, pripojeným spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/146/2005, z ktorých
vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, ako by nebol súdne trestaný. Obžalovaný nebol postihnutý v

priestupkovom konaní, správy č.l. 107, v mieste jeho bydliska aktuálne požíva dobrú povesť - správa č.l.
108, negatívne poznatky k jeho správaniu boli známe z jeho mladších rokov.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,

jeho následok, nevzhliadnuc u obžalovaného existenciu žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti
v zmysle § 36 a § 37 Trestného zákona, zohľadniac i osobu obvineného, jeho pomery, možnosť nápravy,
zohľadniaciostatnéokolnostivyplývajúcezustanovenia§34odsek4Trestnéhozákonaaprizohľadnení
všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu
obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania je dôvodný u obžalovaného trest odňatia slobody na

spodnej hranici trestnej sadzby - teda trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne. Pretože
obžalovaný nebol v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon uloženého
trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2
písmeno a) Trestného zákona. Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, primeraný a spravodlivý, plniaci
účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

I keď poškodená uplatňovala nárok na náhradu škody vo výške 33.000,- eur, tento svoj nárok žiadnym
spôsobom, dôkazmi, nedokladovala, neupresnila, v čom tento nárok na náhradu škody spočíva,
dokazovanie v tomto smere by bolo nad rámec adhézneho konania v trestnom konaní, toto by
neprimerane predĺžilo dĺžku trestného konania, a preto súd poškodenú U. Q. v zmysle§ 288 odsek 1

Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.